Tereza Molnár z Férovej Nadácie O2: Vzdelanie má deťom ukazovať nielen stromy, ale aj les

Šéfka Komunikácie O2 prezradila, prečo sa modrý operátor pustil do podpory vzdelávacích projektov a ako k nej pristupujú.

Keď som svojho syna odprevádzala počas jeho prvých dní do školy, charakteristická vôňa školských šatní a pripravovaného obeda z jedálne, mi pripomenuli zabudnutý pocit akéhosi strachu.

Strachu, či som pri písaní úloh neprešvihla okraj, či poučka povedaná vlastnými slovami dáva zmysel, či má pero správnu modrú farbu. V súčasnosti vyznieva absurdne. Ale naozaj?

Školstvo, či chcelo, alebo nie, tu dlhé roky vychovávalo generácie ľudí, u ktorých bolo sebavedomie na škodu, iný názor býval nepochopený alebo potrestaný a najlepšie bolo, keď všetci písali rovnakým modrým perom.

A či si to priznáme, alebo nie, tento prístup nás ovplyvňoval celý život a úplne sa nevytratil ani po štúdiu či pobyte v zahraničí. Nechcime, aby naše deti zažívali to isté. Už na to nie je dôvod. Nie je tu povinná ideológia, uniformita a potreba potláčať jednotlivca.

„Už nie je povinná ideológia, uniformita a potreba potláčať jednotlivca. Nechcime, aby to zažívali naše deti.“

Pri pohľade na dnešnú triedu, kde je namiesto tabule whiteboard a lavice nie sú v prísnych radoch, kde linoleum nahradil koberec a katedra si konečne nenárokuje ústredné postavenie v triede, mi je lepšie, ale pri definíciách o skupenstvách vody v učebnici prírodovedy môjho tretiaka mi je jasné, že pred sebou máme stále dlhú cestu.

A práve preto, že pocit, ktorý v nás vyvoláva vôňa školskej jedálne, nevymizne ani po rokoch a môže ovplyvniť celý náš život, je veľmi dôležité, aby mali naše deti iný základ. Nemusia o polnoci vedieť, že bitka pri Moháči bola v roku 1526, a pritom nevedieť, prečo je dôležitá. Možno postačí vedieť, že bola niekedy v 16. storočí, ale radšej poznať jej vplyv na našu históriu.

Nemyslím si, že potrebujeme úplne alternatívne prístupy založené na bezbrehom liberalizme a potlačení autority učiteľa. Nechceme, aby sa deti namiesto učenia násobilky len hrali alebo stavali hmyzie hotely. Ide len o to, aby sa násobilku učili iným, hravým spôsobom chápajúc, ako dospeli k výsledku.

Stačí, aby sme v deťoch nepotláčali zdravý rozum, aby im kritické myslenie nebolo na škodu. Aby mali radosť z toho, že sa učia a najmä aby pochopili, načo sa to všetko učia. Potrebujeme im dať možnosť stretnúť sa s realitou, obchytať si ju, aj keby nás to stálo o poučku menej, ktorú do detí „vtlčieme“. Tú aj tak zabudnú, ale na zážitok nie.

„Nechceme, aby sa deti namiesto učenia násobilky len hrali alebo stavali hmyzie hotely. Ide len o to, aby sa násobilku učili iným, hravým spôsobom.“

Preto sa vo Férovej Nadácii O2 zameriavame na podporu vzdelávania, hľadáme iné cesty a projekty, ktoré sa snažia vzdelávanie chápať INAK. Preto nás nadchol Daniel Hevier, ktorý cestuje po Slovensku a ukazuje žiakom v školách, že hodina slovenčiny môže vyzerať aj inak ako bifľovanie vybraných slov a predsa sa ich deti počas nej naučia.

Preto fandíme projektu iKids, ktorý namiesto učenia sa definície HDP umožňuje deckám zažiť, čo všetko je za podnikaním. A preto podporujeme Sokratov inštitút, ktorý učí neustále sa pýtať a hľadať odpovede a riešenia.

Každý však môže pomôcť svojej škole, učiteľom a deťom. Nie finančne, ale svojím časom a záujmom. Napríklad ponúknuť čosi zo svojich profesijných znalostí a porozprávať žiakom o svojej práci, aby mali kontakt s realitou. Hodina bude hneď iná a deti si vďaka tomu viac zapamätajú. Môžete ísť pomôcť učiteľovi či učiteľke ovládať interaktívnu tabuľu alebo im poradiť, ako písať žiadosti na projekty a ako ich rozumne využiť.

A ešte čosi – dôverovať im. Pretože aj strach z neustálej kritiky rodičov ich môže zväzovať robiť veci inak.

Cítime potrebu posilňovať to zdravé, čo v školstve a v deťoch je, aby pri spomienkach na školu nemali žalúdočné vredy, ale, naopak, aby s radosťou spomínali, čo sa v nej naučili. A to inak ako zážitkom nepôjde.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o vzdelávaní v 21. storočí. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva projekty a organizácie, ktoré ho chápu inak a snažia sa deti dobre pripraviť na rýchlo sa meniace podmienky. Viac informácií o Férovej Nadácii O2 a jej aktivitách nájdete na spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Tereza Molnár

Je šéfkou Komunikácie O2 a zároveň zodpovedá za Férovú Nadáciu O2, ktorá sa zameriava na podporu vzdelávania, podnikania a inovácií, ale aj kritického myslenia a ľudských hodnôt. Má dve deti, ktorým najradšej sprostredkováva krásu prírody, hôr a vody.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako by malo vyzerať vzdelávanie v 21. storočí

Aby boli deti dobre pripravené na život, nie sú potrebné len vedomosti, ku ktorým patrí gramatika či počítanie, ale aj mnohé zručnosti, na ktoré domáce školstvo nie vždy pamätá.

Na Slovensku však vzniklo množstvo inšpiratívnych projektov, ktoré na nedostatky súčasného školstva nielen poukazujú, ale ponúkajú aj riešenia či čiastkové kroky, ktoré môžu viesť k zlepšeniu vzdelávania u nás a prispieť tak k lepšej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniace podmienky. A práve im sme sa rozhodli venovať v ďalšom víkendovom vydaní magazínu Sóda.

Partnerom tohto vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít okrem iného zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva práve projekty a organizácie, ktoré sa snažia vzdelávanie chápať inak. Venujú sa rozvoju kritického myslenia, podpore kreatívnych nápadov, výchove mladých lídrov či zlepšeniu komunikačných schopností.

Práve s ľuďmi, ktorí stoja za projektmi podporenými nadáciou v rámci tohtoročného grantu, sme spolupracovali pri príprave článkov v tomto vydaní.

V tomto vydaní nájdete:

Tereza Molnár z Férovej Nadácie O2: Vzdelanie má deťom ukazovať nielen stromy, ale aj les. Šéfka Komunikácie O2 vysvetľuje, prečo nadácia podporuje vzdelávacie projekty a aký prístup je podľa nej pri získavaní vedomostí najprínosnejší.

Stĺpček Norberta Maura z Nadácie Pontis: Rodičia, buďme prísni nielen na učiteľov, ale aj na seba. Prečítajte si zamyslenie, ktoré približuje, že kritickému mysleniu či vzájomnej spolupráci treba deti učiť aj doma.

Spisovateľ Daniel Hevier: Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia. Známy spisovateľ a textár sa veľkú časť svojho života venuje aj vzdelávaniu. V rozhovore nám prezradil, ako by podľa neho malo vyzerať vzdelávanie v 21. storočí.

6 zručností, bez ktorých sa dnešné deti nezaobídu. Len teoretické vedomosti deťom do života nestačia, v spolupráci s projektom mladých inovátorov iKid sme si pre vás pripravili sumár zručností, ktoré im výrazne uľahčia život.

Anketa: Čo je najdôležitejšie pri vzdelávaní v 21. storočí? Opýtali sme sa Juraja Hipša, Daniela Heviera, Zuzany Saturovej a ďalších zástupcov združení, ktoré pomáhajú pripravovať mladých ľudí na výzvy budúcnosti.


Lifetech: Čo je nové