Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Riaditelia O2 Športovej akadémie Mateja Tótha: Chceme, aby každé dieťa dostalo šancu vyhrať olympiádu

S riaditeľkou a metodológom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha sme sa rozprávali o tom, ako zlepšiť športovú prípravu detí na Slovensku a prečo nestačí iba telesná výchova v škole.

Dnešné deti trávia viac času s mobilom v ruke ako športovaním a pohybom. O2 Športová akadémia Mateja Tótha (ďalej len Akadémia) tento rok otvára už svoj štvrtý ročník, aby deťom prvého stupňa základných škôl priniesla vďaka prepracovanej metodike a vyškoleným trénerom dobrý športový základ a vybudovala v nich pozitívny vzťah k pohybu.

S riaditeľkou Akadémie Máriou Bedlekovou a metodológom a športovým riaditeľom projektu Michalom Tóthom sme sa porozprávali o tom:

  • ako Akadémia vznikala a na akých princípoch stojí,
  • prečo nie je vhodné, aby sa už malé deti špecializovali na konkrétny šport,
  • či môže psychologická príprava pomôcť aj pri športe,
  • ako prebieha školenie trénerov.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvite si spolu s nimi podľa O2 Telesnej na doma

O2 Športová akadémia Mateja Tótha je tu už štvrtý rok, prešlo ňou vyše 5 000 detí. Prečo ste sa rozhodli založiť ju? 

Mária: Uvedomujeme si, že na Slovensku máme problém so športovou prípravou. Dostanú sa k nej len vybrané deti a navyše často nemá dostatočnú kvalitu. Veľmi jasne sa to začína ukazovať na výsledkoch vrcholových športovcov.

Máme tu len veľmi málo individuálnych športovcov, ktorí sa presadili na svetovej úrovni. Svoje úspechy dosiahli buď vďaka zapáleniu rodičov, individuálnej snahe, alebo šťastnou náhodou. Ich výsledky, žiaľ, nie sú odrazom systematickej práce v športe – tá nám tu chýba.

Michal: Ako negatívum vnímame aj to, že mentalitu máme nastavenú tak, že detské športové kluby chcú stále vyhrávať. Na to, aby rýchlo dosiahli výsledky, preskakuje sa všeobecná príprava a deti sa veľmi rýchlo špecializujú. To ich neskôr obmedzuje, pretože zanedbané sa v neskoršom veku už nedá dobehnúť.

Naším základným cieľom je motivovať deti k športovaniu a k pohybu. Chceli sme vytvoriť program, v rámci ktorého by nemuseli podávať výkon, ale pripravili by sme ich na optimálny výkon v neskoršej športovej kariére.

Ako vyzerali začiatky Akadémie?

Mária: Na začiatku sme si povedali, že nebudeme plakať nad všetkým, čo na Slovensku nefunguje, ale využijeme to, čo tu funguje. Chceli by sme, aby čo najviac detí dostalo výborný športový základ, pretože to im potom dá šancu stať sa olympijskými víťazmi.

Spojili sme sa so šampiónom v chôdzi Matejom Tóthom, s jeho manažérom Danielom Pastorkom (ten predtým manažoval aj cyklistu Petra Sagana či atlétku Martinu Hrašnovú) a s ďalšími kolegami. Každý z nás svojím know-how prispel k tomu, ako sa Akadémia na začiatku formovala.

Naším základným cieľom je motivovať deti k športovaniu a k pohybu. Chceli sme vytvoriť program, v rámci ktorého by nemuseli podávať výkon, ale pripravili by sme ich na optimálny výkon v neskoršej športovej kariére.

Rozhodli sme sa stavať na infraštruktúre, ktorá u nás už je. Na Slovensku máme skvelých učiteľov telesnej výchovy, ktorí sú pedagogicky schopní, vedia komunikovať s rodičmi, motivovať deti a sú aj telovýchovne vzdelaní. V školách máme športoviská, ktoré sú popoludní na mnohých miestach buď zamknuté, alebo prázdne, a práve to sme sa rozhodli využiť.

Michal: Projekt sme postavili na kvalitnej metodike. Motiváciou pre nás bola aj Matejova zlatá olympijská medaila – nechcel si ju iba odložiť do vitríny, túžil po tom, aby jej odkaz ďalej žil a motivoval malých športovcov.

Bolo nám však jasné, že olympijská sláva pominie. Ak by metodika projektu nebola kvalitná, celý projekt by postupne odišiel do zabudnutia. Dôraz sme kládli na čo najkvalitnejšiu všeobecnú prípravu. Sme tu už štvrtý rok a stále rastieme, čo je dôkaz, že sa to podarilo.

Ako s Akadémiou súvisí O2, ktoré sa objavuje aj v názve, a prečo sa operátor do projektu zapojil?

Mária: Spoločnosť O2 už bola partnerom Mateja Tótha. Prišli sme s projektom Akadémie a s otázkou, či v ňom vidia prepojenie. To, na čom sme sa okamžite zhodli, bola spoločenská zodpovednosť – my aj ľudia v O2 k nej máme veľmi blízko.

Deti síce nie sú zákazníkmi O2, pretože nemajú vlastné SIM karty, ale O2 ako telekomunikačný operátor cíti zodpovednosť za to, ako na ne technológie vplývajú. Šport je výborným vyvážením negatívnych vplyvov technológií a prispieva k zdravému vývoju detí.

Spúšťame už štvrtý ročník a spoluprácu si nesmierne vážime, pretože naši kolegovia v O2 nás ťahajú vpred, neskutočne veľa sa od nich učíme a navyše sú to skvelí, srdcom zapálení ľudia.

Ak by metodika projektu nebola kvalitná, celý projekt by postupne odišiel do zabudnutia. Dôraz sme kládli na čo najkvalitnejšiu všeobecnú prípravu. Sme tu už štvrtý rok a stále rastieme, čo je dôkaz, že sa to podarilo.

Prečo je pre deti všeobecná športová príprava taká dôležitá? Prečo by sa nemali špecializovať už na prvom stupni základnej školy?

Michal: Teória športu hovorí, že deti v mladšom školskom veku by sa na 80 % mali venovať práve všeobecnej príprave. Špecializácia v mladšom veku neznamená veľa, pretože skvelé výsledky v mládežníckych kategóriách ešte nezaručia, že z dieťaťa vyrastie top športovec.

Máme množstvo príkladov slovenských športovcov, ktorí boli v mladšom veku priemerní, dokonca podpriemerní a teraz sú v európskej či dokonca vo svetovej špičke. Niektorí sa dokonca venovali úplne inému športu. Napríklad Ján Volko bol do 15 rokov futbalista a teraz je z neho špičkový európsky šprintér. Marcel Lomnický bol najskôr krasokorčuliar a dnes patrí medzi svetovú kladivársku špičku.

Som kondičný tréner a pracujem aj s deťmi. Často za mnou chodia rodičia 13-14-ročných detí. Chcú deťom pomôcť s tým, že sú pomalé alebo neobratné. Keď sa však na rýchlosti a flexibilite nepracuje v mladšom školskom veku, neskôr je to už veľmi ťažké až nemožné.

Mária: Ak chýba dobrá všeobecná športová príprava, prejaví sa to na viacerých úrovniach. Spolupracujeme so športovými zväzmi aj so špecializovanými trénermi. Hovoria nám, že deti strácajú záujem o športovanie a hlási sa ich čoraz menej. Deťom, ktoré do zväzov prídu, chýbajú solídne základy. Zväzy to musia doháňať a popri tejto práci je pre ne zložité vychovávať špičkových športovcov v danom športe.

Prečo je metodika postavená práve na rozvíjaní pohybových schopností?

Michal: Existujú senzitívne obdobia na rozvoj určitých pohybových schopností, keď sa daná schopnosť najlepšie rozvíja. V mladšom školskom veku sledujeme veľké prírastky vo frekvenčnej rýchlosti, v reakčnej rýchlosti, v rytmickej schopnosti a v rôznych druhoch koordinačných schopností.

V rámci Akadémie sa orientujeme práve na to obdobie a snažíme sa, aby deti natrénovali rýchlosť, obratnosť, koordináciu, vytrvalosť a ohybnosť, teda základné pohybové schopnosti, kondičné aj koordinačné.

Veríme, že šport môže pomôcť prekonávať rozdiely, spájať deti a byť pre ne univerzálnym lepidlom.

Po tomto období už prichádza puberta a nastáva explozívny rast. Všetky schopnosti, ktoré súvisia s centrálnou nervovou sústavou a riadeným pohybom, idú do úzadia. Už ich nevieme rozvíjať, a preto sa v tomto období pracuje väčšinou s rozvojom sily.

Rozvíjanie pohybových schopností prepájame s ďalšími dvoma piliermi našej metodiky – s vývojovou kineziológiou a psychologickou prípravou.

Čo je vývojová kineziológia a prečo je taká dôležitá?

Michal: Vývojová kineziológia je bežná súčasť fyzioterapie a prípravy profesionálnych aj rekreačných športovcov. Metodiku pre tréning detí sme vyvinuli v spolupráci s Denisom Freudenfeldom, fyzioterapeutom Mateja Tótha a Naste Kuzminovej.

Využívame pri nej polohy, ktorými dieťa prechádza od narodenia až po prvý krok. Najskôr leží na chrbte, potom sa prevalí na jednu stranu a následne na druhú, otočí sa na bruško, neskôr ide do drepu a štvornožkuje, postupne sa zdvihne a urobí prvý krok.

Dieťa robí tieto polohy správne, no postupne sa kazí. Najväčší problém nastáva, keď deti prídu do školských lavíc. Veľa sedia a často sedia zle, takže prichádza k poruchám. Deti síce majú v sebe zakódované správne polohy, ale už ich nepoužívajú. My ich k nim opäť vraciame.

Práve týmito polohami vieme správne naladiť fungovanie tela a celkovo pohybu. Efekt vývojovej kineziológie je nepopierateľný. Deti vďaka nej dosahujú výrazne lepšie športové výsledky.

Tretím pilierom vašej metodiky je psychologická príprava. Ako prebieha a v čom môže deťom pomôcť?

Michal: V spolupráci s detskou psychologičkou sme vyvinuli cvičenia na koncentráciu, vizualizáciu a relaxáciu. Nesústredené deti nevedia rýchlo reagovať, ťažko sa sústredia na veci, náročné na centrálnu nervovú sústavu. Aby sme mohli trénovať pohybové schopnosti detí, musia sa v prvom rade skoncentrovať.

Používame jednoduché cvičenia, ktoré si učitelia veľmi pochvaľujú. Využívajú ich aj pred začatím vyučovania, aby deti naštartovali mozgovú činnosť.

Používame jednoduché cvičenia, ktoré si učitelia veľmi pochvaľujú. Využívajú ich aj pred začatím vyučovania, aby deti naštartovali mozgovú činnosť. Keď sa naučia základy vizualizácie, dokážu pohyb oveľa lepšie precítiť. Relaxácia im zase pomáha s upokojením a lepšou regeneráciou.

Mária: Spolupracujeme aj s projektom Chuť žiť, ktorý sa venuje prevencii a pomoci deťom s poruchami príjmu potravy. Dnes má každé piate dieťa na Slovensku nadváhu alebo je obézne. Je dôležité naučiť trénerov, ako s deťmi o tejto citlivej téme komunikovať.

Veľkou témou je pre nás aj inakosť. Naša psychologička je špecialistkou na tému inklúzie a veríme, že šport môže pomôcť prekonávať rozdiely, spájať deti a byť pre ne univerzálnym lepidlom.

Je psychologička k dispozícii trénerom aj počas programu?

Mária: Áno, čoraz častejšie sa tréneri stretávajú s deťmi, ktoré majú poruchy pozornosti či poruchy učenia, hovoria iným jazykom či majú inú farbu pleti. Práca s týmito deťmi a so skupinami si vyžaduje osobitný prístup. Je to na individuálnu konzultáciu a tú tréneri často využívajú.

Máme aj zopár škôl, kde je takmer 100 % rómskych detí. Veľa detí má špeciálne vzdelávacie potreby. Máme aj školy, ktoré fungujú bez štandardnej telocvične. Sme presvedčení, že kde je vôľa, tam je cesta. Robíme všetko preto, aby sme Akadémiu otvorili aj na takýchto miestach.

Nestačí na všeobecnú pohybovú prípravu telesná výchova v škole? Treba športovať aj mimo nej?

Michal: Deti majú dve hodiny telesnej výchovy týždenne. Vyzerá to ako štedrá časová dotácia, no v tomto čase je zahrnutý aj presun do a z telocvične a prezliekanie v šatni. Deti tak málokde cvičia dlhšie ako 30 minút. To je hodina týždenne. Keď si zoberieme, koľko času trávia deti v škole, je toho pohybu veľmi málo.

Čítajte aj: Smart hodinky pre školáka? Poradíme, ako nastaviť pravidlá ich používania

Osnovy telesnej výchovy sú postavené tak, aby sa deti stretli s rôznymi športovými aktivitami a disciplínami. Vyskúšajú si základy atletiky, gymnastiky či loptových hier. Na jednej strane je to výborné, no treba si uvedomiť, že potom zostáva menej času na cielený rozvoj pohybových schopností.

Vaša metodika je pomerne široká. Ako dokážete všetky jej súčasti odovzdať trénerom tak, aby ich dokázali naplno využiť pri práci s deťmi? 

Michal: Tréneri sú nositelia našej metodiky, a preto si dávame veľmi záležať na ich príprave. Metodika je podrobne spracovaná v knižke, ale na to, aby ju tréneri dokázali naplno využiť, potrebujú školenia.

Na Slovensku trošku zabúdame na to, že telesná výchova a pohyb nie sú záležitosťou len telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu. Deťom často hovoríme: Seď, nehýb sa, nerozprávaj. Pritom by bolo prínosné dať deťom viac voľnosti.

Mária: Všetci tréneri preto každý školský rok absolvujú dve školenia – úvodné školenie na začiatku nového roka, bez ktorého sa nedá začať, a teambuildingovo-odborné školenie v máji, kam pozývame napríklad profesorov z FTVŠ alebo ďalších odborníkov, s ktorými nemajú príležitosť bežne sa stretnúť.

Je to prínosné, pretože môžu všetko prebrať v neformálnej atmosfére. Zároveň od trénerov získavame spätnú väzbu na vylepšovanie projektu.

Michal: Na školeniach sa snažíme trénerom nielen odovzdať jednotlivé poznatky, ale chceme, aby ich dokázali s citom prepojiť. Musia získať schopnosť vycítiť, čo potrebuje každé dieťa aj celá skupina. Je to náročné, ale práve vďaka tomu sa človek stane dobrým trénerom.

Vašimi trénermi sú väčšinou učitelia telesnej výchovy v školách, kde Akadémia pôsobí. Dokážu poznatky využiť aj mimo nej?

Michal: Telesný a výkonnostný rozvoj detí je pre nás len jednou časťou skladačky. Druhou je vzdelávanie učiteľskej obce.

Vďaka tomu, že naši tréneri zároveň učia aj telesnú výchovu, môžu metodiku a odborné poznatky využiť aj na bežných hodinách. Z Akadémie tak neprofituje len 20 detí, ktoré navštevujú tréningovú skupinu. Pozitíva projektu cíti aj množstvo ďalších detí, ku ktorým sa poznatky dostanú.

Mária: Na Slovensku trošku zabúdame na to, že telesná výchova a pohyb nie sú záležitosťou len telesnej výchovy ako vyučovacieho predmetu. Deťom často hovoríme: Seď, nehýb sa, nerozprávaj. Pritom by bolo prínosné dať deťom viac voľnosti.

Veľmi pozitívne vnímame, že naši tréneri prenášajú poznatky z Akadémie aj do ďalších predmetov, ktoré učia. Keď sú deti nepozorné, nechajú ich prebehnúť sa, trochu sa pohojdať na fitlopte alebo využijú niektoré cvičenie na koncentráciu a potom pokračujú vo vyučovaní. Deti aj učitelia si tak môžu užiť výhody pohybu každý deň.

V čom bude tento ročník iný ako tie predošlé? Ako Akadémiu ovplyvnila aktuálna situácia?

Mária: Aj z dôvodu aktuálnej situácie sme tento ročník súťaže preložili až na október, keďže situácia bola pomerne nejasná. Školy z celého Slovenska tak môžu od októbra do decembra opäť zabojovať o získanie Akadémie na rok zadarmo.

Myslím si, že v tomto čase, keď sme v rôznych veciach obmedzení, je dobré upozorniť aj na to, že v školách v takýchto situáciách ako prvá odpadá práve telesná výchova a pohybové krúžky.

Na jednej strane je to úplne legitímne, na druhej strane si možno mnohí z nás neuvedomujú, že práve pohyb deti v tomto neistom čase, ktorý má vplyv aj na ich psychiku, trošku odbremení. A možno si trochu vydýchnu aj rodičia, ak sa ich dieťa zapojí do pohybového krúžku.

Práve z tohto dôvodu chystáme druhú sériu hravých videí Telesná na doma, vďaka ktorým sa deti môžu rozhýbať doma, v triede či či v družine.

V rámci noviniek sme tento rok vydali dve nové metodiky, na ktorých sme dlho pracovali. Ide o rozšírené spracovanie dvoch základných pilierov – psychologickej prípravy a vývojovej kineziológie.

Spolu s Ministerstvom školstva SR spúšťame aj pilotnú verziu národného projektu, ktorého cieľom je zlepšenie hodín telesnej a športovej výchovy na 1. stupni základných škôl. Spustiť by sa mal ešte tento kalendárny rok. Sme veľmi radi, že si ministerstvo vybralo práve Akadémiu. Myslím si, že sa nám to podarilo vďaka celonárodnému pôsobeniu a predovšetkým výsledkom, ktoré Akadémia má.


Mária Bedleková

Vyštudovala učiteľstvo biológie a geografie a súčasne manažment v sociálnej práci. V začiatkoch O2 Športovej akadémie Mateja Tótha zodpovedala za vytvorenie a nastavenie všetkých procesov. Posledné tri roky v nej pôsobí ako riaditeľka.

Michal Tóth

Je metodológ a športový riaditeľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Pracuje ako kondičný tréner pre rôzne športy, venuje sa deťom aj dospelým. Je bratom Mateja Tótha, olympijského víťaza v chôdzi na 50 km, po ktorom je Akadémia pomenovaná.


O2 Športová akadémia Mateja Tótha prichádza už s 2. sériou projektu Telesná na doma. Videá, v rámci ktorých deti k pohybu motivujú populárni slovenskí športovci, nájdete na stránke akademia.o2.sk/telesna-na-domana YouTube kanáli O2 Slovakia

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

V čom sú dnešné deti iné, ako boli generácie pred nimi? Rozprávali sme sa s dvoma učiteľkami, ako sa školáci menia, hýbu a čo dnes potrebujú

Deti mali pred 30 rokmi viac pohybu vonku možno aj preto, lebo sa viac nudili.

Vetu, ktorá sa začína: „Ja v tvojom veku…“ ste už možno počuli alebo aj použili. Generácie X, Z, mileniáli aj súčasná alfa vyrastali v odlišných podmienkach, a tak je prirodzené, že sa mení ich vzťah k pohybu, voľnočasovým aktivitám aj učeniu. Ak chceme lepšie porozumieť tej dnešnej mládeži, skúsme začať pochopením rozdielov medzi nami. Priblížili nám to učiteľky aj trénerky Športovej akadémie Mateja Tótha Veronika Marušáková a Lýdia Pažitková, ktoré vychovávajú deti naprieč generáciami.

Rodičia detí, ktoré chodia do O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, nám prezradili, aké zmeny v ich správaní vidia

V rozhovore s učiteľkami Veronikou a Lýdiou sa dozviete: 

  • ako učili predchádzajúcu generáciu a ako učia dnes, 
  • v čom sa medzigeneračne nemeníme,
  • ako vplývajú na deti nereálne očakávanie rodičov, 
  • ako školy deťom vytvárajú vzťah k pohybu a prečo je kľúčový už v detstve,
  • prečo je dôležité, aby sa deti aj nudili 
  • a prečo by rodičia nemali chodiť za deťmi na tréningy.

Lýdia, aké boli tvoje učiteľské začiatky a ako vnímaš učenie detí dnes?

Lýdia: Mám vyštudované učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ a vždy som rada učila telesnú výchovu. Pred 30 rokmi v mojich učiteľských začiatkoch sme mali v jednom ročníku až sedem tried, v súčasnosti máme tri triedy. 

Detí bolo veľa, učili sme aj na zmeny – jeden týždeň doobeda, druhý poobede. Telesnú sme učili aj na chodbe alebo sme spojili dve triedy v telocvični.

Ak učiteľ rád učí telesnú, na prvom stupni vie na šport deti úplne „namotať“, to sa ani rokmi nemení. Vždy, keď som rozpoznala v deťoch talent na športovanie, snažila som sa na to upozorniť rodičov, aby ich podporili. Niektoré deti potom aj časť svojho života strávili v rôznych športových kluboch.

Ako to vnímaš ty, Veronika?

Veronika: Ja učím telesnú na druhom stupni základnej školy, bude to štrnásty rok, no z toho som bola šesť rokov na materskej dovolenke. Keď som po škole začala pracovať ako učiteľka, bola som plná teoretických vedomostí a veľkých ambícií, ktoré som chcela hneď zaviesť do praxe. 

Časom som si však uvedomila, že každé dieťa je iné, teda je nevyhnutné pristupovať ku každému individuálne. Zameriavam sa najmä na to, aby som ich motivovala, aby sa nebáli skúšať nové veci.

Dôležité je, aby si deti užívali pohyb, aby pre ne šport nebol povinnosťou, ale radosťou a zábavou. Mojím cieľom je ukázať im na telesnej svet hier a naučiť ich, že športovanie môže byť príjemnou súčasťou ich života.

Bolo vaše detstvo spojené s pravidelným pohybom? A ako sa podľa vás zmenilo prežívanie detstva súčasných detí?

Lýdia: Narodila som sa v 70. rokoch, ako deti sme bývali vonku samy, mama nás až neskoro večer zvolala domov. Behali sme, skákali cez gumu či skákaciu škôlku, chalani hrávali futbal, hokej, liezli sme po stromoch. 

Ulica bola naše ihrisko, hrávali sme vybíjanú či bedminton cez cestu. Ak bola tuhá zima, rodičia nám robili na parkoviskách klzisko. Keď som začínala učiť, ešte som videla veľa detí hrávať sa na uliciach podobne ako moja generácia, teraz ich vídavam oveľa menej.

Veronika: Ja som ročník 1985. Tiež si spomínam na hry na ulici, ale už sa začal prebúdzať aj internetový svet, a tak niektorí spolužiaci zostávali doma a hrali počítačové hry. 

Naša generácia však bola tiež prevažne vonku, neboli sme ani tak kontrolovaní rodičmi. Rozdiel vidím najmä v tom, že dnešné deti sa často ani nevedia samostatne hrať, lebo sú neustále pod dozorom rodičov.

V Akadémii vnímam však obrovskú spolupatričnosť medzi deťmi. Páči sa mi, ako sa navzájom podporujú, tlieskajú si. Ak je napríklad dieťa aj menej pohybovo zdatné, ostatné deti mu tlieskajú a podporia ho. Dieťa zaplavia endorfíny a začne si viac veriť, mať väčšiu motiváciu a pohyb si užívať.

Je pekné počuť, že deti sa vďaka športu navzájom podporujú. Už ste niečo naznačili, ale poďme sa ešte bližšie: ako vyzerajú hodiny telesnej výchovy u vás na škole – aj vďaka ŠAMT-u?

Veronika: Súčasná telesná je pre mňa „plná farieb“. Máme k dispozícii množstvo rôznych pomôcok – z rôznych materiálov, v rôznych tvaroch, farbách, ktoré samy osebe okamžite zaujmú deti. 

Aj jednoduchá naháňačka sa môže vďaka týmto pomôckam zmeniť na desiatky rôznych hier. Učitelia dnes majú skvelé možnosti – je mnoho školení, kde sa môžu vzdelávať, môžu čerpať inšpiráciu z metodických príručiek či videí na internete, kde nájdu hry na každý deň. 

Zo športu sa nemôže vytratiť radosť a hravosť. Rodičia by preto nemali očakávať od detí výsledky vrcholových športovcov a vytvárať na ne tlak.

Vďaka ŠAMT-u sme na hodiny zaradili aj cvičenia zamerané na vývojovú kineziológiu, ktorá má obrovské fyzické benefity pre deti. Telesná je dnes zábava, pričom skvelo pohybovo rozvíja deti.

Lýdia: Súhlasím, u nás je to podobne. Telesná výchova je aj na našej škole pestrejšia aj metodicky zaujímavejšia. Páči sa mi, že máme ročný tréningový plán – presný obsah cvičení, času zaťaženia, intenzity aj príklady hier a súťaží, ktoré rozvíjajú jednotlivé schopnosti – rýchlosť, vytrvalosť, koordináciu a silu. Deti z Akadémie majú z pohybu radosť a okrem toho aj trávia čas zmysluplne so svojimi kamarátmi šamťákmi.

Spomínate hry. Sú kľúčové pre zdravý vývoj detí?

Lýdia: Deti potrebujú hry. Samy ani netušia, čo všetko pri nich rozvíjajú, ale sú nevyhnutné pre ich napredovanie – fyzické aj mentálne. 

Je tiež rozdiel trénovať malé deti v ročníkoch jeden až štyri a druhý stupeň. S malými deťmi trénujete všetko len hravou formou, neskôr je vhodné zahrnúť aj trénerský prístup a nejakú špecializáciu. Hry sa netreba báť ani neskôr, práve naopak – hravosť by mala byť súčasťou pohybu v každom veku.

Odhliadnuc od fyzických benefitov, ako deťom pomáha šport?

Lýdia: Šport je fenomén, ktorý deti formuje a pripravuje ich na život. Šport nás učí dodržiavať pravidlá, vieme sa vďaka nemu vyrovnať s neúspechom a zároveň mentálne zvládnuť výhry. 

Viem to potvrdiť aj podľa seba – aj vďaka športu som lepšie zvládla svoje životné prekážky, nebála som sa vyjsť zo svojej komfortnej zóny a zabojovala som, aj keď som netušila, ako sa to všetko skončí.

Veronika: V športe sa snažíme deti viesť k tomu, aby sa k svojim spoluhráčom správali s úctou a rešpektom, čím podporujeme vzájomnú spoluprácu a priateľstvo. 

Učíme ich, že posmech nemá miesto ani v hre, ani v živote. Zároveň ich vedome pripravujeme na to, aby hrali fair-play – rešpektovali aj pravidlá, aj súpera bez ohľadu na výsledok. Snažíme sa im ukázať, že uznanie víťazstva druhých je rovnako dôležité ako túžba vyhrať a že prehry by ich nemali odrádzať, ale skôr motivovať ďalej sa zlepšovať.

Keď si deti osvoja schopnosť zvládať výhry aj prehry, ich správanie sa prirodzene prenáša aj do iných oblastí života. Zistia, že podobný postoj môžu uplatňovať v medziľudských vzťahoch, v škole či v rodine. Vďaka športu sú schopné lepšie reagovať na konflikty, zvládať sklamania a budovať si pevnejšie vzťahy. Tieto hodnoty získajú prostredníctvom športu, ale sprevádzajú ich aj mimo ihriska a pomáhajú im rozvíjať sa.

Dobré pohybové aktivity na telesnej sú jedna vec, no životný štýl detí sa zmenil. Samy ste už spomenuli, žeich vídavate hýbať sa vonku menej, ako to bolo pred pár rokmi. Snažíte sa v škole nejako prispôsobiť novým trendom v správaní a motivovať deti hýbať sa aj mimo telesnej či Akadémie?

Lýdia: Vždy pochválim každé dieťa, ktoré príde do školy na bicykli, kolobežke alebo pešo. Aj chodenie pešo do a zo školy, chodenie po schodoch sú príležitosti, keď sa deti môžu hýbať. Bohužiaľ, často vidím, že rodičia rozvážajú deti autom aj na krátke vzdialenosti. 

Minulý rok sme sa preto zapojili do súťaže Krokománia, kde triedy aj jednotlivci zbierali body za pohyb. Paradoxne ju vyhralo dievčatko oslobodené od telesnej výchovy. Má vykrivenú chrbticu, ktorá ju čiastočne obmedzuje v pohybe, ale určité športy môže vykonávať a cvičí veľmi rada. 

Preto stále hľadáme rôzne možnosti pohybových aktivít, ktorými v deťoch podnietime záujem o šport aj mimo telesnej. Vysvetľujem im, že nemusí byť každý profesionálny športovec. Stačí, ak im nájdeme aktivitu, ktorá im bude vyhovovať, a tak vytvoríme pohybový návyk, ku ktorému sa budú vracať v akomkoľvek čase.

Deti, ale aj dospeláci potrebujú hry. Hravá forma pohybu by mala byť preto súčasťou aktivít v každom veku.

Veronika: Snažíme sa prispôsobiť prostredie školy tak, aby podnecovalo deti k prirodzenému pohybu. Využívame napríklad interaktívne zóny na chodbách. Vymysleli sme aktívne veľké prestávky, počas ktorých deti po ročníkoch chodia do športovej haly športovať. Má to úspech, deti sa hýbu rady.

Tak mi z toho vychádza, že deťom sa vzťah k pohybu generačne nemení, teda deti sa hýbať stále chcú aj potrebujú, menia sa len možnosti. Lýdia, otvorila si však aj tému rodičov – zrejme nestačí, ak deti budú k pohybu motivovať len učitelia a učiteľky.

Lýdia: Silný vzor v rodine je základ. V pondelok sa zvyknem pýtať žiakov, ako strávili víkend. Možno traja-štyria odpovedajú, že boli s rodičmi napríklad na turistike či na bicykloch. Mám pocit, že kedysi rodiny trávili spolu viac voľného času.

Psychológovia: Ak vytvoríte dieťaťu zážitky, bude menej siahať po smartfóne. Keď ich spojíte s pohybom, budujete v ňom zdravé návyky do dospelosti

Veronika: Rodičia sú pre deti najzákladnejšia motivácia (nielen) v prípade pohybu, preberajú od nich všetky návyky. Je zjavné, že deti zo športových rodín sú často výkonnejšie. Pár rokov si však všímam, že deti majú problém zvládať náročné situácie. Sú totiž naučené, že rodičia to za ne vyriešia.

Lýdia: Súhlasím, rodičia by nemali robiť všetko za deti. Mali by deti viac skúšať, vystavovať aj náročnejším situáciám či výzvam, ísť im príkladom.

Myslíte si, že dnešné deti zvládajú stresové situácie ťažšie ako predchádzajúce generácie?

Lýdia: Určite zvládajú prekážky ťažšie. No musím uznať, že nám ako deťom nikto nehovoril nič o strese, museli sme to všetko nejako prežiť. Až spätne ako dospelá som si uvedomila, že tie tráviace ťažkosti som mala neraz z trémy. (Smiech) 

Dnes sa však často hovorí o tom, aby sme deti nestresovali, dokonca ani množsvom domácich úloh. Spomínam si na jedného prváka, ktorý mohol ísť do školy pre nadané deti, mal obrovské vedomosti. Ale keď som od neho chcela, aby cvičil ručičkami, povedal: „Mne mama nepovedala, že toto bude také ťažké.“ Pýtala som sa ho, čo je na tom také ťažké, a on mi povedal: „Ja som toto nikdy nerobil.“ 

Pre deti je však dôležité prekonávanie prekážok. V tom je pohyb nesmierne nápomocný.

Veronika: No na druhej strane sú dnešné deti tlačené do výkonu. Rodičia očakávajú vynikajúce školské výsledky, keď dieťa donesie horšiu známku, rodič ide za učiteľom. 

Rovnako je to aj v športe. Rodičia deťom hovoria, akí budú skvelí futbalisti, že dajú veľa gólov. Keď sa deťom potom nedarí, sú v strese. Na zápasoch rodičia na deti kričia, vyvíjajú na ne tlak a deti z toho niekedy úplne kolabujú. Akoby sa vytratila radosť z pohybu a hravosť.

Takže na ne vplýva aj tlak rodičov?

Lýdia: Za veľkými očakávaniami aj prísnosťou rodičov je mnoho faktorov, no myslím si, že pri športe (najmä malých detí) robia viac stresu rodičia. Majú vysoké očakávania už na začiatku trénovania. 

Manžel je hokejový tréner a všimol si, že teraz rodičia často chodia na tréningy. Stoja za mantinelom a kričia na deti, čo trénera a aj deti rozptyľuje. Kedysi to tak nebývalo.

Deti mi často hovoria, že musia ísť na tréning, a sťažujú sa, že si ani neoddýchli. Rodičia ich tlačia do výkonu a chcú z nich mať vrcholových športovcov. 

Veronika: Áno, deti sú často športom preťažované. Rodičia veľa pracujú, na deti nemajú čas, tak ich zapisujú na viacero krúžkov, do toho sa musia ešte učiť, robiť si úlohy. 

S preťažovaním detí súvisí aj ďalšia téma – deti nemajú čas na nudu.

Veronika: Presne tak. Deti by sa mali vedieť nudiť. Vtedy si nájdu činnosť alebo pohybovú aktivitu, ktorá ich rozvíja aj baví. 

Lýdia:  Vo všeobecnosti sa odporúčajú dva krúžky. Rodičia by si mali uvedomiť, že je potrebné tráviť s deťmi čas. Nielen prehodiť pár povinných slov po škole, ale skutočne aktívne s nimi tráviť čas – hrou, športom, výletmi, podnetnou debatou. Tak si budujú nezlomné vzťahy už v ranom detstve.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.