Herec Ján Koleník: Divadlo je systematická práca na dlhšie trate

Hlas O2 sa rozhovoril o divadle, televízii, Vianociach aj o tomu, čomu sa rád venuje vo voľnom čase.

Obľúbený herec priznáva, že napriek rokom na javisku má dodnes trému a pri stvárňovaní charakterov je veľký detailista. Porozprávali sme sa s ním nielen o jeho hereckej kariére, ale aj o pôsobení v dabingu a v reklame.

Možno ste o tom doteraz nevedeli, ale okrem iného je hlasom spoločnosti O2 a prihovára sa vám na zákazníckej linke operátora.

Jano, vy ste divadelný herec, ale objavujete sa aj na televíznych obrazovkách. Čo vám sedí viac?

Herec, ktorý nehrá v divadle, sa neudržiava v kondícii. V intelektuálnej, analytickej ani vo fyzickej. Divadlo je systematická práca na dlhšie a ťažšie trate. Pravda je, že to nie je mainstream, ale o to je mi vzácnejšia. Televízia mi na druhej strane prináša iný komfort, aký by som z divadla nemal.

Viete oddeľovať súkromie od svojich hereckých rol? Neopantá vás niektorá z nich natoľko, že ňou potom doslova žijete, najmä tie negatívne. Neovplyvňujú vás?

Rola ma opantáva, jedine keď ju skúšam v divadle. Vtedy sa jej potrebujem venovať, pochopiť jej konštrukciu, spôsob myslenia, vymyslieť niečo, čím je výnimočná. Som detailista, všetko musí dávať zmysel. Keď ju už hrám, dokážem sa po predstavení odstrihnúť. Vtedy však vo mne doznievajú myšlienky, ktoré si upracem pri šoférovaní domov.

Ktorá rola vám doposiaľ sadla najlepšie a naopak? Mali ste vôbec niekedy problém stotožniť sa s nejakou?

Mám obľúbenejšie a menej obľúbené postavy. Ich téma a príbeh sa ma možno nedotýkajú, ale preto sme herci, aby sme citlivo a empaticky vstupovali do dialógu s každou rolou, aby sme si k nej vytvárali vzťah a najmä išli na to aj kreatívne. Sme interpreti. To znamená, že je na našom umeleckom rozhodnutí, čo z postavy je pre nás najvzrušujúcejšie a na čo chceme pozornosť diváka upriamiť. Či už je to určitá vlastnosť, charakter, alebo zásadná myšlienka.

„Počul som, že vo svojich rolách pôsobím príliš vážne. A to je super, lebo v súkromí taký vôbec nie som.“

Pre televízneho diváka predstavujete herca, ktorý väčšinou stvárňuje negatívne postavy. Má to vplyv aj na váš súkromný život a na správanie fanúšikov?

Negatívne? (smiech) Nemyslím si. Ale počul som, že vo svojich rolách pôsobím príliš vážne. A to je super, lebo v súkromí vážny vôbec nie som. Alebo mám o sebe skreslenú predstavu? Možno iba nerád vykladám karty na stôl, možno taktizujem, možno čakám na vhodnú príležitosť, ale vážny nie som.

Ľudia na ulici sa ku mne napriek tomu správajú vrúcne, domov mi chodia úprimné listy a za to som divákom vďačný. Bože, teraz som si spomenul, že im musím odpísať. (úsmev)

Ako vnímate kritiku? Posúva vás vpred?

Možno sa ňou zaoberám až príliš, ale verím, že v každej kritike je trocha pravdy, nad ktorou treba pouvažovať. Takže ju spracúvam a ďalej sa snažím.

Čo všetko ste sa museli pre herectvo naučiť?

Počúvať ľudí, vedieť sa vyjadriť k veciam, sledovať dianie, život a svet s otvorenými očami. Pozorovať ho prostredníctvom divadelných prostriedkov, aj tie najsmutnejšie momenty brať s nadhľadom a najšťastnejšie s iróniou.

Čo bolo pre vás doteraz najväčšou pracovnou výzvou?

Sú ňou postavy, v ktorých musím pretlmočiť silný obsah a veľkú tému. Postavy, ktoré neodídu celý večer zo scény a zažijú nejaký dramatický zásadný vývoj.

Mávate profesionálne krízy? Ak áno, ako ich zvládate? Čo vám vtedy naozaj pomáha?

Pomáha mi pocit, že cez generálkový týždeň to vždy do seba nejako zapadne. Heslo znie: Napokon sa to všetko nejako urobí.

Vedeli by ste čitateľom Sódy odporučiť divadelné hry, ktoré rozhodne stojí za to navštíviť?

V SND určite inscenácie Bál, Bačova žena, Antigona, Vojna a mier. Nie preto, že tam hrám, sú to dobré predstavenia.

Ako sa vnímate, keď sa vidíte na televíznej obrazovke?

Ako vhodné samoštúdium a priestor odkontrolovať si veci. V divadle nám to umožnené nie je.

Mávate ešte trému?

Áno, mávam a veľkú.

Čo predchádza tomu, kým sa rozhodnete prijať, resp. odmietnuť nejakú ponuku?

Naposledy som sa rozhodoval na základe zostavy, aká sa mala pri daných projektoch stretávať. S kým som ešte nehral alebo, naopak, s kým sa mi hrá dobre a budem sa vďaka tomu na pľac tešiť.

Svoj hlas ste prepožičali aj spoločnosti O2. Ozýva sa z TV spotov, rádia či pri telefonáte na zákaznícku linku. Ako sa cítite v tejto úlohe?

Je to kreatívne. Som pri zrode kampaní, ponad plecia nazerám na prácu grafikov, animátorov, marketérov a je to pre mňa zaujímavé prostredie.

Ako sa vám pracuje so značkou O2 ako takou? Dokážete sa s ňou stotožniť?

Je to tím mladých ľudí, úplne iné prostredie, v akom denne pracujem. Značku vnímam ako dynamickú, a kreatívnu. Mám rád aj vodu, aj modrú farbu, s čím si O2 identifikujem.

Ktorá z kampaní sa vám doteraz pripravovala najlepšie, prípadne bola pre vás najzaujímavejšia?

Páči sa mi aktuálny morský koncept, komunikácia cez animované zvieratá a ich hlášky, ktoré sú zapamätateľné. Vždy sa teším na novú kampaň a som zvedavý, čím ma v štúdiu prekvapia.

Spoznávajú vás ľudia na základe vášho hlasu alebo potrebujú tvár?

Na základe hlasu asi nie. Hlasom sa neživím viac ako herectvom, kde divák vidí aj tvár.

V čom sú dabing či prepožičanie hlasu iné ako herectvo? Kde sa cítite viac doma? Tam, kde vás nevidieť, len počuť, alebo kde sa úlohe odovzdáte celý?

Dabing je veľmi technická disciplína, dokáže na seba nabaľovať veľa hereckej maniery, ale aj bravúry, napríklad pri kvalitných hercoch alebo animovaných postavách. Divadlo mi určite pripadá komplexnejšie, ale aj tam sú zradné vody.

„Verím, že v každej kritike je trocha pravdy, nad ktorou treba pouvažovať.“

V O2 teraz došlo k výraznému zvýšeniu dát v prípade niektorých paušálov. Viete si v súčasnosti predstaviť život bez internetu v mobile?

Nie, neviem.

Kedy vám mobilný telefón a internet v ňom najviac pomáhajú, resp. na čo dáta primárne využívate?

Na e-maily a na mediálne prílohy v nich. Či už sú to filmy alebo hudba.

Ako rád trávite svoj voľný čas?

Fotografovaním málo populárnych a obyčajných miest mimo koncentrácie ľudí. Výjazdmi do prírody na čerstvý vzduch.

Náš rozhovor vychádza pred Vianocami. Máte toto obdobie rád? Ak áno, prečo?

Pretože má v sebe mágiu, tajomstvo a nádej, hoci proti tomu každý rok silno bojuje komerčný marketing a humbug. Preto bojujem aj ja. Vypínam telku, rádio, nechodím nakupovať a prežívam Vianoce sám v sebe.

Je nejaká tradícia alebo nejaký rituál, ktoré sa vám s Vianocami spájajú a musíte ich každoročne absolvovať?

Každý rok cestujeme po návštevách. Stretnutie rodiny je pre mňa najsilnejšia tradícia.

„Ako hlas O2 som pri zrode kampaní, ponad plecia nazerám na prácu grafikov, animátorov, marketérov a je to pre mňa zaujímavé prostredie.“

K Vianociam patria aj koledy. Je to často jediné obdobie, keď sa v našich rodinách spieva. Aký k nim máte vzťah? Rád si ich zaspievate?

Ale áno. Svoju mamu často počujem spievať, pohmkávať si, ja tiež rád spievam. Dokonca som kedysi vedel koledy aj zahrať na klavíri, ale už som vyšiel z cviku. Nestáva sa však, že by u nás na Vianoce nastalo vyložene koledové pásmo.

Ktorú koledu máte najradšej a je pre vás takpovediac zosobnením vianočných sviatkov?

Tichá noc má pekný text, ktorý mi vždy navodí atmosféru Vianoc, aj keď nie som nábožensky založený. Sviatky by podľa mňa mali byť hlavne tiché a sväté. A štedré v pocite spolupatričnosti.

Ján Koleník

Po absolvovaní herectva na VŠMU v roku 2004 sa stal členom Činohry SND, kde pôsobí doteraz. Popri divadle pravidelne účinkuje aj v rôznych televíznych seriáloch. Je držiteľom viacerých divadelných ocenení a vyhral aj niekoľko diváckych ankiet popularity. Okrem iného sa venuje reklame a dabingu. Približne od polovice roka 2017 prepožičiava svoj hlas spoločnosti O2. Možno ho tak počuť v TV spotoch, v rádiu aj počas telefonátu na zákaznícku linku modrého operátora.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

„Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.“

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

„Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.“

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

„Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.“

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať zdravý športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu a zistiť, na ktorý šport majú najlepšie predpoklady.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Menej chrápania, viac čítania: 6 nových appiek, ktoré odporúčame vyskúšať

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac