Herec Ján Koleník: Divadlo je systematická práca na dlhšie trate

Hlas O2 sa rozhovoril o divadle, televízii, Vianociach aj o tomu, čomu sa rád venuje vo voľnom čase.

Obľúbený herec priznáva, že napriek rokom na javisku má dodnes trému a pri stvárňovaní charakterov je veľký detailista. Porozprávali sme sa s ním nielen o jeho hereckej kariére, ale aj o pôsobení v dabingu a v reklame.

Možno ste o tom doteraz nevedeli, ale okrem iného je hlasom spoločnosti O2 a prihovára sa vám na zákazníckej linke operátora.

Jano, vy ste divadelný herec, ale objavujete sa aj na televíznych obrazovkách. Čo vám sedí viac?

Herec, ktorý nehrá v divadle, sa neudržiava v kondícii. V intelektuálnej, analytickej ani vo fyzickej. Divadlo je systematická práca na dlhšie a ťažšie trate. Pravda je, že to nie je mainstream, ale o to je mi vzácnejšia. Televízia mi na druhej strane prináša iný komfort, aký by som z divadla nemal.

Viete oddeľovať súkromie od svojich hereckých rol? Neopantá vás niektorá z nich natoľko, že ňou potom doslova žijete, najmä tie negatívne. Neovplyvňujú vás?

Rola ma opantáva, jedine keď ju skúšam v divadle. Vtedy sa jej potrebujem venovať, pochopiť jej konštrukciu, spôsob myslenia, vymyslieť niečo, čím je výnimočná. Som detailista, všetko musí dávať zmysel. Keď ju už hrám, dokážem sa po predstavení odstrihnúť. Vtedy však vo mne doznievajú myšlienky, ktoré si upracem pri šoférovaní domov.

Ktorá rola vám doposiaľ sadla najlepšie a naopak? Mali ste vôbec niekedy problém stotožniť sa s nejakou?

Mám obľúbenejšie a menej obľúbené postavy. Ich téma a príbeh sa ma možno nedotýkajú, ale preto sme herci, aby sme citlivo a empaticky vstupovali do dialógu s každou rolou, aby sme si k nej vytvárali vzťah a najmä išli na to aj kreatívne. Sme interpreti. To znamená, že je na našom umeleckom rozhodnutí, čo z postavy je pre nás najvzrušujúcejšie a na čo chceme pozornosť diváka upriamiť. Či už je to určitá vlastnosť, charakter, alebo zásadná myšlienka.

„Počul som, že vo svojich rolách pôsobím príliš vážne. A to je super, lebo v súkromí taký vôbec nie som.“

Pre televízneho diváka predstavujete herca, ktorý väčšinou stvárňuje negatívne postavy. Má to vplyv aj na váš súkromný život a na správanie fanúšikov?

Negatívne? (smiech) Nemyslím si. Ale počul som, že vo svojich rolách pôsobím príliš vážne. A to je super, lebo v súkromí vážny vôbec nie som. Alebo mám o sebe skreslenú predstavu? Možno iba nerád vykladám karty na stôl, možno taktizujem, možno čakám na vhodnú príležitosť, ale vážny nie som.

Ľudia na ulici sa ku mne napriek tomu správajú vrúcne, domov mi chodia úprimné listy a za to som divákom vďačný. Bože, teraz som si spomenul, že im musím odpísať. (úsmev)

Ako vnímate kritiku? Posúva vás vpred?

Možno sa ňou zaoberám až príliš, ale verím, že v každej kritike je trocha pravdy, nad ktorou treba pouvažovať. Takže ju spracúvam a ďalej sa snažím.

Čo všetko ste sa museli pre herectvo naučiť?

Počúvať ľudí, vedieť sa vyjadriť k veciam, sledovať dianie, život a svet s otvorenými očami. Pozorovať ho prostredníctvom divadelných prostriedkov, aj tie najsmutnejšie momenty brať s nadhľadom a najšťastnejšie s iróniou.

Čo bolo pre vás doteraz najväčšou pracovnou výzvou?

Sú ňou postavy, v ktorých musím pretlmočiť silný obsah a veľkú tému. Postavy, ktoré neodídu celý večer zo scény a zažijú nejaký dramatický zásadný vývoj.

Mávate profesionálne krízy? Ak áno, ako ich zvládate? Čo vám vtedy naozaj pomáha?

Pomáha mi pocit, že cez generálkový týždeň to vždy do seba nejako zapadne. Heslo znie: Napokon sa to všetko nejako urobí.

Vedeli by ste čitateľom Sódy odporučiť divadelné hry, ktoré rozhodne stojí za to navštíviť?

V SND určite inscenácie Bál, Bačova žena, Antigona, Vojna a mier. Nie preto, že tam hrám, sú to dobré predstavenia.

Ako sa vnímate, keď sa vidíte na televíznej obrazovke?

Ako vhodné samoštúdium a priestor odkontrolovať si veci. V divadle nám to umožnené nie je.

Mávate ešte trému?

Áno, mávam a veľkú.

Čo predchádza tomu, kým sa rozhodnete prijať, resp. odmietnuť nejakú ponuku?

Naposledy som sa rozhodoval na základe zostavy, aká sa mala pri daných projektoch stretávať. S kým som ešte nehral alebo, naopak, s kým sa mi hrá dobre a budem sa vďaka tomu na pľac tešiť.

Svoj hlas ste prepožičali aj spoločnosti O2. Ozýva sa z TV spotov, rádia či pri telefonáte na zákaznícku linku. Ako sa cítite v tejto úlohe?

Je to kreatívne. Som pri zrode kampaní, ponad plecia nazerám na prácu grafikov, animátorov, marketérov a je to pre mňa zaujímavé prostredie.

Ako sa vám pracuje so značkou O2 ako takou? Dokážete sa s ňou stotožniť?

Je to tím mladých ľudí, úplne iné prostredie, v akom denne pracujem. Značku vnímam ako dynamickú, a kreatívnu. Mám rád aj vodu, aj modrú farbu, s čím si O2 identifikujem.

Ktorá z kampaní sa vám doteraz pripravovala najlepšie, prípadne bola pre vás najzaujímavejšia?

Páči sa mi aktuálny morský koncept, komunikácia cez animované zvieratá a ich hlášky, ktoré sú zapamätateľné. Vždy sa teším na novú kampaň a som zvedavý, čím ma v štúdiu prekvapia.

Spoznávajú vás ľudia na základe vášho hlasu alebo potrebujú tvár?

Na základe hlasu asi nie. Hlasom sa neživím viac ako herectvom, kde divák vidí aj tvár.

V čom sú dabing či prepožičanie hlasu iné ako herectvo? Kde sa cítite viac doma? Tam, kde vás nevidieť, len počuť, alebo kde sa úlohe odovzdáte celý?

Dabing je veľmi technická disciplína, dokáže na seba nabaľovať veľa hereckej maniery, ale aj bravúry, napríklad pri kvalitných hercoch alebo animovaných postavách. Divadlo mi určite pripadá komplexnejšie, ale aj tam sú zradné vody.

„Verím, že v každej kritike je trocha pravdy, nad ktorou treba pouvažovať.“

V O2 teraz došlo k výraznému zvýšeniu dát v prípade niektorých paušálov. Viete si v súčasnosti predstaviť život bez internetu v mobile?

Nie, neviem.

Kedy vám mobilný telefón a internet v ňom najviac pomáhajú, resp. na čo dáta primárne využívate?

Na e-maily a na mediálne prílohy v nich. Či už sú to filmy alebo hudba.

Ako rád trávite svoj voľný čas?

Fotografovaním málo populárnych a obyčajných miest mimo koncentrácie ľudí. Výjazdmi do prírody na čerstvý vzduch.

Náš rozhovor vychádza pred Vianocami. Máte toto obdobie rád? Ak áno, prečo?

Pretože má v sebe mágiu, tajomstvo a nádej, hoci proti tomu každý rok silno bojuje komerčný marketing a humbug. Preto bojujem aj ja. Vypínam telku, rádio, nechodím nakupovať a prežívam Vianoce sám v sebe.

Je nejaká tradícia alebo nejaký rituál, ktoré sa vám s Vianocami spájajú a musíte ich každoročne absolvovať?

Každý rok cestujeme po návštevách. Stretnutie rodiny je pre mňa najsilnejšia tradícia.

„Ako hlas O2 som pri zrode kampaní, ponad plecia nazerám na prácu grafikov, animátorov, marketérov a je to pre mňa zaujímavé prostredie.“

K Vianociam patria aj koledy. Je to často jediné obdobie, keď sa v našich rodinách spieva. Aký k nim máte vzťah? Rád si ich zaspievate?

Ale áno. Svoju mamu často počujem spievať, pohmkávať si, ja tiež rád spievam. Dokonca som kedysi vedel koledy aj zahrať na klavíri, ale už som vyšiel z cviku. Nestáva sa však, že by u nás na Vianoce nastalo vyložene koledové pásmo.

Ktorú koledu máte najradšej a je pre vás takpovediac zosobnením vianočných sviatkov?

Tichá noc má pekný text, ktorý mi vždy navodí atmosféru Vianoc, aj keď nie som nábožensky založený. Sviatky by podľa mňa mali byť hlavne tiché a sväté. A štedré v pocite spolupatričnosti.

Ján Koleník

Po absolvovaní herectva na VŠMU v roku 2004 sa stal členom Činohry SND, kde pôsobí doteraz. Popri divadle pravidelne účinkuje aj v rôznych televíznych seriáloch. Je držiteľom viacerých divadelných ocenení a vyhral aj niekoľko diváckych ankiet popularity. Okrem iného sa venuje reklame a dabingu. Približne od polovice roka 2017 prepožičiava svoj hlas spoločnosti O2. Možno ho tak počuť v TV spotoch, v rádiu aj počas telefonátu na zákaznícku linku modrého operátora.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac