Romana Komárňanská je úspešná slovenská bežkyňa. V roku 2015 bola druhá na majstrovstvách Slovenska v maratóne a pravidelne sa umiestňuje v pretekoch od 5 do 42 kilometrov na najvyšších priečkach. Živí sa trénovaním svojich zverencov. Je ambasádorkou bežeckého podujatia Wings for Life World Run, ktoré na Slovensku minulý rok vyhrala a vďaka tomu pobeží tento rok v Japonsku.
Keď si začala aktívne behávať, mala si 22 rokov. Čo ťa k tomu viedlo?
Najprv som sa vrcholovo venovala aerobiku. V lete sme mávali tréningový blok s kondičnou prípravou zameranou na celé telo. Boli tam aj bežecké tréningy, keďže beh zlepšuje celkovú kondíciu. Tak som sa dostala na začiatok a čím viac sme behávali, tým viac ma to bavilo.
Beh ťa začal baviť, ale kedy si si povedala, že namiesto aerobiku sa budeš naplno venovať behu?
V priebehu roka som dokázala urobiť veľký pokrok. Svoj prvý maratón som odbehla za 3 hodiny a 3 minúty bez špeciálne prispôsobeného tréningu.
Len som si chodila pravidelne každý deň zabehnúť svojich 8 až 10 kilometrov. Potom sa ujal môj dedo, bývalý československý reprezentant v chôdzi, aby sme to spoločne skúsili koncepčnejšie.
Aké je to, keď k dedkovi nechodíš len na nedeľný obed, ale aj na pravidelný tréning?
Odkedy ma trénuje, cítim veľký posun. Dôverujem mu, pozná ma od malička, takže mi veľmi dobre rozumie. Pri trénovaní zase vychádza z vlastných skúseností. Máme super vzťah a bavíme sa o všetkom. Rozpráva mi vlastné príhody, ktoré sú zaujímavé, keďže sme o pár desiatok rokov ďalej a aj šport už vyzerá inak.
[the_ad_placement id=“behsity“]
Fungujeme tak, že mi vždy v nedeľu pošle email s tréningovým plánom na nasledujúci týždeň. Voláme si každý deň, aby som mu zrhnula tréning a svoje pocity. Snažíme sa minimálne jeden tréning týždenne naplánovať tak, aby sme sa videli aj osobne. Voľné behy si však viem odtrénovať aj sama alebo s inými bežcami.
Ako veľmi ovplyvňuje profesionálny šport tvoj každodenný život?
Momentálne si svoj deň ani neviem predstaviť bez behu. Venujem sa mu takmer neustále. Trénujem sama, ale mám aj svojich zverencov, takže sa môj deň môže rozdeliť na časť, kedy som bežkyňa a časť, kedy som trénerka.
Samotný beh mi denne zaberie hodinu až dve, k tomu iné pohybové aktivity a regenerácia. Na druhej strane je príprava tréningových plánov a vedenie tréningov.
Väčšina mojich zverencov pracuje, majú rodiny a beh je pre nich v podstate koníčkom. Snažíme sa spoločne komunikovať na dennej báze, len tak viem, aký tréningový plán im pripraviť. Občas máme aj spoločné tréning cez víkend, kedy je to jednoduchšie, aby sme sa zladili ako skupina.
Rozmýšľala si aj nad tým, že by si robila niečo iné?
Zatiaľ veľmi nie. Beh nerobím veľmi dlho, nikto ma do toho netlačil, asi aj preto ma to stále veľmi baví. K tomu sa pridalo to, že ma začal živiť, takže momentálne je to pre mňa ideálna situácia.
Je niečo, na čom by si chcela na sebe popracovať?
Snažím sa byť zodpovedná a behu prispôsobujem veľa vecí. Rada by som však chodila skôr spávať. Predtým než som začala s behom profesionálne som chodievala do postele po polnoci, teraz sa snažím o desiatej až jedenástej. Vstáva sa mi tak ráno oveľa lepšie a mám viac energie do nového dňa.
Momentálne ťa čaká nová výzva, preteky Wings for Life World Run v japonskej Takešime, kam cestuješ ako slovenská víťazka minulého ročníka, aké máš plány?
Ako lokálna víťazka som si mohla vybrať destináciu, kde by som chcela bežať tento rok. Vybrala som si Japonsko a veľmi sa už teším. Na samotné preteky, ale aj na to všetko okolo – nová kultúra, iné prostredie. Plán je veľmi jednoduchý, chcela by som zabehnúť viac než minulý rok.
Vráťme sa ešte k minulému roku. Zabehla si 42 kilometrov, aké to bolo?
Už pred samotnými pretekmi sa mi páčila trasa, ktorá šla po hrádzi smerom z mesta. Asi jedinou prekážkou bol protivietor, ktorý mi trošku komplikoval situáciu.
Mojim cieľom bolo zabehnúť aspoň 35 kilometrov, takže keď ma dobehlo Catcher Car, prišli na mňa silné emócie a veľká vnútorná radosť z toho, že som podporila myšlienku pomoci a zároveň dokázala vyhrať.
Čím sú pre teba tieto preteky výnimočné?
Je to charitatívna akcia. Väčšinou idem na preteky s cieľom umiestniť sa, zabehnúť kvalitný čas, tu však beží každý s rovnakým cieľom. Prekonať samého seba, zabehnúť najdlhšiu vzdialenosť, akú dokáže.
Aj mňa ovládajú emócie, keď vidím na štartove čiare bežcov na vozíku, či keď vidím spätne momenty ako Catcher Car dobieha bežcov, ktorí si už myslia, že nevládzu, ale ešte pred ním utekajú. Asi to je celé posolstvo, aby sa ľudia nevzdávali.
Ďakujeme Romane a budeme jej držať palce už túto nedeľu. Ak chcete bežať aj vy, a ešte nie ste prihlásení, registrácia je otvorená do stredy 4. mája do 12:00, ak to nestihnete, budete sa môcť prihlásiť aj na mieste, od štvrtka 12:00.
Loading...
