Spoluzakladateľ Skypu: Úspech je o prekonávaní neúspechov s rovnakým entuziazmom

Kto chce byť úspešný, musí minimalizovať náklady zákazníka, obklopiť sa ľuďmi, ktorí dokážu liezť na nervy, a nájsť esenciu vlastného podnikania, hovorí Jonas Kjellberg.

So spoluzakladateľom služby Skype, úspešným investorom a lektorom Jonasom Kjellbergom sme sa stretli na jeseň minulého roka počas konferencie FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Sympatický otec štyroch detí nám v otvorenom rozhovore prezradil, že za každým jeho úspechom stálo množstvo zlyhaní, ale najmä odvaha pokračovať ďalej.

Porozprávali sme sa s ním aj o potešení z podnikania, význame neustáleho prehodnocovania vlastného prístupu, princípoch, na ktorých stojí úspech prelomových spoločností a o trendoch, ktoré podľa neho čoskoro zmenia svet okolo nás.

Keď hovoríte o úspechu Skypu, často spomínate výraz inovovať v nulách. Čo presne tým myslíte?

Keď sa pozriete na akúkoľvek spoločnosť, ktorá v posledných rokoch dokázala preraziť, tak inovovala v nulách. Jednoducho povedané inovovala na základe minimalizácie výdavkov zákazníka.

V prípade Skypu sme sa zamýšľali nad tým, za čo ľudia telekomunikačným spoločnostiam platia, a všetko, čo sme mohli, sme zoškrtali. Napríklad investície do telekomunikačnej infraštruktúry (káble, stĺpy, prípojky a podobne) a do jej údržby.

Keď voláte cez internet, za ktorý už raz platíte, túto infraštruktúru nepotrebujete, a preto by ste za ňu nemali platiť. To bola prvá nula. Ďalej to bolo technické zabezpečenie a náročnosť komunikačného spojenia. Toto sme presunuli na CPU, teda na procesor počítača, resp. smartfónu používateľa, čo bola ďalšia nula.

„Čím viac sa snažíte byť úspešný, tým viac strácate nadšenie a radosť zo samotného podnikania.“

A v neposlednom rade sme úplne vylúčili zákaznícku podporu. Dokáže totiž „zožrať“ obrovské množstvo peňazí a väčšina zákazníkov je s ňou nespokojná.

Rovnaký princíp využila spoločnosť Amazon, keď znížila cenu tovaru o prenájom a správu kamenných obchodov a Airbnb pri údržbe a výstavbe hotelov.

Počas mnohých svojich prednášok hovoríte, že za každou službou a produktom by mal byť pôžitok. Čo presne to v praxi znamená a ako sa ho firmy naučia definovať?

Nájsť to, čo má v angličtine pekný ekvivalent v slove delight, nie je ľahké. Čím viac sa snažíte byť úspešný, tým viac strácate nadšenie a radosť zo samotného podnikania. Zároveň platí, že ak neviete povedať, čo je tou pozitívnou esenciou vášho podnikania, tak pravdepodobne podnikáte v segmente, kde je veľmi vysoká konkurencia, a váš produkt je veľmi podobný iným. Myslím si, že cesta spočíva v tom, že začnete robiť niečo unikátne.

Čo však majú robiť spoločnosti, ktoré, skrátka, neponúkajú nič unikátne ani prevratné?

Musia sa zamyslieť nad tým, ako zmeniť perspektívu a celkové nazeranie na svoj produkt. Jednoducho začať uvažovať nad tým, ako si vytvoriť miesto na trhu a ako to potešenie dostať do svojho produktu. Pretože ak chcete naozaj preraziť a zarábať viac peňazí, musíte mať niečo, čo je určitým spôsobom unikátne a čo ľudia budú chcieť.

Vezmite si napríklad cenu svojho produktu. Ak nie ste ničím výnimočný, cenu tvrdo určuje trh a efektivita. Kto dokáže daný produkt vyrobiť a ponúknuť najlacnejšie, ten bude mať úspech.

Len čo je váš produkt unikátny a je za ním to, čomu ja hovorím pôžitok, tak si zaň môžete pýtať výrazne viac. A je jedno, či je to auto, žiletka, smartfón, šampón alebo aplikácia.

Súvisí to nejakým spôsobom s tzv. friction-free storytellingom, ďalším vaším obľúbeným slovným spojením?

Friction-free storytelling je vlastne odpoveďou na otázku, čo je esencia vášho biznisu. Keď sa stretávam s rôznymi podnikateľmi a oni mi dokážu jednou vetou vysvetliť, čo robia, poviem si: „Bum, to je ono!“ Ak viem, čo ten človek robí alebo ponúka, môžem o tom povedať svojim priateľom a odporučiť im, nech si to kúpia.

„Ak chcete naozaj preraziť a zarábať viac peňazí, tak musíte mať niečo, čo je určitým spôsobom unikátne a čo ľudia budú chcieť.“

Ak neviem okamžite pochopiť, čo ten podnikateľ hovorí a čomu sa venuje, niekde je chyba. Platí to však nielen smerom von z firmy, ale aj do jej vnútra. Pokiaľ svojim vlastným ľuďom neviete vysvetliť, čo vyvíjate alebo vyrábate a následne predávate, ako to môžu vedieť oni?

Zoberte si švédsky inžiniersky klenot, značku Volvo. Ona svoju frinction-free story stavala na výnimočných bezpečnostných prvkoch automobilov a na bezpečnosti ako takej. A pomerne dlho to fungovalo.

Lenže zrazu začali aj ostatné automobilky ponúkať úplne rovnakú úroveň bezpečnosti, prípadne predstavili nové a lepšie systémy, ako malo Volvo. Značke sa zrazu rozpadol jej imidž, lebo dôraz na bezpečnosť prestal byť niečím výnimočným, ale stal sa štandardom.

Dopadlo to tak, že Volvo po rokoch veľkých problémov odpredali čínskej spoločnosti Geely a dnes sa snaží preraziť úplne novým spôsobom.

Počas jednej svojej prednášky ste podnikateľom odporučili, aby do svojich firiem prijímali tzv. problémových ľudí, teda zamestnancov, ktorí všetko spochybňujú, často nesúhlasia a sú permanentne v opozícii. Aký zmysel má takýto krok pre spoločnosť?

Myslím, že na toto dobre odpovedal už Steve Jobs. Načo by som mal najímať skutočne múdrych ľudí, ktorým treba hovoriť, čo majú robiť, keď by to mali byť oni, kto to hovorí mne?

Týchto ľudí označujete ako game changers. Prečo?

Tento typ ľudí sa neustále snaží rozmýšľať inak napriek tomu, že ich ostatní vťahujú do normálu. Kreativita a prehodnocovanie vlastného biznis modelu je skutočne ťažké. Zoberte si napríklad taxi služby, ktoré fungujú bezmála 100 rokov. Lenže pred pár rokmi prišiel Uber a úplne zmenil perspektívu tejto veľmi tradičnej služby.

Schopnosť prehodnocovať existujúce biznis modely a pozerať sa na veci inak nemá každý. Dá sa to podľa vás naučiť?

Áno, myslím si, že určite. Momentálne je vzdelávací systém nastavený na výkon. Máme jasne stanovené, čo a kedy sa máme naučiť. Ten systém je veľmi rigidný a postavený na mechanickom učení sa nových poznatkov.

Kreativitu, spochybňovanie, prehodnocovanie a hľadanie nových riešení sa v školách neučíme, no učíme sa riešiť problémy na modelových príkladoch, napríklad v matematike. Školákov však nestaviame pred problémy, ktoré ešte nikto pred nimi neriešil. To je podľa mňa chyba.

Povedzme, že som začínajúci podnikateľ a snažím prehodnotiť to existujúce. Kde by som mal začať?

Určite treba začať s niečím, čo človeka baví, napĺňa a o čom má veľa vedomostí. Ak sa v nejakej oblasti dobre vyznáte a viete, kde sú problémy, začnite uvažovať o tom, čo vám, povedzme, prekáža.

Ak nie ste spokojný s kávou, ktorú dostávate v kaviarňach, začnite rozmýšľať nad tým, prečo je to tak a čo by sa prípadne dalo urobiť lepšie. Niekto napríklad pochopil, že auto ako dopravný prostriedok do mesta nie je pre zápchy práve ideálne, a preto vymyslel elektrickú kolobežku.

Väčšina dobrých nápadov vychádza z akútnych problémov, ktoré vyžadujú riešenie. Ak dokážete inovovať v nulách, prehodnocovať a uvažovať mimo zavedených rámcov, prídete so zaujímavými riešeniami.

„Školákov nestaviame pred problémy, ktoré ešte nikto pred nimi neriešil. To je podľa mňa chyba.“

Keď sa vrátime k tej doprave, začalo sa to zdieľaním áut. Prečo by to nemalo pokračovať zdieľaním elektrických kolobežiek? A znova sa ukazuje funkčnosť princípu znižovania nákladov. Cena novej elektrickej kolobežky sa pohybuje v stovkách eur, cena nového auta v tisícoch.

Prečo je podľa vás zmena taká podstatná pri rozvoji biznisu?

Zmena sa nedá časovo predvídať, obzvlášť ak ste menšia či začínajúca spoločnosť. Opak však platí pri obrovských korporátoch. Ony sa dokážu rozhodnúť, kedy sa niektoré veci budú diať. A to je z môjho pohľadu to najhoršie, čo sa môže stať.

V určitom momente tak už korporát nedokáže udržať krok so svetom, lebo sa nevie a nechce prispôsobiť novej realite. Všetko sa totiž neustále mení. Kedysi sme používali na prepravu kone, dnes sú to autá a v budúcnosti to možno budú autonómne lietajúce autá. Evolúcia je permanentný proces.

S čím teda väčšinou súvisí neúspech podnikateľov a firiem?

Uvediem to na príklade. Telekomunikační operátori prišli v 80. a 90. rokoch s technológiou mobilných telefónov. Bola to revolúcia v komunikácii a pôžitok spočíval v tom, že ste zrazu neboli viazaný na pevnú linku. Dnes je situácia iná a pre operátorov predstavuje výzvu. Máme smartfóny a hŕbu iných spôsobov a možností komunikácie.

Momentálne je však väčšina operátorov zaseknutá v starom modeli uvažovania, pričom ľudia už primárne nechcú telefonovať, ale využívať povedzme dáta.

Zažili ste vy osobne počas svojej kariéry popri úspechoch aj zlyhanie a neúspech?

Zažil som oveľa viac neúspechov ako úspechov. Zlyhávam takmer každý deň. Úspech je vlastne o tom, že prekonávate jeden neúspech za druhým s rovnakým entuziazmom.

Kde potom beriete motiváciu ísť stále ďalej a skúšať to znova?

Pre mňa to je ako hrať futbal, preto odpoviem pomocou metafory. Nejde mi primárne o víťazstvo, ja, skrátka, milujem tú hru. Ak raz prehrám, neznamená to, že zanevriem na futbal ako taký. Lenže kto chce hrať, musí makať.

„Nepracujeme vo vákuu, veci spolu súvisia a vzájomné vzťahy vytvárajú infraštruktúru, ktorú, skrátka, nemôžeme ignorovať.“

Keď vyjdem na trávnik, musím tam nechať maximum, nedá sa hrať na 50 % a očakávať dobrý výsledok. Ja si to, skrátka, celé užívam, neberiem to ako prácu alebo povinnosť, ale skôr výzvu v pozitívnom zmysle slova.

Existujú podľa vás určité princípy, na základe ktorých všetky dobré myšlienky fungujú?

Treba sa na veci pozerať pozitívne a neustále rozmýšľať nad tým, ako ďalej rásť. Zároveň je nutné uvedomiť si obmedzenia prostredia, kam chcem svoj produkt alebo nápad umiestniť. Nepracujeme vo vákuu, veci spolu súvisia a vzájomné vzťahy vytvárajú infraštruktúru, ktorú, skrátka, nemôžeme ignorovať.

Môžete mať fantastický nápad, ktorý je však v praxi nepoužiteľný a tým pre používateľa v zásade zbytočný. Okrem toho potrebujete okolo seba zhromaždiť výnimočných ľudí. Práve oni sú najdôležitejšou zložkou vášho úspechu.

V jednom rozhovore ste povedali: „Internet zmenil spôsob, akým robíme biznis, a mobily zmenili spôsob, akým komunikujeme.“ Čo bude podľa vás ďalšou zásadnou zmenou a ako sa na ňu pripraviť?

Myslím si, že to bude osobná doprava, lebo je to niečo, čo je „pokazené“. Tráviť denne desiatky minút v dopravných zápchach je nonsens. Autá boli odpoveďou na osobnú dopravu kedysi, no už dávno to neplatí.

Ďalšou veľkou témou je jedlo a potraviny a poslednou zdravotná starostlivosť. To všetko sú oblasti, ktoré nefungujú, zdravotníctvo obzvlášť preto, že ide o monopol.

Osobne by som radšej dal svoj zdravotný stav posudzovať umelej inteligencii ako lekárovi. Lebo pravdepodobnosť, že sa umelá inteligencia dostane k správnemu výsledku alebo diagnóze, je násobne vyššia ako v prípade ktoréhokoľvek človeka.

Prečítajte si aj: Cirkulárna ekonomika prináša lepšiu kvalitu života a možnosti rastu pre podniky, hovorí Eva Nedeľková

 

Jonas Kjellberg

Je spoluzakladateľom spoločnosti Skype, stál za projektom Player:IO, ktorý odpredal spoločnosti Yahoo, a ako predseda predstavenstva viedol iCloud, ktorý následne kúpila spoločnosť Apple. Zároveň patrí k ostrieľaným investorom v oblasti startupov.

Ako šéf švédskej investorskej spoločnosti Kinnevik investoval vyše 700 miliónov eur do internetových gigantov ako Zalando, Rocket Internet, Avito, Lamoda, Jabong či Hallo Fresh, vďaka čomu sa Kinnevik stal globálnym hráčom na poli moderných technológií. Prednáša na Stanfordskej a Štokholmskej univerzite a je autorom knihy Gear Up, ktorá sa venuje podnikaniu v digitálnej dobe. V rámci svojich prednášok sa venuje inováciám, spôsobom, ako osloviť zákazníkov, ktorí sú čoraz náročnejší, a princípom, na ktorých by mal stáť každý funkčný biznis model.

V októbri minulého roka vystúpil v Bratislave na konferencii FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Deň predtým pripravil prednášku exkluzívne pre biznis zákazníkov modrého operátora.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac