Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

O svojej babke s modrými vlasmi vytvoril populárny profil. Jej humor a dobrota baví tisíce Slovákov

„Moja babka je moja najlepšia kamarátka,“ hovorí fotograf Marek Pupák.

Môže vzťah so starými rodičmi prerásť do hlbokého priateľstva? Marek Pupák a jeho babka sú živým dôkazom. Dokumentárny fotograf začal o svojej babke s charakteristickými modrými vlasmi a ich vzťahu tvoriť počas pandémie instagramový profil, ktorý často vytvára úsmev na tvári aj nám v redakcii Sódy. Porozprávali sme sa o tom, ako profil vznikal, aj o komunite, ktorá sa okolo neho vytvorila.

V rozhovore s Marekom Pupákom sa dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila ich vzťah,
  • v čom je preňho babka najväčšou inšpiráciou,
  • ako spolu najradšej trávia čas,
  • či príbehy o blue.grandma vyjdú aj knižne.

Čítajte aj: Lockdown otvoril aj to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať, hovorí párová terapeutka

Vaša babka je dôkazom toho, že aj vo vyššom veku môže život človeka tešiť. Je aj to dôvod, prečo profil blue.grandma vznikol? Pôvodne totiž boli príspevky o babke a vašom vzťahu na vašom osobnom profile. 

Keď som pridával babkine fotky na svoj profil, videl som, že ľudia to vnímajú pozitívne, a postupne sa zrodila myšlienka odčleniť to. Nosil som ju v hlave veľmi dlho, no pustil som sa do toho až minulý rok.

Profil vznikol v júni minulého roka, aktuálne má viac ako 18 000 sledovateľov a v podstate absolútne pozitívnu spätnú väzbu. Postupne vznikla komunita ľudí, ktorá vaše príbehy pravidelne sleduje. Očakávali ste, že bude mať taký úspech?

Nečakal som to vôbec. Určitý čas to, samozrejme, trvalo, bolo potrebné, aby ľudia pochopili, o čo ide. Počet followerov môže v ľuďoch vzbudzovať pocit, že je to úspešné. Nie vždy je však počet sledovateľov zrkadlom úspechu, mnohé profily majú neaktívnych používateľov, preto som naozaj rád, že u nás tá komunita funguje a ľudia sú aktívni.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Blue Grandma (@blue.grandma)


Píšu, že im sledovanie profilu pomáha, že im spríjemňuje deň, za čo som úprimne rád. Aj keby mal babkin profil povedzme len tisíc používateľov a 5-6 z nich by napísalo, že im to zlepšuje náladu, považoval by som to za veľký úspech.

Zaujímavé je, že na profile ste spočiatku komunikovali v angličtine a slovenské popisky ste pridali neskôr. Od začiatku tam teda bola ambícia získať medzinárodné publikum? 

Aj názov účtu je v angličtine, zámer tu teda bol, a naozaj máme aj zahraničné publikum. Neskôr som si však uvedomil, že profil sledujú aj ľudia, ktorí možno po anglicky dobre nevedia, a začal som pridávať popisy aj v slovenčine.

O preklady do angličtiny sa stará moja snúbenica a na jej preklady dostávam od ľudí z Ameriky alebo z iných anglicky hovoriacich krajín pravidelne veľmi dobré reakcie. Snúbenica je síce na prvý pohľad neviditeľná, ale je dôležitou súčasťou nášho tímu.

Aj keby mal babkin profil povedzme len tisíc používateľov a 5-6 z nich by napísalo, že im to zlepšuje náladu, považoval by som to za veľký úspech.

V komentároch pod príspevkami ku koncu minulého roka veľa ľudí písalo, že váš profil je to najkrajšie, čo v roku 2020 objavili. Nevnímate to tak trochu ako záväzok? 

Nechcem to brať ako záväzok. Nešiel som do toho s tým, že idem vytvoriť profil, ktorý bude populárny, dôležitá je pre mňa autenticita a toho sa snažím stále držať. Úspech sme si možno zachovali aj vďaka tomu, že sme sa bezhlavo nepustili do spoluprác.

Stále sa snažím pridávať fotografie, ktoré sú v mojich očiach vkusné a dopĺňať ich príbehmi, ktoré majú ľuďom čo povedať. Nechcem však nijako kalkulovať ani sa štylizovať.

Minulý rok do našich životov zasiahla pandémia. Keďže každý žijete v inom meste, možnosť tráviť spolu čas sa obmedzila. Ovplyvnilo to nejakým spôsobom váš vzťah s babkou?

Bola to pre nás nová situácia tak ako pre každého. Začali sme si viac volávať, aj viackrát za deň, snažili sme sa navzájom povzbudzovať, rozprávali sme sa o tom, ako to celé prežívame. Fungovali sme ďalej, život sa nezastavil. Babka to zvládala a stále zvláda perfektne.

Najmä minulý rok na Veľkú noc, keď sa to všetko začínalo, nám bolo ľúto, že sme sa nemohli stretnúť, ale pristupovali sme k tomu zodpovedne a dodržiavali všetky nariadenia.

Keď sa potom v lete zase uvoľnili, opäť sme sa začali stretávať. Verili sme, že to všetko zvládneme, a snažili sme sa vidieť svetlo na konci tunela. Často sme sa bavili o úplne iných veciach, aby sa nám to celé nedostalo príliš pod kožu.

Dnes sa veľa hovorí o tom, ako technológie priblížiť starším ľuďom. Aký vzťah k nim má vaša babka?

Babka síce vníma Instagram a sociálne siete, ale je to človek z úplne inej doby. Snažím sa jej vysvetľovať, čo je like a kto je follower, ale nie všetko je pre ňu jasné, napríklad ako funguje zdieľanie. Vníma však spätnú väzbu od ľudí, odovzdávam jej odkazy od fanúšikov.

Odbremeňte starých rodičov od platieb za telefón a zoberte si ich aj s paušálom od O2 k sebe na faktúru. Získate tak možnosť mať O2 Internet na doma výhodnejšie. Viac o ponuke O2 Spolu

Ona nerozumie mechanizmu technológií, ja zase nerozumiem, ako dokáže pripraviť také brutálne jedlo a pritom je to pre mnohých vrátane nej normálna vec. Každý z nás rozumie niečomu inému.

Aj s ohľadom na fungovanie technológií obsah na profil vždy vyberám veľmi citlivo, aby som jej neuškodil. Cením si naše súkromie a vždy zvažujem, ktoré momenty z nášho života zverejním.

Stále sa snažím pridávať fotografie, ktoré sú v mojich očiach vkusné a dopĺňať ich príbehmi, ktoré majú ľuďom čo povedať. Nechcem však nijako kalkulovať ani sa štylizovať.

Na profile vidno, ako sa snažíte babke vymyslieť program a tráviť s ňou čas aktívne, idete sa prejsť, hráte petang. Vnímate, že babka je aj vďaka tomu čulejšia a spokojnejšia?

Osobne si nemyslím, že to vychádza z aktivít ako petang. Babka je veľmi aktívny človek celý život a je v pohybe každý deň od prebudenia. Dopraje si veľmi málo takého oddychu, že by nič nerobila a vyložila si nohy. Neustále sa drží so svojom tempe – umyje podlahu a potom ide variť, keď dovarí, ide robiť niečo iné.

Vyslovene nemá rada, keď sa jej ponúknem, že niečo spravím za ňu, napríklad navarím alebo povysávam. Samozrejme, sú veci, pri ktorých pomoc prijme, napríklad keď potrebuje nakúpiť ťažké veci.

Má rada, keď stále niečo robí, zamestnáva jej to hlavu a vďaka tomu prirodzene pôsobí veľmi čiperne. Je navyše veľmi zvedavá.

Rada trávi čas vonku a často ma vyslovene ťahá, aby sme išli na výlet. Má rada, keď ideme autom a môže sledovať krajinu. Chodíme spolu na hríby a na bylinky. Mali sme to tak celý život, aj keď som bol malý. Keď som ešte nemal auto, chodili sme autobusom.

Často sa stáva, že vzťah vnúčat a starých rodičov postupom času ochladne, vnúčatá napríklad odídu študovať do väčšieho mesta a väzby sa prerušia. Vám sa nikdy nič také nestalo?

Možno tie vzťahy nikdy neboli také silné a nikdy úplne nefungovali. Môžete sa presťahovať aj do Austrálie, ale niektoré veci pretrvajú, lebo si ich chcete zachovať, sú vašou súčasťou. Pre mňa je vzťah s babkou taká silná väzba ako moja vlastná existencia.

Babka má rada, keď stále niečo robí, zamestnáva jej to hlavu a vďaka tomu prirodzene pôsobí veľmi čiperne. Je navyše veľmi zvedavá.

Babka je moja najlepšia kamarátka, potrebujem ju, aby som sa cítil dobre a pri nej sa tak cítim. Keď za ňou prídem a otvorí dvere bytu, tak sa to všetko dobro a radosť na mňa doslova vyleje. A keď ešte vidíte, ako vaša prítomnosť spôsobuje niekomu inému takú radosť, je to puto. A také puto si treba udržať. Mne to príde úplne prirodzené, lebo sme to tak mali vždy, ale uvedomujem si, že to tak nemá každý.

Kým v detstve sa o nás starí rodičia zvyknú starať a často nahrádzajú rodičov, ktorí trávia dlhé hodiny v práci, v dospelosti sa to otočí. Na fotkách vidno, ako pomáhate babke napríklad pri strihaní vlasov alebo farbení vlasov na typický modrý odtieň, čo pôsobí až intímne. Je aj toto vec, čo vás možno ešte viac zblížila?

Nevnímam to tak, k strihaniu sme sa dostali po vypuknutí pandémie, keď sa zatvorili kaderníctva a babka sa sťažovala, že má dlhé vlasy. Ja som sa viackrát v živote strihal sám, mám v tomto smere určité sebavedomie, takže som sa jej ponúkol. Ona vedela, že sa občas strihám a výsledok nebýva najhorší, preto sa nebála.

Babka teda súhlasila, povedala, že pre koronu aj tak nikam nechodí a výsledok nemusí byť úplne dokonalý. Už som ju strihal viackrát a vždy povedala, že sa jej to páči a je spokojná.

Podobne som sa dostal aj k farbeniu. Človek to síce zvládne aj sám, ale babka to chcela mať pekne urobené aj vzadu, tak som jej s tým pomohol. Áno, opäť je to možno intímna chvíľa, ale robíme to bežne. Keď sa nad tým teraz zamýšľam, je to možno naozaj moment, kde istým spôsobom cítiť, že sa rola vymenila.

Viac ako v tomto momente to však cítim, keď jej idem nakúpiť a môžem ten nákup zafinancovať, že viem sám zarobiť peniaze a kúpiť niečo pre ňu. Celé detstvo bola ona tým človekom, ktorý to robil pre mňa.

Babka je zaujímavá aj tým, že hovorí, že jej život je spokojný, aj keď žije skromne. Je to zaujímavý kontrast s množstvom influencerov, ktorí na Instagrame propagujú luxus a hojnosť. V čom je pre vás najväčšou inšpiráciou?

Na babke sa mi páči, že je neustále optimisticky naladená. Samozrejme, mnohé veci sa jej dokážu dotknúť, vie súcitiť s ľuďmi, ktorým sa deje niečo zlé, ale je v podstate stále veselá a optimistická. Myslím, že táto jej pečať sa odrazila aj na mne, lebo aj ja som pomerne optimistický.

Babka a jej generácia zažili veci, ktoré si my poriadne ani nevieme predstaviť, a veľmi si cením, že nie je zatrpknutá, že sa teší z toho, čo má, je to pre mňa veľká škola.

Páči sa mi tá jej spomínaná skromnosť, ako sa dokáže tešiť, keď ideme na obyčajný výlet. Takéto nastavenie by som si rád udržal aj ja a posunul ho raz, keď tu už ona možno nebude, na svoje deti.

Ďalšou rovinou je jej humor, podľa mňa je neuveriteľne vtipná a na množstve jej vyjadrení sa bavia nielen fanúšikovia, ale aj ja.

Nedávno ste otvorili aj tému očkovania proti koronavírusu. Zdieľali ste fotku, keď babka dostala prvú dávku vakcíny, informovali ste o druhej dávke. Dnes je to veľká a pomerne citlivá téma, prečo ste sa rozhodli priniesť na profil aj tento rozmer?

Nebol v tom žiaden veľký zámer. Profil dokumentuje babkin život a náš vzťah, dal som to von, lebo sme to práve zažívali. Možno je to istým spôsobom veľké, lebo teraz sa očkuje a všetci to riešime, ale cieľom nebolo meniť mienku ľudí. Profil je o tom, ako žijeme a teraz sme zažili aj toto.

Bola to pomerne neobvyklá situácia, a keďže profil je pre mňa najmä o fotkách, chcel som to mať zachytené, rovnako ako som si babku odfotil, keď bola voliť. Aj preto, lebo si pamätá časy, keď ešte voliť nemohla.

S babkou a celým profilom sa spájajú rôzne vtipné momenty, od toho, ako vám vyvára, čo je typické pre mnohé babky až po to, ako so susedou „bojujú“ o umiestnenie papúč vo vstupnom priestore, ktorý majú spoločný. Aká udalosť s ňou spojená vás naposledy pobavila?

Z rukáva asi nevysypem nič super vtipné, momentálne je však babka na výlete, ona to volá dovolenka, u mojej krstnej mamy, kde si vždy dobre oddýchne. Volali sme spolu a hovorila mi, že bola u kaderníčky. Kaderníctva sú už otvorené a mala pocit, že vlasy už má dlhé, tak išla. Rozprávala mi, že kaderníčke hovorila o tom, ako ju strihám a že je s tým spokojná. Tak mi tam spravila reklamu.

Pri príležitosti 86. narodenín babky vznikla vydarená grafika. Máte v tomto smere ďalšie plány? Neuvažujete o knižke, ktorá by váš vzťah dokumentovala?

Určite plánujem ďalšie grafiky, rád by som z toho spravil zberateľskú vec a vždy sa spojil s iným grafikom.


Blue.grandma je pre mňa v prvom rade fotografický projekt, o knižnom spracovaní tiež uvažujem už pomerne dlho, akurát ešte neviem, akú formu by malo mať. Ľudia si napríklad často pýtajú babkine recepty, možno by sa to dalo spojiť aj s nimi. Chcel by som však, aby si to zachovalo aj estetický rozmer a pôsobilo to ucelene.


Uľahčite svojim starým rodičom a rodičom fungovanie a ušetrite. Ak si svojich blízkych s paušálom od O2 vezmete k sebe na faktúru, môžete získať spoľahlivý O2 Internet na doma so zľavou až 100 %. Všetko o ponuke O2 Spolu nájdete na tomto mieste.

Marek Pupák

Je slovenský dokumentárny fotograf, ktorý má na konte viacero ocenení. V júni 2020 vytvoril na Instagrame profil blue.grandma, kde zachytáva život svojej babky a ich vzájomný vzťah. 

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Hýbme sa tak, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke, radí trénerka

Jednoduchými cvičeniami pomôžete svojim deťom nastaviť správne držanie tela.

Zvesené ramená, predsunutá hlava, odstávajúce lopatky. Ak patríte k rodičom, ktorí na svojich deťoch alebo sebe podobné črty rozpoznávajú, nikdy nie je neskoro na týchto nežiaducich návykoch zapracovať. So športovou trénerkou Andreou Ballovou sme sa rozprávali, ako s deťmi cvičiť pre dlhodobo zdravší chrbát, prečo je dôležité tráviť čas na čerstvom vzduchu spontánnym pohybom a ako podporiť zdravý vývin už odmalička.

V článku sa dočítate: 

  • ako rozmýšľať nad efektívnym pohybom,
  • prečo sa odporúča v každom veku cvičiť podľa metódy vývojovej kineziológie, 
  • aká je najlepšia cesta  k zdravému postproduktívnemu veku,  
  • prečo by sa deti nemali do školy stále voziť autom,
  • ako deti zlákať aj na náročnejšie cviky.

Psychológ radí, prečo je lepšie dieťa zapojiť do varenia ako pustiť mu video

Ste trénerka trénerov, ako ste sa k tomu dostali? 

Absolvovala som DNS školenie pre športových trénerov na School of Rehabilitation v Prahe. DNS je terapia vychádzajúca z vývojovej kineziológie, ktorú sa snažíme pri akomkoľvek športovom tréningu používať čo najviac. 

Čo je to vývojová kineziológia? 

Keď sa dieťa narodí a kým začne chodiť, prechádza určitými vývojovými polohami. Samo a prirodzene prichádza na to, ako sa dostať na štyri, ako sa posadiť, ako sa za niečím natiahnuť alebo sa zohnúť.

Vývojová kineziológia, v skratke „vývojovka“, sa zaoberá práve týmito polohami a ich poruchami v dospelosti. Často sa stáva, že ak dieťa jednu z týchto polôh v detstve preskočí, prostredníctvom vývojovej kineziológie sa do nej učí dostať späť a pohybovať sa v nej. Správne pohybové vzory sa mu týmto spôsobom opäť vrátia a možné bolesti ustúpia.

Čo je to DNS metóda cvičenia?

Nesprávne držanie tela či nesprávne vykonávaný pohyb vznikajú v priebehu nášho života už od raného detstva. DNS (dynamická neuromuskulárna stabilizácia) je metóda cvičenia, ktorá pracuje so správnymi aj nesprávnymi pohybovými stereotypmi, snaží sa ich v centrálnej nervovej sústave preprogramovať a cez princípy vývojovej kineziológie správne nastaviť pohybové správanie. Túto metódu cvičenia založil svetovo uznávaný český fyzioterapeut prof. PaedDr. Pavel Kolář, PhD. 

Pohybových prístupov je viacero, vďaka čomu ste sa rozhodli ísť práve týmto smerom? 

Keď boli moje dcéry mladšie, robili krasokorčuľovanie a vtedy som si všimla, že jednostranné zaťaženie a pohyb, ktorý vykonávali, im nerobí dobre. Vždy som celkom prirodzene išla po tom, aby sa človek hýbal zdravo, aby sa mu na tele nevytvárali rôzne dysbalancie a aby sa vyhol zraneniam.

Veľa som si o tom čítala, pozerala videá a dostala som sa na konferenciu organizovanú Národným športovým centrom, kde som stretla trénera, ktorý pracoval so športovcami na základe fyzioterapie. Odporučil mi jednu pohybovú akadémiu v Prahe, na ktorej som si po pol roku spravila certifikát a neskôr absolvovala niekoľko kurzov DNS metódy na School of Rehabilitation pre športových trénerov. 

Vyskúšali ste túto metódu pohybu aj neskôr na svojich dcérach?

Áno, učila som ich kompenzačné cvičenia. Deti majú všeobecne tendenciu k zhoršenému držaniu tela a tým, že moje dcéry boli krasokorčuliarky, mali často rozpažené ruky, v dôsledku čoho im plecia ovísali vpred. Učila som ich, ako si aj pri skokoch vo vzduchu nájsť oporu v rukách. Cvičením sa im po čase lopatky pekne zažehlili a ja som videla, že tieto cvičenia skutočne fungujú. 

Deti majú naučené pohybové vzorce relatívne čerstvé. Fixujú sa, až keď začneme viac  sedieť ako chodiť. V prvom a druhom ročníku na základnej škole sa deti veľmi rýchlo učia aj správnym pohybovým vzorcom – samozrejme, pokiaľ nemajú nejaké patologické chyby.

Deti majú naučené pohybové vzorce relatívne čerstvé. Fixujú sa, až keď začneme viac sedieť ako chodiť.

Musím na správne držanie tela vyvíjať snahu alebo by to malo byť prirodzené? 

Závisí od toho, ako bol človek podporovaný a upozorňovaný v mladom veku, a teda či nemá nejaké svaly oslabené. Najlepšie, čo môžeme malým deťom dať, je nechať ich, nech sa plazia a lozia, čím si spevnia chrbát, vďaka čomu  budú aj celé telo držať správne. Zlé držanie tela môže viesť k zhoršenému dýchaniu aj ďalším neduhom.

Dá sa povedať, že pred tým, ako niekto začne robiť šport, sa potrebuje najskôr naučiť správne držať telo? 

To by bolo naozaj skvelé, no najdôležitejšie je naučiť sa dýchať do brucha. Veľa ľudí praktizuje hrudné dýchanie, pri ktorom namáhajú úplne iné svaly. Aj na svojich hodinách začínam správnym dýchaním do bránice, a ak to deti zvládajú, prechádzame do ďalších polôh.

S čím majú deti najväčší problém, čo sa týka držania tela? 

Oslabené medzilopatkové svalstvo, odstávajúce lopatky, zvesené plecia, predsunutá hlava a vypučené brušká. Ak si to rodičia všimnú, odporúča sa navštíviť fyzioterapeuta alebo športového trénera, ktorý im ukáže, aké cviky cvičiť pre zdravší chrbát. 

Čítajte aj: Cvičiť sa dá aj bez telocvične. Učitelia hovoria, ako motivujú deti k pohybu

Je správne chodiť s deťmi k fyzioterapeutovi preventívne? 

Deti do jedného roka sleduje pediater. Ak nerobia nejakú vývojovú polohu, pošle ich k fyzioterapeutovi, ktorý s nimi praktizuje reflexnú terapiu stlačením reflexných bodov, čím sa deťom naštartujú pohyby, ktoré zatiaľ nevykazujú. Sú niektoré športy, pri ktorých sa odporúča návšteva telovýchovného lekára, no dobrý telocvikár, ktorý má dieťa napozerané, vidí, ak tam niečo nie je v poriadku, a rodiča na to upozorní. 

Najlepšia cesta k zdravšej budúcnosti je spontánny pohyb, ako behanie, lezenie, štvornožkovanie, a občas sa dokonca treba aj zašpiniť, potknúť či spadnúť. Deti potrebujú takýchto spontánnych pohybových podnetov naozaj veľmi veľa.

Najlepšia cesta k zdravšej budúcnosti je spontánny pohyb – behanie, lezenie, štvornožkovanie – a občas sa dokonca treba aj zašpiniť, potknúť či spadnúť.

Ako sú na tom dnešné deti, čo sa týka pohybovej zručnosti? 

Niekedy to bolo tak, že väčšina detí v šiestich-siedmich rokoch na tom bola pohybovo dobre a len pár z nich nemalo dobre rozvinutú motoriku. Dnes vnímam, že je to naopak. Väčšina z nich nemá dobré držanie tela, deti nevládzu a nevedia vykonať ani základné pohyby, ako plazenie a podobne. 

Čím to je? 

Uvedomme si už len skutočnosť, že väčšinu detí vozia  rodičia do škôlky alebo školy autom, čiže aj tých pár krokov, ktoré deti mohli prejsť, presedia. Celý ich pohyb je počas celého dňa regulovaný; po škole idú opäť autom na krúžky a z krúžkov si sadnú pred televízor alebo mobil. Na ten spontánny pohyb, keď dieťa prišlo o druhej domov, hodilo tašku do kúta a mama ho do večera nevedela zohnať, pretože lietalo po sídlisku, môžeme zabudnúť. Mnoho detí dnes chodí von „ako za trest“.

Existuje nejaké pohybové minimum, ktoré by deti mali robiť? 

Ja by som bola najradšej, keby som videla sídliská a ulice plné detí, ktoré tam behajú, a to hlavne deti do desať rokov. Ale pohybové minimum zadefinovať neviem, pretože aj dve hodiny telesnej výchovy do týždňa sú hlboko pod minimom. Telo sa začne pozitívne meniť až pri troch hodinách týždenne.

Pracujete s deťmi od šesť až sedem rokov. Máte nejakú metódu, ako deti „zlákať“ aj na náročnejšie cviky? 

Snažím sa, aby deťom polohy vývojovej kineziológie pripomenuli nejaké zvieratko. Pomenovania ako chrobáčik, kobylka, tripod, medveď alebo pasenie barančekov deti oslovia viac.

Väčšinu detí vozia rodičia do škôlky alebo školy autom, čiže aj tých pár krokov, ktoré deti mohli prejsť, presedia.

Netreba asi zabúdať ani na opačný extrém, keď sú deti po škole krúžkami skôr preťažované. 

Mnoho rodičov chce, aby ich deti boli také všestranné, až sa divím, že to deti mentálne zvládajú. Na jednej strane je fajn, že sa „neflákajú“, no na strane druhej nemajú čas ani oddychovať. 

Spontánnosť sa zo života detí často vytráca, je veľmi dôležité nemať všetku činnosť vedenú. Ja bývam na dedine a vidím šľachovité výbušné deti, ktoré lozia po stromoch a stavajú bunkre, no na druhej strane sa zas v ničom inom nerozvíjajú a majú horšie známky. Je dôležité nájsť v tom určitú rovnováhu, no deti do 10 rokov by sme k športu mali naozaj viesť vedome.

Máte pozitívny príbeh zo svojej praxe, keď sa dieťa nehýbalo správne, ale naučilo sa to? 

Na O2 Športovej akadémii Mateja Tótha (ŠAMT), kde som školiteľkou, mám veľa pozitívnych príbehov. Spomínam si na Olivera z jednej školy, ktorý začal chodiť do mojej triedy na ŠAMT akadémii ako prváčik. Chlapec bol zakríknutý, nesmelý a potkýnal sa o vlastné nohy. Po pravidelnom tréningu, na ktorý sa vždy tešil, už po trištvrte roku zrazu ožil. Po druhom roku sa stal v behu najrýchlejším zo všetkých detí. A takýchto príkladov, keď pohyb na deti naozaj skvelo vplýva, je mnoho.

Máte vlastnú pohybovú filozofiu, ktorou sa riadite? 

Mojou filozofiou je, aby každé dieťa, ktoré mi prejde rukami, malo taký pohybový základ, že keď sa v päťdesiatke rozhodne behať ultramaratóny, tak mu to telo dovolí. To je ukazovateľ správneho trénovania – aby mal človek vždy možnosť zlepšovať sa.

Andrea Ballová

Pôsobí na Základnej škole Benkova v Nitre, kde učí telesnú výchovu a nemecký jazyk. Je hlavnou školiteľkou trénerov O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, kde učí učiteľov efektívnemu a správnemu pohybu. Je zástankyňou všestranného a spontánneho pohybu a riadi sa mottom, že cvičiť treba správne už odmalička, aby nám telo dovolilo zabehnúť maratón aj v päťdesiatke. Vedie aktívny život, pravidelne behá ultramaratóny nad 50 km. Má tri deti, tri kone, tri psy a tri mačky. Žije v Nitre.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.