Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Eva Nedeľková: Cirkulárna ekonomika prináša lepšiu kvalitu života a možnosti rastu pre podniky

Prečítajte si príbeh mladej Slovenky, ktorej sa podarilo uspieť v zahraničí a dnes stojí na čele dvoch firiem.

Konzultantka Eva Nedeľková je večná optimistka, ktorá nad ľudstvom neláme palicu. Práve naopak, prostredníctvom svojich aktivít, ktorým sa venuje v holandskom Amsterdame, chce poľudštiť digitálnu revolúciu a naučiť firmy, aby sa správali zodpovedne.

V októbri vystúpila v Bratislave na konferencii FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Deň predtým pripravila prednášku o cirkulárnej ekonomike aj pre biznis zákazníkov modrého operátora.

Takmer desať rokov žijete v holandskom Amsterdame. Ako sa vám podarilo presadiť sa v cudzine? A čoho sa má človek držať, ak chce uspieť v zahraničí?

Človek by si mal hlavne veriť a nebáť sa. Naozaj som presvedčená, že keď sa na veci pozeráme pozitívne a ideme seriózne za svojím snom, všetko sa nám podarí. To je moja mantra.

Samozrejme, aj ja som sa na začiatku bála. Prišla som sama autobusom, študentka s jednou veľkou batožinou. Vystresovať a zastrašiť ma vtedy mohlo naozaj všetko, ale pozrela som sa svojim strachom do očí, zaťala som zuby a išla ďalej.

Hovoríte, že ste do Holandska prišli ako študentka. Študovali ste najprv na Slovensku a potom ste odišli do zahraničia alebo ste tam študovali od začiatku?

Študovala som na Slovensku, šlo o klasické päťročné inžinierske štúdium a pred piatakom som začala uvažovať, čo zaujímavé by som mohla mať vo svojom životopise. Hľadala som niečo, čo by mi pomohlo uplatniť sa na našom pracovnom trhu. A tak som si vymyslela, že to bude zahraničná stáž, konkrétne pre medzinárodnú firmu, ktorá mala v Holandsku svoju centrálu.

Pred posledným ročníkom som teda bola v Holandsku a potom som si ho dokončovala čiastočne tam, čiastočne na Slovensku. Dnes je to už je takmer desať rokov a môžem s radosťou povedať, že Amsterdam sa stal mojím druhým domovom.

Po stáži a ukončení štúdia ste sa rozhodli v Holandsku zostať a dospelo to až do bodu, keď ste si založili biznis. Aká cesta viedla k vlastnému podnikaniu?

Biznis sa zakladá rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia si ho založia už počas školy, čo som vždy veľmi obdivovala. Ja sama som na to počas štúdia ešte nebola pripravená. Ale vždy som cítila, že jedného dňa to chcem spraviť.

Kým som naplno rozbehla vlastné podnikanie, venovala som sa popri práci množstvu bočných projektov, akými sú investičné fondy. S bratmi sme organizovali retreaty na Slovensku a investovali sme do akcií. Super skúsenosti, ale nikdy to nebolo to pravé orechové, nemala som pocit, že to boli tie správne veci.

Vedela som však, že sa chcem postaviť na vlastné nohy. Ten „heuréka“ moment prišiel asi pred dvoma rokmi, keď som našla dieru na trhu a dokonca v oblasti, ktorá pre mňa vždy bola srdcovou záležitosťou.

„Keď sa na veci pozeráme pozitívne a ideme seriózne za svojím snom, všetko sa nám podarí.“

Ste zakladateľkou dvoch spoločností – DigiLeadersMissionC. Prvá by mala poľudštiť digitálnu revolúciu. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Asi každému je jasné, že v súčasnosti sa už pomaly nebavíme o ničom inom len o digitálnych technológiách. Či sa nám to páči alebo nie, technológie vstupujú do každého aspektu – od toho, čo jeme, koľko krokov za deň nachodíme, až po romantiku.

Ak chcú podniky prežiť, musia digitalizovať. Zo skúsenosti viem povedať, že môžete mať najlepšie technológie, procesy a neuveriteľný kapitál, ale keď sa nezamyslíte nad ľuďmi – ako zmeniť svoju kultúru, štýl manažmentu, nábor, komunikáciu so zamestnancami a klientmi, digitálna transformácia nikdy neuspeje. Klasický názor je, že technológie zabíjajú ľudskosť. Ja v nich naopak vidím obrovskú príležitosť vrátiť sa späť k našim hodnotám a k prírode.

Pod digitalizáciou si ale môžeme predstaviť veľa vecí. Na Slovensku sa napríklad zvyknú digitalizovať filmy z kotúčov, dokumenty z archívov, obrazy z galérií. Do toho procesu ale určite patrí oveľa viac úkonov. S čím sa pri svojej práci najčastejšie stretávate vy?

Sú to dve veci. Na jednej strane je to využívanie samotných technologických trendov, či už hovoríme o blockchaine, rôznych aplikáciách alebo o umelej inteligencii. Druhú časť tvorí digitálny kanál, ktorý nahrádza priamy predaj tovarov a služieb. Aby ich firmy mohli budovať, potrebujú pritiahnuť tie správne technické talenty.

 

Sú to väčšinou relatívne mladí ľudia, o ktorých je obrovský záujem a v biznise sa často hovorí o vojne o talent. Príkladom sú klasické podniky ako banky, ktorých imidž po finančnej kríze utrpel a teraz majú problém pritiahnuť vychytených developerov a dizajnérov. Všetci chcú pracovať pre Google, Apple alebo startupy. Klasické podniky musia preto poriadne popracovať na svojom imidži, meniť tvrdú korporátnu kultúru a vzťah k zamestnancom.

Ľudská stránka digitalizácie sa odráža vo dvoch rovinách. Prvou je zákazník a schopnosť rozumieť tomu, čo potrebuje, bez toho, aby to vedel on sám. Druhou sú zamestnanci, ktorí tým technológiám rozumejú. Pre obe tieto skupiny je čoraz dôležitejšie, aké je poslanie firmy okrem zarábania peňazí.

Či je zodpovedná a ako pristupuje k životnému prostrediu. Aby mali firmy v tomto svete úspech, nie sú potrebné len samotné technológie. Musia sa zamyslieť aj nad tým, čo prinášajú do života ľudí a spoločnosti. Práve preto som presvedčená, že digitalizácia má obrovský potenciál znovu sa priblížiť k našim ľudským hodnotám.

„Klasický názor je, že technológie zabíjajú ľudskosť. Ja v nich naopak vidím obrovskú príležitosť vrátiť sa späť k našim hodnotám a k prírode.“

Líši sa holandské podnikateľské prostredie od toho slovenského?

Určite áno. V Holandsku je to oveľa jednoduchšie – v podstate stačí, že máte dobrý nápad a viete, ako ho zrealizovať. Na Slovensku ešte často bojujeme s naším dedičstvom vo forme byrokracie a korupcie, čo nie je ideálne prostredie na rozvoj biznisu. A už vôbec nie mimo hraníc.

V digitálnej dobe považujem za chybu, ak trh vymedzujeme iba regionálne. Digitálny trh je svetový a Európa za Spojenými štátmi a najnovšie aj Čínou veľmi zaostáva.

Prečo to tak je? Sme stále veľmi roztrieštení a nemyslíme globálne. Každej firme a každému podnikateľovi na Slovensku, ktorí robia niečo s digitálnymi technológiami, by som poradila, aby od začiatku mysleli celosvetovo.

Vaša druhá firma MissionC sa venuje cirkulárnej ekonomike, o ktorej ste prednášali aj biznis zákazníkom O2. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o úplne odlišnú sféru podnikania. Ako sa vám darí pracovať na dvoch odlišných projektoch?

Z môjho pohľadu je to všetko prepojené a krásne to do seba zapadá. V oboch prípadoch ide o poradenské firmy a obe vychádzajú zo spoločných princípov: technológia, vplyv na životné prostredie aj na ľudí.

V DigiLeaders kladieme dôraz na technológiu a ľudí. V MissionC je naším cieľom pomôcť podnikom napojiť sa na cirkulárnu ekonomiku, nepozerať sa len rast tržieb, ale skombinovať ho s pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Technologické riešenia sú jedným z najväčších urýchľovačov zodpovedného biznisu. Moja podnikateľská dráha sa začala firmou DigiLeaders a plynule prešla do MissionC, ktorá je teraz mojou prioritou.

Cirkulárna ekonomika sa zvyčajne spája s oblasťou environmentalistiky a odpadového hospodárstva. Zameriava sa aj na to, ako z odpadu urobiť zdroj, keďže surovín ubúda a odpadu pribúda.

Áno, ja by som ale povedala, že to nie je environmentalistika, ale ekonomika. Ako spoločnosť máme veľmi naliehavý problém – pri súčasnom tempe rozvoja a spotreby míňame oveľa viac prírodných zdrojov, než máme k dispozícii. Cirkulárna ekonomika nám ponúka praktické alternatívy na zmenu nášho ekonomického systému – ako ho spraviť efektívnejším, férovejším k ľuďom a pritom stále dosahovať zisk a rast.

Nejde teda len o nejaké „hippie“ presvedčenie, ale o nový typ hospodárstva, revolúciu založenú na sebestačnosti a oveľa rozumnejšom využívaní zdrojov. V cirkulárnom, teda kruhovom systéme sa nič len tak nevyhodí, ale znovu sa maximálne využije. Potreba ťažby zdrojov tak klesá a produkty sa využívajú čo najdlhšie.

Firmy sa do tohto môžu zapojiť napríklad využívaním odpadu ako vstupného materiálu, väčším podielom stále lacnejšej slnečnej a veternej energie alebo budovaním digitálnych platforiem na zdieľanie produktov. Veď veci nemusíme vlastniť, môžeme si ich požičať alebo prenajať. Z toho majú výhody spotrebitelia, firmy aj príroda.

Ako sa vám darí udržiavať si optimizmus popri práci, ktorá je spojená s problémami životného prostredia?

Trvalo udržateľný rozvoj vôbec nemusí byť strašiak, ale niečo sexi. Najmä keď nám cirkulárna ekonomika prináša lepšiu kvalitu života a možnosti rastu pre podniky.

Problémy si čoraz viac uvedomujeme aj ako jednotlivci a meníme svoje spotrebiteľské správanie. Každý si môže nájsť svoju cestu v rámci svojich možností – od nákupu lokálnych produktov cez dôraz na kvalitu a nie kvantitu, recykláciu či oblečenie z druhej ruky. A viete, aké je úžasné, keď sa s vami ľudia dajú do reči, lebo sa im páči váš obnoviteľný pohárik na kávu alebo farebná recyklovaná fľaša na vodu? Sú to nádherné príležitosti vysvetliť tému na niečom jednoduchom a peknom a zasadiť tak v mysliach semienko zmeny.

V prípade nášho súčasného klienta už zopár kolegov chodí s podobnými fľašami, pohárikmi a dokonca aj náramkami, ktorých kúpou prispievame na čistenie mora od plastov. Je úžasné vidieť to. Raz by som mala vypočítať, koľko plastu sme vďaka tomu ušetrili (smiech).

Rozprávame sa pri príležitosti konferencie FutureNow. Okrem prednášky o cirkulárnej ekonomike pre biznis zákazníkov spoločnosti O2 ste boli súčasťou panelovej diskusie a viedli ste jeden workshop. Na čo ste sa v nich zamerali?

Bola som súčasťou diskusného panelu úžasných ľudí. Našou úlohou bolo zamyslieť sa nad tým, ako digitalizácia ovplyvňuje budúcnosť zamestnávania a talentov. Preberali sme zaujímavé aj kontroverzné témy, napríklad či sú mileniáli naozaj až takí odlišní a či musíme stimulovať diverzitu v oblasti technológií alebo nie.

So svojou biznis partnerkou Andreou Orsag sme okrem toho viedli workshop o inováciách – o tom, či je možné vytvoriť vo veľkých firmách startupovú kultúru a čo sa naopak dokážu startupy naučiť od korporácií.

Čo robíte, keď nepracujete? Ako oddychujete?

Vlastné podnikanie má pre mňa hlboký význam a nevnímam ho ako prácu. Súčasná ekologická a sociálna situácia je vážna a predstavuje najväčší problém, ktorému sme ako ľudstvo doposiaľ čelili. Môcť byť súčasťou jej riešenia nie je pre mňa práca, ale zmysel všetkého. Keď nepracujem, moja energia musí ísť von nejako inak.

Milujem šport – hlavne v exteriéri, dokážem sa na hodiny stratiť pri maľovaní obrazov, rada trávim čas s úžasnými ľuďmi, ktorí sú v mojom živote, veľa čítam a chodím do prírody. Veľmi si cením čas sama so sebou, keď vypnem telefón aj hlavu a ponorím sa do vnútorného sveta energie a kreativity.

Zvyknete aj Vianoce tráviť na Slovensku?

Väčšinou áno, ale posledné dva roky som prišla až po sviatkoch a veľmi mi to chýbalo. Takže tento rok budem určite doma na Slovensku. Rodina, medovníčky, sneh a hory, to sú pre mňa tie najlepšie Vianoce.

O konferencii FutureNow

Inovačná a technologická konferencia FutureNow preniesla Slovensko už druhýkrát do blízkej budúcnosti. Podujatie sa konalo 24. októbra v Bratislave, pričom jedným jeho partnerov bola aj spoločnosť O2. Organizátormi sú medzinárodná sieť coworkingových priestorov HubHub a Neulogy. Spolu predstavili nový koncept konferencie zameranej na budúcnosť dát, vzdelávania a práce. Podujatiu predchádzal dvojdňový festival plný prednášok a workshopov. Okrem toho sa pod jeho strechou opäť uskutočnila súťaž startupov Startup Awards, tentokrát nielen zo Slovenska, ale z krajín celej strednej Európy. Na podujatí vystúpilo takmer 30 speakrov, medzi nimi napríklad spolutvorca známej online služby Skype Jonas Kjellberg, Kateřina Gábová z Kiwi.com či priekopníčka v oblasti umelej inteligencie Kriti Sharma zo Sage.

Eva Nedeľková

Pochádza z Ružomberka a už takmer desať rokov žije v Amsterdame. Vyštudovala ekonomiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, postgraduálne štúdium absolvovala na Tias Business School v holandskom Tilburgu, kde sa zamerala na odbor Corporate Finance. Vzdelanie si neskôr doplnila na INSEAD Business School v rámci Strategy in the Age of Digital Disruption. V roku 2017 založila spoločnosť DigiLeaders, v roku 2018 druhú firmu MissionC.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Jednoduchými cvičeniami pomôžete svojim deťom nastaviť správne držanie tela.

Zvesené ramená, predsunutá hlava, odstávajúce lopatky. Ak patríte k rodičom, ktorí na svojich deťoch alebo sebe podobné črty rozpoznávajú, nikdy nie je neskoro na týchto nežiaducich návykoch zapracovať. So športovou trénerkou Andreou Ballovou sme sa rozprávali, ako s deťmi cvičiť pre dlhodobo zdravší chrbát, prečo je dôležité tráviť čas na čerstvom vzduchu spontánnym pohybom a ako podporiť zdravý vývin už odmalička.

V článku sa dočítate: 

  • ako rozmýšľať nad efektívnym pohybom,
  • prečo sa odporúča v každom veku cvičiť podľa metódy vývojovej kineziológie, 
  • aká je najlepšia cesta  k zdravému postproduktívnemu veku,  
  • prečo by sa deti nemali do školy stále voziť autom,
  • ako deti zlákať aj na náročnejšie cviky.

Psychológ radí, prečo je lepšie dieťa zapojiť do varenia ako pustiť mu video

Ste trénerka trénerov, ako ste sa k tomu dostali? 

Absolvovala som DNS školenie pre športových trénerov na School of Rehabilitation v Prahe. DNS je terapia vychádzajúca z vývojovej kineziológie, ktorú sa snažíme pri akomkoľvek športovom tréningu používať čo najviac. 

Čo je to vývojová kineziológia? 

Keď sa dieťa narodí a kým začne chodiť, prechádza určitými vývojovými polohami. Samo a prirodzene prichádza na to, ako sa dostať na štyri, ako sa posadiť, ako sa za niečím natiahnuť alebo sa zohnúť.

Vývojová kineziológia, v skratke „vývojovka“, sa zaoberá práve týmito polohami a ich poruchami v dospelosti. Často sa stáva, že ak dieťa jednu z týchto polôh v detstve preskočí, prostredníctvom vývojovej kineziológie sa do nej učí dostať späť a pohybovať sa v nej. Správne pohybové vzory sa mu týmto spôsobom opäť vrátia a možné bolesti ustúpia.

Čo je to DNS metóda cvičenia?

Nesprávne držanie tela či nesprávne vykonávaný pohyb vznikajú v priebehu nášho života už od raného detstva. DNS (dynamická neuromuskulárna stabilizácia) je metóda cvičenia, ktorá pracuje so správnymi aj nesprávnymi pohybovými stereotypmi, snaží sa ich v centrálnej nervovej sústave preprogramovať a cez princípy vývojovej kineziológie správne nastaviť pohybové správanie. Túto metódu cvičenia založil svetovo uznávaný český fyzioterapeut prof. PaedDr. Pavel Kolář, PhD. 

Pohybových prístupov je viacero, vďaka čomu ste sa rozhodli ísť práve týmto smerom? 

Keď boli moje dcéry mladšie, robili krasokorčuľovanie a vtedy som si všimla, že jednostranné zaťaženie a pohyb, ktorý vykonávali, im nerobí dobre. Vždy som celkom prirodzene išla po tom, aby sa človek hýbal zdravo, aby sa mu na tele nevytvárali rôzne dysbalancie a aby sa vyhol zraneniam.

Veľa som si o tom čítala, pozerala videá a dostala som sa na konferenciu organizovanú Národným športovým centrom, kde som stretla trénera, ktorý pracoval so športovcami na základe fyzioterapie. Odporučil mi jednu pohybovú akadémiu v Prahe, na ktorej som si po pol roku spravila certifikát a neskôr absolvovala niekoľko kurzov DNS metódy na School of Rehabilitation pre športových trénerov. 

Vyskúšali ste túto metódu pohybu aj neskôr na svojich dcérach?

Áno, učila som ich kompenzačné cvičenia. Deti majú všeobecne tendenciu k zhoršenému držaniu tela a tým, že moje dcéry boli krasokorčuliarky, mali často rozpažené ruky, v dôsledku čoho im plecia ovísali vpred. Učila som ich, ako si aj pri skokoch vo vzduchu nájsť oporu v rukách. Cvičením sa im po čase lopatky pekne zažehlili a ja som videla, že tieto cvičenia skutočne fungujú. 

Deti majú naučené pohybové vzorce relatívne čerstvé. Fixujú sa, až keď začneme viac  sedieť ako chodiť. V prvom a druhom ročníku na základnej škole sa deti veľmi rýchlo učia aj správnym pohybovým vzorcom – samozrejme, pokiaľ nemajú nejaké patologické chyby.

Deti majú naučené pohybové vzorce relatívne čerstvé. Fixujú sa, až keď začneme viac sedieť ako chodiť.

Musím na správne držanie tela vyvíjať snahu alebo by to malo byť prirodzené? 

Závisí od toho, ako bol človek podporovaný a upozorňovaný v mladom veku, a teda či nemá nejaké svaly oslabené. Najlepšie, čo môžeme malým deťom dať, je nechať ich, nech sa plazia a lozia, čím si spevnia chrbát, vďaka čomu  budú aj celé telo držať správne. Zlé držanie tela môže viesť k zhoršenému dýchaniu aj ďalším neduhom.

Dá sa povedať, že pred tým, ako niekto začne robiť šport, sa potrebuje najskôr naučiť správne držať telo? 

To by bolo naozaj skvelé, no najdôležitejšie je naučiť sa dýchať do brucha. Veľa ľudí praktizuje hrudné dýchanie, pri ktorom namáhajú úplne iné svaly. Aj na svojich hodinách začínam správnym dýchaním do bránice, a ak to deti zvládajú, prechádzame do ďalších polôh.

S čím majú deti najväčší problém, čo sa týka držania tela? 

Oslabené medzilopatkové svalstvo, odstávajúce lopatky, zvesené plecia, predsunutá hlava a vypučené brušká. Ak si to rodičia všimnú, odporúča sa navštíviť fyzioterapeuta alebo športového trénera, ktorý im ukáže, aké cviky cvičiť pre zdravší chrbát. 

Čítajte aj: Cvičiť sa dá aj bez telocvične. Učitelia hovoria, ako motivujú deti k pohybu

Je správne chodiť s deťmi k fyzioterapeutovi preventívne? 

Deti do jedného roka sleduje pediater. Ak nerobia nejakú vývojovú polohu, pošle ich k fyzioterapeutovi, ktorý s nimi praktizuje reflexnú terapiu stlačením reflexných bodov, čím sa deťom naštartujú pohyby, ktoré zatiaľ nevykazujú. Sú niektoré športy, pri ktorých sa odporúča návšteva telovýchovného lekára, no dobrý telocvikár, ktorý má dieťa napozerané, vidí, ak tam niečo nie je v poriadku, a rodiča na to upozorní. 

Najlepšia cesta k zdravšej budúcnosti je spontánny pohyb, ako behanie, lezenie, štvornožkovanie, a občas sa dokonca treba aj zašpiniť, potknúť či spadnúť. Deti potrebujú takýchto spontánnych pohybových podnetov naozaj veľmi veľa.

Najlepšia cesta k zdravšej budúcnosti je spontánny pohyb – behanie, lezenie, štvornožkovanie – a občas sa dokonca treba aj zašpiniť, potknúť či spadnúť.

Ako sú na tom dnešné deti, čo sa týka pohybovej zručnosti? 

Niekedy to bolo tak, že väčšina detí v šiestich-siedmich rokoch na tom bola pohybovo dobre a len pár z nich nemalo dobre rozvinutú motoriku. Dnes vnímam, že je to naopak. Väčšina z nich nemá dobré držanie tela, deti nevládzu a nevedia vykonať ani základné pohyby, ako plazenie a podobne. 

Čím to je? 

Uvedomme si už len skutočnosť, že väčšinu detí vozia  rodičia do škôlky alebo školy autom, čiže aj tých pár krokov, ktoré deti mohli prejsť, presedia. Celý ich pohyb je počas celého dňa regulovaný; po škole idú opäť autom na krúžky a z krúžkov si sadnú pred televízor alebo mobil. Na ten spontánny pohyb, keď dieťa prišlo o druhej domov, hodilo tašku do kúta a mama ho do večera nevedela zohnať, pretože lietalo po sídlisku, môžeme zabudnúť. Mnoho detí dnes chodí von „ako za trest“.

Existuje nejaké pohybové minimum, ktoré by deti mali robiť? 

Ja by som bola najradšej, keby som videla sídliská a ulice plné detí, ktoré tam behajú, a to hlavne deti do desať rokov. Ale pohybové minimum zadefinovať neviem, pretože aj dve hodiny telesnej výchovy do týždňa sú hlboko pod minimom. Telo sa začne pozitívne meniť až pri troch hodinách týždenne.

Pracujete s deťmi od šesť až sedem rokov. Máte nejakú metódu, ako deti „zlákať“ aj na náročnejšie cviky? 

Snažím sa, aby deťom polohy vývojovej kineziológie pripomenuli nejaké zvieratko. Pomenovania ako chrobáčik, kobylka, tripod, medveď alebo pasenie barančekov deti oslovia viac.

Väčšinu detí vozia rodičia do škôlky alebo školy autom, čiže aj tých pár krokov, ktoré deti mohli prejsť, presedia.

Netreba asi zabúdať ani na opačný extrém, keď sú deti po škole krúžkami skôr preťažované. 

Mnoho rodičov chce, aby ich deti boli také všestranné, až sa divím, že to deti mentálne zvládajú. Na jednej strane je fajn, že sa „neflákajú“, no na strane druhej nemajú čas ani oddychovať. 

Spontánnosť sa zo života detí často vytráca, je veľmi dôležité nemať všetku činnosť vedenú. Ja bývam na dedine a vidím šľachovité výbušné deti, ktoré lozia po stromoch a stavajú bunkre, no na druhej strane sa zas v ničom inom nerozvíjajú a majú horšie známky. Je dôležité nájsť v tom určitú rovnováhu, no deti do 10 rokov by sme k športu mali naozaj viesť vedome.

Máte pozitívny príbeh zo svojej praxe, keď sa dieťa nehýbalo správne, ale naučilo sa to? 

Na O2 Športovej akadémii Mateja Tótha (ŠAMT), kde som školiteľkou, mám veľa pozitívnych príbehov. Spomínam si na Olivera z jednej školy, ktorý začal chodiť do mojej triedy na ŠAMT akadémii ako prváčik. Chlapec bol zakríknutý, nesmelý a potkýnal sa o vlastné nohy. Po pravidelnom tréningu, na ktorý sa vždy tešil, už po trištvrte roku zrazu ožil. Po druhom roku sa stal v behu najrýchlejším zo všetkých detí. A takýchto príkladov, keď pohyb na deti naozaj skvelo vplýva, je mnoho.

Máte vlastnú pohybovú filozofiu, ktorou sa riadite? 

Mojou filozofiou je, aby každé dieťa, ktoré mi prejde rukami, malo taký pohybový základ, že keď sa v päťdesiatke rozhodne behať ultramaratóny, tak mu to telo dovolí. To je ukazovateľ správneho trénovania – aby mal človek vždy možnosť zlepšovať sa.

Andrea Ballová

Pôsobí na Základnej škole Benkova v Nitre, kde učí telesnú výchovu a nemecký jazyk. Je hlavnou školiteľkou trénerov O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, kde učí učiteľov efektívnemu a správnemu pohybu. Je zástankyňou všestranného a spontánneho pohybu a riadi sa mottom, že cvičiť treba správne už odmalička, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke. Vedie aktívny život, pravidelne behá ultramaratóny nad 50 km. Má tri deti, tri kone, tri psy a tri mačky. Žije v Nitre.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.