Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky

Vrcholový športovec, reprezentant Slovenska, zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, manžel, otec dvoch dcér a úprimný človek. Tak možno charakterizovať chodca Mateja Tótha.

Pripravili sme si pre vás rozhovor, v ktorom sa dozviete viac nielen o jeho knižke Odchýlka, ale aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

Prečítajte si ukážku z autobiografie Odchýlka.

Dozviete sa, čo robí, keď netrénuje a na čom mu v živote najviac záleží.

Vyšla vám knižka s názvom Odchýlka. Ako vôbec vznikol nápad napísať ju už teraz? Dlho ste hovorili, že sa do nej pustíte až po skončení kariéry.

Presne tak, po olympiáde som odmietol zopár ponúk s tým, že na knihu mám ešte čas. Ale po udalostiach, ktoré som si prežil v roku 2017, som si povedal, že sa s tým chcem s ľuďmi podeliť.

Čo vás primárne motivovalo?

Prostredníctvom vlastného príkladu som chcel ľudí motivovať, aby dokázali prekonať aj zdanlivo neriešiteľné problémy. Aby sa nevzdávali. Príde mi úžasné, že vďaka tejto knihe môžem pozitívne ovplyvniť životy. Aj keby to malo pomôcť len zopár čitateľom, tak to stojí za to.

S prípravou knižky, ktorá je písaná prevažne v prvej osobe, vám pomohol športový reportér Denníka N Michal Červený. Ako vznikla táto spolupráca?

Michal ma oslovil ako prvý, ponuka prišla ešte pred doriešením prípadu. S Michalom som mal dobré skúsenosti a pritom sme vtedy ešte neboli veľkí kamaráti. Vykali sme si, bol to čisto profesionálny vzťah. A to mi prišlo lepšie, ako to písať s niekým, kto by bol subjektívny. Navyše, sám som sa do toho púšťať nechcel. To by asi bolo nad moje možnosti. Michal je profesionál a počas našej spolupráce to viackrát potvrdil. Rozprávanie a myšlienky sú moje, ale on tomu dal aj správnu formu, aby sa to dobre a ľahko čítalo.

Ako dlho trvala príprava knižky?

Príprava, tvorba a finalizácia trvala de facto osem mesiacov. Čisto obsah sme zvládli relatívne rýchlo. Michal pricestoval za mnou na sústredenie do Juhoafrickej republiky na prelome februára a marca a počas jedného týždňa som všetok voľný čas trávil s ním pri rozhovoroch. V podstate som mu porozprával celý svoj príbeh. Myslím si, že to bolo takmer 20 hodín audiozáznamu.

Čo ste o sebe počas prípravy knižky zistili? Prekvapilo vás niečo?

Prekvapilo ma veľa vecí. Hlavne niektoré udalosti z minulosti mi už takmer vyprchali z hlavy, ale vďaka knihe a mojim starým tréningovým denníkom som si spomenul na množstvo krásnych zážitkov. Prekvapilo ma aj to, ako Michal prišiel na názov knihy. Odchýlkou je primárne myslená tá v biologickom pase, ktorá mi spôsobila toľko problémov, ale aj odchýlka v zmysle, že som taký konformný a taký normálny, že je to až odchýlka od bežných ľudí.

„Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili.“

V knižke spomínate, že v športe ste spočiatku nevynikali, no išli vám dlhé behy. Kedy ste si prvý raz uvedomili, že by šport mohol byť pevnou súčasťou vášho života?

Túžil som po tom od prvých atletických tréningov, ale bol to skôr sen. Ako som však začal trénovať chôdzu a prišli prvé výrazné výsledky, tak aj napriek tomu, že ma čakala ešte dlhá cesta, vedel som, že chcem byť profesionálny športovec.

Knižka je vašou osobnou spoveďou a vo veľkej miere sa sústreďuje aj na obvinenie z dopingu. Nebáli ste sa ísť doslova s kožou na trh?

Nemám sa prečo báť. Nič zlé som neurobil, vždy som hral fér a ľudia mi verili. Táto kniha je aj odmena a moje veľké ďakujem pre nich a dôkaz toho, že pred nimi naozaj nemám čo skrývať.

Okrem iného ste sa v knižke vyjadrili, že ste rád, že sa ten prípad udial. Prečo?

Ťažko sa to vysvetľuje v jednej odpovedi, ale trvám na tom. Samozrejme, hlavne vďaka tomu, že to dobre dopadlo. Ale keď sa obzriem spätne, aj napriek tomu, že ma to stálo osem mesiacov športového života a veľa peňazí, prinieslo mi to oveľa viac pozitív. Za všetky spomeniem len ten najsilnejší moment. Vďaka tomu prípadu som si uvedomil, akú mám úžasnú podporu a dôveru v ľuďoch. To mi dodalo toľko sily a energie, že nad obdobím z minulého roka sa už len pousmejem.

Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky a tak, ako som už spomínal, svojím príbehom dokážem pomôcť aj ostatným.

Športu, resp. chôdzi sa venujete už 22 rokov a nadmieru úspešne. V rámci knihy však opisujete pomerne náročné začiatky aj naozaj náročnú prípravu, ktorú so sebou dráha vrcholového športovca prináša. Nikdy ste nemali chuť vzdať to?

Nikdy. Teda, ak si odmyslím obdobie tesne po prevalení mojej kauzy. Vtedy som bol presvedčený, že s vrcholovým športom som skončil. Ale drina ani neúspechy ma nikdy nedemotivovali, skôr naopak.

Ktoré momenty vo svojom živote považujete za zlomové?

V živote sú trochu iné ako v športovej kariére. V kariére bol dôležitý prechod do Dukly Banská Bystrica, zmena trate z 20 km na 50 km, v poslednom období zmena trénera a spolupráca s Maťom Spišiakom. V živote aj v kariére bolo dôležité moje stretnutie s mojím švagrom, bývalým kolegom a terajším atletickým šéfom Peťom Korčokom. Vďaka nemu som sa veľa naučil o športe i o živote a spoznal som sj svoju manželku, jeho sestru Lenku, s ktorou máme dve krásne a zdravé dcérky.

Čo je vaša najväčšia motivácia, ťahúň aj v tých najťažších chvíľach (nielen v kariére, ale aj v súkromí)?

Jednoznačne moja rodina. Oni sú moja inšpirácia, motivácia aj opora. Bez nich by to celé nemalo zmysel. V poslednom období sa k tomu pridala aj už spomínaná podpora a dôvera obyčajných ľudí na celom Slovensku. Tá ma ženie ďalej a ďalej.

Je úplne jasné, že svoju rodinu milujete a otvorene o tom rozprávate. Ako sa ale dá skĺbiť život profesionálneho športovca a súkromný život?

Chce to veľkú porciu tolerancie hlavne zo strany mojej manželky. Lenka je úžasná v tom, ako zvláda odlúčenia, postarať sa o domácnosť, deti, svoju prácu. Ja sa jej a deťom snažím vždy, keď som s nimi, venovať naplno. Všetok svoj voľný čas venujem len a len im.

Jednu časť knižky tvorí aj rozprávanie vašich blízkych, často pomerne osobné. Bolo náročné prehovoriť ich, aby sa na túto úlohu podujali?

Myslím si, že ani nie. Radi sa o svoje pocity podelili. Jediný problém bol presvedčiť moju manželku. Ona sa nerada prezentuje na verejnosti a aj pri mojej knihe zastávala názor, že kniha je o mne. Aj keď bola mojím prvým recenzentom, priamo v knihe sa k tomu priamo vyjadrovať nechcela.

„Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky.“

V očiach mnohých ľudí ste pre to, ako ste zvládli obdobie, keď ste boli obvinený z dopingu, odvážnym človekom. Máte v sebe túto danosť, prípadne, ako sa vám ju podarilo získať?

Neviem, či je to odvaha. Skôr odhodlanie, resp. snaha bojovať za pravdu. Ako športovec musíte mať v sebe odhodlanie, nepoddať sa a vydržať aj tie najťažšie tréningy, sústredenia či preteky. Keď som si našiel paralelu medzi prípravou na preteky a mojou kauzou, ako keby sa niečo vo mne preplo a vedel som, že to nemôže dopadnúť zle, a že budem bojovať až do konca – tak ako aj v Riu.

Pohyb je dôležitou súčasťou vášho života. Viete si predstaviť, že by ste nešportovali? Čo pre vás pohyb znamená?

Počas tej kauzy som si to vyskúšal a bez pohybu som sa cítil strašne. Na druhej strane som si vyskúšal, že život bez vrcholového športu zvládnem. Ale som presvedčený o tom, že aj po kariére budem športovať. Samozrejme, z pasie a pre dobrý pocit, nie kvôli výkonom.

Vašou osobnou výzvou je snaha rozhýbať Slovensko, najmä deti. Spolu so svojím bratom stojíte za projektom O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Ako vznikla táto myšlienka? Čo pre vás tento projekt znamená?

Myšlienka sa zrodila po olympiáde. Chcel som svoj úspech z olympiády a svoju popularitu využiť na niečo vznešenejšie a stále. A čo môže byť vznešenejšie a potrebnejšie ako motivovať deti k športu a k pohybu? Keď sa k tomu pridal brat a vypracoval skvelú a jedinečnú metodiku, vedel som, že tento projekt môže výrazne ovplyvniť možno aj celú generáciu detí na Slovensku.

Matej Tóth

Vďaka množstvu úspechov sa váš život stal verejný. Zvykli ste si na to, resp. dá sa na to vôbec zvyknúť?

Zvykol som si a nepokladám to za nič hrozné. Určite je to hlavne vďaka tomu, že sa nemusím na nič hrať. Žijem si rovnaký život ako predtým. Mojej manželke a mojim dcéram je jedno, či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca. A tak sa snažím aj žiť. Absolvujem s nimi všetky aktivity, starosti a hlavne radosti. A je mi jedno, či si niekto pri tom povie, že to bol Matej Tóth.

„Pre moju manželku a dcéry je jedno či som olympijský víťaz. Oni potrebujú doma milujúceho manžela a otca“

Pre podozrenie z dopingu ste sa často objavovali aj na stránkach bulváru. Ako sa s ním dá vysporiadať?

Až na pár vymyslených článkov a údajov v nich sa v podstate bulvár ani nemal čoho chytiť. Nemalo význam na mňa číhať. Stačilo mi zavolať a nemal som problém vysvetliť, odpovedať na všetko, na čo som mohol. A tým, že som hral s médiami fér, tak aj oni sa ku mne správali slušne.

Ako trávite voľné dni, teda tie mimo tréningov na súťaže a priamo na súťažiach?

Voľných dní mám veľmi málo. Hlavne teraz v lete sa ale snažím trénovať skoro ráno, často, keď deti ešte spia. Keď sa zobudia, tak s nimi fungujem celý deň tak, akoby som mal dovolenku. Vtedy sa snažím splniť im ich plány alebo túžby. Ísť na kúpalisko, stavať puzzle, prechádzať sa so psom, ísť sa bicyklovať, stavať si lego. Je to na nich a s manželkou sa im radi prispôsobíme.

Máte nejaké svoje „prehrešky”, resp. dni, keď zabudnete na prísny režim a životosprávu a doprajete si?

Moja životospráva mi je úplne prirodzená, takže nepotrebujem zhrešiť. Môj život nie je askéza. Keď mám chuť na pivo, tak si dám, keď je grilovačka, tiež netrpím hladom. Pre moju životosprávu je dôležité, aby to nebolo často a v nevhodnom čase blízko pretekov alebo dôležitých tréningov.

Ak by ste sa mali odosobniť od všetkých predošlých rozhovorov či definícií na Wikipédii, ako by ste sám seba predstavili úplne cudziemu človeku?

Asi by záležalo komu a pri akej príležitosti by to bolo. Ale čitateľom Sódy by som sa predstavil ako šťastný človek, ktorý má v živote veľa radosti, šťastia a lásky, skvelú rodinu, prácu, ktorá ho baví a napĺňa a prináša radosť aj iným.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Matej Tóth

V roku 2015 sa stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr zvíťazil v rovnakej disciplíne aj na olympiáde v Riu de Janeiro. V roku 2016 rozbehol v spolupráci s modrým operátorom O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá má za cieľ priviesť deti k pohybu a odhaliť, na aký šport majú talent. Pred rokom bol obvinený z dopingu, po doriešení prípadu vydal nielen o tejto kauze v spolupráci s novinárom Michalom Červeným knižku Odchýlka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Detská trénerka: Pohyb je rovnako dôležitý ako strava a spánok

„Deťom úplne stačí ísť vzorom,“ hovorí jedna z tréneriek O2 Športovej akadémie Mateja Tótha o tom, ako deti motivovať, aby sa viac hýbali.

Dnešná generácia detí je úplne iná ako tie predošlé. Deti z generácie Z trávia viac času doma, využívajú technológie a menej sa hýbu.

O tom, aký dôležitý je pre ne pohyb, ako ich k nemu motivovať a nebrzdiť ich vo vývoji, sme sa porozprávali s jednou z tréneriek O2 Športovej akadémie Mateja Tótha Andreou Ballovou.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií

Hovorí sa, že už v prípade malých detí robia rodičia chybu, keď im formou zákazov a obmedzení bránia v prirodzenom pohybe. Ako to vnímate vy ako trénerka malých detí?

Áno, prvá nie veľmi šťastná vec je to, že mnohí rodičia majú asi pocit, že majú deti na to, aby s nimi takpovediac pretekali. Do jedného roka ich rýchlo stavajú na nohy a dávajú ich do sedu bez toho, aby to deti zvládali samy. Jednoducho ich do pohybu tlačia.

Druhá vec sa objavuje u detí od dvoch – troch rokov. Uvedomme si, že dnes majú deti rodičia, ktorí majú sami trošku viac rokov. Nie je to tých 20, ako bolo zvykom kedysi. Oni sami možno nevládzu, preto je pre nich výhodnejšie, keď dieťa len ticho sedí a majú ho pod dozorom. Stretáme sa tu s dvomi typmi rodičov – tí, ktorí dieťaťu v pohybe zabraňujú, napríklad tým, že mu strčia do ruky mobil, nech sa hrá, a potom sú tí, ktorí dieťaťu vyplnia čas natoľko, že sa nemá kedy hrať.

Čo s tým vieme spraviť?

Veľa s tým nenarobíme, situácia je taká, aká je. Tu sa už bavíme aj o bezpečnosti. Kedysi deti vybehli na sídlisku medzi paneláky, na ihrisko a hrali sa samy. Bol to pre ne najprirodzenejší pohyb – behali, skákali. Všetky deti vtedy robili to, čo bolo pre ne prirodzené a načo mali chuť.

Teraz sa už aj pohyb detí začína dostávať do sofistikovanejšej formy, keď im rodičia vypĺňajú čas a naordinujú im to, aj to, aj to. Preto sa O2 Športová akadémia Mateja Tótha snaží byť tým najvhodnejším doplnkom, ako deti naučiť správne sa hýbať. Jej dôležitou súčasťou je vývojová kineziológia, ktorá dbá na to, aby boli zachované pohybové reťazce, a aby sa pohyb u dieťaťa ďalej rozvíjal tak, ako to bolo pre neho do šiestich rokov prirodzené.

Kedy je teda najlepší čas začať u dieťaťa podporovať aj trénované fyzické aktivity?

Najlepšie spôsoby športovania boli naozaj tie, ktoré boli kedysi. Deti do desiatich rokov robili to, na čo mali chuť a venovali sa rôznym aktivitám. Po škole hodili tašky do kúta a išli na ihrisko,  behali, skákali, hrali sa. Vtedy mali deti dve až tri hodiny prirodzeného pohybu denne. Toto by bolo úplne ideálne aj dnes, ale čas, žiaľ, späť nevrátime.

Je veľmi ťažké nájsť latku toho, čo a ako by sa dieťa malo hrať, koľko by sa malo hýbať a, samozrejme, skĺbiť to s časom rodičov. Rodičia si často „kupujú” vlastný čas tým, že deti dávajú na rôzne krúžky, ale treba dbať na to, aby tie krúžky deti nepreťažovali. Aby to nebol vrcholový šport, v rámci ktorého zrazu deti majú päť až sedem tréningov týždenne. Pretože keď budú mať desať rokov a budú chcieť robiť niečo na vyššej úrovni či súťažne, nebude už priestor na to, aby sa im tam zmestili ďalšie tréningy.

Ideálne teda je podporovať u dieťaťa prirodzené formy pohybu. Ak to počasie dovolí, nechať ho tráviť veľa času vonku, na detských ihriskách. Pohybové schopnosti je ideálne rozvíjať v období od šesť do desať rokov, keď deti majú senzitívne obdobie. V tomto veku sa najlepšie rozvíja rýchlosť a obratnosť.

„Rodičia si často ,kupujú’ vlastný čas tým, že deti dávajú na rôzne krúžky, ale treba dbať na to, aby tie krúžky deti nepreťažovali.”

Spomenuli ste pojem vývojová kineziológia, s ktorým sa stretáme aj na stránkach akadémie. Čo si pod ním máme ako laici predstaviť?

Poviem to najjednoduchšie, ako viem, a ako to vysvetľujem aj rodičom či dospelým, pretože aj s nimi mávam tréningy zahŕňajúce vývojovú kineziológiu. Vývojová kineziológia predstavuje pohyby, ktoré robí dieťatko. Bábätko je po narodení ako taká handrička, nevie zdvihnúť hlavičku, držať ručičky, chrbátik ani nožičky.

Náš mozog má však v sebe zakódované určité vzorce a tým, ako sa dieťatko hýbe a prekrúca, dochádza u neho stále k novým pohybom. Postupne sa naučí dať na bruško, zdvihne nožičky, dá sa do podporu, štvornožkuje, až postupne príde do podrepu, zdvihne sa a je vo vzpriamenej polohe. Toto všetko je vývojová kineziológia. Celé je to o tom, ako človek v prvom roku života postupne prejde z ľahu až do stoja.

Tieto pohybové vzorce nám boli dané, a keď sa k nim v neskoršom veku vrátime, držanie tela by malo byť omnoho lepšie a v dospelom veku by nemalo dochádzať ku skoliózam, k lordózam ani k bolestiam kolien či bedrových kĺbov.

Všetky tieto veci sa dejú, pretože si pohyb začíname kompenzovať. Ak niečo nevládzeme urobiť alebo niektorá oblasť tela stuhla, pomáhame si inými svalovými skupinami. Keď to robíme dlhodobo, začína nás na týchto miestach pichať, tvoria sa hrče a vykrúcame sa, aby nás to nebolelo. Vývojová kineziológia nás učí takýmto veciam predchádzať. Dennodenne ju cvičí aj Matej Tóth a používajú ju aj iní športovci, vrátane Janky Dukátovej.

Ako vyzerajú cviky vývojovej kineziológie?

Nie sú cviky, sú to polohy – poloha štvormesačného bábätka, poloha šesťmesačného bábätka, poloha šikmý sed, poloha medveď, podpor, tripod či podrep s oporou.

Možno ich prirovanať k joge či pilatesu?

Nie, nemá to s tým nič spoločné, vývojová kineziológia je založená na vnútrobrušnom tlaku. Tým, že sa dieťa naučí dýchať do bruška, naučí bránicu, aby mu vytvorila taký piest – valec, ktorý mu pomôže spevniť časť tela v okolí brucha. Vtedy sa ľahšie prenášajú sily všetkých štyroch končatín a nedochádza k tomu, že mu prehne chrbticu, prípadne uvoľní brucho a drží telo krížami.

Čo všetko sa zohľadňuje pri výstavbe pohybových aktivít v rámci O2 Športovej akadémie Mateja Tótha?  

O2 Športová akadémia Mateja Tótha je vystavaná tak, že deti rodičov, ktoré pre ne chcú všestranný rozvoj, cvičia v rámci tréningovej skupiny priamo na škole, kde je na to ideálne prostredie.

Cvičia dvakrát týždenne, pričom zo začiatku je to najmä o tom, aby sa naučili disciplíne. Snažíme sa s nimi robiť tie základné pohyby ako beh, skoky a preskoky. V priebehu celého roka si postupne prejdú cvičeniami, ako zlepšiť techniku kroku, behu i skoku, pretože veľa detí dnes naozaj nevie pekne chodiť a behať, majú ploché nôžky a trpia rôznymi zlozvykmi či vadami, ktoré sú spôsobené tým, že trávia veľa čas v sede. Ten je degeneratívny.

„Veľa detí dnes naozaj nevie pekne chodiť a behať, majú ploché nôžky a trpia rôznymi zlozvykmi či vadami, ktoré sú spôsobené tým, že trávia veľa času v sede.”

Tréning v rámci akadémie je teda hĺbkovejší v porovnaní s klasickou hodinou telesnej výchovy?

Akadémia skôr zohľadňuje to, aby tie základné pohybové schopnosti, ktoré majú byť rozvinuté do desiatich rokov dieťaťa, naozaj rozvinuté boli. Pracuje sa na tom, aby sa rozvíjala rýchlosť, či reakčná, alebo frekvenčná. Dôležité je, aby si deti pomocou hier a vlastných síl posilnili telo. Ide o všestranný pohybový rozvoj.

Jedným z cieľov akadémie, ktoré trvá celý školský rok, je deťom priblížiť, na ktorý šport majú nadanie. Zaváži pri výbere vhodného športu u dieťaťa aj to, či je extrovertné, alebo nie?

Áno, zohľadňuje sa to. Súčasťou akadémie je aj mentálny tréning, v rámci ktorého s deťmi robíme rôzne cvičenia na koncentráciu, relaxáciu a uvoľnenie. Už v septembri by malo začať aj určité testovanie – na základe dotazníka, ktorý s dieťaťom vyplnia rodičia, by mal tréner vedieť, s akým dieťaťom sa stretáva. Či je extrovertné, alebo introvertné, čo mu robí dobre, čo až tak nie.

Samozrejme, sú športy, pri ktorých je výhodou byť extrovert alebo introvert, ale do desiatich rokov sa to príliš nerieši. Až po tom desiatom roku by si deti mali vyberať šport, ktorý má špecializovanejší tréning.

Je všeobecne známe, že dnešné deti zažívajú iné detstvo ako staršia generácia. Rodičia majú menej času, do toho vstupujú technológie. V čom robia rodičia najväčšiu chybu a ako sa tomu vyvarovať?

Ťažká otázka. Ja som konzervatívna a povedala by som, že internet by mal byť každý deň až do šiestej večer vypnutý (smiech). Ale to sa nedá. Rodičia sú dnes veľmi vyťažení, často naozaj do šiestej – siedmej pracujú a pre deti je teda asi lepšie chodiť na nejaký krúžok, ako sedieť každý deň pri počítači.

A čo s tým spraviť? Tu napríklad rada vidím, že v školských kluboch chodia s deťmi denne von, vďaka čomu majú ďalšiu hodinku pohybu k dobru.  

Psychológ Marek Herman hovorí, že do troch rokov by deti nemali mať mobily v rukách vôbec a do šiestich len veľmi, veľmi obmedzene. Veď dieťa do desiatich rokov mobil naozaj nepotrebuje – spravili sme si to my rodičia sami.

Mnoho detí trpí už vo veľmi skorom veku obezitou či psychickými poruchami. Myslíte si, že pohyb je receptom na šťastie dieťaťa?

Pohyb predstavuje jednu zo základných potrieb a je rovnako dôležitý ako strava a spánok. Dovolím si teda tvrdiť, že je to dôležité, ale strava by tiež mala byť vyvážená. Každý rodič je zodpovedný za svoje dieťa a mal by čítať, čo kupuje.

Doktor Igor Bukovský sa vyjadril, že o to, čo máme na sebe, sa veľmi staráme a dávame za to veľa peňazí, ale o to, čo dávame do seba, sa nestaráme a šetríme na tom. Často si kúpime najlacnejšie rožky, zeleninu či mäso, ale topánky za 70 € nám nerobia problém.

Ja tiež hovorím, že všetko, čo za niečo stojí, niečo stojí. Či už je to zdravé jedlo, dobré známky v škole alebo vydretá pochvala. A to, čo je zadarmo, je podozrivé.

„Ak chceme, aby deti mali športové sebavedomie, tak im nemôžeme dávať pocítiť, že im niečo nejde a cielene ich stavať dozadu.”

Môže pohyb pomôcť aj pri budovaní sebavedomia či zdravej sebareflexie?

Určite, je však dôležité, aby tam bol prítomný tréner, ktorý je zameraný na pozitívne oceňovanie detí.

Všimla som si, že pri tréningu ste deti veľa chválili.

Áno, ak chceme, aby deti mali športové sebavedomie, tak im nemôžeme dávať pocítiť, že im niečo nejde a cielene ich stavať dozadu. Keď som videla, že je niekto unavený, poslala som ho oddýchnuť si a povedala: „Napi sa a potom sa k nám pridaj.“ Postupne sa pridali všetci, nikto nezostal celú hodinu sedieť.

Dieťa samo má tú sebareflexiu a dokážu si uvedomiť, že mu niečo nejde a iné zase ide, prípadne je niekto rýchlejší. Vo všetkých deťoch sa snažím vzbudiť to, aby sa podporovali a zatlieskali si. Pochvala a podpora je dôležitá.

V čom všetkom je O2 Športová akadémia Mateja Tótha pre deti dobrá? Ako vyzerá hodina?

Akadémia podporuje všestranný rozvoj. Skladá sa z troch pilierov – samotný športový tréning, vývojová kineziológia a mentálny tréning. Všetkým trom častiam sa v rámci každej hodiny venuje dostatok času.

Hodinu začíname rozhovorom o tom, čo majú deti nové. Potom nasleduje rozohriatie, ideálne formou naháňačiek, aby to deti bavilo, aby sa hrali. Potom sa rozdýchame – naučíme sa už spomínané vnútrobrušné dýchanie.

Prejdeme na cviky z vývojovej kineziológie, ktoré máme zoradené do reťazca, nasleduje rozcvička vo dvojici, čo deti baví. Potom spravíme bežeckú abecedu, ku ktorej sa snažím pridať nejakú rozprávku alebo niečo, pri čom sa deti uvoľnia, aby počas nej mali mäkké nohy a behali potichu.

Nasledujú štarty z rovných polôh, rovinky a behy. Každá hodina je venovaná jednej až dvom schopnostiam, trénuje sa reakčná a frekvenčná rýchlosť, štafetové hry, hry na mentálny tréning, koncentráciu a relaxáciu. Tréning ukončujeme strečingom.

Po akom čase je na dieťati vidieť progres?

Myslím si, že už po troch mesiacoch je vidieť zlepšenie techniky behu, to znamená kratší dotyk s podložkou, dieťa zároveň zdvihne celé stehno hore, prestane šmatlať a má mäkšie kroky. Takisto je to vidieť na používaní rúk, ktoré sú synchronizovanejšie. Nie je tam nejaká úžasná kondícia, skôr vidieť zlepšenie. Laicky poviem, že krajšie bežia, odborne vidím, že svoje telo využívajú ekonomickejšie.

Ako podľa vás možno deti najlepšie priviesť k pohybu?

Hrami. Veľa sa hrať a vymýšľať stále nové podnety a vnemy. Medzi deťmi veľmi frčí súťaživosť, či tímová, alebo medzi jednotlivcami. A, samozrejme, farebné pomôcky.

„Deťom úplne stačí ísť vzorom. Ísť s nimi na bicykel alebo sa ísť prejsť, ísť spoločne na detské ihrisko alebo na túru.”

A čo môže spraviť rodič, aby aj doma motivoval svoje deti viac sa hýbať?

Úplne stačí ísť im vzorom. Ísť s nimi na bicykel alebo sa ísť prejsť, ísť spoločne na detské ihrisko alebo na túru. Úplne stačí byť s deťmi hodinu vonku a nebrzdiť ich.

Ak pôjde okolo ihriska či obrubníka, bude chcieť loziť, všetko preskakovať a podliezať. Nemali by sme mu to zakazovať, skôr naopak mu povedať: „Potrebuješ ruku? Poď, potrebuješ udržať rovnováhu.“ Je veľa rodičov, ktorí dieťaťu povedia: „Nelez tam, lebo padneš.“ Dôležité je dieťa podporiť a podať mu pomocnú ruku, ak chce. A ak nie, neprivolávať hneď negativizmom a strachom katastrofu, že dieťa padne. Keď to dieťa zvládne, je dôležité pochváliť ho.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Andrea Ballová

Je učiteľka telesnej výchovy a trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha na Základnej škole Nábrežie mládeže v Nitre. Okrem aktívneho pracovného života má aj aktívnu rodinu, ktorá pozostáva z manžela, troch detí a štyroch psov. Čo najviac času trávia spoločne vonku – na bicykloch, prechádzkach, chate aj s motykami vo vinohrade.


Video: Stihne asistent jazdy vždy zabrzdiť?

Rasťo Chvála pripravil sériu videí, ktoré z vás spravia lepšieho vodiča. Tentoraz sa zameriava na to, že hoci asistenčné služby šoférovi jazdu uľahčia, nedokážu ho úplne nahradiť.

Motoristický novinár Rasťo Chvála v rámci seriálu Chvála bezpečnej jazde prináša vodičom nielen cenné rady, ale aj skvelé zľavy v rámci O2 Extra výhod. Kým v prvom videu otestoval, čo sa môže stať, ak nemáte správne obuté kolesá, v druhom dokazuje, že aj pri použití asistenčných vychytávok sa treba plne sústrediť na cestu a nie na mobil.

Jazdite zodpovedne a využite špeciálnu ponuku O2 Extra výhod. Viac informácií

„Oči stále na ceste.“ Tak znie heslo, ktorého by sa mal podľa Rasťa Chválu držať každý zodpovedný vodič. Pozrite si, čo sa mu stalo, keď počas jazdy nedával pozor:

Prečítajte si: 5 rád, ako sa správať v zápchach

Jazdite zodpovedne, pozrite si Rasťove odporúčania na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod a získať skvelé zľavy na tankovanie, servis automobilu aj praktické príslušenstvo. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac