Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Psychologička: Je dôležité, či sme v celom dni venovali niečo aj sebe

„Často sa stáva, že keď príde čas na oddych, nevieme si vybrať, čo máme robiť. Zrazu je toho veľa a my by sme chceli stihnúť všetko,“ hovorí psychologička Jana Bevilaqua.

Ako vyzerajú momenty oddychu, ktoré vás dobíjajú energiou? Doprajete si ich pravidelne alebo na ne čakáte niekoľko mesiacov? Aj keď je oddych pre naše psychické zdravie dôležitý, málokto mu venuje v zhone bežných dní dostatok pozornosti. Psychologička Jana Bevilaqua z projektu Duše naše rozprávala o potrebe oddychu, ale aj o tom, prečo je dôležité vnímať svoje potreby a prijať, že sa môžu meniť.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • prečo je oddych dôležitý pre našu psychiku,
  • aké signály tela si treba všímať,
  • ako si nájsť typ oddychu, ktorý nám vyhovuje,
  • prečo je dôležité vnímať svoje potreby,
  • ako si vniesť momenty odpočinku do bežných dní.

Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

Asi každému sa niekedy stalo, že sa po dovolenke, na ktorú sa dlho tešil, vrátil do práce unavený. Energia, ktorú si od voľna sľuboval, neprišla. Stretávate sa s tým? 

Je to veľmi časté. Ideálne je, ak ľudia oddychujú aspoň tri týždne, pretože prvý týždeň je človek zvyčajne ešte vždy v pracovnom naladení. Rozdiel je medzi letnou dovolenkou a sviatkami. Počas sviatkov máme pocit, že toho musíme stihnúť veľa, stretnúť sa s ľuďmi, všetko si rozplánovať, čo môže v konečnom dôsledku znamenať stres. Nie každý si stihne oddýchnuť napriek tomu, že mal dlhšiu dovolenku. Nie je to o tom, že zmena za nami zrazu príde, priestor na zmenu si potrebujeme vytvárať my sami.

Prečo je vlastne odpočinok dôležitý pre naše psychické zdravie?

Aby sme si vedeli utriediť myšlienky a neboli v hlave zahltení. Oddych reštartuje celé naše nastavenie a prináša čistejšiu hlavu. Je to o malých krokoch. Môžete začať tým, že si hlavu budete čistiť cestou z práce, a keď sa dostanete domov, budete sa venovať už len tomu rodinnému, nie pracovnému. Ak venujeme pozornosť svojmu psychickému zdraviu, venujeme pozornosť samému sebe. A následne to má vplyv na naše vzťahy celkovo.  

Čiže je dobre dávať si počas dňa vedomé úlohy? 

Nemusí to vyhovovať každému. Niekto privíta, že si deň štruktúruje, a povie si, že doteraz pracujem a teraz budem robiť toto. Niekto sa svojim myšlienkam venuje ráno alebo večer. Dôležité je to, či sme v celom dni venovali niečo aj sebe.

Ak venujeme pozornosť svojmu psychickému zdraviu, venujeme pozornosť samému sebe. A následne to má vplyv na naše vzťahy celkovo.

Niekto športuje alebo sa ide prejsť, niekto si oddýchne pri televízii. Majú ľudia problém zadefinovať si, pri ktorých aktivitách si naozaj oddýchnu a ktoré im energiu, naopak, uberajú? 

Často sa stáva, že keď príde čas na oddych, nevieme si vybrať, čo máme robiť. Zrazu je toho veľa a my by sme chceli stihnúť všetko. Nakoniec ľudia zistia, že nevedia, ako oddychovať. Vtedy sa vracajú k tomu, čo im pomáhalo kedysi, ale v danom životnom období to často pre nich nemusí byť to, čo potrebujú. Hľadajú starú formu oddychu, ktorá im už nepomáha, a postupne zistia, že teraz potrebujú niečo úplne iné. 

Čiže je to o akomsi utriedení potrieb.

Áno, a aj o dovolení robiť veci, ktoré potrebujeme. Často si myslíme, že oddych musí byť niečím naplneným, produktívnym, a pasívny oddych si nedoprajeme, hoci ho potrebujeme. Výber aktivity ľudí dokonca niekedy stresuje. Platí, že aj oddychovať sa treba naučiť. 

Kde začať, ak oddychovať neviem? 

Odporučila by som začať priebežne, v chode bežných dní. Zabezpečiť si pre seba niečo ako vsuvky, kde si môžeme pestovať návyk oddychu. Ľudia čakajú celé mesiace na letnú dovolenku, ale aplikovať oddych do bežných dní je pre nich náročnejšie, aj keď ho potrebujú. 

Ak ideme z extrému do extrému, môže sa stať, že z oddychu budeme unavení. Povieme si, že teraz mám konečne po pol roku dovolenku, musím oddychovať, ale zistím, že neviem, ako na to. Rozmýšľam ešte nad prácou, nad tým, čo som nestihla. Prepnúť sa do režimu, že hlava oddychuje, nie je v takomto prípade jednoduché.

Často si myslíme, že oddych musí byť niečím naplneným, produktívnym, a pasívny oddych si nedoprajeme, hoci ho potrebujeme.

Niekedy počas oddychu prichádzajú aj výčitky. Je to bežné?

Vyčitky, dokonca pocity viny. Alebo si ľudia počas oddychových dní plánujú veci, ktoré chcú dobehnúť. A v podstate sa opäť zamestnávajú, aby boli aktívni. Pre niekoho to môže byť dobrý spôsob, že si oddýchne pri tom, ako niečo robí. Ale iný môže mať pocit, že musí stále niečo robiť, aby nevypadol z režimu. 

Čítajte aj: Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Pre mnohých ľudí je výzvou prepnúť sa v hlave a vypnúť myšlienky. Ako na to? 

Aj to treba aplikovať postupne. Ja som napríklad zvyknutá, že keď ideme s kolegami na obed, bavíme sa o niečom inom, o bežných veciach, ale nie o práci. Je to úplne iný rozmer a už počas dňa na chvíľu vypnete. Sú to práve takéto drobnosti. Keď ich človek robí, už si tú psychohygienu v malých dávkach dopraje.

Ak pracujeme z domu, je to o to dôležitejšie. Je potrebné vyčleniť si počas dňa čas, počas ktorého sa idem prejsť alebo robím niečo pre seba.  Keď človek pracuje z domu, má tendenciu pracovať viac a hranice s oddychom sa stierajú.

Ľudia sa začali aj vplyvom pandémie viac venovať mentálnemu zdraviu. Návšteva psychológa už nie je tabu ako kedysi. Vnímate to aj vo svojej praxi?  

Mnohým sa zvýraznili úzkosti, strachy, obavy alebo vyplávalo na povrch niečo, čo sme roky neriešili. Prichádzajú aj témy, ktoré priniesla pandémia a ľudia ich predtým neriešili.

Keď človek pracuje z domu, má tendenciu pracovať viac a hranice s oddychom sa stierajú.

Projekt Duše naše, ktorý sa venuje online poradenstvu, sme spustili práve počas pandémie. Cítili sme, že je na to vhodný čas a priestor. Pri prvom lockdowne bol záujem o terapie silnejší, ale vnímame, že sa to vracia vo vlnách. Tým, že sú online terapie pre ľudí dostupnejšie, stiera to hranice a prekážky. Človek sa cíti v bezpečí, v istote svojho domáceho prostredia. Ľudia sú takejto forme terapií otvorenejší. Často v sebe musia nájsť odvahu vôbec si to dovoliť.

Mnohí si hovoria, že nemajú až taký veľký problém a pozornosť psychológa si nezaslúžia. Povedia si, že iní predsa riešia zložitejšie životné situácie. 

Áno, cesta k rozhodnutiu „chcem“ je u každého iná. Niekedy dlhšia, niekedy ju sprevádzajú rôzne procesy a otázky. Alebo ľudia stále v sebe majú stigmu, že ak oslovia odborníka, znamená to, že sú veľmi chorí. Pritom potom zistia, že terapia je vlastne o sebaspoznaní a posunutí sa v niektorých témach, v ktorých sa ľudia dostávajú do bludných kruhov.

Práve pohľad nezainteresovaného človeka im môže pomôcť vymaniť sa z tohto. Vždy je to najmä ich práca, my im len poskytujeme ten nadhľad a sprevádzame ich cestou.

Signály na spomalenie a potrebu oddychu nám často dáva aj naše telo. Čo by sme si mali všímať? 

Telo nám dáva signály v drobnostiach. Môže to byť nekvalitný spánok alebo nám nechutí jesť, priberáme či, naopak, chudneme. Alebo vnímame, že sa nám niečo začne vplyvom stresu a dlhodobého tlaku zhoršovať, vnímame to intenzívnejšie a silnejšie.

Je dobré navnímať si, keď prekračujeme vlastnú hranicu. Napríklad že som si dnes nedala prestávku na obed, jedla som za počítačom alebo idem neskoro spať, moje telo počas dňa nevládze, nie som sústredená. Sú to naozaj drobnosti, ktoré môžu byť hmatateľnejšie, keď im venujeme pozornosť. 

Existuje cesta, ako nájsť ten svoj oddych, ktorý ma dobíja?

Ľuďom radím, aby skúšali. Sú veci, ktoré nám pomáhali napríklad v minulosti, môžeme ich vyskúšať znova, ale mnohokrát práve to nefunguje. Napríklad sme športovali, ale zrazu to nie je ono. Zistíme, že teraz potrebujeme pasívnejší oddych, napríklad čítanie knihy. Alebo sme predtým potrebovali byť sami, teraz nám chýba ľudský kontakt. Dôležité je skúšať a objavovať, čo nám pomôže hlavu vypnúť a zároveň nám robí radosť. 

V online priestore vidíme, ako trávia voľný čas iní ľudia, a podvedome sa porovnávame. Ako na trávenie voľna vplývajú sociálne siete? 

Môže to vyvolávať tlak, že by som mala byť aj mimo práce taká úspešná, ako to majú iní. Porovnávame sa a máme pocit, že to naše „bežné“ nie je dostačujúce. Ale pre nás je práve to dostačujúce. Vždy sa treba vrátiť k tomu, ako sa ja pri danej aktivite cítim. Urobiť si rýchlu vnútornú analýzu.  Vďaka tomu rýchlo zistíte, či sa do danej aktivity či situácie nútite a berie vám energiu. Na druhý deň to možno budete mať úplne naopak, ale to je tiež úplne v poriadku.

Vždy sa treba vrátiť k tomu, ako sa ja pri danej aktivite cítim. Vďaka tomu rýchlo zistíte, či sa do danej aktivity či situácie nútite a berie vám energiu.

Dôležité je zrejme aj to prijatie, že sa mi to môže neustále meniť.

Áno, pretože inak si vytvárame na seba tlak, veď toto mi sedelo, toto bolo super a teraz všetci vedia, že to teraz nerobím, ale mala by som. Je úplne v poriadku meniť to.

Môžu nám ku kvalitnému oddychu  pomôcť rôzne meditačné či relaxačné techniky?

Môžu pomôcť, pretože podporujú náš kontakt samých so sebou. Je fajn vyskúšať to a zistiť, či nám to vyhovuje. Poznám však aj ľudí, ktorým to vyslovene nesadlo.

A čo napríklad rituály? 

Rituály sú veľmi fajn. Počas dňa je veľmi dôležité nezabúdať na seba a vnímať, čo máme radi. Ak si napríklad ráno či večer vytvoríte svoj rituál, v ktorom vám je dobre, začne vám chýbať, ak ho vynecháte. Môžu to byť jednoduché minútové rituály, na ktoré sa budete počas dňa tešiť. 

Jana Bevilaqua

Psychologička, ​​spoluzakladateľka a odborná garantka projektu Duše naše. Poradenstvo poskytuje v individuálnom alebo skupinovom vedení klientov. Využíva diagnostiku a arteterapiu. Absolvovala dlhodobý psychoterapeutický výcvik v integratívnej psychoterapii. Priebežne prispieva psychologickým vstupom v rozhovoroch pre občianske združenie Náručie. Pracuje ako psychológ – koordinátor dobrovoľníkov v Bratislave. 

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Spánková poradkyňa Zuzana Guzmická: Telefón v posteli nie je problém, kým sa ráno budíme oddýchnutí

Ak idete počas týždňa na spánkový dlh, neprítomnosť technológií v spálni lepšiemu spaniu nepomôže – potrebujete pravidelné návyky.

Aká vás dnes čaká noc? Ak ste nad tým začali dlhšie uvažovať, možno aj vás trápi nejaký problém so spánkom. A hoci spanie môžeme vnímať ako jednu z najsamozrejmejších vecí, aj tak potrebujeme mať dobré a najmä pravidelné návyky. Spánok totiž zásadne ovplyvňuje duševné a fyzické zdravie, náladu či výkon v práci. Zuzany Guzmickej zo Spánkového inštitútu sme sa pýtali, ako si správny režim vybudovať a čo robiť, keď nás trápi nespavosť.

Spoznajte miesta, na ktorých si užijete ticho, pokoj a prírodu

V rozhovore so spánkovou poradkyňou Zuzanou Guzmickou sa dozviete:

  • prečo je pre zdravie kvalitný spánok nevyhnutný,
  • ako vyzerá dobrý spánok 
  • a ako dosiahnuť dobré spánkové návyky, 
  • prečo 8 hodín spánku nefunguje pri každom,
  • koľko by mal trvať šlofík a kedy nočný spánok zhoršuje, 
  • a aj to, aké triky zaberajú na zaspatie po nočnej službe alebo vtedy, keď nejde vypnúť hlavu.

Bez spánku by sme síce nedokázali žiť, no ak treba, vedome ho osekávame. Buď pre prácu, alebo oslavy do skorého rána. Prečo je dôležité dobre sa vyspať každú noc?

Spánok je pre človeka nevyhnutný, po 3-4 dňoch bez akéhokoľvek spánku začíname halucinovať a postupne zlyhávajú všetky telesné funkcie. Nedávny výskum dokonca naznačuje, že nepretržitá nespavosť môže mať vplyv aj na základné procesy tela, ako je napríklad trávenie.

Spánok má množstvo benefitov – zlepšuje pamäť, koncentráciu či zvládanie emócií. Pozitívny vplyv spánku sa odráža aj v našej schopnosti efektívne komunikovať a produktívnejšie pracovať.

Hlavným plusom však zostáva jeho výrazný vplyv na celkové zdravie – nielen fyzické, ale aj psychické. Ľudia, ktorí dlhodobo nepravidelne spia, majú zvýšené riziko rôznych ochorení  vrátane rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb.

Spánok je teda úplne základným pilierom nášho celkového zdravia. Ako však vravíte, často ho podceňujeme.

Stačí, ak budeme spať dobre známych 7 až 8 hodín?

Dĺžka spánku je veľmi individuálna, no Medzinárodná spánková asociácia odporúča dospelým osobám 7 až 9 hodín spánku denne. Toto množstvo sa môže meniť v rôznych etapách nášho života, v niektorých obdobiach potrebujeme viac spánku, inokedy menej.

Existujú ľudia, ktorí sa cítia dobre a fungujú efektívne, aj keď spia 6,5 hodiny, zatiaľ čo iní môžu pociťovať nedostatok odpočinku aj po 7 hodinách spánku.

Nie je to len o tom, koľko hodín strávime v posteli, ale aj o tom, ako hlboko a kvalitne spíme. V mojej praxi sa často stretávam s tým, že veľa ľudí jednoducho preceňuje, koľko spánku im reálne treba.

Takže spíme viac, ako je potrebné?

Skôr sa o to snažíme, pretože sme niekde čítali, že potrebujeme 8 hodín spánku denne. Často to vôbec nie je o tom, že by človek potreboval viac spánku, takmer 90 % mojich klientov s nespavosťou nevie, koľko by mali spať.

Väčšinou sú v posteli aj 9 či 10 hodín, no ich telo reálne spí len 6,5 až 7 hodín. Už vopred sa vystresujú, že budú nevyspatí, a potom skutočne nevedia zaspať. Jedným z najbežnejších dôvodov nespavosti je teda presvedčenie, že potrebujeme viac spánku, než telo skutočne vyžaduje. Kvantita spánku je totiž rovnako dôležitá ako jeho kvalita.

Ak by sme to mali zhrnúť, aký spánok je dobrý?

Ten, po ktorom sa necítime unavení. Keď máme dobrý spánok, nemáme problém zaspať a dokážeme rešpektovať dĺžku spánku, ktorú naše telo potrebuje. No a tiež je to celé o pravidelnosti – dobrý spánok znamená dobre nastavenú spánkovú rutinu.

Ak vás dlhšie trápi bdenie, neschopnosť zaspať, zobúdzanie v strede noci či priskoré vstávanie, je čas vymeniť rátanie ovečiek za spánkovú terapiu.

Ak máte dobrý spánok, tak vás nijako netrápi a ráno sa cítite oddýchnutí, pripravení na celý deň. Paradoxne je však len minimum ľudí, ktorí sú v tomto smere spokojní.

Je nespavosť na Slovensku problémom?

Nedávno som spolupracovala na výskume, kde odpovedalo približne 2 350 Slovákov. Až 77 % z opýtaných ohodnotilo svoj spánok na školskej stupnici trojkou a horšie. Nespavosť trápi naozaj veľkú skupinu ľudí, no je častokrát poddiagnostikovaná, keďže na spánok sa v ordinácii lekári zvyčajne nepýtajú.

Podľa akých príznakov spozorujeme nespavosť?

Nespavosť má dve podoby. Prvou je akútna forma, ktorá vzniká v dôsledku stresu alebo nepríjemných životných udalostí, ako sú choroba, úmrtie, rozvod – ako následok toho, čo nás trápi a nedá nám zaspať. Táto nespavosť je úplne normálna, väčšina z nás sa s ňou v živote stretne.

Potom je tu však druhá forma, chronická nespavosť. Tí, ktorí ju zažívajú, majú spánkové problémy dlhodobo, niekedy mesiace, inokedy roky.

Ako sa prejavuje chronická nespavosť?

Prvým znakom nespavosti je problém zaspať, teda keď zaspávanie trvá pocitovo viac ako 30 minút. Ďalším prejavom je zobúdzanie v noci, po ktorom dlho nevieme zaspať, tretím znakom je skoré prebúdzanie, teda keď sa ráno zobudíme skôr, ako je potrebné, a už len bdieme. Štvrtým príznakom je časté budenie, viac ako trikrát za noc.

Chronickú nespavosť sprevádza výrazný pocit únavy, ktorý je zvyčajne spojený s nervozitou a podráždenosťou. Okrem toho mi klienti často opisujú aj frustráciu spojenú so spánkom. Prenáša sa aj do dní, nielen nocí, lebo ich prepadáva úzkosť len pri predstave spánku.

Majú akýsi strach zo spania?

Áno, veľakrát sa už večer obávajú a v duchu si hovoria, že to zas bude noc. A presne o tom je behaviorálna terapia pre ľudí s insomniou. Snažím sa pracovať s ich myšlienkami a obavami zo spania. Pomáham klientom prehodnotiť svoj postoj k spánku a vyvinúť nové, pozitívnejšie spánkové návyky – nanovo a individuálne odporučiť kroky na zlepšenie spánku.

Dostatočná dĺžka spánku je veľmi individuálna a často ju preceňujeme. Niekomu naozaj stačí 6 hodín spánku, lebo je to aj o tom, ako hlboko spíme.

Mnohí si pred terapiou myslia, že im len budem opakovať veci o spánkovom režime, ktoré si už prečítali na internete, no opak je pravda. Veľa z nich mi potom vraví, že terapia im zmenila pohľad na spánok – už pre nich nie je strašiak.

Na koho sa môžem obrátiť, ak ma trápi nespavosť?

Na odborníka, klinického pracovníka, ktorý je zameraný na riešenie nespavosti. Pomoc treba vyhľadať, ak pociťujete príznaky nespavosti viac ako trikrát týždenne počas aspoň troch mesiacov.

Pokiaľ ma trápia príznaky nespavosti len občas, pomôže mi „audit“ denných návykov? Napríklad to, koľko kofeínu pijem, alebo aký mám spánkový režim?

Nadmerná konzumácia kávy a energetických nápojov značne ovplyvňuje naše spánkové návyky a tiež negatívne ovplyvňuje hladinu hormónov v našom tele. Ďalším častým faktorom je šlofík cez deň – napríklad, keď sa niekto budí na 2 hodiny v strede noci a potom sa snaží stratu dohnať cez deň. Cíti sa rozbitý, aj keď možno spal „dostatočný“ počet hodín.

Takže doháňanie potrebných hodín spánku počas dňa môže kvalitu spánku ešte zhoršovať?

Bežnému človeku to nemusí narobiť šarapatu, no ak máte problém s nespavosťou, toto môže byť dôležitý príznak, ktorý treba riešiť. Je to taký začarovaný kruh – človek sa po zlej noci cíti unavený, siahne po káve alebo po šlofíku, a tak sa to zacykluje.

A potom je tu ešte tá klasická večerná scéna – mikrospánok pred televízorom, po ktorom už nie sme unavení.

Môže byť šlofík aj prospešný?

Áno, ale nemal by byť príliš dlhý ani príliš neskoro. Ideálne by sme nemali takto oddychovať neskôr ako po 15.00 a spať dlhšie ako 30 minút.

Zaujímavosťou je „kávový šlofík“, jeho účinnosť nedávno potvrdil britský vedec Matt Walker, autor knihy Prečo spíme?. Káva totiž začína pôsobiť 20-30 minút po vypití, takže hneď po vypití si môžete dať šlofíka a zobudiť sa po polhodine, budete sa cítiť sviežejšie.

Môže lepšiemu spánku pomôcť napríklad aj prostredie v izbe?

Keď som spomenula kávový šlofík, musím pripomenúť aj to, že pitie alkoholu pred spaním výrazne znižuje kvalitu spánku. Okrem toho dobrému spánku môže pomôcť aj správna izbová teplota, lebo lepšie spíme v chlade. Radšej si dajte teplejšie pyžamo či hrubšiu perinu a nechajte v miestnosti 19 až 22 stupňov. Mnohým v noci tiež svietia rôzne lampy alebo digitálne budíky, no aj to môže narúšať spánok a tvorbu melatonínu.

A čo taký telefón v posteli?

Ideálne by bolo nemať ho vôbec v miestnosti, kde spíme, no nemá zmysel radiť ľuďom nezrealizovateľné veci. Zatiaľ nie je taký výskum, ktorý by povedal, že telefón zásadne zhoršuje spánok, aj keď sa o tom v odborných kruhoch stále vedú debaty. Jedna strana špecialistov hovorí telefónu jasné nie a druhá je taká zdržanlivejšia, k tej sa hlásim aj ja. V dnešnej dobe vieme stlmiť jas, máme rôzne filtre či okuliare, režimy smartfónov, takže sa s tým dá pracovať. 

Naučte sa smartfón používať vo svoj prospech. Tieto aplikácie vám pomôžu s duševnou pohodou

Pre mňa je telefón problémom vtedy, keď dochádza neustálemu kontrolovaniu a pozeraniu sa na hodinky – tam sa znova prejavuje stres zo spánku. Kľúčom je mať pravidelný spánok, po ktorom sa cítite dobre. Ak si uvedomíte, že vás čokoľvek v izbe vyrušuje, nepatrí to tam.

Veľa sa rozprávame o pravidelnosti a o zdravých návykoch, ktoré sú potrebné, aby sme si vybudovali zdravé spánkové návyky. Poznám však mnoho ľudí, ktorí v noci pracujú a hovoria, že svoj deficit dospia cez víkend.

Mnohí si myslia, že svoj spánkový dlh z týždňa môžu nejako dobehnúť cez víkend. Výskumy pritom hovoria, že ľudia, ktorí si udržiavajú pravidelný spánok, majú nižšiu úmrtnosť.

Nielenže je takýto spôsob nezdravý a neudržateľný, ale je aj nefunkčný – spánkový dlh z týždňa sa nedá dobehnúť cez víkend. Počas pracovných dní možno stratíte aj 6 hodín a cez víkend spíte o 2-3 hodiny navyše, takže to nevychádza. Vo výsledku si iba nabalíte nový dlh na nasledujúci týždeň.

Čo však v prípade, že niekto pracuje na zmeny a nočnej robote sa nevyhne?

Väčšinou s kolegami žartujeme, že prvá rada je zmeniť prácu, no samozrejme, chápeme, že to nie je možné – pekárov, lekárov a ďalšie profesie veľmi potrebujeme. Ľudia po nočnej, ktorí budú spať cez deň, by už pri presune domov mali mať tmavé slnečné okuliare a mali by sa vyhnúť pitiu kávy či zeleného a čierneho čaju.

Ľudia, ktorí dlhodobo nepravidelne spia, majú zvýšené riziko rôznych ochorení vrátane rakoviny a kardiovaskulárnych chorôb.

Určite by som im poradila čo najviac si zachovať rutinu. Ak nemožno zatemniť miestnosť, tak používať škrabošky na spanie. Môže pomôcť aj teplá sprcha pred spaním, ktorá rýchlejšie znižuje našu vnútornú teplotu. Napriek všetkým týmto radám však ľudia pracujúci na zmeny môžu mať problém zaspať.

Nielen ľudia pracujúci na zmeny môžu mať problém zaspať, stačí, ak máme v hlave mnoho myšlienok a nejde vypnúť. Existuje nejaký trik, ako rýchlejšie zaspať?

Taký klasický je 1 000 mínus 7 a v tomto reťazci stále z výsledku odpočítavať 7. Hovorieva sa, že by sme mali počítať do stovky, no to je veľmi ľahké, preto radšej odporúčam túto taktiku. Alebo hrať slovný futbal a používať iba názvy svetových miest. Niektorým pomáha aj aplikácia na meditáciu či podcast a audiokniha. Na každého môže fungovať niečo iné, cieľom je odpútať hlavu od toku myšlienok.

Takže triky na rýchlejšie zaspanie či lepší spánok by sme si mali osvojovať podľa toho, čo nám vyhovuje viac, lebo je to individuálne. Je však niečo, čo by sme mali o spánku vedieť všetci?

Určite by sme mu mali prikladať väčšiu váhu a nebrať ho ako niečo, z čoho môžeme uberať. Pre mnohých je spánok plytvanie časom, veď máme aj príslovie, kde sa hovorí, že „dospíme v hrobe“. Spánok je však pre naše telo ohromne dôležitý. Ak aj máte problémy so spánkom, nemusíte si zvykať na únavu, lebo sú riešiteľné, je len dôležité odhaliť, čo nespavosť spôsobuje, napríklad na spánkovej terapii. 

Zuzana Guzmická

Pracuje ako certifikovaná spánková poradkyňa pre dospelých aj deti v Spánkovom inštitúte v Banskej Bystrici. Po dlhoročnej praxi s bábätkami sa rozhodla pomáhať behaviorálnou terapiou aj dospelým ľuďom s insomniou. Medzi jej klientmi sú dnes aj malé bábätká, aj 88-ročné dámy, najčastejšie však ľudia medzi 30 a 40, v produktívnom veku.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.