Riaditeľ SNM – Historického múzea Peter Barta: Cenzúra a propaganda existovali vždy

„Príčinou cenzúry je túžba vyznieť v tom najlepšom svetle," hovorí Peter Barta, s ktorým sme sa porozprávali o slobode tlače.

Historik Peter Barta vedie Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, kde pripravili rozsiahlu Česko-slovenskú/Slovensko-českú výstavu venovanú našim spoločným dejinám. Práve obdobie existencie Česko-Slovenska bolo poznačené totalitným režimom a s ním spojenou cenzúrou.

Ako bola obmedzovaná sloboda tlače a ako sa pracovalo s informáciami v minulosti, si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.

Aká bola úloha novinárov pri rôznych spoločenských zmenách?

Úloha novinárov je vždy základná – informovať spoločnosť, či už je to formát, ktorý slúži štátu alebo inému účelu. Pekný príklad je film o Washington Post (The Post, pozn. red.), kde bola úloha média vyjadrená ako služba spoločnosti, a slúžiť spoločnosti neznamená slúžiť len vláde. Lebo aj ona má predovšetkým slúžiť spoločnosti.

Aká je úloha cenzúry?

Kontrolovať informácie. Môže mať niekoľko foriem – na základe zákonných noriem, ďalej každý človek sám osebe má nejakú cenzúru informácií, ktoré chce alebo nechce, aby o ňom odzneli. A potom je tu spoločenská cenzúra, neformálny tlak na jednotlivca alebo na skupinu ľudí, aby informovali tak, ako určité skupiny chcú, aby sa informovalo.

Menilo sa to nejako zásadne v histórii?

Vždy existovala nejaká spoločenská norma na cenzúru. Súvisí to aj s propagandou. To je tiež cenzúra, lebo informujem o tom, čo chcem, aby odznelo, a môžem si upravovať informácie, aby zneli v môj prospech alebo v neprospech môjho oponenta.

V minulosti fungovala cenzúra, keď sa robili oficiálne portréty panovníkov a šľachticov. Pri habsburskom panovníkovi Ferdinandovi V., uhorskom kráľovi, ktorý bol duševne aj fyzicky postihnutý, bol dvorský úzus, ako ho majú zobrazovať. To je cenzúra, pretože nechceli, aby široká verejnosť mala pochybnosti o centre vlády. Cirkev cenzurovala napríklad Galilea a Kopernika, že nie všetko sa točí okolo Zeme. Bolo to dané dogmaticky, a pritom je známe, že v minulosti aj Gréci, aj v ranom stredoveku vedeli, že Zem je guľatá.

V období Česko-Slovenska sa cenzúra týkala asi najmä informácií zo svetového diania.

Týkala sa spoločenského diania, nielen svetového. Výbornou ilustráciou, čo sa týka komunistického režimu, je vystúpenie Klementa Gottwalda v roku 1948, vedľa ktorého boli ďalšie postavy; o niekoľko rokov boli z hľadiska vývoja nepohodlné, tak boli z fotografi í zmazané. Bolo by to veľmi nepríjemné, keby bol Clementis po svojej poprave ďalej zobrazovaný na fotografiách s Gottwaldom. Boli selektované informácie, čo sa pustí von, ale to sa nejakým spôsobom snaží robiť asi každá vláda a záleží len na tlaku, aký dokáže vyvinúť.

Hlavným cenzorom teda býva vláda?

Ona je tým, kto informuje. Nie je vždy hlavným zdrojom informácií, ale zakaždým je veľmi dôležitým. Môže však byť napríklad aj firemná cenzúra. Zákonník práce uvádza, že každý má byť lojálny voči firme a neposúvať informácie na verejnosť, pretože môže poškodiť svoju inštitúciu. Aj to je istá cenzúra.

„Novinár by sa nemal sústrediť len na jeden zdroj informácií, ale skúsiť si overiť, či ten, kto mu informácie podal, ich nejako nedeformoval.“

Ktoré inštitúcie rozhodovali o vhodnosti informácií?

Bolo ich niekoľko – ministerstvo vnútra, kultúry či informácií. To vzniklo po II. svetovej vojne a regulovalo informácie, ale aj viedlo propagandu. Asi najvýznamnejšou osobnosťou v 20. storočí, ktorá je symbolom propagandy a cenzúry, je Goebbels za tretej ríše. V rôznych inštitúciách bola funkcia ideologického námestníka, ktorý sa týmto záležitostiam venoval. Postupovalo sa však aj podľa zákonných noriem a tie boli rôzne a patrili pod rôzne organizácie.

Napríklad Rádio Slobodná Európa bolo ideologicky nevhodné a ŠTB mohla prísť kontrolovať, akú máte naladenú vlnu na rádiu. Keď to bola Slobodná Európa, mali ste problém a nemuselo to byť príkazom, že toto rádio nemáte počúvať. Jednoducho tu bol tlak, že počúvate, čo by ste nemali, lebo je to náš triedny nepriateľ.

Aké teda boli príčiny cenzúry?

Túžba vyznieť v tom najlepšom svetle. Vládna moc, a to nie len tá komunistická, ale aj predtým, chcela vyzerať dobre, a preto nepripustila informácie, ktoré negujú jej prácu. Je pravda, že počas komunistického režimu sa výrazne používal paragraf o ochrane republiky a komunisti v rámci toho popravili niekoľkých ľudí. Za prvej republiky však boli aj snahy obmedziť politického oponenta. Ibaže základná cenzúra v tých časoch bola predsa len iná, lebo sa týkala toho, čo máme v ústave aj dnes: nehaniť menšiny, rasy, rodovú príslušnosť.

Akým spôsobom bolo možné šíriť zakázané informácie?

Spomínané rádio bolo výrazný fenomén v 30. rokoch, keďže často vysiela naživo a do toho sa ťažko zasahuje. Niektorým ľuďom tak zakazovali vôbec vstupovať do rádií. Tiež existovali rušičky, čiže sa nastavili technológie tak, aby k nám západné médiá neprenikli. Lenže to má nejaké obmedzenia, veľmi dobre si pamätám, ako sme sa počas 17. novembra mnohé informácie dozvedali práve z ORF, štátnej moci sa tok informácií nepodarilo prerušiť.

Ako to fungovalo v tlači?

Boli to médiá, ktoré sa šírili v súkromnej rovine – niekto niečo vytlačil, posunul, odovzdal informáciu ďalej. Neboli to tlačoviny ako regulované štátne denníky. Samizdaty sa buď vyrábali u nás v Česko-Slovensku v skupinách, ktoré boli oponentmi režimu, alebo sa pašovali cez hranice. A práve preto, aby sa nerobili takéto režimu neprijateľné spôsoby šírenia správ, boli regulované napríklad kopírky. U nás pri kopírkach prišla voľnosť až v osemdesiatom deviatom, a pritom na Západe to už bol relatívne bežný prístroj.

Bola na Slovensku aj nejaká informačná sieť medzi ľuďmi?

Áno, boli a fungovali rôzne. Bola taká zásada, že keď ide o niečo organizovanejšie, mohol by ľahšie nastať únik informácií, takže to bolo neraz tak trošku spontánne. Bolo viacero skupín napríklad v cirkvi či na vysokých školách, ktoré si organizovali samizdaty sami, svojpomocne.

Aký typ média mal vtedy dominantnú rolu?

Úloha tlače bola veľká, ale dominanciu rozhodne prevzali televízia a rozhlas. Rozhlas zohral významnú rolu práve medzi rokmi 1948 a 1989, napríklad aj v informovanosti o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, keď sa snažili zamestnanci tohto verejnoprávneho média informovať verejnosť z utajených úkrytov o udalostiach, ktoré sa diali.

„Obmedziť zdroje informácií nie je riešenie, lebo nespoznáme okamih, keď sme prekročili Rubikon k neslobode.“

Vedela verejnosť, že oficiálne informácie sú manipulované? Ako to bolo vnímané v spoločnosti?

Ľudia vedeli, že v oficiálnych médiách je regulácia informácií, ale v tých časoch bolo oveľa ťažšie zistiť pravdu, pokiaľ nepočúvali zahraničný rozhlas. Iný zdroj informácií bežná verejnosť nemusela mať. Samizdaty boli len v určitej skupine obyvateľstva, nedostali sa do širokej verejnosti. Pre formu, akou boli vyrábané, išlo o desiatky, stovky kusov, nemali šancu obsiahnuť celú spoločnosť.

Veľké zlyhanie štátu ukázala v rámci cenzúry a informovanosti katastrofa v Černobyli. Oficiálne médiá režimu informovali o tejto udalosti veľmi neskoro. To je moment v rámci normalizácie, keď verejnosť začala značne nedôverovať informáciám, ktoré sú oficiálne púšťané.

V minulosti teda mali ľudia problém overiť si pravdivosť informácie.

Druhá vec je, že dnes sa v slobode publikuje aj množstvo nepravdivých udalostí. Časť verejnosti tomu podlieha a vytvorila pre to pojem alternatívne médiá. Evokuje to alternatívu tým oficiálnym, presne, ako to bolo za komunistického režimu, ale práve tie alternatívne médiá sa dostávajú do štádia, keď sú v nich zámerne uvedené nepravdy. Niežeby sa to v oficiálnych médiách tiež občas nepodarilo.

Ako teda dnes pracovať s informáciami?

Myslím si, že je to na každom človeku. Je to individuálne a nemôžeme nikomu nanútiť, aby informácie hodnotil správne, lebo zase smerujeme k cenzúre. Každý z nás má právo a možnosti obsiahnuť informácie rôznym spôsobom. Niekomu stačí prečítať si informáciu od konkrétneho média a nemá snahu pozrieť si aj to, čo píše niekto iný. Dokonca sme sa dostali do štádia, že je tých informácií veľmi veľa a ľudia sa už ani nevenujú ich hĺbke, čítajú si len titulky. Čo sa s tým dá spraviť? Dáme ďalšie informácie, aj keď vieme, že ich ľudia nečítajú? Dochádza potom k regulácii informovanosti a to je cenzúra.

Dezinformácie podľa mňa súvisia najmä s otázkou pravdy.

To nie je problém pravdy, ale faktografie. Rozdiel je pravda a fakt, že sa niečo stalo. Je to potom otázka vysvetľovania, prezentácie tej udalosti. Niekto môže tú prezentáciu vnímať tak alebo onak, ale stále sa to stalo, padla bomba. Nepravda však je, keď poviete, že žiadna bomba nepadla, nič sa nestalo. To je už zámerné navádzanie na klamstvo.

Máme zákonom danú slobodu vyjadrovania a obmedzenia sú tam len také, aké sú. Na základe súdnych rozhodnutí môžeme požadovať ospravedlnenie a uvedenie informácií na správnu mieru, ale spravte to s niekým, kto bude o vás písať v zahraničí. Na to naše súdy stačia už oveľa menej. Preto tie alternatívne médiá často fungujú zo zahraničia.

Čo môžeme robiť s tým širokým spektrom informácií z pohľadu jednotlivca?

Preverovať si, nespoľahnúť sa len na jednu správu. Dnes sú tie možnosti vďaka internetu širšie, ale dalo sa to aj v minulosti, lebo boli knižnice. Bolo to prácnejšie, ale dalo sa. Nespoľahnúť sa len na jeden zdroj informácií, to je, inak, základná novinárčina. Novinár by sa nemal sústrediť len na jeden zdroj informácií, ale skúsiť si overiť, či ten, kto mu informácie podal, ich nejako nedeformoval. Aj čitateľ, keď vie, že novinár pracuje takto, má väčšiu dôveru v médium.

Čo je dôležité pre to, aby sloboda médií bola zachovaná a aby ľudia nemuseli podliehať autocenzúre?

Keby som na to mal nejaký návrh, tak by sme asi žili v nejakom inom svete. Jediné, čo sa dá, je vychádzať z tých zákonov a ideálov, ktoré máme, a snažiť sa k nim čo najviac priblížiť. Obmedziť zdroje informácií nie je riešenie, lebo nespoznáme okamih, keď sme prekročili Rubikon k neslobode.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania Sódy, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Veríme, že aj vďaka nemu budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Peter Barta

Je historik a riaditeľ Slovenského národného múzea – Historického múzea, ktoré je garantom špeciálneho vydania Sódy o slobode tlače. Podieľal sa na príprave rozsiahlej Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstavy, ktorá sa venuje našim spoločným dejinám. Pozrieť si ju môžete až do 9. septembra 2018 na Bratislavskom hrade.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Potrebujete s príchodom leta smartfón s kvalitným fotoaparátom alebo dlhou výdržou batérie? Pozrite si to najlepšie z aktuálnej ponuky O2.

Jar pomaly končí a s ňou aj obdobie, kedy výrobcovia tradične predstavujú novinky. Ak ste nestihli sledovať nové zariadenia na trhu a obzeráte sa po novom smartfóne, uľahčíme vám výber. Pripravili sme pre vás prehľad 10 zariadení, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti.

V ponuke O2 nájdete nielen množstvo skvelých smartfónov, ale aj praktické príslušenstvo. Poďte si vybrať.

Huawei P30 Pro

Vlajkovú loď od čínskeho výrobcu Huawei P30 Pro netreba veľmi predstavovať. Ide o to najlepšie, čo značka ponúka. Tešiť sa môžete na bezrámikový displej, ktorý tvorí celú prednú stranu zariadenia, čítačku odtlačkov prstov priamo v displeji a štvoricu fotoaparátov na zadnej strane.

Práve fotoaparát je to, čím si vás tento model získa. Okrem primárneho 40 Mpx fotoaparátu na zadnej strane prináša aj širokouhlý objektív, teleobjektív pre päťnásobné optické priblíženie a objektív na zaznamenanie hĺbky fotenej scény. Ak sa rozhodnete pre Huawei P30 Pro, môžete pokojne nechať svoj kompaktný fotoaparát doma.

Huawei P30 Pro vám odporúčame knižkové puzdro od Smart Vie.

Huawei P30

Modelu Huawei P30, menšiemu bratovi vlajkovej lode Huawei P30 Pro, možno chýba niečo z jeho výbavy, no určite sa nemá za čo hanbiť. Vďaka kovovému telu a displeju, ktorý tvorí celú prednú stranu, pôsobí elegantne a prémiovo. Horný výrez pre fotoaparát sa scvrkol na veľkosť dažďovej kvapky, a tak si naň veľmi rýchlo zvyknete.

S trojitým zadným fotoaparátom vytvoríte skutočne krásne a ostré fotografie. Huawei v tomto prípade stavil na primárny 40 Mpx fotoaparát, širokouhlý objektív a teleobjektív pre trojnásobné optické priblíženie.

Huawei P30 vám odporúčame praktické puzdro od Smart View.

Motorola One Lite

Lenovo pri značke Motorola používa operačný systém Android s minimálnym zásahom do systému. Rovnaký prístup použili aj pri novinke Motorola One a jej menšom súrodencovi Motorola One Lite. Model Lite s viac ako príjemnou cenovkou ponúka 5,9-palcový displej na takmer celej prednej strane s výrezom na reproduktor a fotoaparát v hornej časti.

Vďaka duálnemu fotoaparátu vytvoríte zaujímavé zábery, pričom sekundárny fotoaparát rozpoznáva hĺbku záberu. Samozrejmosťou je režim HDR. Skvelou pomôckou je nabíjanie Turbopower, ktoré umožňuje nabiť zariadenie za 20 minút na ďalších 6 hodín používania.

Motorola One Lite má klasický 3,5mm audio jack, vďaka ktorému si môžete obľúbené skladby vychutnať cez slúchadlá Strudo.

Huawei P30 Lite

V strednej triede smartfónov sme si už pri niektorých funkciách zvykli na kompromisy. V prípade zariadenia Huawei P30 Lite je tých kompromisov o čosi menej. Elegantný dizajn a displej na celej prednej strane s minimálnym výrezom na fotoaparát neprezrádza, že ide „iba“ o strednú triedu.

Na zadnej strane smartfónu sa nachádzajú až tri fotoaparáty. Primárny fotoaparát má rozlíšenie 48 Mpx, druhý je širokouhlý a tretí slúži na zachytenie hĺbky záberu. Vedľa fotoaparátov je intuitívne umiestnená čítačka odtlačkov prstov.

Displej zariadenia Huawei P30 Lite najlepšie ochráni sklo Panzer Glass.

iPhone Xr

Spoločnosť Apple predstavila popri top modeloch iPhone Xs a iPhone Xs Max aj lacnejší variant iPhone Xr. Pri tomto zariadení výrobca pristúpil na kompromis ceny a funkcií. Dizajn je však rovnako príťažlivý ako pri jeho drahších súrodencoch a model je navyše dostupný v zaujímavých farebných verziách.

Najciteľnejší rozdiel je v displeji, ktorý má menšie rozlíšenie a absentuje mu funkcia 3D touch. Zadný fotoaparát predstavuje špičku vo svojej triede. Aj napriek absencii sekundárneho fotoaparátu zvláda portrétové fotografie s rozostreným pozadím. Predná kamera okrem videohovorov a selfie slúži aj na odomknutie zariadenia. Tomu dopomáha infračervená kamera pre čo najvyšší stupeň zabezpečenia.

Na ochranu displeja zariadenia iPhone Xr odporúčame ochranné sklo PanzerGlass.

Huawei P Smart 2019

Novinka Huawei P Smart 2019 má našliapnuté stať sa bestsellerom tohto roku. Za rozumnú cenu ponúka všetko, čo hľadá bežný používateľ. Keďže ide o strednú triedu, je vyrobená z plastu, no pôsobí ako prémiové sklo. Konštrukcia je naozaj pevná, preto sa nemusíte obávať žiadneho vŕzgania plastov.

Displej zaberá celú prednú stranu a jeho rám je minimálny. Výrez sa scvrkol na veľkosť kvapky, po pár hodinách používania ho vôbec nebudete vnímať. Na zadnej strane zariadenia nájdete dvojitý fotoaparát, ktorý vďaka umelej inteligencii automaticky nastaví režim podľa snímanej scény.

Na ochranu smartfónu Huawei P Smart 2019 sa určite zíde knižkové puzdro Huawei.

Huawei Y7 2019

Huawei nič nenecháva na náhodu ani v nižších triedach, čoho dôkazom je smartfón Huawei Y7. Funkcionalita tohto zariadenia je v porovnaní s jeho cenou priam neuveriteľná. Duálny fotoaparát s rozlíšením 13 + 2 Mpx vytvorí viac ako slušné zábery aj pri slabšom osvetlení.

Predný displej je natiahnutý na celú prednú stranu s malým výrezom v hornej časti. Ide o Dual SIM zariadenie s hybridným slotom na sekundárnu SIM alebo pamäťovú kartu. Na ochranu osobných údajov môžete použiť odomykanie tvárou alebo snímač odtlačkov prstov na zadnej strane zariadenia.

Na ochranu smartfónu Huawei Y7 2019 pred náhodným poškodením môžete použiť ochranné sklo SBS.

Huawei Y5 2019

Najlacnejšie zariadenie od Huawei vás prekvapí pekným dizajnom. V tejto cenovej kategorií je to príjemné osvieženie, najmä kvôli farebným prevedeniam. Oprosti drahším zariadeniam od Huawei je rámček okolo displeju výraznejší. V hornej časti nájdete výrez pre prednú 5 Mpx kameru na selfie. Hlavný fotoaparát má rozlíšenie 13 Mpx. V horších svetelných podmienkach mu sekunduje LED blesk. Ide o Dual SIM zariadenie s hybridným slotom. Môžete si teda vybrať, či budete používať druhú SIM kartu, alebo si vnútornú 16 GB pamäť rozšírite prostredníctvom SD karty.

Na vychutnávanie hudby môžete použiť slúchadlá Strudo Pro Sport.

Honor 20 Lite

V našom výbere nesmie chýbať ani novinka v strednej triede od značky Honor. Ak hľadáte výkonný smartfón, Honor 20 Lite predstavuje skvelý výber, z ktorého ceny sa vám nezakrúti hlava. Vďaka osemjadrovému procesoru a operačnej pamäti RAM s kapacitou 4 GB je chod operačného systému plynulý a zariadenie zvládne aj náročnejšie aplikácie či hry.

Najväčším lákadlom je však trojitý fotoaparát, ktorý pozostáva z hlavného 24 Mpx fotoaparátu, širokouhlého objektívu a objektívu na určovanie hĺbky záberu. Predná 32 Mpx kamera je skvelá na selfie. Tento fotografický výkon pomáha do maximálnej možnej miery využiť umelá inteligencia, ktorá sama zvolí správny režim, či už vytvárate skupinovú fotku, alebo záber scenérie.

Rozšírte pamäť smartfónu Honor 20 Lite o ďalších 128 GB s pamäťovou kartou Kingston.

Huawei P20 Pro

Aj napriek tomu, že ide o minuloročný model, Huawei P20 Pro má stále čo ponúknuť. Nie je to len taký hocijaký smartfón, jeho trojitý fotoaparát začal revolúciu mobilnej fotografie, ktorá dnes beží naplno.

Svojím elegantným dizajnom vám ulahodí aj rok po uvedení na trh. V hornej časti displeja nájdete malý výrez, ktorý však môžete softvérovo „ukryť“. Čerešničkou na torte je rýchle nabíjanie až 4 000 mAh batérie, ktorá vás nezradí ani počas náročného dňa.

puzdrom Smart View ochránite displej smartfónu Huawei P20 Pro naplno.

Získajte mesiac poistenia zadarmo

Spoločnosť O2 ochráni váš nový telefón práve vtedy, keď je najzraniteľnejší. Ak si teraz v O2 poistíte svoj nový smartfón, prvý mesiac máte O2 Poistku zadarmo.


O2 vylepšilo balíky dát pre kartu O2 Voľnosť. 1 GB dát môže byť váš už za 1 €

Čítaj viac

Fotografka radí, ako aj v noci urobiť dobré fotky so smartfónom

Čítaj viac

Notebook na dovolenke netreba, ak máte jeden z týchto 6 tabletov

Čítaj viac