Koordinátorka dobrovoľníkov: Skúsenosti, ktoré dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú na nezaplatenie

„Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne,” hovorí Michaela Bagalová z Bratislavského dobrovoľníckeho centra.

Ak patríte medzi ľudí, ktorí rozmýšľajú nad pomocou iným, dobrovoľníctvo predstavuje ideálny spôsob. Možno ste si však doteraz neboli istí, či sa na tento druh aktivity hodíte, koľko vám zaberie času a čo od nej vôbec očakávať.

S Michaelou Bagalovou, PR manažérkou Bratislavského dobrovoľníckeho centra (ďalej BDC), ktorého činnosť podporila aj Férová Nadácia O2, sme sa stretli v budove Starej tržnice, kde centrum sídli. Porozprávali sme sa s ňou:

  • o význame dobrovoľníctva,
  • o tom, aký typ ľudí sa do týchto aktivít najčastejšie zapája,
  • o projektoch, ktorým sa BDC venuje,
  • o tom, koľko času dobrovoľníctvu venovať.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok spojený s dobrovoľníctvom?

Moja prvá dobrovoľnícka zoznamka. To bola úžasná skúsenosť. Bola tam pani, ktorá mala pred štyridsiatkou a s dobrovoľníctvom začala už ako mladé dievča v rámci Bratislavskej arcidiecéznej charity. Má tri deti a dobrovoľníctvu sa venuje už 25 rokov.

Rozprávala som sa s ňou a ona mi jasne vysvetlila, prečo sa tejto aktivite stále venuje a prečo by ju odporučila každému. Dobrovoľníctvo je totiž podľa nej životný štýl, ktorý ju vedie.

Akú silu má z tvojho pohľadu nezištná aktivita?

Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.

Naopak, keď niekde len tak sedíte s ľuďmi, s ktorými vám je dobre, a začnete premýšľať nad tým, ako by sa dali veci zmeniť k lepšiemu, je to úplne iné.

„Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.“

Celý život sa riadim vnútorným mottom, že aj skutočné priateľstvá sú len nezištné. Podľa mňa to platí aj o dobrovoľníctve ako takom.

Čo je podľa teba podstatou dobrovoľníctva?

Podstatou dobrovoľníctva je pomáhať iným, buď jednotlivcom, alebo skupinám. V rámci BDC prepájame tých, ktorí chcú pomáhať, s tými, ktorí pomoc potrebujú.

Je dobrovoľníctvo pre každého?

Určite áno.

Prečo?

Dobrovoľníctvo je určené pre každého, kto má voľný čas. A voľný čas je taká zaujímavá veličina, ktorú meria každý inak.

Ak má človek voľný čas, prečo by ho mal investovať práve do dobrovoľníckych aktivít?

Podľa mňa životná rutina práca/škola – rodina – koníčky vedie k tomu, že sa človek zacyklí. Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí. A nikdy neviete, kam vás títo ľudia môžu v živote posunúť.

„Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí.“

Skúsenosti, ktoré človek ako dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú z môjho pohľadu na nezaplatenie.

Čo je na dobrovoľníctve najlepšie a čo, naopak, patrí k zložitejším veciam, o ktorých sa možno toľko nerozpráva?

Najlepší je, samozrejme, vnútorný pocit, že niekomu pomáham, získavam skúsenosti a kontakty. Lenže nie je to len o tom. Dnes sa už pomaly aj od stredoškolákov vyžaduje určitá prax. Dobrovoľníctvo je spôsob, ako ju získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti. Máme prípady ľudí, ktorí si vďaka dobrovoľníctvu našli novú prácu.

S negatívami som sa osobne nestretla. Napokon, keď niekto nebude spokojný alebo zistí, že to preňho nie je, už nepríde. Dôležité je aj to, že sa snažíme každého dobrovoľníka vopred pripraviť na to, čo ho čaká.

Keď majú podrobné informácie, nemá ich čo negatívne prekvapiť. Komunikujeme spolu počas aj po skončení projektu – je to spôsob, ako predchádzať prípadným nedorozumeniam.

Kto sú súčasní dobrovoľníci? Aký typ ľudí sa najčastejšie zapája?

Dobrovoľníci sú rôznorodí a povedať spoločné znaky týchto ľudí sa podľa mňa nedá. Chodia k nám stredoškoláci aj pracujúci ľudia do 30 rokov, ktorí sa zgrupujú v rámci pracovných alebo priateľských kolektívov.

„Dobrovoľníctvo je spôsob, ako prax získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti.“

Ľudia po štyridsiatke často chodia so svojimi deťmi. Mali sme tu prípad, keď prišla mama na popud 12-ročnej dcéry, ktorej sa nepáčilo, ako vyzerali lavičky v zoo a chcela ich natrieť.

Dobrovoľníkmi sú aj starší ľudia, ktorí majú vnúčatá, no tí majú zväčša menej času a môžu približne raz za dva týždne, čo býva zložitejšie na organizáciu.

Pekným príkladom je jedna dobrovoľníčka, ktorá sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine. Dobrovoľníci sú skutočne rôzni a z môjho pohľadu skvelí ľudia.

Máš pocit, že ľudia sa chcú do dobrovoľníckych aktivít zapájať viac ako v minulosti?

Záujem o dobrovoľníctvo je veľmi veľký. Máme za sebou najúspešnejší Týždeň dobrovoľníctva v histórii, ktorého organizátorom je Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. My ho zastrešujeme v Bratislavskom kraji. Týždeň dobrovoľníctva sa začína Trhom dobrovoľníctva v Starej tržnici.

„Jedna dobrovoľníčka sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine.“

Do tržnice zvolávame spravila 30 organizácií, ktoré tu prezentujú svoju činnosť, a rok 2018 bol z hľadiska záujmu taký rekordný, že tento rok budeme mať skutočne čo robiť, aby sa nám to podarilo zopakovať.

Existujú znaky, podľa ktorých už od prvého stretnutia vieš, že daný človek nie je vhodný na dobrovoľnícku prácu?

Ešte sa mi nestalo, že by som niekomu povedala, že nemôže byť dobrovoľník. Sama si veľmi vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.

Sú to zväčša ponuky dobrovoľníckej skupiny Vŕba a Ligy proti rakovine. Obe organizácie majú pomerne striktné podmienky a nároky na človeka, ktorý v nich môže robiť dobrovoľníka. Napríklad nemôže mať vo svojom okolí onkologicky chorého človeka ani nikoho, kto v posledných štyroch rokoch na takéto ochorenie zomrel. To je pomerne tvrdá selekcia.

Aj projekt Čítankovo, určený pre seniorov, má svoje nároky – nie každý dokáže čítať rozprávky pútavo, zaujať dieťa a pracovať s ním. Títo dobrovoľníci majú v škôlkach pomôcť a nebyť, povedzme, pre tamojšie učiteľky príťažou, všetko je to o prvotnej komunikácii a správnom výbere dobrovoľníckeho projektu.

„Veľmi si vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.“

Nemáme však problém nájsť každému správnu aktivitu a projekt. Môže sa to len líšiť od toho, s čím k nám začínajúci dobrovoľník príde.

Aké sú zväčša očakávania nováčikov?

Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Typickým znakom nováčikov je, že sú väčšinou netrpezliví. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne. Pár dní trvá, kým prebehne komunikácia s vybranou organizáciou, prvé stretnutie s nimi, detailnejšie zoznámenie sa s projektom a celá administratíva okolo.

Úplne bežná otázka, s ktorou sa v takýchto prípadoch stretávame, je, prečo nemôže človek začať niečo robiť hneď. Samozrejme, snažíme sa všetkým vyjsť v ústrety a pozitívnu energiu každého záujemcu naplno využiť už v priebehu niekoľkých dní. Okamžite to však naozaj nejde.

Stáva sa, že ľudia postupne stratia motiváciu a realita ich odradí? Ako dlho bývajú ľudia dobrovoľníkmi?

Takúto štatistiku o dobrovoľníkoch nevedieme. V databáze máme tisíce ľudí, ktorí sa zapojili do obrovského množstva projektov. Niektoré z nich sú dlhodobé, iné krátkodobé.

Preto je ťažké presne vyjadriť, kto sa venuje dobrovoľníctvu dlhšie. Dobrovoľník, ktorý sa tri mesiace pravidelne a často zapájal do konkrétneho projektu, mohol „odpracovať“ viac hodín ako človek, ktorý sa do jednorazových aktivít zapája už niekoľko rokov.

To platí aj o motivácii. Dobrovoľníkov sa nepýtame, prečo sa rozhodli skončiť. Z mojej skúsenosti však vyplýva, že ľuďom sa skrátka zmení životná situácia. Niektorí sa odsťahujú, ďalší zmenia prácu na takú, ktorá im už neumožňuje natoľko sa zapájať alebo sa im narodí bábätko. Zväčša ide o osobné dôvody.

Existuje optimálny čas, ktorý by mal človek venovať dobrovoľníctvu?

Optimálne dve až štyri hodiny týždenne. Každý z nás má totiž nejaké povinnosti: zodpovednosť voči rodine, školu, zamestnanie a koníčky.

Pod BDC spadá množstvo projektov. Čo všetko nájdu záujemcovia v ponuke?

Záujemcovia pri hľadanú ponúk prioritne využívajú náš portál www.dobrovolnictvoba.sk. Jednotlivé organizácie tu uverejňujú všetky aktuálne dobrovoľnícke ponuky. Máme však aj štyri vlastné dobrovoľnícke programy.

Prvým zo štvorice projektov je veľmi populárne Čítankovo. Program je zameraný na seniorov, ktorí chodia čítať deťom do materských škôl pred obedným spánkom. Ďalej je to program Som tu pre teba, v rámci ktorého ľudia nad 18 rokov doučujú deti v krízových a nízkoprahových centrách. Potom máme program Rýchla rota, ktorý je určený ľuďom, ktorým viac sedia sezónne aktivity, najmä vonku.

Program Som tu pre teba si vyžaduje pravidelnosť, program Rýchla rota tvoria často jednorazové aktivity s konkrétnym cieľom. V rámci tohto programu máme databázu ľudí, ktorých pravidelne oslovujeme s aktuálnymi ponukami niekoľko dní pred konaním aktivít.

Posledným projektom je Európsky zbor solidarity. Ide o program, v rámci ktorého môžu dobrovoľníci vycestovať do zahraničia a naopak. Vo februári tohto roka očakávame príchod dobrovoľníčky z Francúzska.

Program Som tu pre teba, ktorého partnerom je aj Férová Nadácia O2, spočíva v doučovaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako veľmi je špecifický z hľadiska nárokov na dobrovoľníka alebo času?

Tento program je výnimočný tým, že sa pracuje s deťmi, ktoré pochádzajú z neúplných rodín, takže je to neustále na tenkom ľade. Občas sa totiž stáva, že doučovanie sa zo strany dobrovoľníka neuberá smerom, ktorý sme chceli alebo očakávali. Práve preto sú súčasťou programu nevyhnutné supervízie.

„Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.“

Zároveň musí každý dobrovoľník po každom doučovaní písať správu, čo je pomerne náročné na administratívu. Robíme to však preto, aby program skutočne fungoval a prinášal výsledky a možno aj „odradil“ ľudí, ktorí by mohli byť sklamaní.

O tento program je obrovský záujem a z mojich skúseností zo zoznamky s dobrovoľníkmi môžem povedať, že často sa hlásia ľudia, ktorí majú vynikajúce predpoklady byť učiteľmi či mentormi, len sa nimi v živote nikdy nemali možnosť stať.

Aj to je dôvod, prečo má tento program veľmi dobrý ohlas. Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.

Aké máte plány na tento rok? Čo by ste chceli posunúť, zlepšiť?

Ideme rozšíriť program Čítankovo aj do ďalších materských škôl v Bratislavskom kraji a začíname s organizáciou raňajkových supervízií. Sú totiž organizácie, ktoré s dobrovoľníkmi majú problém. Týmto krokom chceme vytvoriť priestor na komunikáciu medzi zástupcami organizácie a supervízormi, kde by mali možnosť spoločne riešiť agendu ad hoc.

Chceme inovovať zoznamky s dobrovoľníctvom, aby na nich vždy bol prítomný nejaký dobrovoľník, ktorý by bol príkladom z praxe. Doteraz sme totiž záujemcom rozprávali skôr o technickej stránke dobrovoľníctva – ich právach, povinnostiach, ponukách. Reálne skúsenosti a to, o čom dobrovoľníctvo skutočne je, sa však najlepšie počúva takpovediac z prvej ruky.

Pokračujeme aj s projektom Večerná škola, ktorý je určený pre organizácie. V rámci neho chceme poskytnúť rady ohľadom manažmentu dobrovoľníkov tak, aby bola spolupráca efektívna.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o dobrovoľníctve. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci aktuálneho grantu podporila 18 ambicióznych projektov, medzi nimi aj programy, ktoré sú založené práve na dobrovoľníctve. Viac informácií o činnosti nadácie aj o jednotlivých projektoch nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Michaela Bagalová

V Bratislavskom dobrovoľníckom centre, ktorého činnosť tento rok podporila aj Férová Nadácia O2, zodpovedá za PR a komunikáciu so záujemcami o dobrovoľníctvo. Stretnúť ju môžete aj na tzv. zoznamke s dobrovoľníctvom. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu v Trnave a popri škole pracovala v regionálnych médiách. Z verejnoprávneho rozhlasu sa neskôr rozhodla prejsť do neziskového sektora a sveta dobrovoľníkov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Dobrovoľníctvo obohatí váš život vo všetkých smeroch

Pomôcť dobrej veci a stať sa dobrovoľníkom je dnes prirodzenou súčasťou tisícok Slovákov. Pridať sa môžete aj vy.

Venovať svoj čas či vedomosti ľuďom, ktorí to potrebujú a pomoc naozaj ocenia, či zlepšovať prostredie, v ktorom žijeme, je v súčasnosti pre mnohých Slovákov doslova nevyhnutnosť.

Dobrovoľníctvo predstavuje čoraz populárnejšiu aktivitu, na ktorej je založených množstvo projektov, ktoré by bez nezištnej pomoci nikdy nedokázali fungovať.

Nie je však len o nezištnej pomoci. Prináša aj množstvo výhod, vďaka ktorým si môžete naozaj výrazným spôsobom obohatiť život – získate cenné skúsenosti, stretnete nových ľudí a budete mať dobrý pocit, ktorý vám doteraz možno chýbal.

V tomto víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli zamerať práve na dobrovoľnícke aktivity. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci aktuálneho grantu podporila 18 ambicióznych projektov, medzi nimi aj viaceré dobrovoľnícke programy.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Mareka Richtera z Nadácie Pontis: Dobrovoľníctvo zo mňa robí lepšieho človeka. Dobrovoľníctvu sa venuje viac ako 15 rokov a pre Sódu si pripravil pohľad z oboch strán – aké je byť v koži človeka, ktorý pomáha aj ktorému sa pomáha.

Koordinátorka dobrovoľníkov: Skúsenosti, ktoré dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú na nezaplatenie. Michaela Bagalová z Bratislavského dobrovoľníckeho centra nám odpovedala na otázky o dobrovoľníctve, ktoré by vás mohli zaujímať.

6 dôvodov, prečo sa stať dobrovoľníkom. Váhate, či sa začať venovať dobrovoľníctvu? Pripravili sme pre vás sumár pridaných hodnôt, ktoré táto nezištná aktivita rozhodne má.

10 pekných dobrovoľníckych projektov, ktoré privítajú vašu pomoc. Neviete, ktorý program by bol pre vás vhodný? Zozbierali sme pre vás dobrovoľnícke projekty, v ktorých vašu pomoc, čas a vedomosti určite ocenia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.


Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Užívajte si pohodlné platenie hodinkami. K Samsung Galaxy Watch4 44mm dostanete druhé smart hodinky ako darček

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac