Stĺpček psychologičky Barbory Kuchárovej: Radosť je infekčná

Keď jednoduché veci vyzerajú na prvý pohľad zložito, tak sa cítim, keď píšem tento stĺpček o radosti.

Radosť je taký prirodzený pocit, že keď ho cítime, nie je čo riešiť. Radosť je stav bytia, v ktorom sa nerozmýšľa, ale cíti. Radosť je prítomnosť, ktorá nemá včera a zajtra. Radosť je veľmi prirodzená a spontánna.

Radosť je naplnenie potrieb a keby som bola kazisvetom z Teórie veľkého tresku, tak sucho dodám, že sú to hormóny.

Sám veľký Sigmund Freud vravel, že je podstatou bytia, že nás to k nej prosto ženie. A ja dodávam, že je to i naša zodpovednosť a hlavná úloha v živote.

Máme na starosti sami seba a musíme nezatrpknúť voči ľuďom a svetu. Hlavnou príčinou je skutočnosť, že radosť je infekčná. Touto infekciou trpia najmä deti a domáce zvieratká.

Ja ako psychologička prestávam v čase radosti klientov a klientky stretať, pretože sa vrátia do svojich životov a psychologické sprevádzanie už nepotrebujú.

Ak mám byť úprimná, tak vlastne toto ma na mojej profesii najviac baví – sprevádzať klientov a klientky na ceste k radosti a to v skutočnosti znamená na ceste späť k samým sebe. Je to taká napínavá cesta cez celkom nebezpečný les plný vlastných strachov, pochybností, „haluzí“ a vlastných či cudzích pochybných konceptov.

Na tej ceste je aj veselo a v tom lese sú aj čistinky radosti, napríklad keď človek objaví právo byť sám sebou, keď si odpustí, keď pochopí, keď sa príjme, keď si dovolí byť šťastný a mať sa rád.

Poznám tú radosť, keď ľudia získajú nadhľad nad vlastnými strachmi, drakmi či démonmi a pochopia, že sú vlastne detsky smiešne a len sa nafukujú.

Poznám tú radosť, keď ľudia pochopia, že nemusia vyhovieť celému svetu a pustia prievan do svojich pandoriných skriniek a trinástich komnát, keď vyháňajú zo skríň svojich kostlivcov.

Poznám tú radosť, keď ľudia objavia a objímu svoje vnútorné dieťa a dovolia mu byť zase prítomným a tešiacim sa z každého dňa a z každého pekného človeka. Poznám tú radosť z návratu k sebe samotnému.

Myslím si, že mám radostnú profesiu a šťastnou a naplnenou ma robí radosť mojich uzdravujúcich sa klientov a klientok. Tak trocha sa na ich radosti priživujem a verte mi, je to skutočne mňam.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda a vznikol v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Nadácia práve spustila ďalší ročník svojho Grantového programu. Zapojiť sa môžete na tomto mieste

Barbora Kuchárová

Je klinická psychologička a výkonná riaditeľka občianskeho združenia Prima, ktoré sa zaoberá prácou s drogovo závislými ľuďmi v teréne. Vytvorila sériu videí, ktoré hovoria o rodovej nerovnosti, pracovnej morálke aj prokrastinácii.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Čo vám robí radosť?

Pociťuje ju každý z nás. Každý možno v trochu inej situácii či v trochu inej intenzite, no určite neobchádza ani jedného z nás.

V druhom víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa po východnom Slovensku rozhodli bližšie pozrieť na radosť, emóciu, ktorou reagujeme na príjemné udalosti v našom živote. Radosť patrí nielen k tým najpríjemnejším, ale súčasne aj najprirodzenejším emóciám, spája sa s pocitom šťastia a momentmi, pri ktorých sa človek cíti jednoducho dobre.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo znamená radosť pre vás a ktoré situácie ju vyvolávajú? Tieto dve otázky sa nesú celým naším víkendovým vydaním, ktoré vzniklo v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Začítajte sa do našich článkov a zistite, že zdroje radosti a od nej sa odvíjajúceho šťastia sú naozaj rôzne a veľmi subjektívne.

Psychologička Barbora Kuchárová sa v rámci našej víkendovej témy vo svojom stĺpčeku zamýšľa nad tým, čo je to radosť. „Radosť je prítomnosť, ktorá nemá včera a zajtra,“ hovorí.

Americký lingvista a spisovateľ Daniel Everett, ktorý dlhé roky žil po boku kmeňa Pirahov v amazonskom pralese, nám v rozhovore prezradil, prečo ich považuje za jedných z najšťastnejších ľudí na svete.

Daniel Everett sa od Pirahov mnohému naučil a svoje zistenia šíri ďalej. V ďalšom článku sme pre vás zhrnuli jeho poznatky o tom, čo všetko sa môžeme od tohto kmeňa naučiť, aby bol náš život vyrovnanejší a radostnejší.

Dobrú noc a pozor na hady. Tak znie názov Everettovej knihy, v ktorej opísal svoj život po boku amazonského kmeňa. Ak chcete o tomto kmeni a ich vnímaní sveta vedieť viac, zapojte sa do súťaže o 5 výtlačkov.

Aby sme dokázali, že pôvodcovia radosti, môžu byť rôzni, opýtali sme sa 8 známych tvárí a osobností verejného života, čo robí radosť v živote im a následne sme si rovnakú otázku položili aj my v rámci magazínu Sóda.

A čo naozaj robí radosť vám? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Zdrojom radosti môže byť aj práca či iná aktivita, ktorá prispieva k zlepšeniu podmienok na Slovensku. Máte nápad, ktorý môže pomôcť mladým ľuďom s rozbehnutím podnikania, venuje sa vzdelávaniu, boju s nezamestnanosťou alebo podporuje ľudské práva? Zapojte sa do nového Grantového programu, ktorý práve spustila Férová Nadácia O2.


Matej „Sajfa“ Cifra: Viem, že telefón za volantom nie je správna vec

Ako sa na používanie smartfónu za volantom pozerá známy moderátor, influencer a milovník šoférovania? Prečítajte si náš rozhovor.

Obľúbený moderátor a youtuber Matej „Sajfa“ Cifra sa stal hlavnou tvárou kampane v rámci platformy Dátuj zodpovedne, ktorej cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.

Porozprávali sme sa s ním, aký má vzťah k šoférovaniu, ako sa zmenil jeho prístup k používaniu mobilu po tom, čo sa zapojil do kampane, aj o vlogovaní a ďalších plánoch.

Kedy si naposledy použil telefón za volantom a aké myšlienky ti vtedy bežali hlavou? Uvedomoval si si, že nemáš auto úplne pod kontrolou a môže sa niečo stať tebe alebo niekomu inému?

Jasné, že si to človek uvedomuje. Do tohto projektu som išiel aj preto, lebo sám seba čoraz častejšie pristihnem pri uvažovaní nad touto témou. Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš. Moja žena ma za to často „pucuje“ a sám viem, že s tým musím prestať. Občas si poviem: „Čo ak by sa práve teraz mojou vinou niekomu niečo stalo?“

Bol si už niekedy účastníkom nehody, za ktorú bol zodpovedný telefón?

Také niečo sa mi ešte nestalo, ale raz dávno sme sa v jednej zápche posúvali na jednotke a dvojke a akurát som z obalu vyberal cédečko. Mal som ho v lone, rozhodol som sa pre Hip-Hop Výber 5 a bum. Nedobrzdil som. Jemná nepozornosť a bol tam oškretý plech. Nič vážne sa nestalo, ale ak by po priechode išla napríklad žena s kočíkom, bola by to už úplne iný príbeh.  

Je to pre teba šoférovanie nutnosť alebo pri tom dokážeš relaxovať?

Milujem šoférovanie. Je to vec, ktorá ma neskutočne baví. Zbožňujem dlhé cesty, a keď viem, že niekam pôjdeme minimálne dve hodiny, úplne sa na to teším. Veľmi rád šoférujem aj sám. Vtedy relaxujem, počúvam hudbu alebo podcasty, veľa premýšľam. Aj keď cestujem so svojou ženou, často sa stane, že sme počas jazdy ticho.

Aké bolo tvoje prvé auto?

Dlho som nemal peniaze na to, aby som mal auto. Aj keď som v rádiu robil už niekoľko rokov, cestoval som autobusom alebo taxíkom. Spomínam si, že keď som si už nakoniec chcel vziať auto na lízing, bavil som sa o tom s naším vtedajším generálnym riaditeľom. On mi povedal, nech pár mesiacov počkám, lebo v Ženeve vraj predstavia novú Hondu Civic. Bolo to okolo roku 2005 a vtedy vyzerala dosť futuristicky. A bol som nakoniec veľmi hrdý, pretože som bol prvý človek na Slovensku, ktorý ju mal.

Prečo si sa rozhodol stať tvárou projektu, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom? Prečo by sa o tom malo hovoriť?

Ako som už spomínal na začiatku, čoraz častejšie som si v aute uvedomoval, že nerobím správnu vec, a keď ma z O2 oslovili, povedal som áno, pretože sa mi páči práve ten preventívny prístup a som s touto témou stotožnený. Ak by ma oslovil niekto s kampaňou na ochranu kaktusov, povedal by som, že síce s nimi súhlasím, ale nemám doma žiaden kaktus a veľmi to necítim.

„Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš.“

Toto je však vec, ktorú vnímam veľmi intenzívne, lebo vždy, keď ten telefón chytím za volantom do ruky, hovorím si: „Maťo, keď sa teraz niečo stane, už to nijako nezahovoríš.”  

Dnes sa dá veľmi ľahko dokázať, že si ten telefón držal v ruke práve vtedy. Aj na Slovensku teraz máme niekoľko káuz s esemeskami a fotkami a z toho človek už jednoducho nijako nevycúva. Išiel som do toho práve preto, že táto téma sa ma bytostne týka.

Pri príprave tohto projektu si sa dozvedel o štatistikách, ktoré hovoria, ako veľmi dokáže používanie mobilu ubrať z pozornosti vodiča. Zmenil sa tvoj postoj k jeho používaniu okamžite, alebo si si to uvedomoval trošku dlhšie?

Ešte si na to musím zvykať. Ale keďže teraz je táto kampaň všade a ľudia ju vnímajú, tak by som chcel ísť príkladom. Sám pred sebou by som sa cítil veľmi čudne, ak by som ten telefón používal rovnako aj naďalej. Určite si na to už dávam pozor.

Čoskoro budeš otcom. Prispel aj tento projekt k tomu, že v úlohe rodiča sa budeš snažiť byť zodpovednejší?

Áno, začal som rozmýšľať trošku inak. Máme pred sebou ešte zopár mesiacov, ale v istých oblastiach cítim zmenu svojho pohľadu na niektoré veci. Viac si uvedomujem, čo je a čo nie je dôležité. Takže si určite budem v budúcnosti dávať väčší pozor nielen na telefón za volantom.

Videl si niekedy pri šoférovaní na cestách vec, pri ktorej si ľutoval, že si ju nestíhaš natočiť a zdieľať?

No jasné, miliardu ráz. Minule som videl, ako si človek fotí mláku. Ale nie telefónom. Stál tam s foťákom a fotil si mláku. Stál som na semafore na Tomášikovej, naskočila zelená a ľutoval som, že som to nestihol. Bol to fascinujúci pohľad.

Hoci vloguješ len pomerne krátko, stal sa z teba mimoriadne úspešný youtuber. Rozmýšľal si už niekedy nad novým formátom alebo nad tým, že by si svoj kanál posunul niekam inam?

Premýšľam nad tým čoraz viac. Vždy je to o tom, že človek by sa mal nejakým spôsobom znovuobjaviť, nájsť niečo, čo ho zase na pár rokov nakopne. Nehovorím, že tie vlogy upadajú, stále ma to baví, stále si to robím sám a stále ma teší, keď si v počítači otvorím nový projekt a idem strihať.

Teším sa, keď mám príležitosť stretnúť sa a porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi a môcť si to natočiť. Ale viem, že teraz by som chcel nájsť niečo ďalšie, čo by pre mňa bolo nosným projektom a vlogy by len podporovali to, čomu sa venujem. Aj preto rád šoférujem, lebo vtedy uvažujem nad podobnými vecami.

Ako vnímaš vplyv influencerov na ľudí? Cítiš nejakú zodpovednosť za obsah, ktorý publikuješ, alebo sa spoliehaš na to, že ľudia majú vlastný rozum a názor?

Je to tak 50/50. Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí „tlačiť“ viac a ukázať im, že napríklad nezávidieť a dopriať iným je nesmierne dôležitá vlastnosť. Alebo slušnosť v komunikácii s kýmkoľvek. Či si to ty, moji kolegovia, alebo hocikto na ulici.

„Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí ‚tlačiťviac.“

Taktiež kritické myslenie sa v súčasnosti tiež dosť podceňuje. Ja by som v základných a stredných školách určite zaviedol predmet kritické myslenie. Žiak by dostal súbor údajov a faktov a mal by sa v nich učiť orientovať – čo je relevantné a čo nie, čo je už prekrútené a ako je to naozaj.

Toto sú veci, pri ktorých človek môjho vplyvu nemôže len mávnuť rukou a povedať, že si idem svoje a „mám na saláme“, čo si ľudia myslia. Samozrejme, chcem robiť, čo ma baví a čo bude baviť aj ľudí, ale v istých momentoch cítim aj nejakú zodpovednosť.

Máš nejaký vysnívaný televízny alebo rádiový formát alebo námet, ktorý nosíš v hlave a ešte sa ti ho nepodarilo zrealizovať?

Kiežby som bol takýto človek. Možno sa teraz podceňujem, ale myslím si, že vedome takto nepremýšľam a nesnažím sa cielene generovať nápady. Ja som taký typ skôr zo dňa na deň a z týždňa na týždeň.

Veľa vecí v mojom živote jednoducho prirodzene prišlo mojím smerom. Keď som však chcel začať točiť vlogy, nosil som ten nápad v hlave trištvrte roka, kým som natočil prvý. Ale nemám námet na rozhlasovú či televíznu šou ani na nejaký nový internetový alebo youtubový projekt.

Kam povedie tvoja najbližšia cesta autom?

Keďže sme momentálne v rádiu, tak moja najbližšia cesta bude domov. Hoci bývam dosť blízko, chodím autom, no čoraz častejšie si hovorím, že by som mal viac chodiť na bicykli. A aj pešo by sa dalo.

A čo nejaká dlhšia cesta?

Nemám naplánovanú žiadnu dlhšiu cestu, ale v posledných dňoch som sa nacestoval celkom veľa. Pred pár dňami som bol v Prahe. Nakoniec som namiesto vlaku išiel autom a tá cesta naspäť bola veľmi jednoduchá a pohodová, ani neviem ako a už som bol doma.

Viac informácií o platforme Dátuj zodpovedne nájdete na www.datujzodpovedne.o2.sk.

Matej „Sajfa“ Cifra

Tento rok oslávi 40 rokov. Vyštudoval učiteľstvo v kombinácii slovenčina-angličtina a v súčasnosti je hlavne rozhlasovým a televíznym moderátorom. Okrem toho točí vlogy na YouTube, kde má takmer 170 000 odberateľov. V programe Level Lama hráva počítačové hry so známymi osobnosťami a občas sa venuje aj stand-up comedy. Je ženatý s moderátorkou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, s ktorou čakajú prvé dieťa.


Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové