Osemkrát áno ranným behom

Vstávanie o šiestej ráno, či možno ešte skôr asi nepatrí medzi časté záľuby. Avšak kvôli rannému behu sa to naozaj oplatí.

Vstávať o šiestej či nebodaj ešte skôr? Kvôli behu? “Nie som predsa blázon,” povedal si asi každý jeden z nás, keď večer pri nastavovaní budíka na ďalšie ráno rozmýšľal nad o niečo skorším časom kvôli rannému tréningu.

Avšak, kto to raz skúsil, pravdepodobne neoľutoval a už to tak robí pravidelne. Pozrime sa teda na to, ako a prečo si vytvoriť návyk na ranné behy, ako sa k tomu prepracovať pekne krok za krokom:

Viac svetla

Hlavne počas skorej jari a na jeseň je už po práci skoro tma. Tma znamená aj zimu, ale hlavne je všetko schované a tak nič z prírody, architektúry a života okolo veľmi neuvidíte. Veď kvôli tomu beháme, aby sme si užili to všetko okolo seba.

Naštartovanie sa

Ešte budete len na ceste do práce či do školy, ale pocit, že už máte niečo za sebou, vám nikto nevezme. Ostatné povinnosti tak budú zrazu jednoduchšie a z vášho denného zoznam budú ubúdať oveľa rýchlejšie.

Východ slnka

Je len málo vecí krajších, ako východ Slnka, ktorý si môžete vychutnať počas ranného behu. Dodá vám energiu, vyčarí úsmev na tvári a dodá vitamín D. Vďaka tomu sa vám bude nielen bežať, ale aj pracovať lepšie.

Voľný večer

Prídete domov z práce a, okrem večere, už netreba nič urobiť. Aká krásna predstava, však? Vybehnúť von s kamarátmi, pozrieť si film či prečítať knihu. Večer bez behu a tak zostáva čas na čokoľvek.

Tiché ulice

Všetci ešte spia, všetky motory ešte oddychujú. Niet vrčiacich autobusov, ani trúbiacich nervóznych šoférov. Kým to všetkto začne, stihnete si užiť ranný beh v pokoji, bez stresu, bez uhýbania sa autám a ľuďom.

[the_ad_placement id=“behsity“]

Dôvodov by sa určite našlo ešte viac. Avšak, ísť rano behať nemusí byť vôbec ľahké, hlavne ak nie ste ranné vtáča. Pozrime sa teda na to, ako sa k tomu dopracovať:

Dohodnite si sparing

Skúste sa s niekým dohodnúť, že si zabeháte spoločne. Zostať v posteli, ak ide len o vás, je veľmi jednoduché, ale porušiť dohodu, to už také ľahké nie je. Z postele budete vstávať kvôli niekomu inému, ale ten beh bude kvôli vám.

Skôr do postele

Ísť spať neskoro večer a vstávať skoro ráno je síce sen mnohých, no práve spánok je najdôležitejšia regenerácia pre svaly. Neodporúčame ho zanedbávať, tých 7 hodín denne by malo byť pravidlom, nie luxusom.

“Zamknite” večer chladničku

Zabudnite na nočné nájazdy na chladničku a bude sa vám vstávať jedna radosť. Minimálne 3 hodiny pred spánkom už nechajte žalúdok oddychovať a spracovávať večeru. Vstanete tak ráno čerství s pocitom ľahkosti, pripravení obuť sa a vyraziť.

Registrácie a informácie o bežeckých podujatiach nájdete pod jednou strechou na portáli pre bežcov BehSity. Prihláste sa na najbližšie preteky rýchlo a jednoducho. Navyše môžete využiť špeciálnu zľavu O2 Extra výhod zo štartovného na bežeckom podujatí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Pamiatky, ktoré by mal vidieť každý nadšenec techniky

Na Slovensku máme registrovaných 610 technických pamiatok. Mnohé z nich sú svetové unikáty.

Na Slovensku máme registrovaných 610 technických pamiatok. Mnohé z nich sú svetové unikáty.

O niektorých sme už písali. Napríklad v spojitosti so železničkou dopravou to bola Telgártska slučka, Čiernohronská železnica či historická lesná železnica vo Vychylovke. V iných článkoch napríklad o prešovskom Solivare či dvoch nádherných mlynoch v Kvačianskej doline, plávajúcom vodnom mlyne a o jedinom veternom mlyne na Slovensku.

Všetky by sa nám do článku nezmestili, ale vybrali sme niekoľko, ktoré rozhodne stoja za pozornosť.

1. Vodný žľab Rakytovo

Uprostred lesov doliny Rakytovo sa nachádza unikátna kultúrna pamiatka – jediný zachovaný funkčný vodný žľab v celej Európe. Celodrevený žľab dlhý takmer 2,5 kilometra vybudovali v 19. storočí a slúžil na splavovanie vyťaženého dreva z lesa.

Žľab ústi do harmaneckého potoka, ktorým mohlo drevo pokračovať až do Banskej Bystrice. Po jeho dĺžke boli rozostavané lesnícke hliadky, ktoré dozerali na plynulý pohyb dreva v umelom koryte.

V súčasnosti je vodný žľab v správe Mestských lesov Banská Bystrica, ktoré ponúkajú návštevníkom možnosť odbornej ukážky plavenia dreva v žľabe s výkladom. Pamiatku však možno, samozrejme, navštíviť i bez odborného sprievodu.

Prechádzka popri žľabe predstavuje nevšedný zážitok. Žľab sa tiahne väčšinou hustým lesom, miestami však križuje i trávnaté presvetlené časti či malé “rokliny” obklopené skalami zaujímavých tvarov. V jednom úseku prechádza žľab dokonca popod železničný most.

Východiskom túr k vodnému žľabu Rakytovo je zväčša Dolný Harmanec. Lesný chodník vedúci popri žľabe je miestami zamokrený, na túru je preto vhodná kvalitná nepremokavá obuv.

2. Kremnická mincovňa

Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: MincovnaKCA

Kremnická mincovňa je jeden z najstarčích podnikov a najstaršou dodnes fungujúcou mincovňou na svete. Nepretržite pôsobí už 700 rokov a jej produkty patria medzi svetovú špičku. Svoju kariéru začala razením uhorských grošov a zlatých florénov zvaných i “kremnické dukáty”. Od roku 2008 razí slovenské euromince. Okrem toho, vyrába i medaily, plakety, žetóny, odznaky, prívesky, kravatové spony, rády, vyznamenania a mnohé ďalšie produkty.

Kremnická mincovňa zároveň funguje aj ako múzeum. V zachovaných priestoroch historickej raziarne možno vidieť unikátnu expozíciu historických raziacich strojov, ktoré vyrobili miliardy kusov mincí, nielen pre vlastnú krajinu, ale aj pre desiatky štátov z celého sveta. V priestoroch novej raziarne majú návštevníci jedinečnú možnosť vidieť moderné raziace stroje priamo pri razení mincí.

3. Hámor v Medzeve

Hámor je historická kováčska dielňa využívajúca ako zdroj energie tečúcu vodu. Takýchto dielní bolo kedysi na Slovensku mnoho, obzvlášť bohatý bol však na ne Nižný Medzev. Medzevskí kováči boli považovaní za najlepších v Uhorsku a svojimi motykami, lopatami, sekerami, kosami či podkovami zásobovali celú krajinu.

Jeden unikátny historický medzevských hámor si môžu záujemcovia prehliadnuť i dnes. Ako živú technickú pamiatku ho spravuje a sprístupňuje Slovenské technické múzeum.

4. Drevený krytý most v Štefanskej Hute

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lubo Cmorej

Drevený krytý most nad riekou Hornád, ktorý spája obec Kluknava s osadou Štefanská Huta, je prevzácnou technickou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku (resp. jedinou, ktorá sa zachovala – v minulosti bolo podobných mostov v našej krajine viac).

Postavili ho v roku 1832 pre potreby mediarskeho podniku v Štefanskej Hute. Most je 27 metrov dlhý a 3,5 metra široký. Návštevníka zaujme svojim ojedinelým technickým riešením.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Pamiatka dokumentujúca majstrovstvo starých spišských tesárov dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Premávať však po nej môžu iba osobné autá. Ako perličku možno spomenúť, že v roku 2000 bola vydaná poštová známka, na ktorej bol kluknavský most vyobrazený, pričom táto známka získala v nasledujúcom roku tretie miesto v ankete o najkrajšiu slovenskú známku.

5. Špaňodolinský banský vodovod

Neďaleko Španej Doliny – na trase náučného chodníka z Banskej Bystrice na Donovaly sa nachádza jedinečná technická pamiatka, Špaňodolinský banský vodovod. Najstarší a najdlhší banský vodovod na Slovensku mal v minulosti dĺžku viac ako 40 kilometrov a privádzal vodu do baní v Španej Doline a okolí až spod Prašivej v Nízkych Tatrách.

Dnes z pamiatky zostali iba zvyšky – zárezy, násypy, kamenné múry. V lokalite Izbice pod Jelenskou skalou sa však nachádza rekonštrukcia pôvodného diela s informačnou tabuľou, sochou žliabkara a oddychovým altánkom.

6. Tajchy v okolí Banskej Štiavnice

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Michal Hruška

Keď v 17. a 18. storočí v doloch Banskej Štiavnice prestala na dobývanie hlbších a hlbších ložísk stačiť ľudská a zvieracia sila, ukázala sa ako najlepšia alternatíva energetického pohonu voda. V priebehu niekoľkých desaťročí tu bola vytvorená sústava umelých vodných nádrží – tajchov – ktoré sa stali mimoriadne efektívnym zdrojom vodnej energie.

Jedinečnú banskoštiavnickú čerpaciu techniku, ktorá sa na tomto systéme vyvinula, zakrátko napodobňovali mnohé banské revíry na svete.

7. Huta Etelka

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Vladimír Držík

Huta (alebo vysoká pec) Etelka nachádzajúca sa v osade Nižnoslanská Baňa (časť Nižnej Slanej) je mimoriadne cennou technickou pamiatkou, jednou z pých gemerského regiónu.

V roku 1868 ju dal postaviť železiarenský veľkopodnikateľ Emanuel I. Andrássy, ktorý – nakoľko sa významne pričinil o rozvoj baníctva a hutníctva na Gemeri – bol prezývaný “Železný gróf”. Hutu, ktorá nahradila skupinu starších a menej výkonných pecí, pomenoval Andrássy po svojej matke. Etelka fungovala až do roku 1908. Dnes, žiaľ, chátra.

Máte aj vy podobné technické skvosty vo svojom okolí, ktoré sme v článku nespomenuli? Podeľte sa o svoje tipy na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac