Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Oddych je štartérom mysle. Psychologička radí, ako si oddýchnuť (nielen) cez leto

S letnými mesiacmi prichádza aj dlhoočakávaný čas na dovolenku. Ako na to, aby sme sa vrátili úplne zresetovaní?

Hoci sa potreba oddychu a mentálneho zdravia spomína čoraz častejšie, orientácia na výkon a workoholizmus sa v spoločnosti stále považujú za dôležité. Za extrémnym pracovným nasadením sa však vždy skrýva aj problém vyhorenia a jeho prevenciou je len správna regenerácia. Aj preto by ste čerpanie dovolenky v nasledujúcich týždňoch nemali podceňovať. S psychologičkou Denisou Zlevskou sme pripravili niekoľko krokov k tomu, ako si na nej plnohodnotne oddýchnuť.

Deti cez leto potrebujú aj aktívny oddych. Učitelia telesnej výchovy zdieľajú tipy, ako ich k tomu motivovať

Oddych nie je za odmenu, oddych je hodnota

Ak chceme skutočne zrelaxovať, v prvom rade musíme vnímať oddych ako nevyhnutnosť, ako nutnú a prirodzenú súčasť svojho bytia – mal by byť „posvätnou záležitosťou“ a pravidelným rituálom nášho fungovania.

Metaforicky ho prirovnávam k stranám mince – na jednej je práca, druhá strana patrí len relaxu. Majú rovnakú váhu: teda ako do nášho života patrí práca, tak doň patrí aj regenerácia síl. Práve preto potrebujeme najskôr pochopiť jeho význam vo svojom živote a vybudovať si v sebe prirodzenú hodnotu oddychu

Ak to tak budeme mať nastavené, práca nám už nebude diktovať podmienky a budeme „stav off“ vnímať nedotknuteľne. A presne to je podstata oddychovania – byť len sám so sebou, starať sa o seba, reflektovať sa.

Malé praktické kroky pred dovolenkou

Keď si uvedomíme hodnotu oddychu vo svojej mysli, je potrebné ju aj prakticky pretaviť do života. Nasledovať by mali „pracovné opatrenia“, aby sme mohli ostať nerušení prácou najviac ako sa len dá. Nastavte si vlastnú zastupiteľnosť, informujte vopred zúčastnené strany o tom, ako (ne)budete fungovať počas dovolenky a ako aj oni môžu riešiť svoje požiadavky počas vašej neprítomnosti. Vypnite si maily, upozornenia, pracovný telefón nechajte doma a pod. 

Hoci to môže znieť drsne, majme na pamäti, že všetci sme nahraditeľní. Naša nenahraditeľnosť je iba ilúziou, za ktorou sa často skrýva len náš osobný pocit nedostatočnej sebahodnoty. Odíďte na dovolenku s tým, že všetko počká. A áno – ten e-mail NAOZAJ počká aj 2 týždne.  

Oddychujem, teda som

Ak vás počas dovolenky prepadne neovládateľná túžba pozrieť si maily alebo len preveriť, ako to v práci bez vás ide, zastavte sa. Za fenoménom „robím, teda som“ sa skrýva množstvo vzorcov správania súvisiacich so zdravým či nezdravým vzťahom k sebe samému. Často tieto vzorce siahajú až do našich primárnych rodín, ktoré formovali naše základné vnútorné presvedčenia o sebe samom.

Je alarmujúce, ak seba alebo svoj život vnímame ako hodnotný len vtedy, ak vidíme merateľné výsledky, počujeme potlesk okolia či uznanie od šéfa alebo rodiny. Sú to totiž prchavé slasti, ktoré sú síce omamné, no vedú k sebazničeniu a popieraniu základnej potreby byť sám sebou. K celistvosti osobnosti totiž patrí aj reflexia, sebapoznanie, prehodnotenie osobných hodnôt či regenerácia síl.

Recept na perfektnú dovolenku neexistuje 

Je podstatné, do akej destinácie idem? Aký typ dovolenky mám? Odpovede na otázky nájdeme každý sám v sebe. Nie je predpísaná forma oddychu ani jedna univerzálna dokonalá dovolenka, vždy to vychádza z toho, kým sme a čo tvorí náš život

U niekoho už predstava aktívnej dovolenky či dobrodružného cestovania vyvoláva stres, pre iného je to príjemná zmena a regeneruje už pri plánovaní cesty. Niekto potrebuje, aby bolo o neho postarané a mohol len tak byť, iný chce poznávať a čosi zažívať. Oboje či akékoľvek iné variácie sú v poriadku. 

Dôležité je dovoliť si oddychovať tak, ako to potrebujem ja, a nie podľa toho, čo je aktuálne trendy. Ak je pre niekoho ideálnym oddychom ísť na Mount Everest, nech ide. Ak sa chce niekto vyhrievať od rána do večera na pláži, urobte to tak. Ak je pre niekoho oddych maratón seriálov, stále je to v poriadku. Myslime na to, čo robí dobre nám (nie iným), a robme to

Z hľadiska kvantity oddychu sa odporúča minimálne osem až desať dní, ideálne sú dva týždne. Podstatné je však robiť to, čo nás regeneruje a napĺňa, dobíja nám baterky. No naháňanie sa za „tým správnym spôsobom relaxu“ oddych neskvalitní.

Nereparujte vzťahy ani nedobiehajte zameškané

Dovolenka by mala byť časom pre nás a našich blízkych či kamarátov, ale nie reparovaním rodinných či partnerských vzťahov. Plánovať dovolenku ako vynahradenie zameškaného času sa nevypláca. Zanedbané vzťahy sa cez dovolenku skôr zhoršia, ako zlepšia – ak nie sme v kontakte, nestretávame sa a nepracujeme na svojich vzťahoch priebežne počas roka, na povrch vyplávajú nevyriešené spory.

Očakávať, že počas dovolenky dobehneme niečo zameškané, je rovnako trúfalé rozhodnutie, ktoré môže dopadnúť zbytočnými stresovými situáciami. Napríklad že na nás dovolenkový partner prehodí svoje problémy a zavalí nás nimi.

Dovolenku si preto plánujte so skutočne blízkymi ľuďmi – lebo ak nám má byť spolu dobre, potrebujeme „vypnúť aj vo vzťahoch“ a užiť si jeden druhého v offline móde.

Plnohodnotný oddych aj s deťmi

Pred dovolenkou je užitočné odpovedať si na otázku, čo od nej očakávam, a podľa toho voliť spôsob oddychu, jeho dĺžku, dovolenkový program aj to, ako to prakticky zrealizujem. Otázku si, samozrejme, zodpovedajte aj spolu s partnerom a deťmi – vytvoríte si tak zoznam vecí vyhovujúcich každému jednému členovi rodiny.

Ak nám to okolnosti dovoľujú, pri rodinných dovolenkách je dobré využiť možnosť spoločného externého stravovania či služby animátorov, alebo spojiť dovolenkovanie s inými rodinami tak, aby sme si postrážili deti navzájom.

Niekedy stačí aj to, ak si spoločne s partnerom nastavíme dovolenkovú starostlivosť o deti, aby každý mal priestor aj sám pre seba. Mnohí sa boja, že tým deti o niečo ukrátia, ale opak je pravdou – deti tým naučíme hodnote oddychu a osobným hraniciam.

Psychologička: Pozornosť, ktorú venujeme svojmu psychickému zdraviu, sa významne odrazí na všetkých našich vzťahoch

Dovoľme si vyjsť zo stereotypu 

Pokiaľ sme aj na dovolenke v rovnakých životných stereotypoch, teda len sme zmenili lokalitu, je veľmi pravdepodobné, že sa z nej vrátime rovnako unavení, ako keď sme na ňu išli. To isté platí aj v prípade, ak na dovolenke len niekomu slúžime a prispôsobujeme sa. Dovolenka má za cieľ „dovoliť“ si niečo, po čom túžime, čo odkladáme, čo je mimo klasických zabehnutých koľají.

Potrebujeme vyjsť zo stereotypu, aby sme doň potom zase mohli nabehnúť s novou silou a novou perspektívou. Oddych je akousi rastovou aktivitou, keď naše zastavenie sa či vybočenie z kolobehu prinesie nové náhľady na to, kým sme, čo žijeme, čo potrebujeme. Takýto obraz je uzdravujúcim procesom pre našu osobnosť a aj pre naše vzťahy.

Stav vypnutia je aj reflexiou nášho fungovania 

Návrat po dovolenke späť do kolobehu každodennosti by nemal byť problematický, práve naopak, mal by byť plný energie. Ak sa vraciame unavenejší a cítime sa ako otroci svojej práce, signalizuje to nejakú ťažkosť.

Rutina je totiž výborným pomocníkom na reflexiu nášho životného štýlu: oddych je časom, keď ju prerušíme. Po dovolenke sa do nej vraciame vedomejšie a z vlastného presvedčenia. Dovolenková pauza je teda aj akýmsi nadýchnutím sa čerstvého vzduchu a poohliadnutím sa na svoj bežný život s odstupom.

Keď rutinu nemáme pod kontrolou, zmätie nás a dostávame sa mimo svojej zóny vplyvu. Oddychový čas je potom iba akýmsi vyhodením z kopýtka a nemá zmysel pre naše mentálne zdravie.

Ak sa však vraciame ako tí, ktorí sa zastavili a zregenerovali, tak do pracovného režimu vkročíme uvedomelejší a s novým pohľadom, čo sa odzrkadlí aj na vzťahu k práci a našom výkone.

Nevedieť sa zastaviť znamená problém

Pokiaľ si neviete predstaviť dovolenku bez notebooku a stále musíte byť pre akýsi strach jednou nohou v práci, nečakajte a hľadajte riešenie a pomoc.Niekedy úplne postačí viac počúvať svojich najbližších, ktorí majú iný náhľad na náš život a myslia to s nami dobre, inokedy je na mieste vyhľadať odborníka.

Regenerácia je základným spôsobom zvládania stresu a záťaže. Je teda nevyhnutným pomocníkom v prevencii syndrómu vyhorenia  –samozrejme, ak dovolenkujeme tak, aby sme si skutočne mentálne oddýchli.

Denisa Zlevská

Psychologička a psychoterapeutka Denisa Zlevská je zakladateľkou a riaditeľkou Centra pre rozvoj a okrem toho spolu s manželom založili projekt vzťahovo.sk. Venuje sa individuálnemu aj párovému psychologickému poradenstvu, krízovej intervencii a lektorovaniu tém, ako je prevencia duševného zdravia, budovanie psychickej odolnosti, syndróm vyhorenia, solution focused leadership (líderstvo zamerané na riešenia) alebo dialogická firemná kultúra. 

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

S kolegami sa prezývame aj lovci búrok, smeje sa inžinier sietí Tomáš Kinik

Aj vďaka Tomášovi Kinikovi chytáme najrýchlejší dostupný internet. Ako vyzerá práca inžiniera sietí v praxi?

Každý deň sa stará, aby bol O2 signál dostupný aj tam, kde ho nikto nečaká. Tomáš Kinik, vedúci sieťového tímu, s humorom a nadšením vysvetľuje, čo znamená budovať 5G sieť naprieč Slovenskom – od najvyšších vrchov až po železničné trate. Delí sa o skúsenosti s technológiami, ľudskými obavami a nezabudnuteľnými príhodami z terénu, ktoré jeho prácu robia skutočne výnimočnou.

Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

V rozhovore s “lovcom búrok” Tomášom Kinikom sa dozviete aj: 

  • aké výzvy rieši v teréne, kde príroda nepozná kompromisy, 
  • prečo pri rozširovaní signálu musí riešiť nájomné zmluvy, 
  • ako sa stavajú vysielače na pamiatky, aby nenarušili priestor ani architektúru, 
  • ako pracuje so strachom
  • aj to, prečo

Tomáš, čo rozhoduje o tom, že na niektorých miestach máme výborný signál a inde je slabší?

To závisí od viacerých faktorov. Napríklad od toho, v ako veľmi zaľudnenej oblasti sa práve nachádzame, aký je na mieste terén, a tiež ako ďaleko sme od vysielača. Samozrejme, čím sme bližšie k vysielaču, tým je signál silnejší. 

Najlepšie sa šíri priamo, v otvorenom priestore, keď mu nič nezavadzia. Na plánovanie máme softvéry, no často nás zastaví ľudský faktor – a tak riešime nájomné zmluvy, vzťahy, nevysporiadané pozemky, pamiatkové budovy a chránené oblasti. Ak by sme mali voľnú ruku a mohli postaviť vysielače všade, kde chceme, mali by sme “ideálnu” sieť. V realite to však nie je možné.

Pozrime sa na to bližšie, čo všetko sa deje, keď chcete postaviť nový vysielač? 

Postaviť obrovský železný stožiar v lese je to najmenej. Vysporiadať pozemky alebo dostať  elektrickú prípojku na miesto 5 až 10 km od dediny je niekedy náročné. 

Ak v plánovanom území majetky nie sú naše, je potrebné najskôr nájsť vlastníkov a získať súhlasy – to neraz v praxi znamená aj 1 500 podpisov. Následne všetko detailne pomeráme tak, aby bolo vysielanie funkčné, postavíme vysielač alebo umiestnime anténu na vybrané miesto, skontrolujeme a spustíme do prevádzky. To som povedal len v skratke, ale sú to roky práce.

Ja do toho vstupujem na začiatku a úplne na konci. Vo fáze projektovania vysielača riešim najmä praktické hľadisko, napríklad, či sa tam moji chlapi dostanú. Na záver kontrolujem jeho kvalitu, či spĺňa naše prísne štandardy z technického aj bezpečnostného hľadiska. Vysielač musí zvládnuť vysielať vo všetkých podmienkach, poveternostných aj záťažových.

Hovoril si mi, že v telekomunikáciách si už 17. rok. Ako si začínal?

Za tie roky som si prešiel takmer všetkými časťami celej výstavby, čo vnímam ako obrovskú výhodu. Začínal som hneď po vysokej škole v externej firme, ktorá stavala vysielače pre O2. Zažil som pohľad dodávateľa, papierovačky aj fyzickú montáž. Následne som prešiel do firmy, ktorá v tom čase prevádzkovala O2. Mal som na starosti poruchové služby, boli sme k dispozícii 24/7. Hovorili sme si lovci búrok. V zlom počasí je pochopiteľne najviac porúch a vtedy musíš ísť do terénu. 

Odtiaľ som prešiel priamo do O2 a dnes som na vedúcej pozícii tým chlapcom, ktorí robia prevádzku. Tým, že som to sám predtým robil, mňa len tak neoklamú. (smiech) Ja im však verím, sme dobrý tím.

Tvoja práca je takým ideálnym balansom medzi kanceláriou a terénom.

Preto to mám tak rád. Už mám tú vymoženosť, že sa sám rozhodujem. Ráno sa zobudím a je pekne, idem na stožiar. Prší? Mierim do kanclu. (smiech) 

Samozrejme, keď nás zlé počasie zastihne, robíme ďalej, no už nenaháňam búrky. Kedysi som bol viac v teréne, dnes máme už mnoho vecí zautomatizovaných, moji chlapci mi zasielajú fotky z terénu a mne pribúda administratíva. Montáže mám ale stále rád. Celý deň stráviš v lese, vylezieš na stožiar, máš pri práci obrovský pokoj, nikto ťa neotravuje.

Možno už nehrotíte búrky, ale tvoja práca je asi stále trochu nebezpečnejšia. 

Jasné. Raz som sa tak šmýkal s džípom, že chlapi zhora to už videli na vrtuľník. Bolo mokro, zastal som, aby vystúpili z auta, nech sa otočím, že ďalej už radšej nejdeme. V tom ma začalo šmýkať dolu, stočilo ma, vyplo motor, auto zostalo neovládateľné. Mal som vtedy skratovú reakciu, strašne som sa smial. 

Asi dvakrát som sa prevrátil na snežnom skútri. Ono to na prvý pohľad vyzerá že fasa, snežný skúter, ideme sa zabávať! Ale fasa je to po lúke, nie v ťažko prejazdných terénoch s naloženým kufrom. 

Na štvorkolkách sme zapadli nespočetne veľakrát, raz sme na Bachledke zapadli rovno pod snežným delom. Keď sa nám podarilo konečne vyhrabať, vyzerali sme ako snehuliaci. 

V zime sú extrémy, keď sa celý stožiar obalí ľadom. Musíš si vysekať rebrík, aby si vedel vyjsť do 40-tich metrov a oklepať antény od ľadu. Keby ich necháme tak, znižovalo by nám to kvalitu signálu až sa môže stratiť spojenie.

Prekážky signálu nazývame rádiový tieň – je podobný tomu známemu svetelnému tieňu. Pri plánovaní siete na to máme špecializované softvéry, aby sme vedeli, kde môžeme vysielač umiestniť a aké bude pokrytie.

Živá téma v spoločnosti sú medvede. Ty si v lesoch často, stretávaš zver? 

Medveďa som ešte nestretol, videl som len stopy. Ale diviaky a vysoká zver sú bežné, občas utekajú oproti nám. Keď diviaka vyplašíš, sú len 2 možnosti: buď sa zľakne alebo sa naštve. Zatiaľ sa vždy zľakol. (smiech)

Zvláštne situácie nastávajú vtedy, keď sa na miestach a v časoch, kde a kedy by ste to nečakali, objaví človek. Raz som bol na montáži pri stožiari o 3-tej ráno a z lesa sa vynoril spoza mňa človek. Pozdravil sa: „Dobrý večer,” akoby nič. Mal som husiu kožu. 

Ako pracuješ so strachom? 

Musíš mať takú povahu. Nesmieš sa báť, mať samozrejme platné školenia ako bezpečnosť či horolezectvo a veľakrát sa musíš len zaťať. Už som zažil aj situácie, že vonku lialo, otvorená rozvodňová skriňa, na klávesnici voda, a už sa len modlíš, žeby ten notebook neporazilo, aby som robotu dokončil. (smiech) 

Čo by sa stalo, keby sa to nepodarilo?

Nesmie sa to stať. Sme zo zákona tlačení vysielať kvôli pohotovostným zložkám (112, 158 a 155). Interne máme nastavené, že poruchy riešime do dvoch, štyroch alebo ôsmych hodín podľa dôležitosti porušeného vysielača. 

Akú najhoršiu poruchu si riešil?

Najhoršie nie sú tie fyzicky ťažké, ale tie v našom slangu “duchárčiny”. V noci ťa zobudia na pohotovosť. Predstav si, že ti svieti alarm a kým tam prídeš, zhasne. Urobíš diagnostiku, odchádzaš o jednej ráno s pocitom, že všetko funguje. O tretej ti volajú znova, vraciaš sa naspäť a nevieš prísť na chybu. V prípade vadného dielu meníme kus za kus, máme to modulovo riešené. Niekedy to však nie je o chybnom kuse.

Raz nám blesk trafil do stožiara a odpálil nám komplet všetko. Diely sme našli aj šesť metrov od stožiara, niektoré vôbec, takže sa museli odpáliť. Často sa tiež stáva, že nám kravy poškodia vysielač, traktoristi nám oraním presekávajú káble pod zemou alebo nám stožiare a káble rozoberajú ľudia kvôli železu. 

V takých prípadoch fungujú vysielače na elektrocentrály, kým sa porucha neodstráni, čo je náročné nielen na spotrebu, ale aj na obsluhu. Musí sa tam chodiť dolievať benzín. Neraz som bol odvolaný  k pohotovosti aj na Vianoce či na Silvestra. Porucha si nevyberá. 

Bál si sa niekedy výšok?

Musíš si na to zvyknúť. Je pri tom dôležité nastavenie psychiky, presvedčiť samého seba, že mi výška nevadí, uvedomiť si, že pokiaľ sa dobre zaistím, som v bezpečí. 

Ešte v prvej firme kolega asi v 40-tich metroch dostal taký blok, že sa nevedel pohnúť ani hore ani dole. Museli prísť hasiči, presvedčili ho, aby sa k nim pripol a zlanili ho dole. 

Veľa chodíš do prírody, často na miesta, kde sa len tak bežne turista nevyberie. Dáš nám tipy na pekné miesta?

Určite Kojšovská hoľa. Zaujímavá je najvýchodnejšie položená dedina Nová Sedlica. Vrch Kremenec je trojhraničným bodom, kde sa stretáva Slovensko, Poľsko a Ukrajina. Spravíš tri kroky a prejdeš tri štáty. Rozprestiera sa tu pôvodný zachovaný karpatský prales Stužica, ktorý je zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO.

V Beňatine je kameňolom, kde sa ťažil biely kameň, aktuálne je zatopený krásnou azúrovou vodou. Tatry sú samozrejmosťou, z televízneho spotu poznajú diváci zase prostredie Chlebu.

Dokážete sa pri montážach aj stratiť v teréne?

Stáva sa, že chodíme do terénu aj v noci. Kedysi, keď neboli GPS-ky v telefónoch, sme chodili po pamäti a za pomoci papierových máp. Často bývala hmla. Akosi vždy viem, ktorým smerom je vysielač. Stratili sme sa len raz, v zime v noci na Veľkej Frankovej, pomohla nám horská záchranná služba.

Keď sa povie vysielač, väčšinou si predstavíme samostatne stojaci stožiar, niekde ďaleko za mestom. V praxi to však vyzerá inak – môže to byť anténa umiestnená na streche budovy, komíne, veži alebo inom vhodnom mieste, ktoré zabezpečí šírenie signálu. Na akých nevšedných miestach umiestňujete vysielače či antény? 

Vysielač dokážeme dať všade, kde si len predstavíte. Máme vysielač  na veži na Štrbskom plese s výhľadom na Tatry, aj na Kojšovskej holi, na najvyššom kopci košickej kotliny. Na mnohé mesta sa ani autom nedostaneme, napríklad k vysielačom na Chopku či pod Lomnickým štítom sa musíme vyviezť lanovkami. 

Antény sme umiestňovali aj na kostolné veže – na jednom kostole sme dokonca menili okná, aby nebolo viditeľné, že ste tam vložili anténu. Pri umiestňovaní antén na pamiatkach platí, že ju premaľujeme do identickej farby, aby sme nerušili prostredie – ako keby tam ani nebola. A samozrejme, používame aj rôzne druhy a rozmery antén do rôznych prostredí.

Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Ako to vyzerá s pokrytím vysielačov dnes?

O2 má v súčasnosti cez 2 000 vysielačov, aktuálne pokrývame 99,5 obyvateľa. Prioritne zastrešujeme veľké mestá, potom prímestské oblasti a následne dediny. Pred pár rokmi sme pokryli aj tzv. biele miesta, čiže nízko zaľudnené obce s pár obyvateľmi a posledné, čo sme nemali pokryté, boli vlakové koridory – tie aktuálne riešime. 

Kedy sa teda môžeme tešiť na kvalitný internet počas cesty vlakom naprieč Slovenskom?

Predpokladám, že v priebehu budúceho roka. Popri trati máme často vysielače na družstvách, pretože tie využívajú vlakovú dopravu. 

A je to také dôležité, mať najrýchlejšiu 5G sieť – nestačí nám 3G alebo 4G?

Čím rýchlejšie spojenie, tým jednoduchšia, ľahšia a spoľahlivejšia komunikácia so svetom. Niekto chce sťahovať rýchlejšie dáta, niekto potrebuje mať veľmi rýchlu odozvu kvôli práci – no 5G ponúka naozaj novú dimenziu v komunikácii a vzájomnom prepojení. 

Pre predstavu: aktuálne má naša LTE sieť (4G) odozvu 30ms. 5G sieť ponúka odozvu len 1ms, čo je už takmer reálny čas. Rýchle spojenie nie je dôležité len pre bežné denné používanie či zábavu, ale je mimoriadne dôležité napríklad v zdravotníctve pri operáciách, pri vývoji a vede, pre komunikáciu áut, pre firmy… A to je zásadné skvalitnenie života.  

Podľa našich štatistík má zatiaľ 32 % zákazníkov telefón s 5G pripojením.

Existujú v sieťach aj nejaké trendy?

Trendom je, že čas sa stále zrýchľuje, časy odozvy sa spomaľujú a chceme obslúžiť čo najviac zákazníkov. Vďaka 5G dokážeme napríklad pokryť veľké festivaly, to sa nám s nižšou sieťou nedarilo. 

Je už ohlásené aj 6G, má prenášať až 10 GB a viac. Len relatívne nedávno sme mali obyčajnú telku, neskôr prišlo 720 riadkov, potom full HD (1080), teraz je 4K, čo je 4x full HD. To predstavuje enormné dátové toky, ktoré stále stúpajú a z dôvodu potreby zachovať kvalitu sa zvyšujú aj nároky na sieť.

Kto bude využívať 6G? 

Firmy – robotika, autá, virtuálna realita. Pre nás sú to zatiaľ nepredstaviteľné veci, ale čím rýchlejšia sieť, tým viac nám umožňuje komunikovať v reálnom čase. 

Poďme sa to pozrieť z opačnej strany. Čo by sa dialo, ak by nám nefungoval internet?

Bol by to problém. Sieť nepotrebujeme len na naše správy a hovory. 5G nám otvára lepšie možnosti napríklad aj na iot (internet of things), čiže internet vecí. To v praxi znamená, že napríklad elektromer môže byť napojený na našu 5G sieť a hlásiť elektrárňam spotrebu.

Rovnako vďaka tomu dokážu aj plynárne na diaľku regulovať či úplne vypnúť prívod plynu. Sieť sa využíva aj na GPS v autách.

Tomáš Kinik

Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.