Dobrovoľníctvo obohatí váš život vo všetkých smeroch

Pomôcť dobrej veci a stať sa dobrovoľníkom je dnes prirodzenou súčasťou tisícok Slovákov. Pridať sa môžete aj vy.

Venovať svoj čas či vedomosti ľuďom, ktorí to potrebujú a pomoc naozaj ocenia, či zlepšovať prostredie, v ktorom žijeme, je v súčasnosti pre mnohých Slovákov doslova nevyhnutnosť.

Dobrovoľníctvo predstavuje čoraz populárnejšiu aktivitu, na ktorej je založených množstvo projektov, ktoré by bez nezištnej pomoci nikdy nedokázali fungovať.

Nie je však len o nezištnej pomoci. Prináša aj množstvo výhod, vďaka ktorým si môžete naozaj výrazným spôsobom obohatiť život – získate cenné skúsenosti, stretnete nových ľudí a budete mať dobrý pocit, ktorý vám doteraz možno chýbal.

V tomto víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli zamerať práve na dobrovoľnícke aktivity. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci aktuálneho grantu podporila 18 ambicióznych projektov, medzi nimi aj viaceré dobrovoľnícke programy.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Mareka Richtera z Nadácie Pontis: Dobrovoľníctvo zo mňa robí lepšieho človeka. Dobrovoľníctvu sa venuje viac ako 15 rokov a pre Sódu si pripravil pohľad z oboch strán – aké je byť v koži človeka, ktorý pomáha aj ktorému sa pomáha.

Koordinátorka dobrovoľníkov: Skúsenosti, ktoré dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú na nezaplatenie. Michaela Bagalová z Bratislavského dobrovoľníckeho centra nám odpovedala na otázky o dobrovoľníctve, ktoré by vás mohli zaujímať.

6 dôvodov, prečo sa stať dobrovoľníkom. Váhate, či sa začať venovať dobrovoľníctvu? Pripravili sme pre vás sumár pridaných hodnôt, ktoré táto nezištná aktivita rozhodne má.

10 pekných dobrovoľníckych projektov, ktoré privítajú vašu pomoc. Neviete, ktorý program by bol pre vás vhodný? Zozbierali sme pre vás dobrovoľnícke projekty, v ktorých vašu pomoc, čas a vedomosti určite ocenia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka dobrovoľníkov: Skúsenosti, ktoré dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú na nezaplatenie

„Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne,” hovorí Michaela Bagalová z Bratislavského dobrovoľníckeho centra.

Ak patríte medzi ľudí, ktorí rozmýšľajú nad pomocou iným, dobrovoľníctvo predstavuje ideálny spôsob. Možno ste si však doteraz neboli istí, či sa na tento druh aktivity hodíte, koľko vám zaberie času a čo od nej vôbec očakávať.

S Michaelou Bagalovou, PR manažérkou Bratislavského dobrovoľníckeho centra (ďalej BDC), ktorého činnosť podporila aj Férová Nadácia O2, sme sa stretli v budove Starej tržnice, kde centrum sídli. Porozprávali sme sa s ňou:

  • o význame dobrovoľníctva,
  • o tom, aký typ ľudí sa do týchto aktivít najčastejšie zapája,
  • o projektoch, ktorým sa BDC venuje,
  • o tom, koľko času dobrovoľníctvu venovať.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok spojený s dobrovoľníctvom?

Moja prvá dobrovoľnícka zoznamka. To bola úžasná skúsenosť. Bola tam pani, ktorá mala pred štyridsiatkou a s dobrovoľníctvom začala už ako mladé dievča v rámci Bratislavskej arcidiecéznej charity. Má tri deti a dobrovoľníctvu sa venuje už 25 rokov.

Rozprávala som sa s ňou a ona mi jasne vysvetlila, prečo sa tejto aktivite stále venuje a prečo by ju odporučila každému. Dobrovoľníctvo je totiž podľa nej životný štýl, ktorý ju vedie.

Akú silu má z tvojho pohľadu nezištná aktivita?

Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.

Naopak, keď niekde len tak sedíte s ľuďmi, s ktorými vám je dobre, a začnete premýšľať nad tým, ako by sa dali veci zmeniť k lepšiemu, je to úplne iné.

„Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.“

Celý život sa riadim vnútorným mottom, že aj skutočné priateľstvá sú len nezištné. Podľa mňa to platí aj o dobrovoľníctve ako takom.

Čo je podľa teba podstatou dobrovoľníctva?

Podstatou dobrovoľníctva je pomáhať iným, buď jednotlivcom, alebo skupinám. V rámci BDC prepájame tých, ktorí chcú pomáhať, s tými, ktorí pomoc potrebujú.

Je dobrovoľníctvo pre každého?

Určite áno.

Prečo?

Dobrovoľníctvo je určené pre každého, kto má voľný čas. A voľný čas je taká zaujímavá veličina, ktorú meria každý inak.

Ak má človek voľný čas, prečo by ho mal investovať práve do dobrovoľníckych aktivít?

Podľa mňa životná rutina práca/škola – rodina – koníčky vedie k tomu, že sa človek zacyklí. Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí. A nikdy neviete, kam vás títo ľudia môžu v živote posunúť.

„Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí.“

Skúsenosti, ktoré človek ako dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú z môjho pohľadu na nezaplatenie.

Čo je na dobrovoľníctve najlepšie a čo, naopak, patrí k zložitejším veciam, o ktorých sa možno toľko nerozpráva?

Najlepší je, samozrejme, vnútorný pocit, že niekomu pomáham, získavam skúsenosti a kontakty. Lenže nie je to len o tom. Dnes sa už pomaly aj od stredoškolákov vyžaduje určitá prax. Dobrovoľníctvo je spôsob, ako ju získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti. Máme prípady ľudí, ktorí si vďaka dobrovoľníctvu našli novú prácu.

S negatívami som sa osobne nestretla. Napokon, keď niekto nebude spokojný alebo zistí, že to preňho nie je, už nepríde. Dôležité je aj to, že sa snažíme každého dobrovoľníka vopred pripraviť na to, čo ho čaká.

Keď majú podrobné informácie, nemá ich čo negatívne prekvapiť. Komunikujeme spolu počas aj po skončení projektu – je to spôsob, ako predchádzať prípadným nedorozumeniam.

Kto sú súčasní dobrovoľníci? Aký typ ľudí sa najčastejšie zapája?

Dobrovoľníci sú rôznorodí a povedať spoločné znaky týchto ľudí sa podľa mňa nedá. Chodia k nám stredoškoláci aj pracujúci ľudia do 30 rokov, ktorí sa zgrupujú v rámci pracovných alebo priateľských kolektívov.

„Dobrovoľníctvo je spôsob, ako prax získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti.“

Ľudia po štyridsiatke často chodia so svojimi deťmi. Mali sme tu prípad, keď prišla mama na popud 12-ročnej dcéry, ktorej sa nepáčilo, ako vyzerali lavičky v zoo a chcela ich natrieť.

Dobrovoľníkmi sú aj starší ľudia, ktorí majú vnúčatá, no tí majú zväčša menej času a môžu približne raz za dva týždne, čo býva zložitejšie na organizáciu.

Pekným príkladom je jedna dobrovoľníčka, ktorá sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine. Dobrovoľníci sú skutočne rôzni a z môjho pohľadu skvelí ľudia.

Máš pocit, že ľudia sa chcú do dobrovoľníckych aktivít zapájať viac ako v minulosti?

Záujem o dobrovoľníctvo je veľmi veľký. Máme za sebou najúspešnejší Týždeň dobrovoľníctva v histórii, ktorého organizátorom je Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. My ho zastrešujeme v Bratislavskom kraji. Týždeň dobrovoľníctva sa začína Trhom dobrovoľníctva v Starej tržnici.

„Jedna dobrovoľníčka sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine.“

Do tržnice zvolávame spravila 30 organizácií, ktoré tu prezentujú svoju činnosť, a rok 2018 bol z hľadiska záujmu taký rekordný, že tento rok budeme mať skutočne čo robiť, aby sa nám to podarilo zopakovať.

Existujú znaky, podľa ktorých už od prvého stretnutia vieš, že daný človek nie je vhodný na dobrovoľnícku prácu?

Ešte sa mi nestalo, že by som niekomu povedala, že nemôže byť dobrovoľník. Sama si veľmi vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.

Sú to zväčša ponuky dobrovoľníckej skupiny Vŕba a Ligy proti rakovine. Obe organizácie majú pomerne striktné podmienky a nároky na človeka, ktorý v nich môže robiť dobrovoľníka. Napríklad nemôže mať vo svojom okolí onkologicky chorého človeka ani nikoho, kto v posledných štyroch rokoch na takéto ochorenie zomrel. To je pomerne tvrdá selekcia.

Aj projekt Čítankovo, určený pre seniorov, má svoje nároky – nie každý dokáže čítať rozprávky pútavo, zaujať dieťa a pracovať s ním. Títo dobrovoľníci majú v škôlkach pomôcť a nebyť, povedzme, pre tamojšie učiteľky príťažou, všetko je to o prvotnej komunikácii a správnom výbere dobrovoľníckeho projektu.

„Veľmi si vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.“

Nemáme však problém nájsť každému správnu aktivitu a projekt. Môže sa to len líšiť od toho, s čím k nám začínajúci dobrovoľník príde.

Aké sú zväčša očakávania nováčikov?

Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Typickým znakom nováčikov je, že sú väčšinou netrpezliví. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne. Pár dní trvá, kým prebehne komunikácia s vybranou organizáciou, prvé stretnutie s nimi, detailnejšie zoznámenie sa s projektom a celá administratíva okolo.

Úplne bežná otázka, s ktorou sa v takýchto prípadoch stretávame, je, prečo nemôže človek začať niečo robiť hneď. Samozrejme, snažíme sa všetkým vyjsť v ústrety a pozitívnu energiu každého záujemcu naplno využiť už v priebehu niekoľkých dní. Okamžite to však naozaj nejde.

Stáva sa, že ľudia postupne stratia motiváciu a realita ich odradí? Ako dlho bývajú ľudia dobrovoľníkmi?

Takúto štatistiku o dobrovoľníkoch nevedieme. V databáze máme tisíce ľudí, ktorí sa zapojili do obrovského množstva projektov. Niektoré z nich sú dlhodobé, iné krátkodobé.

Preto je ťažké presne vyjadriť, kto sa venuje dobrovoľníctvu dlhšie. Dobrovoľník, ktorý sa tri mesiace pravidelne a často zapájal do konkrétneho projektu, mohol „odpracovať“ viac hodín ako človek, ktorý sa do jednorazových aktivít zapája už niekoľko rokov.

To platí aj o motivácii. Dobrovoľníkov sa nepýtame, prečo sa rozhodli skončiť. Z mojej skúsenosti však vyplýva, že ľuďom sa skrátka zmení životná situácia. Niektorí sa odsťahujú, ďalší zmenia prácu na takú, ktorá im už neumožňuje natoľko sa zapájať alebo sa im narodí bábätko. Zväčša ide o osobné dôvody.

Existuje optimálny čas, ktorý by mal človek venovať dobrovoľníctvu?

Optimálne dve až štyri hodiny týždenne. Každý z nás má totiž nejaké povinnosti: zodpovednosť voči rodine, školu, zamestnanie a koníčky.

Pod BDC spadá množstvo projektov. Čo všetko nájdu záujemcovia v ponuke?

Záujemcovia pri hľadanú ponúk prioritne využívajú náš portál www.dobrovolnictvoba.sk. Jednotlivé organizácie tu uverejňujú všetky aktuálne dobrovoľnícke ponuky. Máme však aj štyri vlastné dobrovoľnícke programy.

