Herec Ján Koleník: Divadlo je systematická práca na dlhšie trate

Hlas O2 sa rozhovoril o divadle, televízii, Vianociach aj o tomu, čomu sa rád venuje vo voľnom čase.

Obľúbený herec priznáva, že napriek rokom na javisku má dodnes trému a pri stvárňovaní charakterov je veľký detailista. Porozprávali sme sa s ním nielen o jeho hereckej kariére, ale aj o pôsobení v dabingu a v reklame.

Možno ste o tom doteraz nevedeli, ale okrem iného je hlasom spoločnosti O2 a prihovára sa vám na zákazníckej linke operátora.

Jano, vy ste divadelný herec, ale objavujete sa aj na televíznych obrazovkách. Čo vám sedí viac?

Herec, ktorý nehrá v divadle, sa neudržiava v kondícii. V intelektuálnej, analytickej ani vo fyzickej. Divadlo je systematická práca na dlhšie a ťažšie trate. Pravda je, že to nie je mainstream, ale o to je mi vzácnejšia. Televízia mi na druhej strane prináša iný komfort, aký by som z divadla nemal.

Viete oddeľovať súkromie od svojich hereckých rol? Neopantá vás niektorá z nich natoľko, že ňou potom doslova žijete, najmä tie negatívne. Neovplyvňujú vás?

Rola ma opantáva, jedine keď ju skúšam v divadle. Vtedy sa jej potrebujem venovať, pochopiť jej konštrukciu, spôsob myslenia, vymyslieť niečo, čím je výnimočná. Som detailista, všetko musí dávať zmysel. Keď ju už hrám, dokážem sa po predstavení odstrihnúť. Vtedy však vo mne doznievajú myšlienky, ktoré si upracem pri šoférovaní domov.

Ktorá rola vám doposiaľ sadla najlepšie a naopak? Mali ste vôbec niekedy problém stotožniť sa s nejakou?

Mám obľúbenejšie a menej obľúbené postavy. Ich téma a príbeh sa ma možno nedotýkajú, ale preto sme herci, aby sme citlivo a empaticky vstupovali do dialógu s každou rolou, aby sme si k nej vytvárali vzťah a najmä išli na to aj kreatívne. Sme interpreti. To znamená, že je na našom umeleckom rozhodnutí, čo z postavy je pre nás najvzrušujúcejšie a na čo chceme pozornosť diváka upriamiť. Či už je to určitá vlastnosť, charakter, alebo zásadná myšlienka.

„Počul som, že vo svojich rolách pôsobím príliš vážne. A to je super, lebo v súkromí taký vôbec nie som.“

Pre televízneho diváka predstavujete herca, ktorý väčšinou stvárňuje negatívne postavy. Má to vplyv aj na váš súkromný život a na správanie fanúšikov?

Negatívne? (smiech) Nemyslím si. Ale počul som, že vo svojich rolách pôsobím príliš vážne. A to je super, lebo v súkromí vážny vôbec nie som. Alebo mám o sebe skreslenú predstavu? Možno iba nerád vykladám karty na stôl, možno taktizujem, možno čakám na vhodnú príležitosť, ale vážny nie som.

Ľudia na ulici sa ku mne napriek tomu správajú vrúcne, domov mi chodia úprimné listy a za to som divákom vďačný. Bože, teraz som si spomenul, že im musím odpísať. (úsmev)

Ako vnímate kritiku? Posúva vás vpred?

Možno sa ňou zaoberám až príliš, ale verím, že v každej kritike je trocha pravdy, nad ktorou treba pouvažovať. Takže ju spracúvam a ďalej sa snažím.

Čo všetko ste sa museli pre herectvo naučiť?

Počúvať ľudí, vedieť sa vyjadriť k veciam, sledovať dianie, život a svet s otvorenými očami. Pozorovať ho prostredníctvom divadelných prostriedkov, aj tie najsmutnejšie momenty brať s nadhľadom a najšťastnejšie s iróniou.

Čo bolo pre vás doteraz najväčšou pracovnou výzvou?

Sú ňou postavy, v ktorých musím pretlmočiť silný obsah a veľkú tému. Postavy, ktoré neodídu celý večer zo scény a zažijú nejaký dramatický zásadný vývoj.

Mávate profesionálne krízy? Ak áno, ako ich zvládate? Čo vám vtedy naozaj pomáha?

Pomáha mi pocit, že cez generálkový týždeň to vždy do seba nejako zapadne. Heslo znie: Napokon sa to všetko nejako urobí.

Vedeli by ste čitateľom Sódy odporučiť divadelné hry, ktoré rozhodne stojí za to navštíviť?

V SND určite inscenácie Bál, Bačova žena, Antigona, Vojna a mier. Nie preto, že tam hrám, sú to dobré predstavenia.

Ako sa vnímate, keď sa vidíte na televíznej obrazovke?

Ako vhodné samoštúdium a priestor odkontrolovať si veci. V divadle nám to umožnené nie je.

Mávate ešte trému?

Áno, mávam a veľkú.

Čo predchádza tomu, kým sa rozhodnete prijať, resp. odmietnuť nejakú ponuku?

Naposledy som sa rozhodoval na základe zostavy, aká sa mala pri daných projektoch stretávať. S kým som ešte nehral alebo, naopak, s kým sa mi hrá dobre a budem sa vďaka tomu na pľac tešiť.

Svoj hlas ste prepožičali aj spoločnosti O2. Ozýva sa z TV spotov, rádia či pri telefonáte na zákaznícku linku. Ako sa cítite v tejto úlohe?

Je to kreatívne. Som pri zrode kampaní, ponad plecia nazerám na prácu grafikov, animátorov, marketérov a je to pre mňa zaujímavé prostredie.

Ako sa vám pracuje so značkou O2 ako takou? Dokážete sa s ňou stotožniť?

Je to tím mladých ľudí, úplne iné prostredie, v akom denne pracujem. Značku vnímam ako dynamickú, a kreatívnu. Mám rád aj vodu, aj modrú farbu, s čím si O2 identifikujem.

Ktorá z kampaní sa vám doteraz pripravovala najlepšie, prípadne bola pre vás najzaujímavejšia?

Páči sa mi aktuálny morský koncept, komunikácia cez animované zvieratá a ich hlášky, ktoré sú zapamätateľné. Vždy sa teším na novú kampaň a som zvedavý, čím ma v štúdiu prekvapia.

Spoznávajú vás ľudia na základe vášho hlasu alebo potrebujú tvár?

Na základe hlasu asi nie. Hlasom sa neživím viac ako herectvom, kde divák vidí aj tvár.

V čom sú dabing či prepožičanie hlasu iné ako herectvo? Kde sa cítite viac doma? Tam, kde vás nevidieť, len počuť, alebo kde sa úlohe odovzdáte celý?

Dabing je veľmi technická disciplína, dokáže na seba nabaľovať veľa hereckej maniery, ale aj bravúry, napríklad pri kvalitných hercoch alebo animovaných postavách. Divadlo mi určite pripadá komplexnejšie, ale aj tam sú zradné vody.

„Verím, že v každej kritike je trocha pravdy, nad ktorou treba pouvažovať.“

V O2 teraz došlo k výraznému zvýšeniu dát v prípade niektorých paušálov. Viete si v súčasnosti predstaviť život bez internetu v mobile?

Nie, neviem.

Kedy vám mobilný telefón a internet v ňom najviac pomáhajú, resp. na čo dáta primárne využívate?

Na e-maily a na mediálne prílohy v nich. Či už sú to filmy alebo hudba.

Ako rád trávite svoj voľný čas?

Fotografovaním málo populárnych a obyčajných miest mimo koncentrácie ľudí. Výjazdmi do prírody na čerstvý vzduch.

Náš rozhovor vychádza pred Vianocami. Máte toto obdobie rád? Ak áno, prečo?

Pretože má v sebe mágiu, tajomstvo a nádej, hoci proti tomu každý rok silno bojuje komerčný marketing a humbug. Preto bojujem aj ja. Vypínam telku, rádio, nechodím nakupovať a prežívam Vianoce sám v sebe.

Je nejaká tradícia alebo nejaký rituál, ktoré sa vám s Vianocami spájajú a musíte ich každoročne absolvovať?

Každý rok cestujeme po návštevách. Stretnutie rodiny je pre mňa najsilnejšia tradícia.

„Ako hlas O2 som pri zrode kampaní, ponad plecia nazerám na prácu grafikov, animátorov, marketérov a je to pre mňa zaujímavé prostredie.“

K Vianociam patria aj koledy. Je to často jediné obdobie, keď sa v našich rodinách spieva. Aký k nim máte vzťah? Rád si ich zaspievate?

Ale áno. Svoju mamu často počujem spievať, pohmkávať si, ja tiež rád spievam. Dokonca som kedysi vedel koledy aj zahrať na klavíri, ale už som vyšiel z cviku. Nestáva sa však, že by u nás na Vianoce nastalo vyložene koledové pásmo.

Ktorú koledu máte najradšej a je pre vás takpovediac zosobnením vianočných sviatkov?

Tichá noc má pekný text, ktorý mi vždy navodí atmosféru Vianoc, aj keď nie som nábožensky založený. Sviatky by podľa mňa mali byť hlavne tiché a sväté. A štedré v pocite spolupatričnosti.

Ján Koleník

Po absolvovaní herectva na VŠMU v roku 2004 sa stal členom Činohry SND, kde pôsobí doteraz. Popri divadle pravidelne účinkuje aj v rôznych televíznych seriáloch. Je držiteľom viacerých divadelných ocenení a vyhral aj niekoľko diváckych ankiet popularity. Okrem iného sa venuje reklame a dabingu. Približne od polovice roka 2017 prepožičiava svoj hlas spoločnosti O2. Možno ho tak počuť v TV spotoch, v rádiu aj počas telefonátu na zákaznícku linku modrého operátora.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac