Keď príde dlho očakávaný a vaším dieťaťom vymodlený moment získania tej vytúženej vecičky, existuje jedna veľmi bezpečná cesta do totálneho „prúseru“: k telefónu pripojiť nejakú tú päťminútovú kázeň o tom, že je to rizikové a dieťa má byť zodpovedné a považovať to za vybavené.
Laura Markhamová, moja najobľúbenejšia americká expertka na výchovu, odporúča pozerať sa na odovzdanie smartfónu dieťaťu ako na ročný tréningový program. Skrátka, niečo ako autoškola.
Dieťa sa potrebuje zaučiť do toho, ako sa mobil používa, a prejsť si spolu s vami všelijaké situácie, ktoré v digitálnom svete nastávajú. Až keď vidíte, že to zvláda, môžete sa postupne sťahovať do úzadia.
Laura Markhamová odporúča: Zo začiatku hovorte s dieťaťom o tom, ako používa mobil, každý jeden večer. Prezrite si spolu s ním jeho telefonáty a esemesky, aké aplikácie použilo. Spýtajte sa ho na to, aký má pocit z telefónu v ten deň. Zmenilo sa niečo v jeho živote tým, čo videlo na mobile?
(…)
Aj keď už má dieťa telefón dosť dlho, odporúčam rodičom vyhradiť si právo náhodne skontrolovať správy. Deťom to pomôže vytvoriť si návyk zodpovedného správania, pretože ich mobily nie sú také „neviditeľné“.
Mnohí ďalší experti odporúčajú spísať s dieťaťom akúsi zmluvu o používaní telefónu, volá sa to digitálny kontrakt.
V zmluve sa definuje:
– kto mobil používa a má k nemu prístup, kto rozhoduje o tom, čo sa tam nainštaluje; – kedy sa mobil bude používať;
– akým spôsobom;
– čo sa stane, keď sa kontrakt poruší.
Má to niečo do seba. Ak sú pravidlá napísané, nevznikajú pochybnosti a výhovorky, ako to vlastne má byť. Ak sa to potvrdí podpisom, je to znak súhlasu všetkých zúčastnených. Napriek tomu chápem, že tento koncept je trochu umelý a nie každému sadne do jeho komunikácie s diaťaťom.
A preto je možné spraviť aj „ústnu verziu“, ale aj v tom prípade si aspoň vy tie pravidlá zapíšte. Podstatné je pri používaní takej riskantnej veci veľmi jasne definovať podmienky. Optimálne nie z pozície moci, ale v dialógu s dieťaťom. Dieťa má tiež svoj pohľad a keď sa ten vezme do úvahy, tak sa s výsledkom viac stotožní, ako keby to bolo len „nariadené“ zhora. To však neznamená, že sa necháte zatlačiť tam, kam nechcete.
Berte to ako biznisové vyjednávanie – stanovte si hranice, za ktoré nejdete, a v rámci debaty hľadajte riešenie, s ktorým budú spokojné obe strany. V prípade, že sa to v niektorom bode nie úplne dá, uplatnite svoj názor, keďže zvrchovaným mediálnym vládcom ste stále vy.
Do digitálnej zmluvy, či už písomnej alebo ústnej, odporúčam presadiť pravidlo, že rodič pozná heslo k telefónu a má právo ho skontrolovať. Odkomunikujte si to takto s deťmi na začiatku, aby vedeli, ako sa veci majú. Ale: v záujme zachovania dôvery je dobré toto právo využívať len v naozaj opodstatnených prípadoch.
Pri mladších a nezrelších deťoch to zo začiatku bude dôležité pre prípady námatkovej kontroly, v prípade starších detí len ako poistka, keby prišlo k nejakým problémom.
Vydanie knižky Slávky Kubíkovej Krotitelia dispejov s množstvom praktických rád a tipov podporila aj spoločnosť O2.
Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha
Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.