Spoluzakladateľ Skypu: Úspech je o prekonávaní neúspechov s rovnakým entuziazmom

Kto chce byť úspešný, musí minimalizovať náklady zákazníka, obklopiť sa ľuďmi, ktorí dokážu liezť na nervy, a nájsť esenciu vlastného podnikania, hovorí Jonas Kjellberg.

So spoluzakladateľom služby Skype, úspešným investorom a lektorom Jonasom Kjellbergom sme sa stretli na jeseň minulého roka počas konferencie FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Sympatický otec štyroch detí nám v otvorenom rozhovore prezradil, že za každým jeho úspechom stálo množstvo zlyhaní, ale najmä odvaha pokračovať ďalej.

Porozprávali sme sa s ním aj o potešení z podnikania, význame neustáleho prehodnocovania vlastného prístupu, princípoch, na ktorých stojí úspech prelomových spoločností a o trendoch, ktoré podľa neho čoskoro zmenia svet okolo nás.

Keď hovoríte o úspechu Skypu, často spomínate výraz inovovať v nulách. Čo presne tým myslíte?

Keď sa pozriete na akúkoľvek spoločnosť, ktorá v posledných rokoch dokázala preraziť, tak inovovala v nulách. Jednoducho povedané inovovala na základe minimalizácie výdavkov zákazníka.

V prípade Skypu sme sa zamýšľali nad tým, za čo ľudia telekomunikačným spoločnostiam platia, a všetko, čo sme mohli, sme zoškrtali. Napríklad investície do telekomunikačnej infraštruktúry (káble, stĺpy, prípojky a podobne) a do jej údržby.

Keď voláte cez internet, za ktorý už raz platíte, túto infraštruktúru nepotrebujete, a preto by ste za ňu nemali platiť. To bola prvá nula. Ďalej to bolo technické zabezpečenie a náročnosť komunikačného spojenia. Toto sme presunuli na CPU, teda na procesor počítača, resp. smartfónu používateľa, čo bola ďalšia nula.

„Čím viac sa snažíte byť úspešný, tým viac strácate nadšenie a radosť zo samotného podnikania.“

A v neposlednom rade sme úplne vylúčili zákaznícku podporu. Dokáže totiž „zožrať“ obrovské množstvo peňazí a väčšina zákazníkov je s ňou nespokojná.

Rovnaký princíp využila spoločnosť Amazon, keď znížila cenu tovaru o prenájom a správu kamenných obchodov a Airbnb pri údržbe a výstavbe hotelov.

Počas mnohých svojich prednášok hovoríte, že za každou službou a produktom by mal byť pôžitok. Čo presne to v praxi znamená a ako sa ho firmy naučia definovať?

Nájsť to, čo má v angličtine pekný ekvivalent v slove delight, nie je ľahké. Čím viac sa snažíte byť úspešný, tým viac strácate nadšenie a radosť zo samotného podnikania. Zároveň platí, že ak neviete povedať, čo je tou pozitívnou esenciou vášho podnikania, tak pravdepodobne podnikáte v segmente, kde je veľmi vysoká konkurencia, a váš produkt je veľmi podobný iným. Myslím si, že cesta spočíva v tom, že začnete robiť niečo unikátne.

Čo však majú robiť spoločnosti, ktoré, skrátka, neponúkajú nič unikátne ani prevratné?

Musia sa zamyslieť nad tým, ako zmeniť perspektívu a celkové nazeranie na svoj produkt. Jednoducho začať uvažovať nad tým, ako si vytvoriť miesto na trhu a ako to potešenie dostať do svojho produktu. Pretože ak chcete naozaj preraziť a zarábať viac peňazí, musíte mať niečo, čo je určitým spôsobom unikátne a čo ľudia budú chcieť.

Vezmite si napríklad cenu svojho produktu. Ak nie ste ničím výnimočný, cenu tvrdo určuje trh a efektivita. Kto dokáže daný produkt vyrobiť a ponúknuť najlacnejšie, ten bude mať úspech.

Len čo je váš produkt unikátny a je za ním to, čomu ja hovorím pôžitok, tak si zaň môžete pýtať výrazne viac. A je jedno, či je to auto, žiletka, smartfón, šampón alebo aplikácia.

Súvisí to nejakým spôsobom s tzv. friction-free storytellingom, ďalším vaším obľúbeným slovným spojením?

Friction-free storytelling je vlastne odpoveďou na otázku, čo je esencia vášho biznisu. Keď sa stretávam s rôznymi podnikateľmi a oni mi dokážu jednou vetou vysvetliť, čo robia, poviem si: „Bum, to je ono!“ Ak viem, čo ten človek robí alebo ponúka, môžem o tom povedať svojim priateľom a odporučiť im, nech si to kúpia.

„Ak chcete naozaj preraziť a zarábať viac peňazí, tak musíte mať niečo, čo je určitým spôsobom unikátne a čo ľudia budú chcieť.“

Ak neviem okamžite pochopiť, čo ten podnikateľ hovorí a čomu sa venuje, niekde je chyba. Platí to však nielen smerom von z firmy, ale aj do jej vnútra. Pokiaľ svojim vlastným ľuďom neviete vysvetliť, čo vyvíjate alebo vyrábate a následne predávate, ako to môžu vedieť oni?

Zoberte si švédsky inžiniersky klenot, značku Volvo. Ona svoju frinction-free story stavala na výnimočných bezpečnostných prvkoch automobilov a na bezpečnosti ako takej. A pomerne dlho to fungovalo.

Lenže zrazu začali aj ostatné automobilky ponúkať úplne rovnakú úroveň bezpečnosti, prípadne predstavili nové a lepšie systémy, ako malo Volvo. Značke sa zrazu rozpadol jej imidž, lebo dôraz na bezpečnosť prestal byť niečím výnimočným, ale stal sa štandardom.

Dopadlo to tak, že Volvo po rokoch veľkých problémov odpredali čínskej spoločnosti Geely a dnes sa snaží preraziť úplne novým spôsobom.

Počas jednej svojej prednášky ste podnikateľom odporučili, aby do svojich firiem prijímali tzv. problémových ľudí, teda zamestnancov, ktorí všetko spochybňujú, často nesúhlasia a sú permanentne v opozícii. Aký zmysel má takýto krok pre spoločnosť?

Myslím, že na toto dobre odpovedal už Steve Jobs. Načo by som mal najímať skutočne múdrych ľudí, ktorým treba hovoriť, čo majú robiť, keď by to mali byť oni, kto to hovorí mne?

Týchto ľudí označujete ako game changers. Prečo?

Tento typ ľudí sa neustále snaží rozmýšľať inak napriek tomu, že ich ostatní vťahujú do normálu. Kreativita a prehodnocovanie vlastného biznis modelu je skutočne ťažké. Zoberte si napríklad taxi služby, ktoré fungujú bezmála 100 rokov. Lenže pred pár rokmi prišiel Uber a úplne zmenil perspektívu tejto veľmi tradičnej služby.

Schopnosť prehodnocovať existujúce biznis modely a pozerať sa na veci inak nemá každý. Dá sa to podľa vás naučiť?

Áno, myslím si, že určite. Momentálne je vzdelávací systém nastavený na výkon. Máme jasne stanovené, čo a kedy sa máme naučiť. Ten systém je veľmi rigidný a postavený na mechanickom učení sa nových poznatkov.

Kreativitu, spochybňovanie, prehodnocovanie a hľadanie nových riešení sa v školách neučíme, no učíme sa riešiť problémy na modelových príkladoch, napríklad v matematike. Školákov však nestaviame pred problémy, ktoré ešte nikto pred nimi neriešil. To je podľa mňa chyba.

Povedzme, že som začínajúci podnikateľ a snažím prehodnotiť to existujúce. Kde by som mal začať?

Určite treba začať s niečím, čo človeka baví, napĺňa a o čom má veľa vedomostí. Ak sa v nejakej oblasti dobre vyznáte a viete, kde sú problémy, začnite uvažovať o tom, čo vám, povedzme, prekáža.

Ak nie ste spokojný s kávou, ktorú dostávate v kaviarňach, začnite rozmýšľať nad tým, prečo je to tak a čo by sa prípadne dalo urobiť lepšie. Niekto napríklad pochopil, že auto ako dopravný prostriedok do mesta nie je pre zápchy práve ideálne, a preto vymyslel elektrickú kolobežku.

Väčšina dobrých nápadov vychádza z akútnych problémov, ktoré vyžadujú riešenie. Ak dokážete inovovať v nulách, prehodnocovať a uvažovať mimo zavedených rámcov, prídete so zaujímavými riešeniami.

„Školákov nestaviame pred problémy, ktoré ešte nikto pred nimi neriešil. To je podľa mňa chyba.“

Keď sa vrátime k tej doprave, začalo sa to zdieľaním áut. Prečo by to nemalo pokračovať zdieľaním elektrických kolobežiek? A znova sa ukazuje funkčnosť princípu znižovania nákladov. Cena novej elektrickej kolobežky sa pohybuje v stovkách eur, cena nového auta v tisícoch.

Prečo je podľa vás zmena taká podstatná pri rozvoji biznisu?

Zmena sa nedá časovo predvídať, obzvlášť ak ste menšia či začínajúca spoločnosť. Opak však platí pri obrovských korporátoch. Ony sa dokážu rozhodnúť, kedy sa niektoré veci budú diať. A to je z môjho pohľadu to najhoršie, čo sa môže stať.

V určitom momente tak už korporát nedokáže udržať krok so svetom, lebo sa nevie a nechce prispôsobiť novej realite. Všetko sa totiž neustále mení. Kedysi sme používali na prepravu kone, dnes sú to autá a v budúcnosti to možno budú autonómne lietajúce autá. Evolúcia je permanentný proces.

S čím teda väčšinou súvisí neúspech podnikateľov a firiem?

Uvediem to na príklade. Telekomunikační operátori prišli v 80. a 90. rokoch s technológiou mobilných telefónov. Bola to revolúcia v komunikácii a pôžitok spočíval v tom, že ste zrazu neboli viazaný na pevnú linku. Dnes je situácia iná a pre operátorov predstavuje výzvu. Máme smartfóny a hŕbu iných spôsobov a možností komunikácie.

Momentálne je však väčšina operátorov zaseknutá v starom modeli uvažovania, pričom ľudia už primárne nechcú telefonovať, ale využívať povedzme dáta.

Zažili ste vy osobne počas svojej kariéry popri úspechoch aj zlyhanie a neúspech?

Zažil som oveľa viac neúspechov ako úspechov. Zlyhávam takmer každý deň. Úspech je vlastne o tom, že prekonávate jeden neúspech za druhým s rovnakým entuziazmom.

Kde potom beriete motiváciu ísť stále ďalej a skúšať to znova?

Pre mňa to je ako hrať futbal, preto odpoviem pomocou metafory. Nejde mi primárne o víťazstvo, ja, skrátka, milujem tú hru. Ak raz prehrám, neznamená to, že zanevriem na futbal ako taký. Lenže kto chce hrať, musí makať.

„Nepracujeme vo vákuu, veci spolu súvisia a vzájomné vzťahy vytvárajú infraštruktúru, ktorú, skrátka, nemôžeme ignorovať.“

Keď vyjdem na trávnik, musím tam nechať maximum, nedá sa hrať na 50 % a očakávať dobrý výsledok. Ja si to, skrátka, celé užívam, neberiem to ako prácu alebo povinnosť, ale skôr výzvu v pozitívnom zmysle slova.

Existujú podľa vás určité princípy, na základe ktorých všetky dobré myšlienky fungujú?

Treba sa na veci pozerať pozitívne a neustále rozmýšľať nad tým, ako ďalej rásť. Zároveň je nutné uvedomiť si obmedzenia prostredia, kam chcem svoj produkt alebo nápad umiestniť. Nepracujeme vo vákuu, veci spolu súvisia a vzájomné vzťahy vytvárajú infraštruktúru, ktorú, skrátka, nemôžeme ignorovať.

Môžete mať fantastický nápad, ktorý je však v praxi nepoužiteľný a tým pre používateľa v zásade zbytočný. Okrem toho potrebujete okolo seba zhromaždiť výnimočných ľudí. Práve oni sú najdôležitejšou zložkou vášho úspechu.

V jednom rozhovore ste povedali: „Internet zmenil spôsob, akým robíme biznis, a mobily zmenili spôsob, akým komunikujeme.“ Čo bude podľa vás ďalšou zásadnou zmenou a ako sa na ňu pripraviť?

Myslím si, že to bude osobná doprava, lebo je to niečo, čo je „pokazené“. Tráviť denne desiatky minút v dopravných zápchach je nonsens. Autá boli odpoveďou na osobnú dopravu kedysi, no už dávno to neplatí.

Ďalšou veľkou témou je jedlo a potraviny a poslednou zdravotná starostlivosť. To všetko sú oblasti, ktoré nefungujú, zdravotníctvo obzvlášť preto, že ide o monopol.

Osobne by som radšej dal svoj zdravotný stav posudzovať umelej inteligencii ako lekárovi. Lebo pravdepodobnosť, že sa umelá inteligencia dostane k správnemu výsledku alebo diagnóze, je násobne vyššia ako v prípade ktoréhokoľvek človeka.

Prečítajte si aj: Cirkulárna ekonomika prináša lepšiu kvalitu života a možnosti rastu pre podniky, hovorí Eva Nedeľková

 

Jonas Kjellberg

Je spoluzakladateľom spoločnosti Skype, stál za projektom Player:IO, ktorý odpredal spoločnosti Yahoo, a ako predseda predstavenstva viedol iCloud, ktorý následne kúpila spoločnosť Apple. Zároveň patrí k ostrieľaným investorom v oblasti startupov.

Ako šéf švédskej investorskej spoločnosti Kinnevik investoval vyše 700 miliónov eur do internetových gigantov ako Zalando, Rocket Internet, Avito, Lamoda, Jabong či Hallo Fresh, vďaka čomu sa Kinnevik stal globálnym hráčom na poli moderných technológií. Prednáša na Stanfordskej a Štokholmskej univerzite a je autorom knihy Gear Up, ktorá sa venuje podnikaniu v digitálnej dobe. V rámci svojich prednášok sa venuje inováciám, spôsobom, ako osloviť zákazníkov, ktorí sú čoraz náročnejší, a princípom, na ktorých by mal stáť každý funkčný biznis model.

V októbri minulého roka vystúpil v Bratislave na konferencii FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Deň predtým pripravil prednášku exkluzívne pre biznis zákazníkov modrého operátora.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac