Telesná na doma počas pandémie rozhýbala celé Slovensko. Tréneri nám prezradili, ako projekt vznikal

Viac ako 20 cvičiacich videí, ktoré O2 Športová akadémia Mateja Tótha vytvorila v čase, keď sa brány škôl u nás zatvorili, dokazuje, že doma si môžu deti dobre a kvalitne zacvičiť aj sa dobre zabaviť.

Keď sa v marci z dôvodu pandémie zatvorili školy a prerušili sa všetky mimoškolské aktivity vrátane pohybových krúžkov, rozhodol sa tím O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v spolupráci s O2 pripraviť sériu cvičení Telesná na doma. Cieľom bolo, aby deti v domácich podmienkach trénovali nielen svoje mozgové závity, ale aj svoje telá.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Rôznych cvičení a workoutov sa na internetových platformách pomerne rýchlo objavilo veľa, deti však zostali v úzadí, hoci budovanie vzťahu k pravidelnému pohybu je pre ne obzvlášť dôležité.

Osem trénerov Akadémie na čele so športovým riaditeľom Michalom Tóthom preto pre deti a ich rodičov pripravilo 24 hodín Telesnej na doma, ktoré navrhli tak, aby sa dali bez problémov zvládnuť aj v panelákovej obývačke a s pomôckami, ktoré sa nájdu v každej domácnosti. V rámci záverečnej hodiny pripravil cvičenie pre deti aj olympijský víťaz Matej Tóth, po ktorom je Akadémia pomenovaná.

„Našou prioritou pri tvorbe Telesnej na doma bola pravidelnosť a dostatočná intenzita, pričom sme vychádzali z metodiky O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Deťom a ich rodičom sme ponúkli cvičenia zamerané na všeobecný pohybový rozvoj s fyzioterapeutickými prvkami. Počas online tréningov nechýbali ani hravé cvičenia, ktoré sú súčasťou psychologickej prípravy detí,“ približuje Michal Tóth.

Tréneri pripravovali videá v domácich podmienkach spolu so svojimi deťmi a dôraz kládli na to, aby boli vybrané cvičenia nielen funkčné, ale aby sa počas nich deti so svojimi rodičmi aj dobre zabavili. Cvičili nielen s loptami a s plyšovými zvieratkami, ale zacvičili si aj s domácimi miláčikmi či lego postavičkami. Cvičenia sa stretli s veľkým úspechom a videá majú spolu doteraz takmer 400 000 zhliadnutí.

V Sóde sme sa rozhodli trénerov Akadémie vyspovedať a opýtať sa ich nielen na to, ako sa im na projekte pracovalo, ale aj ktoré cvičenie je podľa nich pre deti najvhodnejšie.

A hoci sa opatrenia v našej krajine postupne zmiernili a v júni mohli deti nastúpiť do škôl, videá s cvičeniami zostanú naďalej prístupné na stránke www.akademia.o2.sk/telesna-na-doma aj na YouTube kanáli O2 Slovakia, aby ste si mohli so svojimi deťmi aj doma dobre zacvičiť vždy, keď budete mať chuť.

Opýtali sme sa

1. Ako ste reagovali na to, že Akadémia bude pripravovať videá? Váhali ste alebo vás nápad nadchol a hneď ste sa pustili do príprav?

2. Videá vznikali u vás doma, cvičili ste so svojimi deťmi. Cvičenia boli hravé, využili ste pri nich metlu, rolku toaletného papiera, psíka či lego panáčiky. Ako prebiehala príprava na jednotlivé videá?

3. Veľa sa hovorí o pohybe dospelých ľudí, na pohyb detí sa však pomerne často zabúda. Prečo je podľa vás dôležitý a netreba ho podceňovať?

4. Keby ste mali vybrať jeden cvik vhodný pre deti, ktorý by to bol?

 Michal Tóth

športový riaditeľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

1. Hlavným cieľom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je motivovať deti k pohybu a v tejto úlohe sme pokračovali aj v čase pandémie. Projekt Telesná na doma bol úžasný nápad, preto sme sa bez váhania pustili do práce.

2. Som nesmierne rád, že naši tréneri potvrdili svoju profesionalitu. Podmienkou projektu Telesná na doma bolo zachovať pri cvičení prvky metodiky Akadémie a upraviť ich na špecifické domáce podmienky. Pri príprave bola dôležitá kreativita a cit pre takýto typ tréningu.

3. Pohybová príprava detí má však oveľa širší význam, nejde len o pohybovú stránku, ale aj zdravotnú, psychickú a sociálnu. Bez akýchkoľvek pochybností môžeme konštatovať, že športujúce dieťa má väčší predpoklad na kvalitný a zdravý život.

4. Aj v našej metodike nájdete cvičenia, ktoré sú súčasťou každej tréningovej jednotky a majú veľký význam pre rozvoj kvality pohybu. Jeden cvik by som však nekonkretizoval a nahradil by som ho len slovom – pohyb.

Andrea Ballová

odborníčka na vývojovú kineziológiu a trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Nitre

1. V hlave mi hneď začali prúdiť myšlienky a nápady, čo by som deťom a ich rodičom ukázala, aby boli hodiny iné, zábavné. Najťažšie bolo prehovoriť dcérku, aby sa zapojila. Keď sme však vymysleli cvičenie s jej psíkom Addiskou, hneď to išlo ľahšie. Pri natáčaní sme sa nasmiali a veru aj zapotili.

2. Nájsť miesto, kde budeme môcť cvičiť tak, aby nás bolo dobre vidieť, a druhá dcérka bude mať dosť priestoru na natáčanie, nebolo vôbec jednoduché. Prestavba obývačky bola naša rozcvička, hra so žalúziami a svetlom zase výzva. Ako prvé sme vždy vymýšľali tému, potom sme vyberali konkrétne hry, cvičenia a pomôcky. Vždy sme si to vyskúšali bez kamery, upravili, vylepšili a až potom sme natáčali.

3. Hýbať sa, hýbať sa, hýbať sa! Neaktivita v akomkoľvek veku vedie k rôznym chorobám a problémom, od obezity cez cukrovku až po srdcové problémy. Kým sa pohybujeme, žijeme. S pohybom sa spája aj dobrá nálada.

4. Určite sú to rôzne zvieracie pohyby, ktoré sú v mojich videách. Rozvíjajú silu aj obratnosť, naťahujú stuhnuté svaly a sú zábavné.

Tomáš Krištof

tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Leviciach

1. Neváhal som ani sekundu, keďže času bolo dosť. Keď som túto ponuku oznámil synovi, hneď sme začali pripravovať vhodnú scénu a pomôcky. Po prvom cvičení sa dožadoval ďalšieho natáčania a určite sa cítil aj trošku dôležitejší 🙂.

2. Prvú hodinu sme vytvorili v podstate z minúty na minútu, po dlhom premýšľaní sme však ďalšie hodiny spravili s pomocou lego figúrok. Veľmi sme sa tešili na to, ako to celé dopadne a či sa to bude deťom páčiť. Myslím si, že aj napriek obrovskej časovej náročnosti s úpravou videa to stálo za to.

3. Podľa mňa je najdôležitejšie cvičiť so žiakmi 1. až 4. ročníka, aby nestratili pohybové zručnosti, ktoré získali v škôlke. Toto obdobie sa v oblasti školskej telesnej výchovy u nás dosť zanedbáva. Ak dieťa v tomto veku nezíska pravidelným pohybom v zábavnej forme chuť cvičiť, potom je už veľmi ťažké znovu v ňom prebudiť chuť športovať.

4. Vybrať len jeden je dosť ťažké, asi by som však vybral lozenie a behanie po štyroch.

Katarína Tóthová

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Senci

1. Ako prvé mi napadlo, že budem musieť upratať 🤣. Musím priznať, že som asi na dve sekundy zaváhala, ale potom som už začala v hlave kombinovať, ako budú hodiny vyzerať.

2. S deťmi sme si najskôr napísali scenár, urobili skúšobnú nahrávku, pozreli si ju a až potom sme šli naostro. Niekedy sa nám to podarilo až na piaty či šiesty pokus.

3. V súčasnosti sa na pohyb zabúda a deti si myslia, že pohyb prstami po telefóne je tiež šport. Čím skôr sa dieťa privedie k pohybu, tým skôr si ho zautomatizuje a bude súčasťou jeho života už navždy.

4. Myslím si, že deti najviac nabudia štafetové cvičenia.

Miroslava Čopová

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha vo Veľkom Krtíši

1. Nápad sa od začiatku veľmi páčil mne aj mojej dcére Tami. Samozrejme, až do momentu, kým nezistila, že bude účinkovať aj ona 🙂. A hoci som s realizáciou niekoľko dní váhala, výsledok aj samotná príprava nám priniesli poriadnu dávku smiechu a dobrej nálady.

2. Cvičenia sme vyberali spolu s dcérkou tak, aby boli vhodné pre predškolákov a mladší školský vek. Tomu sme prispôsobili aj použité pomôcky: obľúbenú plyšovú hračku a paličky na jedenie. Potom sme si vyskúšali technické riešenie. Tam sme narazili na problém s kompozíciou prostredia, s výberom miestnosti či s prispôsobením statívu – to nám dalo zabrať viac ako samotné cvičenie. Výsledok nás však obe potešil 🙂.

3. Pohyb je dôležitou súčasťou života, preto je potrebné mať k nemu pozitívny vzťah už od detstva. Je to ideálne obdobie na vytváranie vhodných pohybových návykov a rozvíjanie pohybových zručností. Deti sú prirodzene hravé, preto je dôležité tento čas neprešvihnúť, kým pohyb nevnímajú ako povinnosť či nutnosť pri nastupujúcich zdravotných problémoch. Ideálne je, keď je rodič pre dieťa pozitívnym príkladom a dieťa vníma pohyb ako bežnú súčasť života a zdravého životného štýlu, čo sme ukázali aj v Telesnej na doma.

4. Odporúčam čokoľvek nestatické, čo dieťaťu prináša radosť a úsmev na tvári – naháňačka, skoky, hody, obraty, lezenie či plazenie.

Judita Ódor Vargová

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Komárne

1. Príprava videí nás veľmi bavila. Aj syn Alex mal z natáčania veľkú radosť a sám dával návrhy, čo by sme mohli cvičiť. Výzva natočiť video nás hneď nadchla, išli sme do toho bez váhania.

2. Prípravu videí sme si so synom Alexom najprv premysleli. Obývačku sme si prerobili na telocvičňu, stolík a fotelku sme dali bokom. Takto to máme do dnešného dňa a koberec využívame na každodenné cvičenie. Potom sme si vyskúšali jednotlivé cviky a poprosili manžela, aby nás natočil.

3. Pohyb detí netreba podceňovať, v detskom veku sa totiž najlepšie rozvíjajú rôzne pohybové schopnosti. Ak sa to zanedbá, v neskoršom veku sa rozvíjajú ťažšie alebo už vôbec. V neposlednom rade žijeme v dobe, keď sa deti menej hýbu a viac času trávia doma. Je to úloha nás trénerov motivovať deti k pohybu, a to v každom veku.

4. Keby som mala vybrať pre deti len jeden cvik, bola by to vývojová poloha medveď. Ak sa robí správne, posilní celé telo, veľmi dôležité je aj dýchanie do brucha.

Mária Pavková Ďurišková

trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Lučenci

1. Keď mi Matej Tóth zavolal, povedal o projekte a spýtal sa ma, či natočím video, ostala som zaskočená. Koronakríza sa začala krátko po mojom príchode do Akadémie a s niečím takým som nepočítala. Zobrala som to ako výzvu, aj keď som mala trému pri predstave, že to budú vidieť asi všetci, ale zvládli sme to 🙂.

2. Videá sme natáčali doma s mojimi synmi Maťkom a Kubkom. Pri predstave našej prípravy sa musím smiať 🙂.  Najskôr u nás prebehli všetky podoby upratovania, asi ako u všetkých, dokonca sme umyli aj okno. No kým sme sa dostali k cvičeniu, mohla som začať znovu 🙂.  Samotné cvičenie bolo celkom náročné, musela som totiž nájsť „dobrý deň“, keď sa všetkým chcelo spolupracovať a ešte to aj vtesnať medzi domáce úlohy. Trvalo nám to niekoľko dní, ale zvládli sme to aj sa dobre zasmiali.

3. Hýbať sa je zdravé a potrebné. U nás sme si toho vedomí a s deťmi sa venujeme rôznym športom, cyklistike, trialu aj turistike, v zime sa lyžujeme, bežkujeme aj korčuľujeme. Deti to baví a my ich podporujeme. U detí je dôležitá všestrannosť, ktorú určite netreba zanedbať. Mrzí ma, keď vidím, ako narastá počet obéznych detí v nízkom veku a čudujem sa, že rodičia to neriešia. Asi si myslia, že je to v poriadku, ale nie je.

4. Napadá mi plank, ktorý precvičuje celé telo. Z cvikov, ktoré bežne cvičíme na tréningoch, by to bol medveď, ktorý rovnako ako plank precvičí celé telo.

Matej Bambura

tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Bratislave

1. Natáčanie videí bolo pre mňa výzvou a zároveň zábavou. Príprava nebola náročná, keďže cvičenia som dobre poznal z našich metodík. Mojou úlohou bolo vybrať tie, ktoré by mohli baviť deti aj rodičov a išlo sa na to.

2. Pri príprave videí bola dôležitá kreativita. Na tréningoch Akadémie totiž často využívame profesionálne športové pomôcky ako rebrík, kužele či medicinbaly, doma ich však nemá takmer nikto. Preto sme museli použiť to, čo nájde v domácnosti každý. Kuchynské utierky ako provizórny kužeľ? Žiaden problém. Myslím si, že každý tréner sa s touto výzvou popasoval nadmieru dobre.

3. V minulosti mali ľudia dostatok pohybu a nebol témou číslo jeden. Doba sa však mení a dnes z každej strany počúvame, aké dôležité je hýbať sa. Či už pre sedavé zamestnanie, lenivosť, alebo nedostatok času. U detí je to podobné. Postupne ich pohlcuje digitalizácia, narastá u nich obezita a s tým spojené ďalšie choroby. Preto netreba zabúdať viesť deti k aktívnemu životnému štýlu. Ak neviete, ako začať, odporúčam bežné prechádzky, minimálne 30 minút päťkrát týždenne.

4. Keby som mal vybrať len jednu aktivitu, určite by to bolo behanie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac