Región Zemplína má turistom rozhodne čo ponúknuť. Odjakživa sa tu stretávali rôzne národnosti a ľudia s rôznym náboženským vyznaním. Zachovali sa tu typické nárečia, pestrý folklór aj tradičná zemplínska kuchyňa.
Užite si rýchly 4G LTE internet v mobile naplno aj počas svojich ciest po východnom Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií
Zemplín má zachované pôvodné lesy ako máloktorá časť Slovenska. Na severe regiónu sú pralesy Havešová, Rožok a Stužica a Vihorlatský prales, ktoré boli v roku 2007 zapísané aj do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tým sa zaradili k takým významným pamiatkam ako Yellowstonský národný park, Grand Canyon či africké Kilimandžáro.
Ak sa vyberiete za krásami prírody a pamiatkami až na úplný východ našej krajiny, určite nevynechajte tieto miesta:
Morské oko pod Vihorlatom
Najznámejšími vodnými plochami regiónu sú Zemplínska šírava a Domaša. Jedným z menej známych, no naozaj nádherných prírodných jazier je Morské oko. Ide o najväčšie sopečné jazero a zároveň 3. najväčšie prírodné jazero na Slovensku.
Foto: Milan Bališin, Wikimedia Commons
Nachádza sa v katastri obce Remetské Hámre a najľahšie sa k nemu dostanete z koncového záchytného parkoviska Krivec po modrej turistickej značke.
Kúpanie či rybolov sú tu však prísne zakázané. Jazero je národnou prírodnou rezerváciou a zároveň územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Sninský kameň
Foto: Milan Bališin, Wikimedia Commons
Ak si chcete vychutnať pohľad na Morské oko zhora, vyjdite na jeden z najkrajších vyhliadkových bodov –na vrch Sninský kameň. Sopečná činnosť, mráz a voda ho v priebehu miliónov rokov vyformovali až do podoby 2 samostatných skalných brál. Vrcholové plošiny oboch sú prístupné pomocou železných schodov.
Rastie tu vzácna rastlina kostrava ovčia vihorlatská, ktorá sa nevyskytuje nikde inde na svete aj naša jediná domáca liana plamienok alpínsky.
Viniansky hrad
Foto: Patrik.cimprich, Wikimedia Commons
Zrúcanina pri obci Vinné je pozostatkom gotického hradu z 13. storočia. Spolu s ďalšími hradmi v okolí – Brekov, Jasenov a Čičva slúžil na stráženie obchodnej cesty smerujúcej do Poľska. Je ľahko dostupný od Vinianskeho jazera a rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy ako Hôrka, Medvedia hora a Kamenec.
Jasenovský hrad
Foto: Milan Bališin, Wikimedia Commons
Nádherné výhľady na Humenné a jeho okolie sa naskytujú z už spomínanej zrúcaniny hradu Jasenov. Ten rovnako pochádza z 13. storočia a postavili ho po vpáde Tatarov. Menšou historickou zaujímavosťou je aj to, že sa tu v 16. storočí razili falošné mince. Hlavného aktéra celej dobovej kauzy – vedúceho majstra Michala za túto činnosť v roku 1551 popravili v Prešove.
K hradu sa dostanete pešo po modrej turistickej značke už z Humenného, cesta prechádza cez obec Jasenov.
Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach
Foto: P.matel, Wikimedia Commons
V Medzilaborciach, 15 km od rodnej obce Warholových rodičov, je vďaka iniciatíve Andyho brata Johna od roku 1991 zriadené múzeum s trvalou expozíciou pozostávajúcej zo 160 diel a artefaktov svetoznámeho umelca. Spolu s Múzeom Andyho Warhola v Pittsburghu je tak jedným z 2 múzeí na svete, ktoré sú venované jeho dielu a životu.
Medzi najcennejšie vystavované exponáty patria portréty Lenina, Ingrid Bergmanovej či Theodora Roosevelta či diela ako 10 najznámejších Židov 20. storočia a Gentlemen z roku 1975.
Vihorlatské múzeum v Humennom
Foto: Pierre Bona, Wikimedia Commons
Vihorlatské múzeum sídli v budove historického renesančného kaštieľa zo 17. storočia. Historické a vlastivedné zbierky múzea obsahujú viac ako 100-tisíc zbierkových predmetov. Medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí (Ptičie), hromadný nález mincí zo 17. storočia, unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy či pôvodný mobiliár.
V blízkosti kaštieľa sa nachádza skanzen Vihorlatského múzea prezentujúci návštevníkom ľudovú drevenú architektúru typickú pre východokarpatskú oblasť.
Jednotlivé stavby ľudovej architektúry boli prenesené z viacerých oblastí regiónu a rozostavené na spôsob tradičnej hornozemplínskej dediny. Najvýznamnejšou stavbou je gréckokatolícky drevený Chrám sv. Michala Archanjela z roku 1764.
Rozhľadňa Tokaj
Foto: Igor.vizner, Wikimedia Commons
V pôvabnej vinárskej obci Malá Tŕňa, ktorá sa nachádza v tokajskej vinohradníckej oblasti, nájdete unikátnu turistickú rozhľadňu. Je vysoká 12 m a má tvar vínneho suda. Vznikla síce len v roku 2015, no za svoje netradičné architektonické riešenie už stihla pozbierať viacero ocenení. V noci je veža krásne osvetlená.
Drevené gréckokatolícke chrámy v Ladomírovej, Bodružali a Ruskej Bystrej
Foto: Henryk Bielamowicz, Wikimedia Commons
Na Slovensku je až 60 unikátnych drevených kostolíkov, no chrámy v Ladomírovej, v Bodružali a v Ruskej Bystrej boli pre svoju nesmiernu kultúrno-historickú hodnotu spoločne s ďalšími 5 slovenskými drevenými kostolmi a cerkvami v iných regiónoch zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo. Keď sa pozriete na chrámy zblízka, nenájdete žiadne kovové spoje, stavali sa totiž bez použitia jediného klinca.
Ak poznáte ďalšie zaujímavé miesto, ktoré sa nachádza v regióne Zemplín, no v našom výbere sa nenachádza, dajte nám o ňom. Napíšte nám na > alebo na náš Facebook.
Podeľte sa o svoje zážitky pri návšteve zaujímavých miest na východnom Slovensku vďaka rýchlemu 4G internetu od O2, ktorý je dostupný pre viac ako 93,5 % obyvateľov Slovenska.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Víkendové čítanie: Východné Slovensko má čo ponúknuť
Jeden zlý bonmot hovorí, že Slovensko sa končí Tatrami.
Zdieľať
13. 4. 2018;Autor: Sóda, Foto: Filip Jurovatý
Krajina za nimi je však plná prírodných krás, historických pamiatok a šikovných ľudí hrdých na región, v ktorom žijú či z ktorého pochádzajú, no mnohí z nás ju vôbec nepoznajú.
Kým školský výlet žiakov z Košíc do hlavného mesta je takmer povinnosť, v opačnom smere to často úplne nefunguje. Pred jedinečnými miestami východného Slovenska pri výbere výletných a dovolenkových destinácií uprednostňujeme známe európske metropoly či exotické diaľavy a o svojej domovine vieme často pramálo, resp. ju nepovažujeme za dostatočne atraktívnu.
V rámci nášho magazínu sme sa preto rozhodli bližšie pozrieť na východné Slovensko a priniesť vám pútavé čítanie, ktoré vám spríjemní nadchádzajúci víkend aj ďalšie dni a ukáže, že tento región Slovenska má určite čo ponúknuť.
Hrdý Košičan Mišo Hudák, ktorý stojí za organizáciou Východné pobrežie, vo svojom stĺpčeku priblížil, čím je východné Slovensko výnimočné, aj aké projekty tu s úspechom fungujú.
Prečítajte si rozhovor s Filipom Jurovatým, ktorý prešiel prakticky celú krajinu a o východnom Slovensku vydal knihu plnú dobrých tipov na výlety.
Spolu s Filipom Jurovatým sme zostavili výber viac i menej známych miest, ktoré v tejto časti Slovenska určite stoja za pozornosť.
Plánujete výlety po východnom Slovensku alebo by ste o tejto časti krajiny radi vedeli viac? Zapojte sa do našej súťaže o knihu Kam po východnom Slovensku.
Máte nápad, ktorý môže mladým ľuďom v regiónoch pomôcť s rozbehnutím podnikania, venuje sa vzdelávaniu alebo boju s nezamestnanosťou? Nechajte nám svoj kontakt a Férová Nadácia O2 vás bude informovať o otvorení novej grantovej výzvy.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
