Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Športový lekár Pavel Malovič: Pohyb z vás urobí usmievavého človeka

„Chcite každý deň niečo nové vedieť a ešte lepšie niečo nové odovzdať,” hovorí lekár Pavel Malovič o tom, ako byť plne fit aj vo vyššom veku.

Cvičiť, ale vo dvojici, mať kamaráta a každý deň absorbovať nové podnety. Pripustiť si, že starneme, ale udržiavať sa a nezabúdať na pozitívny prístup k životu. To je len zopár ingrediencií, ktoré môžu človeku pomôcť na ceste „k večnej mladosti”. O nich a mnohých ďalších sme sa v spolupráci s O2 Športovou akadémiou Mateja Tótha porozprávali s lekárom Pavlom Malovičom.

Primár Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice v Bratislave s množstvom rôznorodých aktivít je sám pekným príkladom toho, ako sa udržať v dobrom fyzickom i psychickom zdraví.

Okrem toho, že ste telovýchovný lekár, venujete sa aj športom a hudbe, píšete knihy a mnoho iného. Aký je váš recept na večnú mladosť?

Spočíva predovšetkým v optimistickom prístupe, lebo ak sa ráno zobudíte a začnete myslieť na zlé veci, ten deň nemôžete mať dobrý. Pre mňa sa každé ráno spája s chvíľkou uvažovania o tom, čo bude, na čo som včera zabudol, potom sa troška v posteli ponaťahujem, a pri otvorenom okne spravím pár strečingových cvikov.

No a hlavne chodím pešo všade tam, kam sa dá, aby som počas dňa spravil tých 5 až 7 km. Bohužiaľ, v týždni môžem chodiť len po meste, ale počas voľných dní idem do prírody, na bicykel alebo na prechádzku s paličkami.

Takže hlavné je neprestať sa hýbať?

Áno, vezmite si, že keď sme zoskočili zo stromov, ani sme si nesadli, ani neľahli, ale začali sme behať. To znamená, že aj dieťa je po narodení nepokojné a chce stále niečo vykonávať. A keď sa raz postaví, už sa nezastaví.

Pohyb máme kódovaný v génoch, ale už od detstva sa ho snažíme narušiť. Dieťa radšej posadíme do postieľky alebo do kočíka, aby nevymýšľalo. Namiesto toho, aby sme s ním išli von, opäť ho niekde pripútame. A keď už začne rozoznávať veci, dáme mu telefón, aby sa hralo.

Dieťa je zvedavé a zaujme ho to natoľko, že rodič má od neho pokoj. Postupne sa ale u neho vyvíja návyk, a potom je to tak, že deti radšej športujú prostredníctvom počítačových hier. Dnes je veľmi málo detí, ktoré vedia vyliezť na strom alebo sa vedia bicyklovať.

Rodičia začnú od začiatku robiť chybu, a potom keď dieťa vidí, že rodič len sedí a jediná jeho fyzická aktivita je dvíhanie diaľkového ovládača, automaticky zvolí výťah či eskalátor namiesto schodov.

„Recept na večnú mladosť spočíva predovšetkým v optimistickom prístupe, lebo ak sa ráno zobudíte a začnete myslieť na zlé veci, ten deň nemôžete mať dobrý.“

Teraz sa ale bavíme o generácii súčasných detí, no keď sa pozrieme na generáciu súčasných seniorov, oni žili ešte v inej spoločnosti, ktorá ich viedla k tomu, aby lozili po stromoch a trávili čas vonku. Aj ich vnímate takto utopicky?

Je veľa aktívnych seniorov, ale senior má, samozrejme, isté limity, a nielen v chôdzi. Sú dokonca seniori, ktorí chodia do posilňovne. Vtedy je dobré mať osobného trénera, ideálne staršieho, ktorý by im vysvetlil, čo môžu a čo nie.

Existuje veľa cvičení, ktoré senior robiť nemôže. Odvíja sa to nielen od stavu kĺbov a iných častí pohybového aparátu, ale aj od srdca, ciev a toho, či je diabetik, či náhodou nie je po porážke, alebo nemá iné ochorenie, prípadne aký má zrak, aby pri cvičení nedošlo k zraneniu.

Starší tréner je možno menej skúsený, ale vie sa do zverenca lepšie vcítiť. Ale nie každý senior má rád rovnakú vekovú skupinu. Moja mama sa radšej bavila s ľuďmi, ktorí boli o 20 – 30 rokov mladší. Hovorila, že tí starí sú nudní a ona sa s nimi nemá o čom porozprávať.

Okrem neustáleho udržiavania sa v pohybe je však dôležité udržiavať si aktívny aj mozog.

Ak chcete byť v poriadku, musíte byť zvedavý a každý deň sa dozvedieť novú vec. Ale neznamená to, že si len budete listovať v časopisoch, musíte si aj niečo prečítať.

Ak vám niečo nesedí, skúste pohľadať aj iné pramene a pri tej príležitosti sa dozviete ešte ďalšie nové veci. Lúštite krížovky, skúšajte rôzne triky a kvízy, chcite každý deň niečo nové vedieť a ešte lepšie, niečo nové odovzdať.

Starší človek musí mať kontakt s iným človekom, musí mať kamaráta. Môže to byť rodinný príslušník, partner, ale aj vnuk, ktorý ho učí novým veciam. Ideálne je, ak aj pohyb robia spoločne, aby neboli sami.

Vo vyššom veku by ste mali robiť iba taký pohyb, pri ktorom sa ešte môžete rozprávať. Keď sa človek pri fyzickej aktivite príliš zadýcha a nie je mu dobre, idú von cukry a pociťuje únavu. Takže v staršom veku je ideálny dialóg popri nenáročnej fyzickej aktivite, napríklad prechádzke s paličkami.

„Ak chcete byť v poriadku, musíte byť zvedavý a každý deň sa dozvedieť novú vec.“

Existuje nejaký vzorec zdravého správania sa v živote?  

Hlavne musíte cítiť svoj biorytmus, to znamená, že by ste mali vedieť, čo si môžete dovoliť ráno, počas dňa, večer a pred spaním. Sú ľudia, ktorí po obede pociťujú neodolateľnú chuť na spánok, čo je klasické. Medzi 13. a 15. hodinou je siestový čas a organizmus sa vtedy trocha utlmí.

Keď som bol začiatkom 90. rokov prvý raz v Spojených štátoch, videl som trik, ktorý používali vo firmách – na každom poschodí mali miestnosť, kde sa dalo cvičiť a mnohí ľudia si namiesto obeda išli zacvičiť. Po cvičení máte viac endorfínov – hormónov šťastia, ktoré sa podobajú morfiu a produkujú sa najmä pri vytrvalosti. Už pri 20-minútovom cvičení idú endorfíny nahor, človek prestáva mať pocit hladu a nechce sa mu spať. V tých firmách umelo potlačili túto potrebu.

A nie je to potom taký malý „zabijak”, keď si až neskôr večer dáme veľké jedlo, ktoré sa rovná obedu?

Musíte uvažovať, čo je veľké. Jedzte iba vtedy, keď ste hladný a nie vtedy, keď máte chuť. Lebo chuť máte stále a jete iba do objemu svojho žalúdku. Horšie je to vtedy, keď prídete domov večer o ôsmej a nejedli ste celý deň. Potom zjete všetko, čo je doma. A v špajzi ešte hľadáte dezert.

Keď ste „živý”, správate sa voči svojmu okoliu inak, ako keď sa cítite ako zbitý pes. Pohyb dáva svetlo do očí a urobí z vás usmievavého človeka. Ak nie ste zničený a neustále sa nesťažujete, nepovažujete za chybu povedať, že je vám fajn, lebo u nás je to chyba. Každý vás hneď začne podozrievať, že ste vyhrali v športke, preto radšej po tejto otázke začneme vymenovávať, čo všetko nás trápi. Prečo? Myslime pozitívne, hovorme pozitívne.

Vy sám ste príkladom toho, že byť aktívny vo vyššom veku človeku prospieva. Nie je to však pre seniora aj stresujúce, mať prácu, riešiť súbežne aj súkromné veci a mnoho bočných aktivít?

Ja to robím preto, lebo chcem, aby môj mozog ďalej žil a aby som mal v živote nejakú kreativitu. Ale čím som starší, tým viac zisťujem, že si už toho nemôžem na seba nakladať toľko.

„Uvedomiť si amortizáciu je dosť dôležité, je to sebaobrana proti tomu, aby ste nerobili také veci, ktoré vám išli za mlada.“

U mňa ako u lekára prevažuje celoživotný pocit zodpovednosti voči iným, čo je na jednej strane ušľachtilé a empatické, no pre mňa to začalo byť nepríjemné. Lebo to už nedokážem v takej miere, v akej to ľudia očakávajú. Teraz riešim to, aby pre mňa práca bola už len homeopatikom. To znamená, aby vo mne vyvolala nejaké aktivity, no nezadusila ma.

Okrem toho, ak sa chcete udržať aktívny, musíte mať pravidelne aj dobrý sex a musíte sa z toho vedieť tešiť.

Najlepšie je striedať rôzne aktivity, ale od určitého veku je aj to ťažšie.

Takže dôležité je počúvať sa a pripustiť si, že starneme?

Pripustiť si istú amortizáciu. Lebo môžete robiť, čo chcete, ale tá amortizácia sa dostaví. Dnes už pomaly všetko môžete transplantovať alebo implantovať, ale tomuto nezabránite. Sme síce programovaní na 120 rokov, ale veľa z nás sa toho výročia nedožije. Sú ľudia, ktorým možno život predĺžiť, ide ale o to, v akej kvalite.

Uvedomiť si amortizáciu je dosť dôležité, je to sebaobrana proti tomu, aby ste nerobili také veci, ktoré vám išli za mlada. Lebo potom po prebdenej noci s divokou kráskou zistíte, že máte pruh. (smiech)

Sú teda športy, ktoré môže človek začať robiť aj vo vyššom veku, napriek tomu, že v živote nešportoval?

Samozrejme, ale musí poznať svoj stav. Keď máte z neznámych dôvodov auto v garáži 5 rokov, a potom sa rozhodnete ísť na ňom do Chorvátska, neviete ho poriadne ani naštartovať. Vtedy musí prísť mechanik a pozrieť sa naň. Tak je to aj s človekom.

Aj keď v živote nešportoval, ideálne je, keď pozná svoj zdravotný stav. Keď ho už pozná, môže potom s osobným trénerom, lekárom alebo kamošom diskutovať o tom, čo by si mohol dovoliť. Keď začne, postupne si dovolí viac a viac, ale priorita je, že sa musí stále hýbať.

A keby ste mali vybrať konkrétne typy športov, ktoré sú vhodné, napríklad pilates a ktoré naopak nie? 

Pilates môžete cvičiť celý život, no nemali by ste ísť nárazovo do posilňovne a začať dvíhať ťažké veci, navyše so zadržaným dychom, alebo robiť veľa v predklone. To je veľký nápor na očnú guľu a môžu vám praskať cievky. Neodporúčam ani náhle zmeny pohybov – nemôžete len tak skákať bungee jumping, tam treba podpísať reverz. V staršom veku tiež nie je dobré súťažiť, lebo zabudnete na to, koľko máte rokov a chcete sa prekonať. Vtedy bývajú najväčšie zranenia.

Nebezpečné sú aj tie športy, kde sa vyžaduje rovnováha. Bicyklovanie áno, ale nie na dlhé trasy, lebo energetický zásobník už nie je taký dobrý. Po 20 km sa vám začne točiť hlava a spadnete. To isté platí o kolieskových korčuliach. Korčulovať sa môžete, ale všetko závisí od toho, ako máte po tých rokoch postavené kolená a záleží aj na výbere korčúľ.

Často sa stáva, že má pacient inú dĺžku ľavej končatiny ako pravej alebo má jednostranné nadmerné zaťaženie. Z toho vyplýva zlá geometria tela a hlboký stabilizačný systém, ktorý treba napraviť. Ideálny je teda pilates, ale mal by to byť pilates medical a mal by sa cvičiť individuálne, skupinové cvičenie nie je dobré.

Myslíte vo vyššom veku?

Celkovo. Nemyslím si, že pilates by sa mal cvičiť skupinovo, to je len na kšeft. Radšej nepôjdem päťkrát, ale len dvakrát a naučím sa to sám s trénerom a poriadne. Je milión príkladov z praxe, ktoré jasne hovoria v prospech individuálneho tréningu a trénera so zdravotníckym vzdelaním.

Absolvent FTVŠ-ky s krátkym kurzom pilates nie je správna voľba, pretože nevie odhadnúť, do akej miery sa to podpíše na vašom zdravotnom stave. Aj pilates totiž môže uškodiť. Základom je to, aby ste mali naozaj dobrú geometriu. Keď ju máte, zvládate vzdialenosti, udržíte sa v rovnovážnom stave a pôsobíte elegantne.

Často hovoríte aj o priberaní. Človek vo vyššom veku by nemal veľa pribrať, lebo to potom veľmi vplýva na jeho zdravie.

Hlavne na kĺby, lebo nesiete väčšiu váhu. Sú ľudia, ktorí schudnú päť kíl, a hovoria, že to na sebe nevidia. Vtedy im dám odniesť päťkilovú tašku a hneď pochopia. Viete, môžete vyzerať štíhly, ale v skutočnosti môžete mať oveľa viac tuku ako svalstva, takže máte skrytú obezitu.

V staršom veku je pribratie doslova katastrofa, keďže takýto človek má ešte vyššie riziko pádu a každý pád po 65-tke predstavuje veľké riziko – či už je to fraktúra, alebo vykĺbenie. Ak máte redšie kosti, môžete mať zlomeninu za chvíľočku. Pri väčšej váhe trpí aj krčná chrbtica a človek sa začne hrbiť. Vo vyššom veku sa chudne ťažšie, preto treba starnúť s takou ľahkou primeranou nadváhou.

„V staršom veku je pribratie doslova katastrofa, keďže takýto človek má ešte vyššie riziko pádu a každý pád po 65-tke predstavuje veľké riziko.“

Môžeme ovplyvniť vek, ktorého sa dožijeme?

V prvom rade nesmiete mať spomínanú nadváhu. Musíte byť zvedavý, musíte sa starať o to, aké máte oči, lebo keď nevidíte, je to veľký hendikep.

Ktoré časti tela sa nám začnú opotrebovávať najskôr?

Asi srdce, záleží od toho, aký druh povolania človek vykonával. A keďže srdce roznáša kyslík, tak sa to začne odrážať aj na mozgu a myslení. Treba si uvedomiť, že po 20. roku života začne odchádzať voda z chrupaviek, a keď na to nemyslíte a nemáte pitný režim, tak nástup artrózy nespomalíte. Ak ešte, nedajbože, máte genetickú predispozíciu, tak ju máte v 35-tke.

Kĺby idú ďalšie, ale to fakt záleží aj od životného štýlu. Keď bolia kĺby, začnete sa menej hýbať, lebo to bolí. S kĺbmi začínajú rednúť aj kosti, čo spôsobuje osteoporózu, ktorá sa nazýva aj tichý zlodej kostí. Vhodným výživovým doplnkom je preto vitamín K2.

Postupne začnú odchádzať aj pľúca. A keďže s kyslíkom súvisí všetko, tak začne odchádzať aj hlavička a prichádzajú migrény spôsobené rozšírením ciev. Keď prestanete používať svalstvo, postupne začne ubúdať aj to, čo znamená neustále bolesti. Ak nemáte dosť vody v tele, začnete sa znižovať. Posledná zostáva vytrvalosť, už nie ste taký rýchly, obratný už vôbec nie, sily ubúdajú, ale vytrvalý ste stále. Minimálne v spôsobovaní nepríjemností, to starším ide. Aj mne to už začína ísť (smiech).

Ale aspoň máte sebareflexiu.

Len keby som ju poslúchal (smiech).

Páčil sa vám tento článok? Máme pre vás ďalšie:

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Detská trénerka: Pohyb je rovnako dôležitý ako strava a spánok

„Deťom úplne stačí ísť vzorom,“ hovorí jedna z tréneriek O2 Športovej akadémie Mateja Tótha o tom, ako deti motivovať, aby sa viac hýbali.

Dnešná generácia detí je úplne iná ako tie predošlé. Deti z generácie Z trávia viac času doma, využívajú technológie a menej sa hýbu.

O tom, aký dôležitý je pre ne pohyb, ako ich k nemu motivovať a nebrzdiť ich vo vývoji, sme sa porozprávali s jednou z tréneriek O2 Športovej akadémie Mateja Tótha Andreou Ballovou.

Chcete rozhýbať svoje deti? Inšpirujte sa trénermi O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Povedzte mi viac

Hovorí sa, že už v prípade malých detí robia rodičia chybu, keď im formou zákazov a obmedzení bránia v prirodzenom pohybe. Ako to vnímate vy ako trénerka malých detí?

Áno, prvá nie veľmi šťastná vec je to, že mnohí rodičia majú asi pocit, že majú deti na to, aby s nimi takpovediac pretekali. Do jedného roka ich rýchlo stavajú na nohy a dávajú ich do sedu bez toho, aby to deti zvládali samy. Jednoducho ich do pohybu tlačia.

Druhá vec sa objavuje u detí od dvoch – troch rokov. Uvedomme si, že dnes majú deti rodičia, ktorí majú sami trošku viac rokov. Nie je to tých 20, ako bolo zvykom kedysi. Oni sami možno nevládzu, preto je pre nich výhodnejšie, keď dieťa len ticho sedí a majú ho pod dozorom. Stretáme sa tu s dvomi typmi rodičov – tí, ktorí dieťaťu v pohybe zabraňujú, napríklad tým, že mu strčia do ruky mobil, nech sa hrá, a potom sú tí, ktorí dieťaťu vyplnia čas natoľko, že sa nemá kedy hrať.

Čo s tým vieme spraviť?

Veľa s tým nenarobíme, situácia je taká, aká je. Tu sa už bavíme aj o bezpečnosti. Kedysi deti vybehli na sídlisku medzi paneláky, na ihrisko a hrali sa samy. Bol to pre ne najprirodzenejší pohyb – behali, skákali. Všetky deti vtedy robili to, čo bolo pre ne prirodzené a načo mali chuť.

Teraz sa už aj pohyb detí začína dostávať do sofistikovanejšej formy, keď im rodičia vypĺňajú čas a naordinujú im to, aj to, aj to. Preto sa O2 Športová akadémia Mateja Tótha snaží byť tým najvhodnejším doplnkom, ako deti naučiť správne sa hýbať. Jej dôležitou súčasťou je vývojová kineziológia, ktorá dbá na to, aby boli zachované pohybové reťazce, a aby sa pohyb u dieťaťa ďalej rozvíjal tak, ako to bolo pre neho do šiestich rokov prirodzené.

Kedy je teda najlepší čas začať u dieťaťa podporovať aj trénované fyzické aktivity?

Najlepšie spôsoby športovania boli naozaj tie, ktoré boli kedysi. Deti do desiatich rokov robili to, na čo mali chuť a venovali sa rôznym aktivitám. Po škole hodili tašky do kúta a išli na ihrisko,  behali, skákali, hrali sa. Vtedy mali deti dve až tri hodiny prirodzeného pohybu denne. Toto by bolo úplne ideálne aj dnes, ale čas, žiaľ, späť nevrátime.

Je veľmi ťažké nájsť latku toho, čo a ako by sa dieťa malo hrať, koľko by sa malo hýbať a, samozrejme, skĺbiť to s časom rodičov. Rodičia si často „kupujú” vlastný čas tým, že deti dávajú na rôzne krúžky, ale treba dbať na to, aby tie krúžky deti nepreťažovali. Aby to nebol vrcholový šport, v rámci ktorého zrazu deti majú päť až sedem tréningov týždenne. Pretože keď budú mať desať rokov a budú chcieť robiť niečo na vyššej úrovni či súťažne, nebude už priestor na to, aby sa im tam zmestili ďalšie tréningy.

Ideálne teda je podporovať u dieťaťa prirodzené formy pohybu. Ak to počasie dovolí, nechať ho tráviť veľa času vonku, na detských ihriskách. Pohybové schopnosti je ideálne rozvíjať v období od šesť do desať rokov, keď deti majú senzitívne obdobie. V tomto veku sa najlepšie rozvíja rýchlosť a obratnosť.

„Rodičia si často ,kupujú‘ vlastný čas tým, že deti dávajú na rôzne krúžky, ale treba dbať na to, aby tie krúžky deti nepreťažovali.”

Spomenuli ste pojem vývojová kineziológia, s ktorým sa stretáme aj na stránkach akadémie. Čo si pod ním máme ako laici predstaviť?

Poviem to najjednoduchšie, ako viem, a ako to vysvetľujem aj rodičom či dospelým, pretože aj s nimi mávam tréningy zahŕňajúce vývojovú kineziológiu. Vývojová kineziológia predstavuje pohyby, ktoré robí dieťatko. Bábätko je po narodení ako taká handrička, nevie zdvihnúť hlavičku, držať ručičky, chrbátik ani nožičky.

Náš mozog má však v sebe zakódované určité vzorce a tým, ako sa dieťatko hýbe a prekrúca, dochádza u neho stále k novým pohybom. Postupne sa naučí dať na bruško, zdvihne nožičky, dá sa do podporu, štvornožkuje, až postupne príde do podrepu, zdvihne sa a je vo vzpriamenej polohe. Toto všetko je vývojová kineziológia. Celé je to o tom, ako človek v prvom roku života postupne prejde z ľahu až do stoja.

Tieto pohybové vzorce nám boli dané, a keď sa k nim v neskoršom veku vrátime, držanie tela by malo byť omnoho lepšie a v dospelom veku by nemalo dochádzať ku skoliózam, k lordózam ani k bolestiam kolien či bedrových kĺbov.

Všetky tieto veci sa dejú, pretože si pohyb začíname kompenzovať. Ak niečo nevládzeme urobiť alebo niektorá oblasť tela stuhla, pomáhame si inými svalovými skupinami. Keď to robíme dlhodobo, začína nás na týchto miestach pichať, tvoria sa hrče a vykrúcame sa, aby nás to nebolelo. Vývojová kineziológia nás učí takýmto veciam predchádzať. Dennodenne ju cvičí aj Matej Tóth a používajú ju aj iní športovci, vrátane Janky Dukátovej.

Ako vyzerajú cviky vývojovej kineziológie?

Nie sú cviky, sú to polohy – poloha štvormesačného bábätka, poloha šesťmesačného bábätka, poloha šikmý sed, poloha medveď, podpor, tripod či podrep s oporou.

Možno ich prirovanať k joge či pilatesu?

Nie, nemá to s tým nič spoločné, vývojová kineziológia je založená na vnútrobrušnom tlaku. Tým, že sa dieťa naučí dýchať do bruška, naučí bránicu, aby mu vytvorila taký piest – valec, ktorý mu pomôže spevniť časť tela v okolí brucha. Vtedy sa ľahšie prenášajú sily všetkých štyroch končatín a nedochádza k tomu, že mu prehne chrbticu, prípadne uvoľní brucho a drží telo krížami.

Čo všetko sa zohľadňuje pri výstavbe pohybových aktivít v rámci O2 Športovej akadémie Mateja Tótha?  

O2 Športová akadémia Mateja Tótha je vystavaná tak, že deti rodičov, ktoré pre ne chcú všestranný rozvoj, cvičia v rámci tréningovej skupiny priamo na škole, kde je na to ideálne prostredie.

Cvičia dvakrát týždenne, pričom zo začiatku je to najmä o tom, aby sa naučili disciplíne. Snažíme sa s nimi robiť tie základné pohyby ako beh, skoky a preskoky. V priebehu celého roka si postupne prejdú cvičeniami, ako zlepšiť techniku kroku, behu i skoku, pretože veľa detí dnes naozaj nevie pekne chodiť a behať, majú ploché nôžky a trpia rôznymi zlozvykmi či vadami, ktoré sú spôsobené tým, že trávia veľa čas v sede. Ten je degeneratívny.

„Veľa detí dnes naozaj nevie pekne chodiť a behať, majú ploché nôžky a trpia rôznymi zlozvykmi či vadami, ktoré sú spôsobené tým, že trávia veľa času v sede.”

Tréning v rámci akadémie je teda hĺbkovejší v porovnaní s klasickou hodinou telesnej výchovy?

Akadémia skôr zohľadňuje to, aby tie základné pohybové schopnosti, ktoré majú byť rozvinuté do desiatich rokov dieťaťa, naozaj rozvinuté boli. Pracuje sa na tom, aby sa rozvíjala rýchlosť, či reakčná, alebo frekvenčná. Dôležité je, aby si deti pomocou hier a vlastných síl posilnili telo. Ide o všestranný pohybový rozvoj.

Jedným z cieľov akadémie, ktoré trvá celý školský rok, je deťom priblížiť, na ktorý šport majú nadanie. Zaváži pri výbere vhodného športu u dieťaťa aj to, či je extrovertné, alebo nie?

Áno, zohľadňuje sa to. Súčasťou akadémie je aj mentálny tréning, v rámci ktorého s deťmi robíme rôzne cvičenia na koncentráciu, relaxáciu a uvoľnenie. Už v septembri by malo začať aj určité testovanie – na základe dotazníka, ktorý s dieťaťom vyplnia rodičia, by mal tréner vedieť, s akým dieťaťom sa stretáva. Či je extrovertné, alebo introvertné, čo mu robí dobre, čo až tak nie.

Samozrejme, sú športy, pri ktorých je výhodou byť extrovert alebo introvert, ale do desiatich rokov sa to príliš nerieši. Až po tom desiatom roku by si deti mali vyberať šport, ktorý má špecializovanejší tréning.

Je všeobecne známe, že dnešné deti zažívajú iné detstvo ako staršia generácia. Rodičia majú menej času, do toho vstupujú technológie. V čom robia rodičia najväčšiu chybu a ako sa tomu vyvarovať?

Ťažká otázka. Ja som konzervatívna a povedala by som, že internet by mal byť každý deň až do šiestej večer vypnutý (smiech). Ale to sa nedá. Rodičia sú dnes veľmi vyťažení, často naozaj do šiestej – siedmej pracujú a pre deti je teda asi lepšie chodiť na nejaký krúžok, ako sedieť každý deň pri počítači.

A čo s tým spraviť? Tu napríklad rada vidím, že v školských kluboch chodia s deťmi denne von, vďaka čomu majú ďalšiu hodinku pohybu k dobru.  

Psychológ Marek Herman hovorí, že do troch rokov by deti nemali mať mobily v rukách vôbec a do šiestich len veľmi, veľmi obmedzene. Veď dieťa do desiatich rokov mobil naozaj nepotrebuje – spravili sme si to my rodičia sami.

Mnoho detí trpí už vo veľmi skorom veku obezitou či psychickými poruchami. Myslíte si, že pohyb je receptom na šťastie dieťaťa?

Pohyb predstavuje jednu zo základných potrieb a je rovnako dôležitý ako strava a spánok. Dovolím si teda tvrdiť, že je to dôležité, ale strava by tiež mala byť vyvážená. Každý rodič je zodpovedný za svoje dieťa a mal by čítať, čo kupuje.

Doktor Igor Bukovský sa vyjadril, že o to, čo máme na sebe, sa veľmi staráme a dávame za to veľa peňazí, ale o to, čo dávame do seba, sa nestaráme a šetríme na tom. Často si kúpime najlacnejšie rožky, zeleninu či mäso, ale topánky za 70 € nám nerobia problém.

Ja tiež hovorím, že všetko, čo za niečo stojí, niečo stojí. Či už je to zdravé jedlo, dobré známky v škole alebo vydretá pochvala. A to, čo je zadarmo, je podozrivé.

„Ak chceme, aby deti mali športové sebavedomie, tak im nemôžeme dávať pocítiť, že im niečo nejde a cielene ich stavať dozadu.”

Môže pohyb pomôcť aj pri budovaní sebavedomia či zdravej sebareflexie?

Určite, je však dôležité, aby tam bol prítomný tréner, ktorý je zameraný na pozitívne oceňovanie detí.

Všimla som si, že pri tréningu ste deti veľa chválili.

Áno, ak chceme, aby deti mali športové sebavedomie, tak im nemôžeme dávať pocítiť, že im niečo nejde a cielene ich stavať dozadu. Keď som videla, že je niekto unavený, poslala som ho oddýchnuť si a povedala: „Napi sa a potom sa k nám pridaj.“ Postupne sa pridali všetci, nikto nezostal celú hodinu sedieť.

Dieťa samo má tú sebareflexiu a dokážu si uvedomiť, že mu niečo nejde a iné zase ide, prípadne je niekto rýchlejší. Vo všetkých deťoch sa snažím vzbudiť to, aby sa podporovali a zatlieskali si. Pochvala a podpora je dôležitá.

V čom všetkom je O2 Športová akadémia Mateja Tótha pre deti dobrá? Ako vyzerá hodina?

Akadémia podporuje všestranný rozvoj. Skladá sa z troch pilierov – samotný športový tréning, vývojová kineziológia a mentálny tréning. Všetkým trom častiam sa v rámci každej hodiny venuje dostatok času.

Hodinu začíname rozhovorom o tom, čo majú deti nové. Potom nasleduje rozohriatie, ideálne formou naháňačiek, aby to deti bavilo, aby sa hrali. Potom sa rozdýchame – naučíme sa už spomínané vnútrobrušné dýchanie.

Prejdeme na cviky z vývojovej kineziológie, ktoré máme zoradené do reťazca, nasleduje rozcvička vo dvojici, čo deti baví. Potom spravíme bežeckú abecedu, ku ktorej sa snažím pridať nejakú rozprávku alebo niečo, pri čom sa deti uvoľnia, aby počas nej mali mäkké nohy a behali potichu.

Nasledujú štarty z rovných polôh, rovinky a behy. Každá hodina je venovaná jednej až dvom schopnostiam, trénuje sa reakčná a frekvenčná rýchlosť, štafetové hry, hry na mentálny tréning, koncentráciu a relaxáciu. Tréning ukončujeme strečingom.

Po akom čase je na dieťati vidieť progres?

Myslím si, že už po troch mesiacoch je vidieť zlepšenie techniky behu, to znamená kratší dotyk s podložkou, dieťa zároveň zdvihne celé stehno hore, prestane šmatlať a má mäkšie kroky. Takisto je to vidieť na používaní rúk, ktoré sú synchronizovanejšie. Nie je tam nejaká úžasná kondícia, skôr vidieť zlepšenie. Laicky poviem, že krajšie bežia, odborne vidím, že svoje telo využívajú ekonomickejšie.

Ako podľa vás možno deti najlepšie priviesť k pohybu?

Hrami. Veľa sa hrať a vymýšľať stále nové podnety a vnemy. Medzi deťmi veľmi frčí súťaživosť, či tímová, alebo medzi jednotlivcami. A, samozrejme, farebné pomôcky.

„Deťom úplne stačí ísť vzorom. Ísť s nimi na bicykel alebo sa ísť prejsť, ísť spoločne na detské ihrisko alebo na túru.”

A čo môže spraviť rodič, aby aj doma motivoval svoje deti viac sa hýbať?

Úplne stačí ísť im vzorom. Ísť s nimi na bicykel alebo sa ísť prejsť, ísť spoločne na detské ihrisko alebo na túru. Úplne stačí byť s deťmi hodinu vonku a nebrzdiť ich.

Ak pôjde okolo ihriska či obrubníka, bude chcieť loziť, všetko preskakovať a podliezať. Nemali by sme mu to zakazovať, skôr naopak mu povedať: „Potrebuješ ruku? Poď, potrebuješ udržať rovnováhu.“ Je veľa rodičov, ktorí dieťaťu povedia: „Nelez tam, lebo padneš.“ Dôležité je dieťa podporiť a podať mu pomocnú ruku, ak chce. A ak nie, neprivolávať hneď negativizmom a strachom katastrofu, že dieťa padne. Keď to dieťa zvládne, je dôležité pochváliť ho.

Andrea Ballová

Je učiteľka telesnej výchovy a trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha na Základnej škole Nábrežie mládeže v Nitre. Okrem aktívneho pracovného života má aj aktívnu rodinu, ktorá pozostáva z manžela, troch detí a štyroch psov. Čo najviac času trávia spoločne vonku – na bicykloch, prechádzkach, chate aj s motykami vo vinohrade.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.