Sandra z Dejepis Inak: Dejiny 20. storočia by mali byť samostatný predmet

S youtuberkou Sandrou Svitekovou sme sa rozprávali o vzdelávaní, vyučovaní dejepisu, tvorbe aj o obľúbených historických osobnostiach.

Sandra Sviteková patrí k youtuberom, ktorých tvorba zabáva aj vzdeláva. V rámci svojho kanálu Dejepis Inak sa okrem historických tém venuje aj spoločenským a filozofickým temam a ukazuje, že dejepis nemusí byť nuda. S vyštudovanou učiteľkou sme sa rozprávali nielen o vzdelávaní, ale aj o výbere tém a o platforme YouTube ako takej.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa dozviete:

  • či by dala päťku žiakovi, ktorý si nepamätá dátumy,
  • prečo sa v školách nekladie dôraz na učenie súvislostí,
  • koľko jej trvá pripraviť jedno video,
  • prečo YouTube algoritmus nerozumie kontextu,
  • s ktorou historickou osobnosťou by si asi rozumela.

Začnem krátkym príbehom. Na strednej škole som si počas odpovede z dejepisu ako roztržitý puberťák nevedel spomenúť na dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a na rok, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. Dostal som vtedy dve päťky. Dala by si mi ich tiež?

A ja že sa ideš opýtať, či by som ti vedela tie roky povedať ja 😂.

A vieš?

Cyril a Metod prišli v roku 863 a bitka pri Moháči sa odohrala v roku 1526.

Aj ja si to odvtedy pamätám.

Tak to bolo na niečo dobré 🙂.

A dala by si mi tie päťky?

Určite nie. Nemyslím si, že dejepis má byť o tomto. Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.

Aj ja som mala na základnej škole rok učiteľku, ktorá dejepis redukovala na kto, kde, kedy, a preto som ho vtedy nenávidela. Z tohto dôvodu by som ti tie päťky nedala a radšej by som od teba chcela súvislosti.

Dôraz na memorovanie faktov býva častá výčitka aj pri iných predmetoch ako dejepis. Spôsobuje to nedostatok času na vysvetlenie učiva?

Nedostatok času je jednou z príčin, ale podľa mňa ide aj o zjednodušenie práce. Zredukovať učivo na fakty je to najjednoduchšie, čo môže učiteľ spraviť. Možno je to aj tým, že sme na takýto spôsob boli naučení zo socializmu. Totalitné režimy totiž nenechajú ľudí rozmýšľať o veciach do hĺbky.

Pri spoločenských vedách sa používali rovnaké metodiky ako pri prírodných, čo nie je správne. Na matematike funguje, keď sa naučíš vzorce, pri spoločenských vedách už nie.

Nie je to jeden z dôvodov, prečo dnes ľudia veria konšpiráciám? Keď niekto dostane len fakty a potom objaví zdroj, kde si niekto fakty pospájal do vymyslených súvislostí, môže byť náchylnejší im veriť?

Určite áno, ale je to len jeden z faktorov. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.

V školách mi preto chýba samostatný predmet, ktorý by sa venoval kritickému mysleniu, zahŕňal by logiku a mediálnu výchovu. Ak si takto vychováme celú generáciu, bude úplne jedno, aké hlúposti sa budú šíriť na internete, lebo ľudia budú kompetentní rozoznať ich od pravdy.

Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.

Zo školy si o 1. svetovej vojne pamätám, že sa viedla zákopová vojna. Ale až keď som začal sledovať YouTube kanál CrashCourse, uvedomil som si jej príčiny. Zistil som, že išlo o zlyhanie stratégie nemeckej armády, ktorá chcela rýchlo poraziť Francúzov a potom sa presunúť na východný front, kým sa Rusi stihnú zmobilizovať. A zákopy vznikli až po tom, ako im to nevyšlo.

Áno, bol to takzvaný beh k moru. Nemci sa pôvodne sústredili na jeden bod, a keď to nevyšlo, tak sa obe strany snažili tú druhú odtrhnúť takzvaným hákovitým oblúkom a napadnúť odzadu. Tým, že sa to nepodarilo, vznikla línia zákopov od mora až po Švajčiarsko. To ste sa v škole neučili?

Nepamätám si, ale až vďaka tomu videu sa mi pospájali súvislosti medzi faktmi. Tiež som sa dozvedel, že atentát na Františka Ferdinanda d’Este nebol príčinou 1. svetovej vojny, ako sme sa učili, ale vyústením situácie, ktorá v Európe vrela desiatky rokov. 

Existuje krásna karikatúra, kde európske mocnosti sedia na kotle, ktorý buble a o chvíľku vyvrie. Gavrilo Princip nebol príčinou vojny, ale len akousi čerešničkou na torte. Je ťažké vnímať tieto veci v miestnosti, kde sedí 30 ďalších ľudí a učiteľ nemá technické vymoženosti, maximálne mapu alebo projektor s prezentáciou.

Celá 1. svetová vojna sa preberá 2 až 3 hodiny, ale človek ju vníma úplne inak, ak si pustí video od CrashCourse, ktoré je spracované dokumentárne a gro témy ti odovzdá za 10 minút. Aj ja sa snažím ísť touto cestou, pretože to ľudí baví viac. V škole som s tým mala dobrú skúsenosť a verím, že na Slovensku sú učitelia, ktorí sa snažia ísť po príčinách.

Predstav si, že by si sa stala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu a môžeš spraviť tri zmeny. Ktoré by to boli?

Keďže som vyštudovala dejepis, tak by som mu určite dopriala väčšiu časovú dotáciu. A oddelila by som dejiny 20. storočia až po súčasnosť do samostatného predmetu, ktorý by išiel oveľa viac do hĺbky.

Tieto dejiny by som sa snažila kombinovať aj s ďalšími predmetmi, možno s politikou a dejinami diplomacie.

Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.

A tretia vec je, že by som sa navždy vymenovala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu 😂.

V škole vždy chválili deti, ktoré vedeli pred nástupom na základnú školu čítať a písať. Čo je podľa teba dôležité, aby sa naučili predtým, ako idú do školy?

Mám mladšiu sestru a myslím si, že jej rovesníci si nevážia peniaze a nemajú predstavu, koľko čo stojí a čo musí mama s otcom spraviť, aby jej mohli niečo kúpiť.

Malé deti by mali vedieť veci z bežného života, ktoré rozvíjajú ich jemnú motoriku. Nech pomáhajú v domácnosti, vedia si natrieť chlieb a majú elementárnu finančnú gramotnosť.

Zmení sa niečo v spôsobe výučby po tohtoročnej skúsenosti s učením z domu?

Myslím si, že sa nezmení nič. Rodičia si však možno uvedomili, že byť učiteľom nie je jednoduché. Očakávam teda, že učitelia získajú väčšie sociálne ohodnotenie a nebude sa o nich už uvažovať ako o ľuďoch, čo majú veľa voľna, robia od ôsmej do druhej a fajront.

Byť učiteľom je 24-hodinová šichta, pretože aj po vyučovaní sa musia pripravovať, opravovať písomky a premýšľať, ako deťom vyučovanie spestria. Tým, že rodičia nahliadli do vyučovania, možno si mnohí uvedomili, že deti sa učia aj nepodstatné veci a postupne príde aj k ich okresaniu. Načo máme vedieť, kedy bola bitka pri Rozhanovciach?

Minulý rok si vydala reakčné video na film V sieti, ktorý upozorňuje na sexuálne zneužívanie detí na internete. Založila si si na sociálnej sieti profil ako 13-ročné dievča a neskôr si zverejnila správy, ktoré ti posielali starší muži. Mali by sme deti viac viesť k zodpovednému používaniu technológií?

Nemôžeme zo všetkého spraviť samostatný vyučovací predmet, ale mediálna gramotnosť by určite mala byť súčasťou predmetu, ktorý som spomínala. Bola by som rada, keby táto téma išla v médiách viac do popredia a keby sa jej viac venovali umelci a tretí sektor.

Tvoje videá sú nielen náučné, ale aj výchovné. Vyhranila si sa v nich voči neonacistom, nabádaš ľudí, aby išli voliť. Vychádza tento prístup z tvojho pedagogického „ja“ alebo cítiš ako tvorca zodpovednosť?

Vychádza to čisto z mojej osobnosti. Učiteľ by nemal podsúvať študentom svoje hodnotiace súdy. Aj ja sa tomu snažím vyhýbať a väčšina mojich videí je založená na faktoch. Dávam si však záležať, aby si ľudia na záver videa aj pri takejto téme uvedomovali, že nás všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a humanizmu.

Som veľmi humanistický a tolerantný človek. Aj keď často nechcem niečo do videa dať, aby ľudia nemali pocit, že je v tom nejaký ideologický podtext, nedá mi to. Humanizmus a solidarita by mali byť vlastné každému bez ohľadu na to, v akom tábore sa ideologicky nachádza.

Tvoje videá sú postavené na podrobných rešeršoch. Ako dlho ti trvá pripraviť jedno video? Odkiaľ čerpáš informácie a fotky? 

Keďže si všetko robím sama, jedno video mi trvá asi týždeň. Zber dát a písanie scenára mi zaberú najviac času, jeden deň potrebujem na nahratie a strih. Na fotky a ilustračný materiál sa snažím používať bezplatné knižnice ako Pexels, Pixabay a Unsplash. Úžasný archív je aj na YouTube. Volá sa British Pathé a dá sa tam nájsť aj veľa materiálu z európskych dejín.

Pri obsahu je to rôzne, väčšinou sú anglické a nemecké online zdroje a články a mám, samozrejme, aj kopu svojich kníh a poznámok zo strednej. Ako východiskový zdroj vie niekedy poslúžiť anglická Wikipedia, kde sa dajú pod čiarou nájsť relevantné zdroje. Slovenskú nepoužívam, keďže nad ňou nie je až taká poctivá kontrola.

Podľa čoho si vyberáš témy? Máš plán na nejaké obdobie dopredu?

Väčšinou mám plán na týždeň až dva dopredu a viem, čomu sa chcem venovať v najbližších troch či štyroch videách. Niekedy sa však stane, že si video pripravím a nevydám ho, pretože mi napadne niečo lepšie alebo sa objaví aktuálna téma, na ktorú chcem reagovať. Aktuálne premýšľam, či vydať video o plagiátorstve.

Čítajte aj: 5 YouTube tvorcov, ktorých videá si rada pozerá Sandra z Dejepis Inak

Občas mi aj ľudia píšu, čo by ich zaujímalo, no snažím sa spracovávať najmä témy, ktoré sa preberajú v škole, a potom dejiny hygieny a každodenného života. Zaujíma ma, ako ľudia robili veci kedysi a ako vznikli javy, ktoré nás obklopujú.

Na YouTube máš v čase nášho rozhovoru približne 100-tisíc odberateľov. Dá sa už pri tomto počte zarobiť si tvorbou YouTube alebo ti v tom najviac pomáhajú spolupráce a tvoji podporovatelia cez platformu Patreon?

YouTube je približne polovica môjho zárobku a Patreon druhá. Nedávno som však dala výpoveď v práci a rozhodla som sa viac venovať svojej tvorbe, takže môžem vydávať namiesto jedného videa dve videá týždenne.

Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu.

Ako som začala vydávať viac obsahu, tak YouTube začal prevyšovať a dá sa z toho vyžiť, ale je to stále menej, ako som zarobila v potravinách. Najväčším zárobkom sú pre mňa spolupráce, pretože jedna až dve mi dokážu priniesť mesačný príjem, ktorý som mala v práci, do ktorej som chodila 25 hodín týždenne.

Nemáš pri videách na citlivé témy problém s demonetizáciou? (demonetizované video na YouTube nemôže generovať príjmy z reklamy, pozn. red.) 

Minulý rok mi demonetizovali kanál, lebo som na náhľadové obrázky používala nesprávne obrázky, už je to opravené a ja som opatrnejšia. Niektoré moje videá síce nie sú demonetizované, ale majú symbol žltého dolára. To znamená, že nemajú takmer žiadne reklamy, pretože sa venujú téme, ktorá by sa inzerentovi nemusela pozdávať.

Tie videá často súvisia s vojenskými konfliktmi. Len čo použiješ slová ako smrť, konflikt či vojna, dostaneš žltý dolár, pretože YouTube algoritmus nerozlišuje kontext, v ktorom slová zaznejú.

Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu. Algoritmus nepozná iróniu ani sarkazmus, nechápe, že keď robím video o izraelsko-palestínskom konflikte, tak ho robím ako výučbovú hodinu.

Problém so žltým dolárom pri novom videu je ten, že v ten deň zarobím rovnako ako v deň, keď video nevydám a nové video sa nedostáva ani do odporúčaní. Môj kanál potom stráca na popularite, pretože klesá miera prekliknutí.

Na záver mám tri trochu klišé otázky, ktoré sa objavujú v rôznych anketách, ale ako dejepisárky sa ťa ich musím opýtať. Ak by si mohla navštíviť nejaké historické obdobie, ktoré by to bolo?

Na vysokej škole som sa venovala tudorovskému Anglicku a to ma aj najviac bavilo. Naozaj by som však chcela ísť do starovekého Grécka. Asi by som musela byť mužom, ale chcela by som zažiť scénu ako z obrazu Aténska škola od Rafaela, sedieť niekde na schodoch a filozofovať s velikánmi ako Platón a Aristoteles.

Ktorej historickej osobnosti sa podľa teba nevenuje toľko pozornosti, ako by si zaslúžila?

Myslím si, že málo pozornosti venujeme našim národným dejinám a dejinám Uhorska. A viac by sme sa mali venovať našim velikánom ako Štefánik a Masaryk, na ktorých si spomenieme len pri okrúhlych výročiach.

S ktorou historickou osobnosťou by si si asi rozumela? 

S Tomášom Garriguom Masarykom. Keby existoval nejaký paralelný vesmír, tak by som sa doňho asi aj zamilovala. On bol veľmi nadčasový človek, ale mám šťastie, že mám po boku veľmi podobného muža.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Sandra Sviteková

Vyštudovaná učiteľka založila populárny YouTube kanál Dejepis Inak, v ktorom podáva historické, spoločenské aj filozofické témy zábavnou formou s dôrazom na súvislosti. Pre slabé finančné ohodnotenie učiteľov sa zamestnala v rakúskych potravinách, dnes sa naplno venuje tvorbe videí na YouTube. Sledovať ju môžete aj na Instagrame

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac