Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky, hovorí po dopingovej kauze Matej Tóth

Vrcholový športovec, reprezentant Slovenska, zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, manžel, otec dvoch dcér a úprimný človek. Tak možno charakterizovať chodca Mateja Tótha.

Pripravili sme si pre vás rozhovor, v ktorom sa dozviete viac nielen o jeho novej knižke Odchýlka, ale aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

Prečítajte si ukážku z autobiografie Odchýlka.

Dozviete sa, čo robí, keď netrénuje a na čom mu v živote najviac záleží.

Matej, práve vám vyšla knižka s názvom Odchýlka. Ako vôbec vznikol nápad napísať ju už teraz? Dlho ste hovorili, že sa do nej pustíte až po skončení kariéry.

Presne tak, po olympiáde som odmietol zopár ponúk s tým, že na knihu mám ešte čas. Ale po udalostiach, ktoré som si prežil v roku 2017, som si povedal, že sa s tým chcem s ľuďmi podeliť.

Čo vás primárne motivovalo?

Prostredníctvom vlastného príkladu som chcel ľudí motivovať, aby dokázali prekonať aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Aby sa nevzdávali. Príde mi úžasné, že vďaka tejto knihe môžem pozitívne ovplyvniť životy. Aj keby to malo pomôcť len zopár čitateľom, tak to stojí za to.

S prípravou knižky, ktorá je písaná prevažne v prvej osobe, vám pomohol športový reportér Denníka N Michal Červený. Ako vznikla táto spolupráca?

Michal ma oslovil ako prvý, ponuka prišla ešte pred doriešením prípadu. S Michalom som mal dobré skúsenosti a pritom sme vtedy ešte neboli veľkí kamaráti. Vykali sme si, bol to čisto profesionálny vzťah. A to mi prišlo lepšie, ako to písať s niekým, kto by bol subjektívny. Navyše, sám som sa do toho púšťať nechcel. To by asi bolo nad moje možnosti. Michal je profesionál a počas našej spolupráce to viackrát potvrdil. Rozprávanie a myšlienky sú moje, ale on tomu dal aj správnu formu, aby sa to dobre a ľahko čítalo.

Ako dlho trvala príprava knižky?

Príprava, tvorba a finalizácia trvala de facto osem mesiacov. Čisto obsah sme zvládli relatívne rýchlo. Michal pricestoval za mnou na sústredenie do Juhoafrickej republiky na prelome februára a marca a počas jedného týždňa som všetok voľný čas trávil s ním pri rozhovoroch. V podstate som mu porozprával celý svoj príbeh. Myslím si, že to bolo takmer 20 hodín audiozáznamu.

Čo ste o sebe počas prípravy knižky zistili? Prekvapilo vás niečo?

Prekvapilo ma veľa vecí. Hlavne niektoré udalosti z minulosti mi už takmer vyprchali z hlavy, ale vďaka knihe a mojim starým tréningovým denníkom som si spomenul na množstvo krásnych zážitkov. Prekvapilo ma aj to, ako Michal prišiel na názov knihy. Odchýlkou je primárne myslená tá v biologickom pase, ktorá mi spôsobila toľko problémov, ale aj odchýlka v zmysle, že som taký konformný a taký normálny, že je to až odchýlka od bežných ľudí.

„Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili.“

V knižke spomínate, že v športe ste spočiatku nevynikali, no išli vám dlhé behy. Kedy ste si prvý raz uvedomili, že by šport mohol byť pevnou súčasťou vášho života?

Túžil som po tom od prvých atletických tréningov, ale bol to skôr sen. Ako som však začal trénovať chôdzu a prišli prvé výrazné výsledky, tak aj napriek tomu, že ma čakala ešte dlhá cesta, vedel som, že chcem byť profesionálny športovec.

Knižka je vašou osobnou spoveďou a vo veľkej miere sa sústreďuje aj na obvinenie z dopingu. Nebáli ste sa ísť doslova s kožou na trh?

Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili. Táto kniha je aj odmena a moje veľké ďakujem pre nich a dôkaz toho, že pred nimi naozaj nemám čo skrývať.

Okrem iného ste sa v knižke vyjadrili, že ste rád, že sa ten prípad udial. Prečo?

Ťažko sa to vysvetľuje v jednej odpovedi, ale trvám na tom. Samozrejme, hlavne vďaka tomu, že to dobre dopadlo. Ale keď sa obzriem spätne, aj napriek tomu, že ma to stálo osem mesiacov športového života a veľa peňazí, prinieslo mi to oveľa viac pozitív. Za všetky spomeniem len ten najsilnejší moment. Vďaka tomu prípadu som si uvedomil, akú mám úžasnú podporu a dôveru v ľuďoch. To mi dodalo toľko sily a energie, že nad obdobím z minulého roka sa už len pousmejem.

Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky a tak, ako som už spomínal, svojím príbehom dokážem pomôcť aj ostatným.

Športu, resp. chôdzi sa venujete už 22 rokov a nadmieru úspešne. V rámci knihy však opisujete pomerne náročné začiatky aj naozaj náročnú prípravu, ktorú so sebou dráha vrcholového športovca prináša. Nikdy ste nemali chuť vzdať to?

Nikdy. Teda, ak si odmyslím obdobie tesne po prevalení mojej kauzy. Vtedy som bol presvedčený, že s vrcholovým športom som skončil. Ale drina ani neúspechy ma nikdy nedemotivovali, skôr naopak.

Ktoré momenty vo svojom živote považujete za zlomové?

V živote sú trochu iné ako v športovej kariére. V kariére bol dôležitý prechod do Dukly Banská Bystrica, zmena trate z 20 km na 50 km, v poslednom období zmena trénera a spolupráca s Maťom Spišiakom. V živote aj v kariére bolo dôležité moje stretnutie s mojím švagrom, bývalým kolegom a terajším atletickým šéfom Peťom Korčokom. Vďaka nemu som sa veľa naučil o športe i o živote a spoznal som sj svoju manželku, jeho sestru Lenku, s ktorou máme dve krásne a zdravé dcérky.

Čo je vaša najväčšia motivácia, ťahúň aj v tých najťažších chvíľach (nielen v kariére, ale aj v súkromí)?

Jednoznačne moja rodina. Oni sú moja inšpirácia, motivácia aj opora. Bez nich by to celé nemalo zmysel. V poslednom období sa k tomu pridala aj už spomínaná podpora a dôvera obyčajných ľudí na celom Slovensku. Tá ma ženie ďalej a ďalej.

Je úplne jasné, že svoju rodinu milujete a otvorene o tom rozprávate. Ako sa ale dá skĺbiť život profesionálneho športovca a súkromný život?

Chce to veľkú porciu tolerancie hlavne zo strany mojej manželky. Lenka je úžasná v tom, ako zvláda odlúčenia, postarať sa o domácnosť, deti, svoju prácu. Ja sa jej a deťom snažím vždy, keď som s nimi, venovať naplno. Všetok svoj voľný čas venujem len a len im.

Jednu časť knižky tvorí aj rozprávanie vašich blízkych, často pomerne osobné. Bolo náročné prehovoriť ich, aby sa na túto úlohu podujali?

Myslím si, že ani nie. Radi sa o svoje pocity podelili. Jediný problém bol presvedčiť moju manželku. Ona sa nerada prezentuje na verejnosti a aj pri mojej knihe zastávala názor, že kniha je o mne. Aj keď bola mojím prvým recenzentom, priamo v knihe sa k tomu priamo vyjadrovať nechcela.

„Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky.“

V očiach mnohých ľudí ste pre to, ako ste zvládli obdobie, keď ste boli obvinený z dopingu, odvážnym človekom. Máte v sebe túto danosť, prípadne, ako sa vám ju podarilo získať?

Neviem, či je to odvaha. Skôr odhodlanie, resp. snaha bojovať za pravdu. Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky. Keď som si našiel paralelu medzi prípravou na preteky a mojou kauzou, ako keby sa niečo vo mne preplo a vedel som, že to nemôže dopadnúť zle, a že budem bojovať až do konca – tak ako aj v Riu.

Pohyb je dôležitou súčasťou vášho života. Viete si predstaviť, že by ste nešportovali? Čo pre vás pohyb znamená?

Počas tej kauzy som si to vyskúšal a bez pohybu som sa cítil strašne. Na druhej strane som si vyskúšal, že život bez vrcholového športu zvládnem. Ale som presvedčený o tom, že aj po kariére budem športovať. Samozrejme, z pasie a pre dobrý pocit, nie kvôli výkonom.

Vašou osobnou výzvou je snaha rozhýbať Slovensko, najmä deti. Spolu so svojím bratom stojíte za projektom O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Ako vznikla táto myšlienka? Čo pre vás tento projekt znamená?

Myšlienka sa zrodila po olympiáde. Chcel som svoj úspech z olympiády a svoju popularitu využiť na niečo vznešenejšie a stále. A čo môže byť vznešenejšie a potrebnejšie ako motivovať deti k športu a k pohybu? Keď sa k tomu pridal brat a vypracoval skvelú a jedinečnú metodiku, vedel som, že tento projekt môže výrazne ovplyvniť možno aj celú generáciu detí na Slovensku.

Matej Tóth

Vďaka množstvu úspechov sa váš život stal verejný. Zvykli ste si na to, resp. dá sa na to vôbec zvyknúť?

Zvykol som si a nepokladám to za nič hrozné. Určite je to hlavne vďaka tomu, že sa nemusím na nič hrať. Žijem si rovnaký život ako predtým. Mojej manželke a mojim dcéram je jedno, či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca. A tak sa snažím aj žiť. Absolvujem s nimi všetky aktivity, starosti a hlavne radosti. A je mi jedno, či si niekto pri tom povie, že to bol Matej Tóth.

Pre moju manželku a dcéry je jedno či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca.

Pre podozrenie z dopingu ste sa často objavovali aj na stránkach bulváru. Ako sa s ním dá vysporiadať?

Až na pár vymyslených článkov a údajov v nich sa v podstate bulvár ani nemal čoho chytiť. Nemalo význam na mňa číhať. Stačilo mi zavolať a nemal som problém vysvetliť, odpovedať na všetko, na čo som mohol. A tým, že som hral s médiami fér, tak aj oni sa ku mne správali slušne.

Ako trávite voľné dni, teda tie mimo tréningov na súťaže a priamo na súťažiach?

Voľných dní mám veľmi málo. Hlavne teraz v lete sa ale snažím trénovať skoro ráno, často, keď deti ešte spia. Keď sa zobudia, tak s nimi fungujem celý deň tak, akoby som mal dovolenku. Vtedy sa snažím splniť im ich plány alebo túžby. Ísť na kúpalisko, stavať puzzle, prechádzať sa so psom, ísť sa bicyklovať, stavať si lego. Je to na nich a s manželkou sa im radi prispôsobíme.

Máte nejaké svoje „prehrešky”, resp. dni, keď zabudnete na prísny režim a životosprávu a doprajete si?

Moja životospráva mi je úplne prirodzená, takže nepotrebujem zhrešiť. Môj život nie je askéza. Keď mám chuť na pivo, tak si dám, keď je grilovačka, tiež netrpím hladom. Pre moju životosprávu je dôležité, aby to nebolo často a v nevhodnom čase blízko pretekov alebo dôležitých tréningov.

Ak by ste sa mali odosobniť od všetkých predošlých rozhovorov či definícií na Wikipédii, ako by ste sám seba predstavili úplne cudziemu človeku?

Asi by záležalo komu a pri akej príležitosti by to bolo. Ale čitateľom Sódy by som sa predstavil ako šťastný človek, ktorý má v živote veľa radosti, šťastia a lásky, skvelú rodinu, prácu, ktorá ho baví a napĺňa a prináša radosť aj iným.

Zaujal vás náš rozhovor a radi by ste o živote Mateja Tótha vedeli viac? Zapojte sa do súťaže o jeho autobiografiu.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda, ktoré vzniklo pri príležitosti vydania autobiografie Mateja Tótha. Partnerom vydania je O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorej cieľom je budovať v deťoch pozitívny vzťah športu a odhaliť, na čo majú talent. Viac informácií o akadémii nájdete na tomto mieste.

Matej Tóth

V roku 2015 sa stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr zvíťazil v rovnakej disciplíne aj na olympiáde v Riu de Janeiro. V roku 2016 rozbehol v spolupráci s modrým operátorom O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá má za cieľ priviesť deti k pohybu a odhaliť, na aký šport majú talent. Pred rokom bol obvinený z dopingu, po doriešení prípadu vydal nielen o tejto kauze v spolupráci s novinárom Michalom Červeným knižku Odchýlka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

10 inšpiratívnych rozhovorov z roku 2018

Vybrali sme pre vás rozhovory za uplynulý rok, ktoré určite stoja za prečítanie. Venujú sa pohybu, vzdelávaniu, motivácii aj lepšej organizácii času.

V Sóde vám pravidelne prinášame množstvo dobrého čítania – inšpiratívne témy, ktoré ukazujú, ako žiť lepšie, predstavujú výnimočných ľudí, originálne projekty aj krásy Slovenska.

V marci tohto roka sme prešli na tzv. víkendové vydania. Tie minimálne dva razy do mesiaca prinášajú sumár článkov, ktoré spája jedna nosná téma. Venovali sme sa napríklad pohybu, radosti či regiónom Slovenska. Špeciálne vydanie sme venovali aj slobode tlačevýročiu Novembra 89.

Pevnou súčasťou Sódy sa stali rozhovory, ktoré predstavujú inšpiratívnych ľudí a stretávajú sa s pozitívnym ohlasom. Preto sme sa v redakcii rozhodli vybrať pre vás desiatku rozhovorov za rok 2018, ktoré podľa nás určite stoja za prečítanie.

Ďakujeme za priazeň v roku 2018 a spolu s O2 vám želáme príjemné čítanie.

Športový lekár Pavel Malovič: Pohyb z vás urobí usmievavého človeka. S uznávaným odborníkom sme sa porozprávali o tom, ako si udržať fyzické i psychické zdravie aj vo vyššom veku.

 

Odborník na time managment Andrej Mikula: Nesnažte sa robiť všetko. S Andrejom Mikulom sme sa pozreli bližšie na to, kde Slováci robia pri organizovaní času chyby a ako postupovať v prípade, ak chce človek do svojho života vniesť systém.

 

Cestovateľ Milan Bardún: Aj keď je Slovensko malé, každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac. Ktoré miesta na Slovensku podľa neho stoja za návštevu a ako je s kvalitou služieb sa dozviete v tomto zaujímavom rozhovore.

 

Laci Strike: Treba robiť maximum pre to, aby sme deti posúvali správnym smerom. S tanečníkom a choreografom sme sa porozprávali nielen o jeho začiatkoch, ale aj o skúsenostiach z motivačnej O2 Roadshow Moja story, tvoja story.

 

Detská trénerka Andrea Ballová: Pohyb je rovnako dôležitý ako strava a spánok. Ako priviesť dnešné deti k pohybu a správne ich motivovať? Viac nám prezradila Andrea Ballová, ktorá bola súčasťou 1. ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

 

Daniel Everett: Robte to najlepšie, čo môžete, každý deň. Americký lingvista sa tajomstvu šťastného života priučil u amazonského kmeňa Pirahov. Prečítajte si náš rozhovor a zistite, prečo môže byť ich život pre nás veľkou inšpiráciou.

 

Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky. Vrcholový športovec a zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha nám v rozhovore povedal o svojej knižke aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

 

Spisovateľ Daniel Hevier: Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia. So svojím projektom Radostná škola chodí po slovenských školách. Prezradil nám viac o dnešných deťoch, domácom školstve aj o tom, ako by mala vyzerať ideálna škola.

 

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou. Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.

 

Janette Motlová: Mám pocit, akoby sme pomaličky dozrievali. Lektorka a odborníčka v oblasti vzdelávania Janette Motlová nám porozprávala o predsudkoch v spoločnosti, o strachu, sile emócií, ale aj o tom, prečo sa jej v detstve zapáčil gadžovský svet.


Lifetech: Čo je nové