Ľudmila Kolesárová z Dobrého Anjela: Aj jedno euro veľmi pomôže. Je to kvapka, ktorá tvorí oceán

Ľudmila Kolesárová je marketingovou manažérkou neziskovej organizácie Dobrý Anjel, ktorá pomáha rodinám, kde mama, otec, alebo dieťa trpia závažnou chorobou a táto choroba ich dostala do finančnej núdze. Porozprávali sme sa s ňou nielen o jej práci, ale aj maličkostiach, ktoré ju tešia.

V rámci rozhovoru nám opísala aj nezvyčajné situácie, po ktorých ľudia začali do Dobrého Anjela prispievať a priblížila, o čom je jej nová kniha, ktorá vyšla v októbri.

Celý deň sa skladá z rôznych maličkých momentov a situácií. Máte nejaký osobný návod, ktoré malé veci a rozhodnutia počas dňa pravidelne robíte, aby ste sa vy a vaše okolie cítili lepšie?

Mám také malé rituály. Povedala som si, že celú základnú školu absolvujú moje deti s raňajkami do postele. Nie je to veľmi výchovné, ale aj ten môj deviatak dostane ráno kakavko. I keď ten sa ma už niekedy ráno snaží predbehnúť. Sebe doprajem radosť tým, že po príchode do práce nezačnem hneď pracovať, ale najskôr si dám svoju prvú kávu.

Ďalšie pekné momenty prichádzajú automaticky s prácou, potešia ma milé telefonáty alebo e-maily. A tiež sa snažím aspoň raz za týždeň zahrať si s rodinou spoločenskú hru a čo najviac im vykompenzovať to, že som veľa v práci.

Ktorá maličkosť vás osobne potešila naposledy?

Včera som absolvovala bezproblémovú cestu z Popradu do Bratislavy. Síce pršalo, ale nevytvorila sa žiadna zápcha, ani nič podobné. Pre mňa je to dôležité, keďže každý týždeň takto cestujem. Keď som vystúpila, povedala som si ,Díky, Bože, všetko bez problémov!’

Veľa cestujete po Slovensku. Ako vnímate súčasnú generáciu mladých ľudí? Máte z nich pocit, že čoraz viac z nich má chuť nezištne pomáhať, či už charitou alebo nejakým dobrovoľníctvom, alebo platia predsudky, že ich nič okrem smartfónov a hudby nebaví?

Vnímam to cez dva pohľady. Prvý je cez môjho 15-ročného syna a druhý je profesijný, keď sa stretávam s mladými ľuďmi. Sú to možno také bubliny, ale snáď až tak nie. Môj syn sa pohybuje v kruhoch, kde sú skvelí mladí ľudia, chodia do prírody, čistia lesy, zaujímajú sa o politiku a, bohužiaľ, vedia aj veľa politických vtipov (smiech). Tak isto sa v práci stretávam s mladými ľudmi, ktorí nám ponúkajú pomoc ako dobrovoľníci.

Nejako nás pohltilo životné tempo, ktoré prevalcovalo tie pekné maličkosti. Nevieme spomaliť, vychutnať si okamih.“

Celkovo sa mladí snažia pridať k rôznym formám občianskeho aktivizmu. Píšu nám, ako by mohli pomôcť. Ja som celkovo s prístupom mladých spokojná, len aby tu aj neskôr ostali žiť.

Dokážu sa dnešní ľudia ešte tešiť z maličkostí?

Myslím, si že trošku menej, ako kedysi. Nejako nás pohltilo životné tempo, ktoré prevalcovalo tie pekné maličkosti. Nevieme spomaliť, vychutnať si okamih.

Dá sa to naučiť? Máte vy nejaký recept?

Skôr som si vybudovala také postupy, čo robiť, keď mi je naozaj ťažko, keď sa niečo prihodí v práci. Určite si dám kávu alebo teplý čaj, alebo horúci kúpeľ, pustím si hudbu. V aute rada počúvam podcasty. Väčšinou Lampu a potom rôznych ľudí a rôzne témy, nemám špeciálnych obľúbencov.

Určite sa nájdu ľudia, ktorí chcú nejakým spôsobom prispieť na Dobrého Anjela, ale nie vždy môžu finančne. Majú aj nejaké iné možnosti?

Najdôležitejšie sú tie peniaze. A pre mňa je najdôležitejšie, aby ľudia pochopili, že aj jedno euro naozaj stačí. Lebo u nás je to o mase. Stále mi niekto povie: „Nemám, som na materskej, mám teraz ťažšiu situáciu…“

Ale myslím si, že to euro sa nájde u každého. Bolo by fajn, keby ľudia pochopili, že nechceme od nich veľa, vôbec to nemusí byť desať eur. Ide o tú masovosť, keď dá milión ľudí po eure, je to milión eur. Celý princíp Dobrého Anjela je more zložené z mnohých kvapiek.

Okrem toho sa dajú darovať vernostné body z čerpačiek OMV, v Martinuse môžete zaokrúhliť platbu o pár centov a aj keď sa to nezdá, to nám robí niekoľko tisíc eur mesačne. Stali sme sa tiež súčasťou projektu Dobromat. Vyberiete si obchod, cez ktorý nakúpite a organizáciu, ktorú svojim nákupom podporíte bez toho, aby ste zaplatili niečo navyše. Peniaze za vás pošle predajca.

Teraz sme spustili projekt AnjelSKý, ktorý funguje na podobnom princípe. Spolupracujeme so špičkou výrobcov rýchloobrátkových tovarov a kúpou ich tovaru tiež nepriamo prispievate na Dobrého Anjela.

Pamätáte si na nejakú naozaj nezvyčajnú situáciu, po ktorej sa niekto stal vaším prispievateľom?

Nedávno som takéto situácie opisovala na mojom blogu. Napríklad Siky z Martina. On je onkologicky chorý pacient, vydal svoje básničky a vyzbieral nejaké peniaze. Zatiaľ ich však nepovažoval za až také potrebné, tak sa mi ozval, či by sme ich nevedeli posunúť niekomu, kto ich potrebuje viacej. Najviac sa mi na ňom zapáčilo jeho uvažovanie v zmysle komunity. Je Martinčan a chcel, aby sme našli nejakú rodinu z Martina, pretože podľa neho by si ľudia mali pomáhať hlavne v rodine a vo svojom blízkom okolí.

„Spomínam si tiež na pána, ktorý nám posielal peniaze z väzenia. Že si uvedomuje, že ľudia sú aj v horšej situácii ako on. Už si však nepamätám, za čo sedel.“

Zaujímavý bol tiež chlap, či skôr chlapec, ktorý autom ohrozil rodinu na bicykloch na poľnej ceste. Tu som dostala veľkú lekciu, pretože ja by som to asi takto pokojne neuhrala. Keďže došlo k zraneniu, na miesto musela prísť polícia, ale poškodený pán bol natoľko dobrosrdečný, že to chcel riešiť iba dohovorom. Na to sa zamestnávateľ chlapca rozhodol finančne odškodniť poškodeného pána a ten daroval všetko na Dobrého Anjela. Z paradoxne negatívnej situácie sa nakoniec predsa len urodilo niečo dobré.

Spomínam si tiež na pána, ktorý nám posielal peniaze z väzenia. Že si uvedomuje, že ľudia sú aj v horšej situácii ako on. Už si však nepamätám, za čo sedel (smiech).

Pozorujete nárast príspevkov do Dobrého Anjela v predvianočnom období? Máte ešte v priebehu roka nejaké podobné malé vrcholy?

Na Vianoce je to najviac, áno. Väčšinou sa to rodinám prejaví v januári, keď sa prvého posielajú peniaze na účet. A často už aj v decembri sa prejaví silnejší november. Ono to ani nie je tým, že ľudia zvyšujú svoje príspevky, ale pridávajú sa mnohé firmy, ktoré nám posielajú peniaze z večierkov, tombôl a podobne.

Určite sa stretávate s podobnými charitatívnymi projektmi ako je Dobrý Anjel. Je nejaký, ktorý vás v poslednej dobe oslovil a chceli by ste, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac ľudí?

Všetky. Fandím všetkým týmto projektom. Mám veľmi rada ochranárske aktivity. Napríklad Arolla Film točí ochranárske filmy, aby ukázali, aká krehká je naša príroda. A myslím si, že veľmi malá pozornosť sa venuje starým ľuďom. Sú tak isto zraniteľní ako deti, a pritom deti dostávajú všetku pozornosť a na starých sa zabúda. Každý z nás by mal svoje posledné okamihy naplno a nie na okraji spoločnosti.

Na jeseň ste vydali knihu pre mládež s názvom Nevzdať sa. O čom je a prečo by si ju mal človek prečítať?

Sú to výpovede mladých ľudí a moja kamoška Kika má na ruke tetovanie „Never give up” (Nikdy sa nevzdávaj). Má svalovú dystrofiu a je na vozíku. Ja som si ju raz odfotila a vznikla krásna fotografia jej potetovanej ruky a kolieska z vozíka. Potom, keď sme premýšľali, čo nás na tých mladých ľuďoch najviac inšpiruje, zistili sme, že je to tým, že oni žijú oveľa ťažšie životy a žijú ich naplno. Takto nejako vznikol názov.

Kniha pozostáva z krátkych výpovedí mladých ľudí od približne 16 do 23 rokov. Ide o ich príbehy, ako sa popasovali s onkologickým ochorením, aké to bolo byť zavretý v nemocnici bez kamošov, ako im tí zase pašovali jedlo z fast foodov až po príbeh chlapca, ktorý chodí na diskotéky a pritom nemá nohu.

Je to skôr taká kniha pre mladých. Príbehy sme doplnili komentármi známych ľudí, je tam pán Lasica, GoGo, DJ EKG, rôzni ľudia z rôznych oblastí, ktorí nám na tému ,Ako sa nevzdať’ dali pohľad z druhej strany. Kniha vyšla koncom októbra.

Inak, náš prvotný zámer bol, aby si túto knižku čítali naši mladí. Oni sa totiž nikdy nemajú šancu stretnúť v jeden čas na jednom mieste a pokecať si o tom, aké je to ťažké, ale že vlastne sa to dá. Knihu dostanú zadarmo, aby sa dozvedeli, ako sa s týmito problémami pasujú ich rovesníci a zdraví, ktorí si ju kúpia, sa zase od nich niečo naučia.

Pracujete s ľuďmi v núdzi, ktorých príbehy sú občas veľmi smutné. Ako sa s tým vyrovnávate? Dá sa vôbec na prácu nemyslieť, keď prídete domov?

Chvíľu to trvalo, človeka to najprv pomelie a prepadne spasiteľskému syndrómu, že musí zachrániť všetkých. Potom mi moje rácio povedalo, že to takto nepôjde a naučila som sa úplne vypnúť. Na dovolenke proste nedvihnem telefón, musela som si to tak nastaviť, inak by som vyhorela. A rada chodím do hôr, kde vlastne nie je signál a ani ľudia.

Ľudmila Kolesárová

Je marketingovou manažérkou neziskovej organizácie Dobrý Anjel. Žije v Poprade, má dve deti a o jej práci si môžete prečítať na blogu Denníka N.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

10 filmov, ktoré sa tradične na Vianoce pozerajú v rôznych krajinách sveta

Vianoce si dnes už nevieme predstaviť bez takých filmových klasík ako Perinbaba, Pelíšky, Mrázik, Sám doma či S tebou ma baví svet. Aké filmy ale pozerajú v iných krajinách?

Opýtali sme sa cudzincov z rôznych kútov sveta, bez ktorého filmu si nevedia predstaviť vianočné sviatky v ich krajine. A takéto boli výsledky.

Ukrajina: Večery na dedine neďaleko Dikaňky (Вечори на Хуторі Близ Диканьки)

Filmová adaptácia Gogoľovej poviedky je o kováčovi Vakulovi, ktorý miluje krásnu Oksanu.

Tá so svadbou ale robí drahoty. Za muža si ho zoberie vraj len vtedy, keď jej donesie také črievičky, aké nosí samotná cárovna. Pomoc zamilovanému neštastníkovi sľúbi čert, ale len pod podmienkou, že Vakula zapredá svoju dušu.

Fínsko: Santa Claus a čarovný bubon (Joulupukki ja noitarumpu)

Krátka animovaná rozprávka, ktorá vznikla na motívy detskej knižky fínskeho spisovateľa Mauri Kunnasa.

Dej sa točí okolo kresby, ktorá príde do Santovej dediny. Ani Santa, ani nikto z jeho pomocníkov však nevedia rozlúsknuť, aký darček si želá dieťa, ktoré list poslalo.

Chcete si pozrieť dobrý film alebo televízne vysielanie priamo vo svojom mobile? Nainštalujete si aplikáciu O2 TV v mobile.

Rusko: Irónia osudu (Ирония судьбы, или С лёгким паром!)

Hlavný hrdina filmu menom Žeňa popíja s priateľmi v Moskve. V značne veselej spoločenskej nálade ho partia kamarátov nasadí do lietadla smerom do Leningradu.

Tam sa nechá odviezť na na svoju moskovskú adresu. Iróniou osudu je rovnaká ulica aj v Leningrade. S rovnakým štandardizovaným domom, bytom aj nábytkom. Žeňa s prekvapením zisťuje, že v jeho byte býva cudzia žena.

 Nórsko: Tri oriešky pre Popolušku

Mnohých možno prekvapí, že Nóri si na Vianoce radi pozrú rozprávku, ktorá je v našich končinách každému dôverne známa.

Reč je o česko-nemeckej rozprávke Tři oříšky pro Popelku, v ktorej Popelku stvárnila nezabudnuteľná Libuše Šafránková.

Rumunsko: Ho Ho Ho (Ho Ho Ho)

Horaţiu je 8 ročný chlapec z Bukurešte, ktorý stále verí v Santa Clausa. Na deň Vianoc sa s mamičkou vyberie do nákupného centra.

Normálny deň sa zmení na veľké dobrodružstvo, keď sa chlapec stratí a stretne zlodeja – vreckára Iona, ktorý je prezlečený za Santu. Horaţiu verí, že Ion je skutočný Santa a rozhodne sa nepustiť ho z dohľadu za žiadnu cenu.

 Poľsko: Noc plná zázrakov (Listy do M.)

Poznáte romantickú komédiu Láska nebeská? Poliaci natočili vlastný variant, ktorý v niektorých ohľadoch možno prekoná aj britský originál.

V predvianočnej Varšave sa odohráva príbeh piatich mužov a žien, ktorí zistia, že pred Vianocami a láskou sa nedá uniknúť.

 Taliansko: Kino-bábovky (Cinepanettoni)

Už od roku 1983 sa v Taliansku točí komediálna sága, ktorú domáci poznajú pod názvom Cinepanettoni (v taliančine “cine” znamená kino a “panettoni” je druh sladkého chleba podobného bábovke, ktorý Taliani tradične jedia na Vianoce).

Doteraz vzniklo 25 dielov. Príbehy jednotlivých filmov sa väčšinou točia okolo stereotypov talianskej rodiny, ktorá si užíva vianočnú dovolenku na pekných miestach.

 Francúzsko: Ježisko je darebák (Le Père Noël est une ordure)

Dvaja zamestnanci linky dôvery pre samovrahov trávia Štedrý večer v práci. Pozabudnú na základné pravidlo a pozvú do kancelárie rovno niekoľko zúfalcov.

Udalosti naberú spád, keď do call-centra zavíta tehotná žena, jej násilnícky priateľ v kostýme Santa Clausa a transvestita Katia.

 Španielsko: Deň šelmy (El día de la bestia)

Španieli si okrem bežných rozprávok a rodinných komédii na Vianoce obľúbili pozerať aj jeden veľmi netradičný kúsok. Film s názvom Deň šelmy je totiž čierna komédia s hororovými prvkami.

Rozpráva príbeh kňaza, ktorý rozlúšti proroctvo hovoriace o tom, že na Štedrý večer má do Madridu prísť Antikrist. Duchovný sa dovtedy snaží spáchať čo najviac hriechov, aby sa dostal do pekla a zabránil tak narodeniu beštie.

 Nemecko: Luskáčik a Myší kráľ (Nußknacker und Mausekönig)

Klasická nemecká rozprávka rozpráva príbeh dievčiny menom Marie, ktorý sa odohráva na Štedrý večer. Marie dostane od krstného otca luskáčik na orechy v podobe vojačika v uniforme.

V noci sa Marie zobudí na to, ako z podlahy vyliezajú myši na čele s Myším kráľom. Luskáčik sa premení v krásneho princa, aby Marie pribehol na pomoc a vzápätí ju pozval so sebou do kráľovstva bábik.

Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek

Máte chuť na dobrý film? Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si tie najlepšie snímky a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac