S environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme sa stretli v Búdke 22, modelovom dome, ktorý je zrekonštruovaný v duchu ekologickej udržateľnosti. Počas rozhovoru spala za Petriným chrbtom jej fenka Tofu a napriek zložitej téme vládla príjemná atmosféra.

Rozprávali sme sa o tom, kam putuje náš odpad, a o malých krokoch, ktoré môže urobiť každý z nás, aby pomohol našej krajine.

Ako sme na tom na Slovensku s postojom k ekológii? Aj v porovnaní s inými krajinami?

Je dobré vedieť, kde je naša štartovacia čiara. Najbežnejším metrom, ktorým meriame našu úspešnosť, je miera triedenia a recyklácie odpadu. Odpad sa týka každého z nás a veľa napovie o našom prístupe k ekológii.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde. Musíme ísť vpred, máme pred sebou veľmi dlhú cestu.

Z našich analýz odpadu, ktoré robíme po celom Slovensku, vyplynulo, že 90 % odpadu je vhodných na vytriedenie. My však posielame až tri štvrtiny nášho odpadu na skládky a do spaľovní. Všetky susedné krajiny recyklujú viac ako my. Z recyklovaného odpadu pritom dokážeme získať náhradu primárnych surovín. Primárny kov musíme vyťažiť z rudy a na jeho získanie potrebujeme silné kyseliny alebo rozpúšťadlá.

To má veľký vplyv na životné prostredie. No ak už raz kov máme, dokážeme ho recyklovať donekonečna. Papier dokážeme zrecyklovať až sedemkrát a nemusíme rúbať stromy, bežné plasty zrecyklujeme dva až tri razy a nahradíme tak ropu.

Čo môžeme ako jednotlivci urobiť pre to, aby sme v tomto smere pomohli našej krajine?

Mali by sme začať v bode, keď si vyberáme v obchode výrobok alebo objednávame službu. Vyberme si materiály, ktoré sú ekologické a dajú sa recyklovať v našej blízkosti. Odmietnime všetko, čo nie je pre nás nutné, a obmedzme sa na to, čo skutočne potrebujeme. Sami sme súčasťou ponuky a dopytu a túto našu zodpovednosť by sme mali prijať.

Stačí začať malými krokmi. Nemusíme sa premáhať a stanoviť si extrémne ciele. Nemôžeme očakávať, že sa z nás hneď stanú majstri. Bude skvelé, keď bude na Slovensku tisíc ľudí, ktorí nevyprodukujú žiaden odpad, ale ešte lepšie bude, keď budeme mať milióny ľudí, ktorí spravia aspoň malý krôčik.

Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v časoch, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť. Naše životné prostredie už volá o pomoc a každá vec v globálnom pohľade zaváži.

Prčítajte si: 6 tipov, ako začať žiť ekologickejšie

Veľkým problémom sú najmä plasty. Ak už potrebujeme kúpiť veci v plastových obaloch, ako ich vyberať a následne triediť?

V jednoduchosti je krása a platí to aj o plastoch. Zvoľme si obaly, ktoré majú čo najmenší objem. Ideálne je, ak sú iba z jedného druhu plastu. Najlepšie sa dajú recyklovať polyetylén (značka PET) a polypropylén (PP). S ostatnými plastami je to zložitejšie a záleží na tom, aký je po nich práve dopyt.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde.

Vyhýbajme sa obalom z kompozitov, ktoré sú zložené z viacerých materiálov, a teda nevhodné na recykláciu. Je náročné oddeliť ich, a tak sú pre spracovateľov menej zaujímavé. Napríklad obaly od zemiakových lupienkov sú zložené z plastovej fólie potiahnutej hliníkovou fóliou. Tieto dva materiály sa od seba nedajú oddeliť, a preto sú nerecyklovateľné.

Ak čokoľvek vyhadzujeme do triedeného zberu, snažme sa to stlačiť a zmenšiť objem. Inak vyhadzujeme vzduch. Keby to robili všetci, mali by sme v kontajneroch o polovicu viac miesta, smetiarske auto by nemuselo spáliť toľko benzínu a nemuseli by sme toľko platiť za odvoz.

V každej obci sú pravidlá triedenia odpadu trochu iné a je dobré naštudovať si ich. Všade však platí, že nemáme vyhadzovať nádoby s nespotrebovaným obsahom napríklad farieb a tekutých potravín, čo robíme veľmi často. Ak sa obsah vyleje do zbernej nádoby, znečistí jej celý obsah, resp. ak obsah začne plesnivieť, rovnako môže znehodnotiť celý obsah.

Kontajner so spórami plesní sa nedá vytriediť. Takýto obsah potom musia smetiari naložiť do auta so zmesovým odpadom a putuje na skládku. Plastové nádobky stačí vyprázdniť. Nemusíme ich vymývať, pretože recyklačné linky majú v sebe práčku.

V našich smetných košoch končí veľa odpadu, ktorý sa dá kompostovať. Ako na to, ak žijeme v paneláku?

V smetných košoch končí takmer 50 % odpadu, ktorý môžeme kompostovať. Obyvatelia bytových domov napríklad v Bratislave môžu požiadať o zriadenie komunitného kompostoviska. Hlavné mesto ich má v súčasnosti vybudovaných viac ako dvadsať. Kompostovanie je najekologickejší spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Na sídliskách v Bratislave časť bioodpadu končí ako palivo v spaľovni.

Najhoršie pre prírodu je, ak bioodpad skončí na skládke. Je tam stlačený bez prístupu vzduchu. V takýchto podmienkach z neho pri rozklade uniká metán, ktorý prispieva ku klimatickým zmenám.

Približne 70 % komunálneho odpadu u nás končí práve na skládkach. Táto téma sa v súčasnosti rozoberá z rôznych strán. Čo môžeme robiť pre to, aby sa táto situácia zlepšila?

Na Slovensku sme na tom v tomto smere biedne. Máme okolo 120 skládok na komunálny odpad, no len dve spaľovne v Bratislave a v Košiciach. Všade inde putuje zmesový komunálny odpad, teda odpad, ktorý nevytriedime alebo obsahuje aj zložku, ktorá sa vytriediť nedá, priamo na skládku.

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že po 25 rokoch navážania odpadu sa na skládku navezie ornica a nechá sa zazelenať. Pod zeleným kopcom však materiál stále pracuje.

Vyrábame trvácne materiály, ktoré sa nerozložia počas niekoľkých generácií. Na Slovensku je poplatok za skládkovanie odpadu veľmi nízky. Ide o lacnejšie riešenie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie. Preto by bola namieste aj zmena v systéme. Najlepšou cestou však je produkovať menej odpadu, viac ho spracúvať.

Ak budeme naďalej tvoriť odpad v rovnakých množstvách, niekam ho musíme dať. Na skládkach sa ukladá to, čo tvoríme my sami.

Musím povedať, že keď ten ošiaľ prepukol, ako inžinierka a technologička som bola veľmi skeptická. Dúfala som, že budeme môcť riešiť systémové zmeny a nastavovanie procesov a nie iba koncovku v podobe odpadu.

Časom som však pochopila, že pre Slovákov to bola veľmi dobrá cesta, aby pochopili ekologické súvislosti a začali si spájať súvislosti. Táto téma u nás priťahuje pozornosť ľudí. A keď ju máme, dokážeme na to nadviazať a vzdelávať ich.

Téma zero waste sa pre mnohých stala koníčkom. Tak ako sa niekto venuje atletike, iný žije týmto hnutím. Mnohí ľudia z komunity zero waste nechcú zostať len pri zmenách v osobnom živote, ale pretavujú svoje nadšenie aj do pracovného života, napríklad nastavujú výrobné procesy vo firmách k lepšiemu. Toto vnímam veľmi pozitívne.

Ak mám firmu a chcela by som byť zodpovednejšia voči životnému prostrediu, ako začať?

Neexistuje jednotný manuál, pretože každý systém je iný. Takisto neexistuje jeden človek, ktorý by nám to urobil na kľúč. Dôležitá je spolupráca interných ľudí s odborníkmi, ktorí vstupujú do firemných procesov, a s environmentálnymi konzultantmi.

Na Slovensku je v prvom rade podstatné budovať dôveru medzi štátnymi inštitúciami, neziskovou sférou a podnikateľským sektorom. Postupne sa tak dostaneme k tomu, aby sme odkryli dáta. Na tomto základe potom môžeme spolupracovať na efektívnom nastavení procesov. Dôležité je aj neustále vzdelávanie.

Rozprávali sme sa o minimalizovaní a zhodnotení odpadu. Ako do toho všetkého zapadá cirkulárna ekonomika?

Súčasný ekonomický systém funguje na princípe vyrobím – vyhodím. Vyrábame množstvo odpadu, s ktorým si nevieme rady. Tento systém je neudržateľný. Ak chceme prežiť, musíme ho zmeniť.

V ideálnom prípade nevznikne odpad, ale surovina, resp. materiál, ktorý využije niekto iný. Odpad je niečo, čoho sa zbavujem, čo nepotrebujem. V prírode slovo nepotrebné nemá miesto. Odpad vznikol až s príchodom civilizácie. Preto je dôležité produkovať kvalitné výrobky, ktoré sú dlhoveké, recyklovateľné a dajú sa opraviť.

Jednorazové výrobky tvoria rýchly odpad, ktorý vznikne po použití produktu aj za pár sekúnd, resp. minút, pričom v mnohých prípadoch nie sú recyklovateľné. V cirkulárnej ekonomike takéto produkty nemajú miesto.

Vo svete aj na Slovensku sú už príklady veľkých spoločností, ktoré vytvárajú zisk, sú ekonomicky sebestačné a zároveň sú ich produkty a služby sú šetrnejšie k životnému prostrediu. My ako spotrebitelia môžeme podporiť cirkulárnu ekonomiku, ak budeme kupovať trvácne, kvalitné, recyklovateľné, lokálne materiály.