Na dobré sa oplatí počkať

Čakanie nemusí byť vždy len na príťaž, učí nás trpezlivosti a prispieva k osobnostnému rastu.

Aj vy patríte k ľuďom, ktorí chcú všetko a hneď? Súčasná doba je rýchla a čakať sa nechce prakticky nikomu. A to platí nielen pri čakaní na voľnú pokladňu či meškajúci autobus, ale aj v prípade tzv. pozitívneho čakania, keď človek čaká na veci, ktoré mu robia radosť.

V tomto víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli hlbšie pozrieť práve na čakanie a ukázať, že ho možno vnímať aj pozitívne. Čas čakania sa dá využiť aj efektívne a výrazným spôsobom prispieva k osobnostnému rastu.

„Ak vieme odložiť pôžitok z niečoho, čo nás čaká, získavame mnohonásobne viac,“ vyjadrila sa pre Sódu v rozhovore psychologička Martina Šadláková, ktorá zdôrazňuje, že vďaka čakaniu sa učíme trpezlivosti.

Partnerom tohto vydania magazínu Sóda je vylepšený Zlatý O2 Paušál, s ktorým O2 čaká už len na vás. Pridajte sa k dvom miliónom zákazníkov modrého operátora a získajte neobmedzené volania a SMS do všetkých sietí, ako aj 5-násobne väčší balík 10 GB dát za nezmenenú cenu 30 €. O zmluvnú pokutu pri prenose čísla sa O2 postará za vás.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Ľudmily Kolesárovej: Čakanie mi potvrdilo, že mám nos na ľudí. Marketingová manažérka neziskovej organizácie Dobrý Anjel si pre Sódu zaspomínala na situáciu, keď sa čakanie otočilo v jej prospech.

Psychologička Martina Šadláková: Krása čakania spočíva v tom, že sa učíme vážiť si seba, svoj čas a veci okolo nás. S odborníčkou sme sa porozprávali, ako ľudia vnímajú čakanie a či sa dá trpezlivosť natrénovať.

Anketa: Ľudia zo Sódy prezrádzajú, kedy sa im oplatilo čakať. Čas strávený s rodinou, rozhodovanie o vlastnom bývaní či oznámenie o prijatí do zamestnania. Prečítajte si viac o tom, kedy sa oplatilo čakať ľuďom z tímu Sódy.

8 udalostí, na ktoré radi čakáme, hoci prinášajú aj obetu. Aj keď sa na isté veci teší prakticky každý, cesta k nim je neraz náročná. Spolu so psychologičkou sme sa pozreli aj na to, ako tento negatívny priebeh aspoň čiastočne eliminovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Psychologička: Aj čakanie pri pokladni môžeme využiť na osobnostný rast

„Ak vieme odložiť pôžitok z niečoho, čo nás čaká, získavame mnohonásobne viac,“ hovorí odborníčka, s ktorou sme sa porozprávali o čakaní a s ním spojenou trpezlivosťou.

So psychologičkou Martinou Šadlákovou sme sa stretli v jednej zo škôl v Považskej Bystrici, kde sa pravidelne venuje stredoškolákom. Okrem nich sa zaoberá aj problémami a životnými situáciami dospelých vrátane manželských párov. