Spoluzakladateľ Skypu: Úspech je o prekonávaní neúspechov s rovnakým entuziazmom

Kto chce byť úspešný, musí minimalizovať náklady zákazníka, obklopiť sa ľuďmi, ktorí dokážu liezť na nervy, a nájsť esenciu vlastného podnikania, hovorí Jonas Kjellberg.

So spoluzakladateľom služby Skype, úspešným investorom a lektorom Jonasom Kjellbergom sme sa stretli na jeseň minulého roka počas konferencie FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Sympatický otec štyroch detí nám v otvorenom rozhovore prezradil, že za každým jeho úspechom stálo množstvo zlyhaní, ale najmä odvaha pokračovať ďalej.

Porozprávali sme sa s ním aj o potešení z podnikania, význame neustáleho prehodnocovania vlastného prístupu, princípoch, na ktorých stojí úspech prelomových spoločností a o trendoch, ktoré podľa neho čoskoro zmenia svet okolo nás.

Keď hovoríte o úspechu Skypu, často spomínate výraz inovovať v nulách. Čo presne tým myslíte?

Keď sa pozriete na akúkoľvek spoločnosť, ktorá v posledných rokoch dokázala preraziť, tak inovovala v nulách. Jednoducho povedané inovovala na základe minimalizácie výdavkov zákazníka.

V prípade Skypu sme sa zamýšľali nad tým, za čo ľudia telekomunikačným spoločnostiam platia, a všetko, čo sme mohli, sme zoškrtali. Napríklad investície do telekomunikačnej infraštruktúry (káble, stĺpy, prípojky a podobne) a do jej údržby.

Keď voláte cez internet, za ktorý už raz platíte, túto infraštruktúru nepotrebujete, a preto by ste za ňu nemali platiť. To bola prvá nula. Ďalej to bolo technické zabezpečenie a náročnosť komunikačného spojenia. Toto sme presunuli na CPU, teda na procesor počítača, resp. smartfónu používateľa, čo bola ďalšia nula.

„Čím viac sa snažíte byť úspešný, tým viac strácate nadšenie a radosť zo samotného podnikania.“

A v neposlednom rade sme úplne vylúčili zákaznícku podporu. Dokáže totiž „zožrať“ obrovské množstvo peňazí a väčšina zákazníkov je s ňou nespokojná.

Rovnaký princíp využila spoločnosť Amazon, keď znížila cenu tovaru o prenájom a správu kamenných obchodov a Airbnb pri údržbe a výstavbe hotelov.

Počas mnohých svojich prednášok hovoríte, že za každou službou a produktom by mal byť pôžitok. Čo presne to v praxi znamená a ako sa ho firmy naučia definovať?

Nájsť to, čo má v angličtine pekný ekvivalent v slove delight, nie je ľahké. Čím viac sa snažíte byť úspešný, tým viac strácate nadšenie a radosť zo samotného podnikania. Zároveň platí, že ak neviete povedať, čo je tou pozitívnou esenciou vášho podnikania, tak pravdepodobne podnikáte v segmente, kde je veľmi vysoká konkurencia, a váš produkt je veľmi podobný iným. Myslím si, že cesta spočíva v tom, že začnete robiť niečo unikátne.

Čo však majú robiť spoločnosti, ktoré, skrátka, neponúkajú nič unikátne ani prevratné?

Musia sa zamyslieť nad tým, ako zmeniť perspektívu a celkové nazeranie na svoj produkt. Jednoducho začať uvažovať nad tým, ako si vytvoriť miesto na trhu a ako to potešenie dostať do svojho produktu. Pretože ak chcete naozaj preraziť a zarábať viac peňazí, musíte mať niečo, čo je určitým spôsobom unikátne a čo ľudia budú chcieť.

Vezmite si napríklad cenu svojho produktu. Ak nie ste ničím výnimočný, cenu tvrdo určuje trh a efektivita. Kto dokáže daný produkt vyrobiť a ponúknuť najlacnejšie, ten bude mať úspech.

Len čo je váš produkt unikátny a je za ním to, čomu ja hovorím pôžitok, tak si zaň môžete pýtať výrazne viac. A je jedno, či je to auto, žiletka, smartfón, šampón alebo aplikácia.

Súvisí to nejakým spôsobom s tzv. friction-free storytellingom, ďalším vaším obľúbeným slovným spojením?

Friction-free storytelling je vlastne odpoveďou na otázku, čo je esencia vášho biznisu. Keď sa stretávam s rôznymi podnikateľmi a oni mi dokážu jednou vetou vysvetliť, čo robia, poviem si: „Bum, to je ono!“ Ak viem, čo ten človek robí alebo ponúka, môžem o tom povedať svojim priateľom a odporučiť im, nech si to kúpia.

„Ak chcete naozaj preraziť a zarábať viac peňazí, tak musíte mať niečo, čo je určitým spôsobom unikátne a čo ľudia budú chcieť.“

Ak neviem okamžite pochopiť, čo ten podnikateľ hovorí a čomu sa venuje, niekde je chyba. Platí to však nielen smerom von z firmy, ale aj do jej vnútra. Pokiaľ svojim vlastným ľuďom neviete vysvetliť, čo vyvíjate alebo vyrábate a následne predávate, ako to môžu vedieť oni?

Zoberte si švédsky inžiniersky klenot, značku Volvo. Ona svoju frinction-free story stavala na výnimočných bezpečnostných prvkoch automobilov a na bezpečnosti ako takej. A pomerne dlho to fungovalo.

Lenže zrazu začali aj ostatné automobilky ponúkať úplne rovnakú úroveň bezpečnosti, prípadne predstavili nové a lepšie systémy, ako malo Volvo. Značke sa zrazu rozpadol jej imidž, lebo dôraz na bezpečnosť prestal byť niečím výnimočným, ale stal sa štandardom.

Dopadlo to tak, že Volvo po rokoch veľkých problémov odpredali čínskej spoločnosti Geely a dnes sa snaží preraziť úplne novým spôsobom.

Počas jednej svojej prednášky ste podnikateľom odporučili, aby do svojich firiem prijímali tzv. problémových ľudí, teda zamestnancov, ktorí všetko spochybňujú, často nesúhlasia a sú permanentne v opozícii. Aký zmysel má takýto krok pre spoločnosť?

Myslím, že na toto dobre odpovedal už Steve Jobs. Načo by som mal najímať skutočne múdrych ľudí, ktorým treba hovoriť, čo majú robiť, keď by to mali byť oni, kto to hovorí mne?

Týchto ľudí označujete ako game changers. Prečo?

Tento typ ľudí sa neustále snaží rozmýšľať inak napriek tomu, že ich ostatní vťahujú do normálu. Kreativita a prehodnocovanie vlastného biznis modelu je skutočne ťažké. Zoberte si napríklad taxi služby, ktoré fungujú bezmála 100 rokov. Lenže pred pár rokmi prišiel Uber a úplne zmenil perspektívu tejto veľmi tradičnej služby.

Schopnosť prehodnocovať existujúce biznis modely a pozerať sa na veci inak nemá každý. Dá sa to podľa vás naučiť?

Áno, myslím si, že určite. Momentálne je vzdelávací systém nastavený na výkon. Máme jasne stanovené, čo a kedy sa máme naučiť. Ten systém je veľmi rigidný a postavený na mechanickom učení sa nových poznatkov.

Kreativitu, spochybňovanie, prehodnocovanie a hľadanie nových riešení sa v školách neučíme, no učíme sa riešiť problémy na modelových príkladoch, napríklad v matematike. Školákov však nestaviame pred problémy, ktoré ešte nikto pred nimi neriešil. To je podľa mňa chyba.

Povedzme, že som začínajúci podnikateľ a snažím prehodnotiť to existujúce. Kde by som mal začať?

Určite treba začať s niečím, čo človeka baví, napĺňa a o čom má veľa vedomostí. Ak sa v nejakej oblasti dobre vyznáte a viete, kde sú problémy, začnite uvažovať o tom, čo vám, povedzme, prekáža.

Ak nie ste spokojný s kávou, ktorú dostávate v kaviarňach, začnite rozmýšľať nad tým, prečo je to tak a čo by sa prípadne dalo urobiť lepšie. Niekto napríklad pochopil, že auto ako dopravný prostriedok do mesta nie je pre zápchy práve ideálne, a preto vymyslel elektrickú kolobežku.

Väčšina dobrých nápadov vychádza z akútnych problémov, ktoré vyžadujú riešenie. Ak dokážete inovovať v nulách, prehodnocovať a uvažovať mimo zavedených rámcov, prídete so zaujímavými riešeniami.

„Školákov nestaviame pred problémy, ktoré ešte nikto pred nimi neriešil. To je podľa mňa chyba.“

Keď sa vrátime k tej doprave, začalo sa to zdieľaním áut. Prečo by to nemalo pokračovať zdieľaním elektrických kolobežiek? A znova sa ukazuje funkčnosť princípu znižovania nákladov. Cena novej elektrickej kolobežky sa pohybuje v stovkách eur, cena nového auta v tisícoch.

Prečo je podľa vás zmena taká podstatná pri rozvoji biznisu?

Zmena sa nedá časovo predvídať, obzvlášť ak ste menšia či začínajúca spoločnosť. Opak však platí pri obrovských korporátoch. Ony sa dokážu rozhodnúť, kedy sa niektoré veci budú diať. A to je z môjho pohľadu to najhoršie, čo sa môže stať.

V určitom momente tak už korporát nedokáže udržať krok so svetom, lebo sa nevie a nechce prispôsobiť novej realite. Všetko sa totiž neustále mení. Kedysi sme používali na prepravu kone, dnes sú to autá a v budúcnosti to možno budú autonómne lietajúce autá. Evolúcia je permanentný proces.

S čím teda väčšinou súvisí neúspech podnikateľov a firiem?

Uvediem to na príklade. Telekomunikační operátori prišli v 80. a 90. rokoch s technológiou mobilných telefónov. Bola to revolúcia v komunikácii a pôžitok spočíval v tom, že ste zrazu neboli viazaný na pevnú linku. Dnes je situácia iná a pre operátorov predstavuje výzvu. Máme smartfóny a hŕbu iných spôsobov a možností komunikácie.

Momentálne je však väčšina operátorov zaseknutá v starom modeli uvažovania, pričom ľudia už primárne nechcú telefonovať, ale využívať povedzme dáta.

Zažili ste vy osobne počas svojej kariéry popri úspechoch aj zlyhanie a neúspech?

Zažil som oveľa viac neúspechov ako úspechov. Zlyhávam takmer každý deň. Úspech je vlastne o tom, že prekonávate jeden neúspech za druhým s rovnakým entuziazmom.

Kde potom beriete motiváciu ísť stále ďalej a skúšať to znova?

Pre mňa to je ako hrať futbal, preto odpoviem pomocou metafory. Nejde mi primárne o víťazstvo, ja, skrátka, milujem tú hru. Ak raz prehrám, neznamená to, že zanevriem na futbal ako taký. Lenže kto chce hrať, musí makať.

„Nepracujeme vo vákuu, veci spolu súvisia a vzájomné vzťahy vytvárajú infraštruktúru, ktorú, skrátka, nemôžeme ignorovať.“

Keď vyjdem na trávnik, musím tam nechať maximum, nedá sa hrať na 50 % a očakávať dobrý výsledok. Ja si to, skrátka, celé užívam, neberiem to ako prácu alebo povinnosť, ale skôr výzvu v pozitívnom zmysle slova.

Existujú podľa vás určité princípy, na základe ktorých všetky dobré myšlienky fungujú?

Treba sa na veci pozerať pozitívne a neustále rozmýšľať nad tým, ako ďalej rásť. Zároveň je nutné uvedomiť si obmedzenia prostredia, kam chcem svoj produkt alebo nápad umiestniť. Nepracujeme vo vákuu, veci spolu súvisia a vzájomné vzťahy vytvárajú infraštruktúru, ktorú, skrátka, nemôžeme ignorovať.

Môžete mať fantastický nápad, ktorý je však v praxi nepoužiteľný a tým pre používateľa v zásade zbytočný. Okrem toho potrebujete okolo seba zhromaždiť výnimočných ľudí. Práve oni sú najdôležitejšou zložkou vášho úspechu.

V jednom rozhovore ste povedali: „Internet zmenil spôsob, akým robíme biznis, a mobily zmenili spôsob, akým komunikujeme.“ Čo bude podľa vás ďalšou zásadnou zmenou a ako sa na ňu pripraviť?

Myslím si, že to bude osobná doprava, lebo je to niečo, čo je „pokazené“. Tráviť denne desiatky minút v dopravných zápchach je nonsens. Autá boli odpoveďou na osobnú dopravu kedysi, no už dávno to neplatí.

Ďalšou veľkou témou je jedlo a potraviny a poslednou zdravotná starostlivosť. To všetko sú oblasti, ktoré nefungujú, zdravotníctvo obzvlášť preto, že ide o monopol.

Osobne by som radšej dal svoj zdravotný stav posudzovať umelej inteligencii ako lekárovi. Lebo pravdepodobnosť, že sa umelá inteligencia dostane k správnemu výsledku alebo diagnóze, je násobne vyššia ako v prípade ktoréhokoľvek človeka.

Prečítajte si aj: Cirkulárna ekonomika prináša lepšiu kvalitu života a možnosti rastu pre podniky, hovorí Eva Nedeľková

 

Jonas Kjellberg

Je spoluzakladateľom spoločnosti Skype, stál za projektom Player:IO, ktorý odpredal spoločnosti Yahoo, a ako predseda predstavenstva viedol iCloud, ktorý následne kúpila spoločnosť Apple. Zároveň patrí k ostrieľaným investorom v oblasti startupov.

Ako šéf švédskej investorskej spoločnosti Kinnevik investoval vyše 700 miliónov eur do internetových gigantov ako Zalando, Rocket Internet, Avito, Lamoda, Jabong či Hallo Fresh, vďaka čomu sa Kinnevik stal globálnym hráčom na poli moderných technológií. Prednáša na Stanfordskej a Štokholmskej univerzite a je autorom knihy Gear Up, ktorá sa venuje podnikaniu v digitálnej dobe. V rámci svojich prednášok sa venuje inováciám, spôsobom, ako osloviť zákazníkov, ktorí sú čoraz náročnejší, a princípom, na ktorých by mal stáť každý funkčný biznis model.

V októbri minulého roka vystúpil v Bratislave na konferencii FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Deň predtým pripravil prednášku exkluzívne pre biznis zákazníkov modrého operátora.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Psychologička: Ľudia hľadajú prostredníctvom technológií vzrušenie a pocit, že žijú

Patríte k ľuďom, ktorí neustále skrolujú najnovšie správy? Aj vám môžu technológie prerásť cez hlavu. Lenka Rušarová radí, ako si s nimi vybudovať zdravý vzťah.

Technológie sa stali súčasťou našich životov, nie každý však s nimi dokáže správne pracovať. So psychologičkou Lenkou Rušarovou sme sa pozreli na to, ako nájsť vo vzťahu k technológiám rovnováhu a predchádzať tomu, aby sa ich používanie stalo problémom. 

Prerastajú vám technológie cez hlavu? Máme pre vás 5 tipov na digitálny detox. Chcem vedieť viac

V rozhovore sa dočítate: 

  • ktoré potreby si napĺňame prostredníctvom technológií,
  • kedy už človek nemá používanie technológií pod kontrolou,
  • ako nastaviť hranice sebe aj v rámci vzťahov,
  • ako vyzerá etiketa narábania s mobilom.

Vplyv technológií na náš život je naozaj markantný. Dá sa zhrnúť, prečo sme si ich pustili k telu a dovolíme im zasahovať nám do života?

Technológie nám veľmi uľahčujú život, ale majú aj vedľajšie účinky. Vstupujú do výchovy a blízkych vzťahov. Nemyslím si, že priniesli niečo nové do ľudského prežívania, skôr sú javiskom, na ktorom sa odohrávajú staré drámy.

Aj predtým, než sme mali k dispozícii internet, smartfóny a tablety, sme hľadali naplnenie materiálnych, spoločenských, biologických aj duchovných potrieb. Technológie sú platformou, kam sa toto hľadanie presunulo a kde sa jeho časť dnes odohráva.

Ktoré potreby si bežne napĺňame práve prostredníctvom technológií?

Niektorí z nás túžia po potvrdení vlastnej hodnoty, iní hľadajú pozornosť alebo vzrušenie. Ak hľadáme validáciu, teda potvrdenie, môže sa to prejaviť napríklad tým, že na sociálne siete pridávame fotky a správy z úspešnejších častí svojho života.

Ukazujeme, akú máme skvelú rodinu, aké auto vlastníme, ako dobre vyzeráme či kde dovolenkujeme. Očakávame, že nám to cez lajky a komentáre prinesie sociálne potvrdenie, obdiv a uznanie.

„Na sociálnych sieťach ostatným ukazujeme, akú máme skvelú rodinu, ako dobre vyzeráme či kde dovolenkujeme. Očakávame, že nám to cez lajky a komentáre prinesie sociálne potvrdenie, obdiv a uznanie.“

Iní ľudia, najmä tí, ktorí sa zo spoločnosti cítia vynechaní, zase túžia po pozornosti. Práve oni môžu ľahko skĺznuť k vyhľadávaniu pozornosti v online svete. Často investujú množstvo času a energie, aby zaujali aj anonymné masy ľudí, môžu byť aj zbytočne konfrontační alebo šokujúci.

Veľa ľudí hľadá prostredníctvom technológií vzrušenie a pocit, že žijú. Stáva sa to, ak im ich život príde banálny, prázdny a sú s ním nespokojní. Online prostredie im umožňuje zažívať niečo, s čím reálny svet nemôže súťažiť.

Aké sú príznaky, že technológie nám príliš zasahujú do života?

Existuje viacero varovných signálov, že naše používanie technológií je už problematické.

Prvým varovným príznakom je tzv. centrované myslenie. Pozornosť človeka sa nedá od technológií odviesť – človek nedokáže myslieť na nič iné, nedá sa s ním o ničom inom diskutovať. Jediné, o čom hovorí, je, čo zažil pri počítačovej hre alebo v diskusii na sociálnej sieti, respektíve neustále skroluje najnovšie správy.

Druhým varovným príznakom je, keď používanie technológií zasahuje do bežného fungovania. Človek napríklad nie je schopný vyspať sa, lebo celú noc trávi online pokrom, nie je schopný nič ušetriť z výplaty, lebo ju minie na online nakupovanie. Dieťa si zase nesplní školské povinnosti, pretože neustále sleduje videá.

Ďalším zdvihnutým prstom je, keď narastá potreba bažiť. Ak je niekto závislý, potrebuje si zvyšovať dávky, aby bol spokojný. Podobné správanie môžeme sledovať aj pri problematickom používaní technológií u detí aj u dospelých. Už im nestačí bežný čas, napríklad hodina, ale sú z toho dve hodiny, potom tri, a stále nemajú dosť.

Kedy už má človek s technológiami a časom stráveným online naozaj problém?

Ľudia závislí od alkoholu zvyčajne tvrdia, že majú všetko pod kontrolou. Hovoria: „Viem s tým prestať. Keď budem chcieť, nebudem piť.“ Podobné výroky môžeme čakať aj od ľudí, ktorých vzťah k technológiám už prekročil rozumné medze.

V takom prípade už človek, ktorý chce dokázať, že všetko má pod kontrolou tak, že sa odpojí alebo vydrží nejaký čas offline, má s tým problém. Nevydrží to a vždy nájde zámienky, aby sa mohol pripojiť skôr.

Strata kontroly sa môže prejaviť v rôznych situáciách. Napríklad, keď sa partneri dohodnú, že večer nebudú pozerať do mobilu a strávia pekný spoločný čas aj s deťmi. Napriek tomu, že si to sľúbia, jeden z nich sa neovládne a odíde – začne hľadať zámienky, aby bol sám a mohol potajme kontrolovať mobil.

Veľa sa dnes hovorí o tom, že technológie spôsobujú problémy v medziľudských vzťahoch. Je to naozaj tak? 

V mojej praxi sa mi neukazuje, že by technológie boli prvotným problémom. Skôr vídavam, že problémy vo vzťahoch sa prejavujú aj prostredníctvom technológií.

Stáva sa, že na párovej terapii žena rozpráva niečo, čo je pre ňu zásadné, plače pri tom a muž vytiahne mobil, skroluje a čaká, kým ona dorozpráva – mobil je preňho únikom z emočne vypätej situácie.

Alebo žiarlivá žena kontroluje muža a nenechá ho dýchať – mobil a profil na Facebooku sú bránou, ako sa mu ešte viac nabúrať do súkromia. Ďalším príkladom je závislý partner, ktorý cez deň partnerku neustále bombarduje správami a vynucuje si, aby nonstop reagovala.

Ako si nastaviť hranicu používania technológií vo vzťahoch? 

Hranica často nie je vopred jasná, treba o nej diskutovať. V rovnocennom partnerskom vzťahu sa vyjednáva, vysvetľuje a skúša, čo funguje pre oboch. Trochu inak je to vo vzťahu s dieťaťom, ktoré síce musí byť rešpektované, ale zároveň nerozumie svetu ako dospelý – tu má predsa len rozhodnutie dospelého väčšiu váhu.

„Stáva sa, že na párovej terapii žena rozpráva niečo, čo je pre ňu zásadné, plače pri tom a muž vytiahne mobil, skroluje a čaká, kým ona dorozpráva – mobil je preňho únikom z emočne vypätej situácie.“

Špeciálnu oblasť tvoria dobré spôsoby a etiketa narábania s mobilom. Existujú relatívne univerzálne pravidlá a ich dodržiavanie je otázkou bazálnej slušnosti.

Ako vyzerá etiketa narábania s mobilom? 

Ak sa s niekým práve rozprávame a pristúpi k nám niekto tretí, nazvime ho Jozef, intuitívne slušné by bolo povedať: „Toto je Jozef.“ Alebo: „Jozef, počkaj chvíľku, prosím, teraz niečo riešime.“ Človeka uvedieme do diskusie alebo mu povieme, nech počká.

Takto by to mohlo fungovať, aj keď človeku príde správa na mobil. Buď počká, pretože náš rozhovor má teraz prioritu, alebo si chceme správu, ktorá nám prišla, prečítať. Napríklad čakáme na niečo dôležité alebo sme jednoducho iba zvedaví. V takom prípade si musíme s touto situáciou nejako sociálne poradiť.

Môžeme povedať: „Práve mi niečo prišlo, prepáč, pozriem sa, čo je to.“ Môžeme ísť ešte ďalej a okomentovať, aká správa nám prišla, ako keď uvedieme a zapojíme tretieho človeka do diskusie.

Niektorí ľudia presúvajú pozornosť k mobilu mimovoľne, akoby ani nevnímali, že ich aktívna prítomnosť začne ostatným chýbať. Napríklad sa dohodnú s deťmi, že si spolu pozrú film a oni síce sedia na gauči vedľa detí, sú tvárou nasmerovaní k obrazovke, ale dívajú sa do mobilu. A v tom je kvalitatívny rozdiel – nezdieľajú spoločný zážitok, sú tam len pro forma.

Čo robiť v situáciách, keď sme síce dodržali etiketu, ale partnerovo používanie technológií sa nás aj tak dotýka? Ako napríklad riešiť situáciu, keď partner visí na mobile a my musíme čakať, kým skončí?

Veľakrát si všímam páry v kaviarni alebo reštaurácii. Zvonku to vyzerá, že jeden sa díva do mobilu a druhý naňho čaká. Neexistuje pravidlo, ako túto situáciu riešiť, ale je fajn, ak sú k sebe otvorení a majú odvahu a slobodu povedať: „Tak čo, ideme si teraz obaja čítať správy alebo máš chuť sa o niečom rozprávať?“

Odpoveď na podobnú výzvu môže byť: „Nemali sme na seba celý týždeň čas, poďme sa porozprávať.“ Môže sa však stať, že jednoducho nie je o čom hovoriť.

Napríklad páry, ktoré spolu dlho fungujú a všetko dôležité si už pre ten moment povedali, môžu byť radi, že sú vedľa seba, ale zároveň by každý rád robil niečo iné. Niekto si chce čítať rozčítaný článok, druhý vybavovať e-maily. Ak si to otvorene, slušne a s rešpektom povedia, môžu spolu príjemne stráviť čas, aj keď sú obaja na svojich mobiloch.

Často sa stretávame s tým, že partner neskroluje ani nesleduje videá, ale na mobile pracuje – odpovedá na e-maily, niečo kontroluje. Čo odporúčate v takom prípade? 

Práce je vždy toľko, koľko je času. Niektorí ľudia sa tvária, že stále niečo neodkladné riešia – prácu alebo iné povinnosti. Často hovoria: „To sa inak nedá.“ V skutočnosti je to však ich rozhodnutie, že práca je na prvom mieste za každých okolností a toto rozhodnutie je pre nich často paradoxne ľahšia cesta.

Vďaka tomu môžu odsúvať to, čo sa deje v ich vnútri a zároveň nemusia čeliť nárokom „bežného“, napríklad venovať pozornosť deťom.

V každom vzťahu nastávajú situácie, keď sa jeden z partnerov necíti komfortne. Nastaviť si konsenzus tak, aby to všetkým zúčastneným vyhovovalo, je zložité – bez ohľadu na to, či do toho vstupujú technológie, alebo nie.

Technológie z môjho pohľadu nie sú dobré ani zlé. Majú svoje riziká, to však neznamená, že ich nemáme používať, veď nám výrazným spôsobom uľahčujú život. A okrem toho aj tak nemáme na výber, vyhnúť sa im nedá.


Vyvážený vzťah k technológiám je dôležitý nielen pre dospelých, ale aj deti, preto O2 spúšťa už 4. ročník O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, ktorá u detí buduje pozitívny vzťah k pohybu a učí ich, ako tráviť voľný čas aktívne. Do súťaže o Akadémiu môžete prihlásiť aj školu vašich detí. Všetky potrebné informácie nájdete na akademia.o2.sk

Lenka Rušarová

Je certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka s viac ako 15-ročnou praxou. Pracuje v súkromnom zdravotníckom zariadení PsychoKonzult, kde sa venuje nielen deťom, ale aj párovej a individuálnej psychoterapii. Preložila viacero odborných publikácií a tlmočí v odbore.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac