Venovať svoj čas či vedomosti ľuďom, ktorí to potrebujú a pomoc naozaj ocenia, či zlepšovať prostredie, v ktorom žijeme, je v súčasnosti pre mnohých Slovákov doslova nevyhnutnosť.
Dobrovoľníctvo predstavuje čoraz populárnejšiu aktivitu, na ktorej je založených množstvo projektov, ktoré by bez nezištnej pomoci nikdy nedokázali fungovať.
Nie je však len o nezištnej pomoci. Prináša aj množstvo výhod, vďaka ktorým si môžete naozaj výrazným spôsobom obohatiť život – získate cenné skúsenosti, stretnete nových ľudí a budete mať dobrý pocit, ktorý vám doteraz možno chýbal.
V tomto víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli zamerať práve na dobrovoľnícke aktivity. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci aktuálneho grantu podporila 18 ambicióznych projektov, medzi nimi aj viaceré dobrovoľnícke programy.
6 dôvodov, prečo sa stať dobrovoľníkom. Váhate, či sa začať venovať dobrovoľníctvu? Pripravili sme pre vás sumár pridaných hodnôt, ktoré táto nezištná aktivita rozhodne má.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka dobrovoľníkov: Skúsenosti, ktoré dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú na nezaplatenie
„Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne,” hovorí Michaela Bagalová z Bratislavského dobrovoľníckeho centra.
Ak patríte medzi ľudí, ktorí rozmýšľajú nad pomocou iným, dobrovoľníctvo predstavuje ideálny spôsob. Možno ste si však doteraz neboli istí, či sa na tento druh aktivity hodíte, koľko vám zaberie času a čo od nej vôbec očakávať.
S Michaelou Bagalovou, PR manažérkou Bratislavského dobrovoľníckeho centra (ďalej BDC), ktorého činnosť podporila aj Férová Nadácia O2, sme sa stretli v budove Starej tržnice, kde centrum sídli. Porozprávali sme sa s ňou:
o význame dobrovoľníctva,
o tom, aký typ ľudí sa do týchto aktivít najčastejšie zapája,
o projektoch, ktorým sa BDC venuje,
o tom, koľko času dobrovoľníctvu venovať.
Aký je tvoj najsilnejší zážitok spojený s dobrovoľníctvom?
Moja prvá dobrovoľnícka zoznamka. To bola úžasná skúsenosť. Bola tam pani, ktorá mala pred štyridsiatkou a s dobrovoľníctvom začala už ako mladé dievča v rámci Bratislavskej arcidiecéznej charity. Má tri deti a dobrovoľníctvu sa venuje už 25 rokov.
Rozprávala som sa s ňou a ona mi jasne vysvetlila, prečo sa tejto aktivite stále venuje a prečo by ju odporučila každému. Dobrovoľníctvo je totiž podľa nej životný štýl, ktorý ju vedie.
Akú silu má z tvojho pohľadu nezištná aktivita?
Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.
Naopak, keď niekde len tak sedíte s ľuďmi, s ktorými vám je dobre, a začnete premýšľať nad tým, ako by sa dali veci zmeniť k lepšiemu, je to úplne iné.
„Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.“
Celý život sa riadim vnútorným mottom, že aj skutočné priateľstvá sú len nezištné. Podľa mňa to platí aj o dobrovoľníctve ako takom.
Čo je podľa teba podstatou dobrovoľníctva?
Podstatou dobrovoľníctva je pomáhať iným, buď jednotlivcom, alebo skupinám. V rámci BDC prepájame tých, ktorí chcú pomáhať, s tými, ktorí pomoc potrebujú.
Je dobrovoľníctvo pre každého?
Určite áno.
Prečo?
Dobrovoľníctvo je určené pre každého, kto má voľný čas. A voľný čas je taká zaujímavá veličina, ktorú meria každý inak.
Ak má človek voľný čas, prečo by ho mal investovať práve do dobrovoľníckych aktivít?
Podľa mňa životná rutina práca/škola – rodina – koníčky vedie k tomu, že sa človek zacyklí. Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí. A nikdy neviete, kam vás títo ľudia môžu v živote posunúť.
„Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí.“
Skúsenosti, ktoré človek ako dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú z môjho pohľadu na nezaplatenie.
Čo je na dobrovoľníctve najlepšie a čo, naopak, patrí k zložitejším veciam, o ktorých sa možno toľko nerozpráva?
Najlepší je, samozrejme, vnútorný pocit, že niekomu pomáham, získavam skúsenosti a kontakty. Lenže nie je to len o tom. Dnes sa už pomaly aj od stredoškolákov vyžaduje určitá prax. Dobrovoľníctvo je spôsob, ako ju získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti. Máme prípady ľudí, ktorí si vďaka dobrovoľníctvu našli novú prácu.
S negatívami som sa osobne nestretla. Napokon, keď niekto nebude spokojný alebo zistí, že to preňho nie je, už nepríde. Dôležité je aj to, že sa snažíme každého dobrovoľníka vopred pripraviť na to, čo ho čaká.
Keď majú podrobné informácie, nemá ich čo negatívne prekvapiť. Komunikujeme spolu počas aj po skončení projektu – je to spôsob, ako predchádzať prípadným nedorozumeniam.
Kto sú súčasní dobrovoľníci? Aký typ ľudí sa najčastejšie zapája?
Dobrovoľníci sú rôznorodí a povedať spoločné znaky týchto ľudí sa podľa mňa nedá. Chodia k nám stredoškoláci aj pracujúci ľudia do 30 rokov, ktorí sa zgrupujú v rámci pracovných alebo priateľských kolektívov.
„Dobrovoľníctvo je spôsob, ako prax získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti.“
Ľudia po štyridsiatke často chodia so svojimi deťmi. Mali sme tu prípad, keď prišla mama na popud 12-ročnej dcéry, ktorej sa nepáčilo, ako vyzerali lavičky v zoo a chcela ich natrieť.
Dobrovoľníkmi sú aj starší ľudia, ktorí majú vnúčatá, no tí majú zväčša menej času a môžu približne raz za dva týždne, čo býva zložitejšie na organizáciu.
Pekným príkladom je jedna dobrovoľníčka, ktorá sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine. Dobrovoľníci sú skutočne rôzni a z môjho pohľadu skvelí ľudia.
Máš pocit, že ľudia sa chcú do dobrovoľníckych aktivít zapájať viac ako v minulosti?
Záujem o dobrovoľníctvo je veľmi veľký. Máme za sebou najúspešnejší Týždeň dobrovoľníctva v histórii, ktorého organizátorom je Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. My ho zastrešujeme v Bratislavskom kraji. Týždeň dobrovoľníctva sa začína Trhom dobrovoľníctva v Starej tržnici.
„Jedna dobrovoľníčka sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine.“
Do tržnice zvolávame spravila 30 organizácií, ktoré tu prezentujú svoju činnosť, a rok 2018 bol z hľadiska záujmu taký rekordný, že tento rok budeme mať skutočne čo robiť, aby sa nám to podarilo zopakovať.
Existujú znaky, podľa ktorých už od prvého stretnutia vieš, že daný človek nie je vhodný na dobrovoľnícku prácu?
Ešte sa mi nestalo, že by som niekomu povedala, že nemôže byť dobrovoľník. Sama si veľmi vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.
Sú to zväčša ponuky dobrovoľníckej skupiny Vŕba a Ligy proti rakovine. Obe organizácie majú pomerne striktné podmienky a nároky na človeka, ktorý v nich môže robiť dobrovoľníka. Napríklad nemôže mať vo svojom okolí onkologicky chorého človeka ani nikoho, kto v posledných štyroch rokoch na takéto ochorenie zomrel. To je pomerne tvrdá selekcia.
Aj projekt Čítankovo, určený pre seniorov, má svoje nároky – nie každý dokáže čítať rozprávky pútavo, zaujať dieťa a pracovať s ním. Títo dobrovoľníci majú v škôlkach pomôcť a nebyť, povedzme, pre tamojšie učiteľky príťažou, všetko je to o prvotnej komunikácii a správnom výbere dobrovoľníckeho projektu.
„Veľmi si vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.“
Nemáme však problém nájsť každému správnu aktivitu a projekt. Môže sa to len líšiť od toho, s čím k nám začínajúci dobrovoľník príde.
Aké sú zväčša očakávania nováčikov?
Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Typickým znakom nováčikov je, že sú väčšinou netrpezliví. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne. Pár dní trvá, kým prebehne komunikácia s vybranou organizáciou, prvé stretnutie s nimi, detailnejšie zoznámenie sa s projektom a celá administratíva okolo.
Úplne bežná otázka, s ktorou sa v takýchto prípadoch stretávame, je, prečo nemôže človek začať niečo robiť hneď. Samozrejme, snažíme sa všetkým vyjsť v ústrety a pozitívnu energiu každého záujemcu naplno využiť už v priebehu niekoľkých dní. Okamžite to však naozaj nejde.
Stáva sa, že ľudia postupne stratia motiváciu a realita ich odradí? Ako dlho bývajú ľudia dobrovoľníkmi?
Takúto štatistiku o dobrovoľníkoch nevedieme. V databáze máme tisíce ľudí, ktorí sa zapojili do obrovského množstva projektov. Niektoré z nich sú dlhodobé, iné krátkodobé.
Preto je ťažké presne vyjadriť, kto sa venuje dobrovoľníctvu dlhšie. Dobrovoľník, ktorý sa tri mesiace pravidelne a často zapájal do konkrétneho projektu, mohol „odpracovať“ viac hodín ako človek, ktorý sa do jednorazových aktivít zapája už niekoľko rokov.
To platí aj o motivácii. Dobrovoľníkov sa nepýtame, prečo sa rozhodli skončiť. Z mojej skúsenosti však vyplýva, že ľuďom sa skrátka zmení životná situácia. Niektorí sa odsťahujú, ďalší zmenia prácu na takú, ktorá im už neumožňuje natoľko sa zapájať alebo sa im narodí bábätko. Zväčša ide o osobné dôvody.
Existuje optimálny čas, ktorý by mal človek venovať dobrovoľníctvu?
Optimálne dve až štyri hodiny týždenne. Každý z nás má totiž nejaké povinnosti: zodpovednosť voči rodine, školu, zamestnanie a koníčky.
Pod BDC spadá množstvo projektov. Čo všetko nájdu záujemcovia v ponuke?
Záujemcovia pri hľadanú ponúk prioritne využívajú náš portál www.dobrovolnictvoba.sk. Jednotlivé organizácie tu uverejňujú všetky aktuálne dobrovoľnícke ponuky. Máme však aj štyri vlastné dobrovoľnícke programy.
Prvým zo štvorice projektov je veľmi populárne Čítankovo. Program je zameraný na seniorov, ktorí chodia čítať deťom do materských škôl pred obedným spánkom. Ďalej je to program Som tu pre teba, v rámci ktorého ľudia nad 18 rokov doučujú deti v krízových a nízkoprahových centrách. Potom máme program Rýchla rota, ktorý je určený ľuďom, ktorým viac sedia sezónne aktivity, najmä vonku.
Program Som tu pre teba si vyžaduje pravidelnosť, program Rýchla rota tvoria často jednorazové aktivity s konkrétnym cieľom. V rámci tohto programu máme databázu ľudí, ktorých pravidelne oslovujeme s aktuálnymi ponukami niekoľko dní pred konaním aktivít.
Posledným projektom je Európsky zbor solidarity. Ide o program, v rámci ktorého môžu dobrovoľníci vycestovať do zahraničia a naopak. Vo februári tohto roka očakávame príchod dobrovoľníčky z Francúzska.
Program Som tu pre teba, ktorého partnerom je aj Férová Nadácia O2, spočíva v doučovaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako veľmi je špecifický z hľadiska nárokov na dobrovoľníka alebo času?
Tento program je výnimočný tým, že sa pracuje s deťmi, ktoré pochádzajú z neúplných rodín, takže je to neustále na tenkom ľade. Občas sa totiž stáva, že doučovanie sa zo strany dobrovoľníka neuberá smerom, ktorý sme chceli alebo očakávali. Práve preto sú súčasťou programu nevyhnutné supervízie.
„Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.“
Zároveň musí každý dobrovoľník po každom doučovaní písať správu, čo je pomerne náročné na administratívu. Robíme to však preto, aby program skutočne fungoval a prinášal výsledky a možno aj „odradil“ ľudí, ktorí by mohli byť sklamaní.
O tento program je obrovský záujem a z mojich skúseností zo zoznamky s dobrovoľníkmi môžem povedať, že často sa hlásia ľudia, ktorí majú vynikajúce predpoklady byť učiteľmi či mentormi, len sa nimi v živote nikdy nemali možnosť stať.
Aj to je dôvod, prečo má tento program veľmi dobrý ohlas. Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.
Aké máte plány na tento rok? Čo by ste chceli posunúť, zlepšiť?
Ideme rozšíriť program Čítankovo aj do ďalších materských škôl v Bratislavskom kraji a začíname s organizáciou raňajkových supervízií. Sú totiž organizácie, ktoré s dobrovoľníkmi majú problém. Týmto krokom chceme vytvoriť priestor na komunikáciu medzi zástupcami organizácie a supervízormi, kde by mali možnosť spoločne riešiť agendu ad hoc.
Chceme inovovať zoznamky s dobrovoľníctvom, aby na nich vždy bol prítomný nejaký dobrovoľník, ktorý by bol príkladom z praxe. Doteraz sme totiž záujemcom rozprávali skôr o technickej stránke dobrovoľníctva – ich právach, povinnostiach, ponukách. Reálne skúsenosti a to, o čom dobrovoľníctvo skutočne je, sa však najlepšie počúva takpovediac z prvej ruky.
Pokračujeme aj s projektom Večerná škola, ktorý je určený pre organizácie. V rámci neho chceme poskytnúť rady ohľadom manažmentu dobrovoľníkov tak, aby bola spolupráca efektívna.
V Bratislavskom dobrovoľníckom centre, ktorého činnosť tento rok podporila aj Férová Nadácia O2, zodpovedá za PR a komunikáciu so záujemcami o dobrovoľníctvo. Stretnúť ju môžete aj na tzv. zoznamke s dobrovoľníctvom. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu v Trnave a popri škole pracovala v regionálnych médiách. Z verejnoprávneho rozhlasu sa neskôr rozhodla prejsť do neziskového sektora a sveta dobrovoľníkov.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
