Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Barbora Krajčírová: Držať počas jazdy telefón v ruke je nezodpovedné a nebezpečné 

„Povedať si, že len rýchlo odpíšem alebo zavolám, nepovažujem za argument,“ hovorí moderátorka, ktorá má na Instagrame desaťtisíce sledovateľov. 

Známa moderátorka a influencerka, ktorá prostredníctvom svojich sociálnych sietí inšpiruje tisíce ľudí, priznáva, že aj ona sa počas šoférovania občas správala nezodpovedne. Dnes telefón v aute odkladá a stala sa ambasádorkou kampane O2 Nebuď pirát upozorňujúcej na nebezpečenstvo používania mobilu za volantom.

Jazdite zodpovedne, naištalujte si appku O2 Extra výhody a získajte navigáciu zadarmo aj 5 GB dát k tomu. Viac informácií

Porozprávali sme sa s ňou nielen o kampani a o sociálnych sieťach, ale aj o tom, ktoré aplikácie jej zjednodušujú život a ako bude tráviť leto.

Ako vnímate skutočnosť, že telefóny sa stali súčasťou nášho života?

Na jednej strane nám moderná a rýchla technická doba prináša nespočetné množstvo výhod, čoraz viac sa však stretávame s jej negatívnym vplyvom. Na druhej strane vďaka mobilu vieme byť nonstop aktuálni, dozvieme sa informácie, ktoré hýbu politickým, hudobným či umeleckým svetom, takmer okamžite.

Pre našich rodičov to bolo nepredstaviteľné, dnes je to bežný fakt. Technologickému pokroku sa nevyhneme, len sa asi treba naučiť ťažiť z neho pozitíva a vyvarovať sa hrozieb, ktoré z neho plynú.

Okrem toho, že sa mobilný telefón a sociálne siete stali novodobým fenoménom, ktorý často hraničí so závislosťou, je tu aj ďalší problém – bezpečnosť za volantom.

Je jasné, že držať počas jazdy telefón v ruke je nezodpovedné a hrozivo nebezpečné. Povedať si, že len rýchlo odpíšem alebo rýchlo zavolám, nepovažujem za argument.

Nehovoriac o tom, že ako rodič si všímam psychologický vplyv na naše deti, ktoré vnímajú telefón ako bežný a prirodzený fakt v každej situácii. To naozaj nie je ideálny vzorový príklad, čo majú deti robiť, keď vyrastú a stanú sa šoférmi. Najmä my influenceri by sme mali ísť vzorom a neponúkať fanúšikom obsah, kde sa nakrúcame a fotíme počas šoférovania.

Ruku na srdce, robili ste to občas aj vy alebo ste boli vždy zodpovedná vodička?

Robila som to aj ja, ale veľmi rýchlo som si uvedomila, že to nie je správne. Na mojom profile na Instagrame podľa mňa nenájdete fotku alebo video, kde by som šoférovala a mala v ruke telefón. Dávam si pozor, aby som nerobila niečo, čo by moji fanúšikovia chceli zopakovať, a hanbila by som sa, ak by som im išla príkladom v niečom negatívnom.

Nedávno ste sa spolu s ďalšími influencermi zapojili do kampane O2 Nebuď pirát, ktorá s problematikou úzko súvisí. Čo vás motivovalo zapojiť sa do tohto projektu?

Kampane, ktorých cieľom je produkovať niečo v prospech spoločnosti, sú pre mňa jednoznačná voľba. Upozorniť na fakt, aby si ľudia za volantom dávali pozor a nepoužívali telefón, je skvelá myšlienka, ktorú treba šíriť najviac, ako sa dá. Ideálne bez časového obmedzenia.

Ako reagovali na to, že ste sa zapojili do kampane, vaši fanúšikovia a sledovatelia na sociálnych sieťach?

Veľmi pozitívne. Nemám nasadené ružové okuliare a viem, že fanúšikovia sú na rôznu spoluprácu hákliví. A právom. Chrlíme to na nich z každej strany, no ja sa snažím dôsledne si vyberať spoluprácu. Musím s ňou byť stotožnená.

My influenceri by sme mali ísť vzorom a neponúkať fanúšikom obsah, kde sa nakrúcame a fotíme počas šoférovania.

Záleží mi, aby sa aj im moje spolupráce páčili a aby som každou z nich komunikovala správne veci. Na kampaň O2 som dostala veľa správ a komentárov s pozitívnymi ohlasmi a s príbehmi, ako ich priamo ovplyvnil telefón za volantom. Vždy sa teším, keď sa rozpúta konverzácia, vtedy viem, že to má zmysel.

Odkedy sa kampaň spustila, viac sa o téme hovorí aj píše. Máte pocit, že sa zmenilo aj správanie vodičov?

Dúfam, že áno. Niekedy stačí aj jedna myšlienka, ktorú človek zachytí, a podprahovo ho to formuje. Napríklad, keď má v aute nutkanie chytiť telefón a počas jazdy niečo odfotiť, ale potom sa zháči. Komunikácia akéhokoľvek problému, v rámci ktorého ide doslova o život, je nesmierne dôležitá.

Veľa zámych, ktorí sú na sociálnych sieťach, mi hovorilo, aké je super, že sme do toho išli a že si aj oni vstúpia do svedomia. Myslím si, že dnes je už hanba, ak sa niekto nakrúca na telefón alebo fotí a popritom šoféruje. Mne taký človek nemôže byť príkladom.

Ste nielen úspešná moderátorka, ale aj influencerka, ktorá má na sociálnych sieťach tisíce fanúšikov, dáta teda k životu potrebujete ako soľ. Kde ich využívate najčastejšie?

Počas čakania na stretnutie a počas dcériných krúžkov, doma. Všade, kde mám chvíľu čas. Ideálny spôsob na malý dátový detox je čítanie kníh. Keď vás kniha zaujme, na chvíľu zabudnete, že ste už dlhšie neaktualizovali svoj Instagram (smiech).

Ktoré aplikácie využívate najčastejšie?

Sociálne siete, e-maily a spravodajské portály, či už slovenské, alebo svetové. Záleží mi na politickom dianí, sledujem, čo sa deje. Byť v obraze je pre mladých ľudí dôležité a je skvelé, keď sa s niekým vo svojom veku viete rozprávať aj o iných veciach ako o Instagrame či o seriáloch. Fičím aj na knižných aplikáciách. Počas behu zase používam Runtastic.

Prečítajte si: Viem, že telefón za volantom nie je správna vec, hovorí Sajfa

Na Instagrame je dobrá fotografia dôležitá. Prezradíte nejaké svoje tipy a triky pri fotení a následne pri postprodukcii?

Zdá sa mi, že prirodzenosť sa nenosí, ale ja si na ňu veľmi potrpím. Používam presety (nastavené funkcie v rámci aplikácií, ktoré uľahčujú úpravu fotiek, pozn. red.), aplikáciu Lightroom aj Facetune, ale všetko s maximálnou mierou.

Na fotkách, kde nevyzerám ako ja, sa necítim komfortne a fér voči svojim sledovateľom. Nechcem ich klamať a podsúvať im niečo, s čím nie som stotožnená.

Presety, ktoré som vyskúšala nedávno, som si však zamilovala. Boli sme na dovolenke a jeden preset mi urobil s fotkou doslova zázraky – vytiahol farby, zosvetlil ich, resp. stmavil. V mobile dokážete vyčariť veľké veci.

Koľko času vám berie zo života influencering?

Keďže pracujem v rádiu a v televízii, snažím sa brať sociálne siete ako koníčka. Pristupujem k nim zodpovedne, ale nie prehnane. Chápem však baby alebo chalanov, ktorí sa živia iba týmto a denne sa snažia zlepšovať svoj feed. Ja na to toľko času nemám.

Upozorniť na fakt, aby si ľudia za volantom dávali pozor a nepoužívali telefón, je skvelá myšlienka, ktorú treba šíriť najviac, ako sa dá.

Keby som to posunula asistentke, už by to nebol môj obsah, moje slová a moje myšlienky. Takže radšej pomalšie, ale po svojom.

Vašou primárnou prácou je moderovanie. Aktuálne sa poslucháčom prihovárate z Rádia Jemné. Ide o populárne ranné vysielanie, čo vás na tejto práci najviac napĺňa?

Je to krásny spôsob komunikácie s ľuďmi. Napriek šialenému rannému budíčku svoju prácu milujem. Rádio Jemné je pre mňa srdcovka.

„Dať si rannú kávu“ s poslucháčmi je veľmi príjemné. Rozprávať sa s nimi, čítať ich príbehy a počúvať pohodovú hudbu mi každý deň urobí krajším.

Páči sa mi aj tá dynamika a vývoj. Menia sa relácie, témy a mení sa publikum. Televízna alebo rozhlasová tvorba je inšpiratívna a plná umelecých zážitkov, aj keď, bohužiaľ, v súčasnosti sa práve tá „umeleckosť“ vytráca.

Pustili ste sa aj do písania detských knižiek. Ako sa to celé začalo?

Inšpirovala ma moja déra. Na materskej som si povedala, že idem do toho. Písala som, tvorila a vyšli z toho rozprávky, pesničky a nápady na detskú tvorbu. Je to veľká láska. Deti sú najúprimnejšie publikum. Keď ich nudíte, zistíte to okamžite, ak si vás zamilujú, už vás nepustia.

Aby toho nebolo málo, nedávno ste ukončili aj štúdium na pedagogickej fakulte, odbor francúzština a angličtina. Ako to chcete využiť v praxi?

Učiteľskú psychológiu a komunikáciu využívam aj v médiách, ale najmä v spomínanej detskej tvorbe. Robím si aktuálne aj doktorát a skúmam, ako deti fungujú v rámci interkultúrnych vzťahov. Azda to raz všetko odovzdám, len ešte neviem ako (smiech).

Jednou z veľkým tém je zobrazovanie detí na internete. Vy sama ste mamou. Aký je váš názor?

Je to každého osobná vec. Sama za seba som však opatrná. Moderné technológie priniesli veľa pozitívneho, ale aj nebezpečného. Práve zverejňovanie fotografií detí na sociálnych sieťach je jednou z tých citlivých vecí.

Svoju dcéru nechcem zo sociálneho života vymaniť, je tu a vnáma, že niečo ako Facebook a Instagram existuje, ale všetko s adekvátnou mierou.

Ste pracovne veľmi vyťažená, máte čas aj na oddych?

Leto je obdobie, keď si okrem práce doprajeme s rodinou aj relax. Budeme veľa cestovať a leňošiť. Chystáme sa na koncert mojej milovanej Celine Dion do Londýna, trošku k moru do Grécka a potom pekne k starým rodičom a k sestre.

Leto pre mňa znamená plavky, more, piesok, ležadlo. To je moja ideálna predstava.

Jazdite zodpovedne, nainštalujte si appku O2 Extra výhody a získajte navigáciu zadarmo aj od 9. júla 2019 aj 5 GB dát k tomu. Viac informácií nájdete na tomto mieste.


Ak chcete zlepšiť svoje vodičské zručnosti, potom určite nevynechajte ani náš seriál Chvála bezpečnej jazdy, v rámci ktorého prináša motoristický novinár Rasťo Chvála množstvo cenných rád aj skvelé O2 Extra výhody, napríklad zľavu na tankovanie až do výšky 0,08 €/l.

Barbora Krajčírová

Je moderátorka, influencerka a detská autorka. Začínala v hudobnej relácii, v lokálnych televíziách
a neskôr prešla do komerčnej televízie Markíza. Moderovala Počasie, Slovensko má talent a rôzne iné projekty. O niečo neskôr prešla do konkurenčnej TV JOJ, kde ste ju mohli vidieť v súťažných reláciách, v relácii s Vilom Rozborilom Tanec snov a na konte má aj relácie Moja prvá dovolenka či Lucky Room. Už niekoľko rokov pôsobí v rádiu, aktuálne jej hlas počuť z rannej šou v Rádiu Jemné. Vyštudovala francúzsky jazyk a literatúru a anglický jazyk a literatúru, popri práci sa venuje aj doktorandskému štúdiu.
Na jar tohto roka sa stala jednou z ambasádoriek O2 Nebuď pirát, ktorá upozorňuje na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Jednoduchými cvičeniami pomôžete svojim deťom nastaviť správne držanie tela.

Zvesené ramená, predsunutá hlava, odstávajúce lopatky. Ak patríte k rodičom, ktorí na svojich deťoch alebo sebe podobné črty rozpoznávajú, nikdy nie je neskoro na týchto nežiaducich návykoch zapracovať. So športovou trénerkou Andreou Ballovou sme sa rozprávali, ako s deťmi cvičiť pre dlhodobo zdravší chrbát, prečo je dôležité tráviť čas na čerstvom vzduchu spontánnym pohybom a ako podporiť zdravý vývin už odmalička.

V článku sa dočítate: 

  • ako rozmýšľať nad efektívnym pohybom,
  • prečo sa odporúča v každom veku cvičiť podľa metódy vývojovej kineziológie, 
  • aká je najlepšia cesta  k zdravému postproduktívnemu veku,  
  • prečo by sa deti nemali do školy stále voziť autom,
  • ako deti zlákať aj na náročnejšie cviky.

Psychológ radí, prečo je lepšie dieťa zapojiť do varenia ako pustiť mu video

Ste trénerka trénerov, ako ste sa k tomu dostali? 

Absolvovala som DNS školenie pre športových trénerov na School of Rehabilitation v Prahe. DNS je terapia vychádzajúca z vývojovej kineziológie, ktorú sa snažíme pri akomkoľvek športovom tréningu používať čo najviac. 

Čo je to vývojová kineziológia? 

Keď sa dieťa narodí a kým začne chodiť, prechádza určitými vývojovými polohami. Samo a prirodzene prichádza na to, ako sa dostať na štyri, ako sa posadiť, ako sa za niečím natiahnuť alebo sa zohnúť.

Vývojová kineziológia, v skratke „vývojovka“, sa zaoberá práve týmito polohami a ich poruchami v dospelosti. Často sa stáva, že ak dieťa jednu z týchto polôh v detstve preskočí, prostredníctvom vývojovej kineziológie sa do nej učí dostať späť a pohybovať sa v nej. Správne pohybové vzory sa mu týmto spôsobom opäť vrátia a možné bolesti ustúpia.

Čo je to DNS metóda cvičenia?

Nesprávne držanie tela či nesprávne vykonávaný pohyb vznikajú v priebehu nášho života už od raného detstva. DNS (dynamická neuromuskulárna stabilizácia) je metóda cvičenia, ktorá pracuje so správnymi aj nesprávnymi pohybovými stereotypmi, snaží sa ich v centrálnej nervovej sústave preprogramovať a cez princípy vývojovej kineziológie správne nastaviť pohybové správanie. Túto metódu cvičenia založil svetovo uznávaný český fyzioterapeut prof. PaedDr. Pavel Kolář, PhD. 

Pohybových prístupov je viacero, vďaka čomu ste sa rozhodli ísť práve týmto smerom? 

Keď boli moje dcéry mladšie, robili krasokorčuľovanie a vtedy som si všimla, že jednostranné zaťaženie a pohyb, ktorý vykonávali, im nerobí dobre. Vždy som celkom prirodzene išla po tom, aby sa človek hýbal zdravo, aby sa mu na tele nevytvárali rôzne dysbalancie a aby sa vyhol zraneniam.

Veľa som si o tom čítala, pozerala videá a dostala som sa na konferenciu organizovanú Národným športovým centrom, kde som stretla trénera, ktorý pracoval so športovcami na základe fyzioterapie. Odporučil mi jednu pohybovú akadémiu v Prahe, na ktorej som si po pol roku spravila certifikát a neskôr absolvovala niekoľko kurzov DNS metódy na School of Rehabilitation pre športových trénerov. 

Vyskúšali ste túto metódu pohybu aj neskôr na svojich dcérach?

Áno, učila som ich kompenzačné cvičenia. Deti majú všeobecne tendenciu k zhoršenému držaniu tela a tým, že moje dcéry boli krasokorčuliarky, mali často rozpažené ruky, v dôsledku čoho im plecia ovísali vpred. Učila som ich, ako si aj pri skokoch vo vzduchu nájsť oporu v rukách. Cvičením sa im po čase lopatky pekne zažehlili a ja som videla, že tieto cvičenia skutočne fungujú. 

Deti majú naučené pohybové vzorce relatívne čerstvé. Fixujú sa, až keď začneme viac  sedieť ako chodiť. V prvom a druhom ročníku na základnej škole sa deti veľmi rýchlo učia aj správnym pohybovým vzorcom – samozrejme, pokiaľ nemajú nejaké patologické chyby.

Deti majú naučené pohybové vzorce relatívne čerstvé. Fixujú sa, až keď začneme viac sedieť ako chodiť.

Musím na správne držanie tela vyvíjať snahu alebo by to malo byť prirodzené? 

Závisí od toho, ako bol človek podporovaný a upozorňovaný v mladom veku, a teda či nemá nejaké svaly oslabené. Najlepšie, čo môžeme malým deťom dať, je nechať ich, nech sa plazia a lozia, čím si spevnia chrbát, vďaka čomu  budú aj celé telo držať správne. Zlé držanie tela môže viesť k zhoršenému dýchaniu aj ďalším neduhom.

Dá sa povedať, že pred tým, ako niekto začne robiť šport, sa potrebuje najskôr naučiť správne držať telo? 

To by bolo naozaj skvelé, no najdôležitejšie je naučiť sa dýchať do brucha. Veľa ľudí praktizuje hrudné dýchanie, pri ktorom namáhajú úplne iné svaly. Aj na svojich hodinách začínam správnym dýchaním do bránice, a ak to deti zvládajú, prechádzame do ďalších polôh.

S čím majú deti najväčší problém, čo sa týka držania tela? 

Oslabené medzilopatkové svalstvo, odstávajúce lopatky, zvesené plecia, predsunutá hlava a vypučené brušká. Ak si to rodičia všimnú, odporúča sa navštíviť fyzioterapeuta alebo športového trénera, ktorý im ukáže, aké cviky cvičiť pre zdravší chrbát. 

Čítajte aj: Cvičiť sa dá aj bez telocvične. Učitelia hovoria, ako motivujú deti k pohybu

Je správne chodiť s deťmi k fyzioterapeutovi preventívne? 

Deti do jedného roka sleduje pediater. Ak nerobia nejakú vývojovú polohu, pošle ich k fyzioterapeutovi, ktorý s nimi praktizuje reflexnú terapiu stlačením reflexných bodov, čím sa deťom naštartujú pohyby, ktoré zatiaľ nevykazujú. Sú niektoré športy, pri ktorých sa odporúča návšteva telovýchovného lekára, no dobrý telocvikár, ktorý má dieťa napozerané, vidí, ak tam niečo nie je v poriadku, a rodiča na to upozorní. 

Najlepšia cesta k zdravšej budúcnosti je spontánny pohyb, ako behanie, lezenie, štvornožkovanie, a občas sa dokonca treba aj zašpiniť, potknúť či spadnúť. Deti potrebujú takýchto spontánnych pohybových podnetov naozaj veľmi veľa.

Najlepšia cesta k zdravšej budúcnosti je spontánny pohyb – behanie, lezenie, štvornožkovanie – a občas sa dokonca treba aj zašpiniť, potknúť či spadnúť.

Ako sú na tom dnešné deti, čo sa týka pohybovej zručnosti? 

Niekedy to bolo tak, že väčšina detí v šiestich-siedmich rokoch na tom bola pohybovo dobre a len pár z nich nemalo dobre rozvinutú motoriku. Dnes vnímam, že je to naopak. Väčšina z nich nemá dobré držanie tela, deti nevládzu a nevedia vykonať ani základné pohyby, ako plazenie a podobne. 

Čím to je? 

Uvedomme si už len skutočnosť, že väčšinu detí vozia  rodičia do škôlky alebo školy autom, čiže aj tých pár krokov, ktoré deti mohli prejsť, presedia. Celý ich pohyb je počas celého dňa regulovaný; po škole idú opäť autom na krúžky a z krúžkov si sadnú pred televízor alebo mobil. Na ten spontánny pohyb, keď dieťa prišlo o druhej domov, hodilo tašku do kúta a mama ho do večera nevedela zohnať, pretože lietalo po sídlisku, môžeme zabudnúť. Mnoho detí dnes chodí von „ako za trest“.

Existuje nejaké pohybové minimum, ktoré by deti mali robiť? 

Ja by som bola najradšej, keby som videla sídliská a ulice plné detí, ktoré tam behajú, a to hlavne deti do desať rokov. Ale pohybové minimum zadefinovať neviem, pretože aj dve hodiny telesnej výchovy do týždňa sú hlboko pod minimom. Telo sa začne pozitívne meniť až pri troch hodinách týždenne.

Pracujete s deťmi od šesť až sedem rokov. Máte nejakú metódu, ako deti „zlákať“ aj na náročnejšie cviky? 

Snažím sa, aby deťom polohy vývojovej kineziológie pripomenuli nejaké zvieratko. Pomenovania ako chrobáčik, kobylka, tripod, medveď alebo pasenie barančekov deti oslovia viac.

Väčšinu detí vozia rodičia do škôlky alebo školy autom, čiže aj tých pár krokov, ktoré deti mohli prejsť, presedia.

Netreba asi zabúdať ani na opačný extrém, keď sú deti po škole krúžkami skôr preťažované. 

Mnoho rodičov chce, aby ich deti boli také všestranné, až sa divím, že to deti mentálne zvládajú. Na jednej strane je fajn, že sa „neflákajú“, no na strane druhej nemajú čas ani oddychovať. 

Spontánnosť sa zo života detí často vytráca, je veľmi dôležité nemať všetku činnosť vedenú. Ja bývam na dedine a vidím šľachovité výbušné deti, ktoré lozia po stromoch a stavajú bunkre, no na druhej strane sa zas v ničom inom nerozvíjajú a majú horšie známky. Je dôležité nájsť v tom určitú rovnováhu, no deti do 10 rokov by sme k športu mali naozaj viesť vedome.

Máte pozitívny príbeh zo svojej praxe, keď sa dieťa nehýbalo správne, ale naučilo sa to? 

Na O2 Športovej akadémii Mateja Tótha (ŠAMT), kde som školiteľkou, mám veľa pozitívnych príbehov. Spomínam si na Olivera z jednej školy, ktorý začal chodiť do mojej triedy na ŠAMT akadémii ako prváčik. Chlapec bol zakríknutý, nesmelý a potkýnal sa o vlastné nohy. Po pravidelnom tréningu, na ktorý sa vždy tešil, už po trištvrte roku zrazu ožil. Po druhom roku sa stal v behu najrýchlejším zo všetkých detí. A takýchto príkladov, keď pohyb na deti naozaj skvelo vplýva, je mnoho.

Máte vlastnú pohybovú filozofiu, ktorou sa riadite? 

Mojou filozofiou je, aby každé dieťa, ktoré mi prejde rukami, malo taký pohybový základ, že keď sa v päťdesiatke rozhodne behať ultramaratóny, tak mu to telo dovolí. To je ukazovateľ správneho trénovania – aby mal človek vždy možnosť zlepšovať sa.

Andrea Ballová

Pôsobí na Základnej škole Benkova v Nitre, kde učí telesnú výchovu a nemecký jazyk. Je hlavnou školiteľkou trénerov O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, kde učí učiteľov efektívnemu a správnemu pohybu. Je zástankyňou všestranného a spontánneho pohybu a riadi sa mottom, že cvičiť treba správne už odmalička, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke. Vedie aktívny život, pravidelne behá ultramaratóny nad 50 km. Má tri deti, tri kone, tri psy a tri mačky. Žije v Nitre.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.