Prvým zo štvorice projektov je veľmi populárne Čítankovo. Program je zameraný na seniorov, ktorí chodia čítať deťom do materských škôl pred obedným spánkom. Ďalej je to program Som tu pre teba, v rámci ktorého ľudia nad 18 rokov doučujú deti v krízových a nízkoprahových centrách. Potom máme program Rýchla rota, ktorý je určený ľuďom, ktorým viac sedia sezónne aktivity, najmä vonku.

Program Som tu pre teba si vyžaduje pravidelnosť, program Rýchla rota tvoria často jednorazové aktivity s konkrétnym cieľom. V rámci tohto programu máme databázu ľudí, ktorých pravidelne oslovujeme s aktuálnymi ponukami niekoľko dní pred konaním aktivít.

Posledným projektom je Európsky zbor solidarity. Ide o program, v rámci ktorého môžu dobrovoľníci vycestovať do zahraničia a naopak. Vo februári tohto roka očakávame príchod dobrovoľníčky z Francúzska.

Program Som tu pre teba, ktorého partnerom je aj Férová Nadácia O2, spočíva v doučovaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako veľmi je špecifický z hľadiska nárokov na dobrovoľníka alebo času?

Tento program je výnimočný tým, že sa pracuje s deťmi, ktoré pochádzajú z neúplných rodín, takže je to neustále na tenkom ľade. Občas sa totiž stáva, že doučovanie sa zo strany dobrovoľníka neuberá smerom, ktorý sme chceli alebo očakávali. Práve preto sú súčasťou programu nevyhnutné supervízie.

„Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.“

Zároveň musí každý dobrovoľník po každom doučovaní písať správu, čo je pomerne náročné na administratívu. Robíme to však preto, aby program skutočne fungoval a prinášal výsledky a možno aj „odradil“ ľudí, ktorí by mohli byť sklamaní.

O tento program je obrovský záujem a z mojich skúseností zo zoznamky s dobrovoľníkmi môžem povedať, že často sa hlásia ľudia, ktorí majú vynikajúce predpoklady byť učiteľmi či mentormi, len sa nimi v živote nikdy nemali možnosť stať.

Aj to je dôvod, prečo má tento program veľmi dobrý ohlas. Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.

Aké máte plány na tento rok? Čo by ste chceli posunúť, zlepšiť?

Ideme rozšíriť program Čítankovo aj do ďalších materských škôl v Bratislavskom kraji a začíname s organizáciou raňajkových supervízií. Sú totiž organizácie, ktoré s dobrovoľníkmi majú problém. Týmto krokom chceme vytvoriť priestor na komunikáciu medzi zástupcami organizácie a supervízormi, kde by mali možnosť spoločne riešiť agendu ad hoc.

Chceme inovovať zoznamky s dobrovoľníctvom, aby na nich vždy bol prítomný nejaký dobrovoľník, ktorý by bol príkladom z praxe. Doteraz sme totiž záujemcom rozprávali skôr o technickej stránke dobrovoľníctva – ich právach, povinnostiach, ponukách. Reálne skúsenosti a to, o čom dobrovoľníctvo skutočne je, sa však najlepšie počúva takpovediac z prvej ruky.

Pokračujeme aj s projektom Večerná škola, ktorý je určený pre organizácie. V rámci neho chceme poskytnúť rady ohľadom manažmentu dobrovoľníkov tak, aby bola spolupráca efektívna.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o dobrovoľníctve. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci aktuálneho grantu podporila 18 ambicióznych projektov, medzi nimi aj programy, ktoré sú založené práve na dobrovoľníctve. Viac informácií o činnosti nadácie aj o jednotlivých projektoch nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Michaela Bagalová

V Bratislavskom dobrovoľníckom centre, ktorého činnosť tento rok podporila aj Férová Nadácia O2, zodpovedá za PR a komunikáciu so záujemcami o dobrovoľníctvo. Stretnúť ju môžete aj na tzv. zoznamke s dobrovoľníctvom. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu v Trnave a popri škole pracovala v regionálnych médiách. Z verejnoprávneho rozhlasu sa neskôr rozhodla prejsť do neziskového sektora a sveta dobrovoľníkov.


Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac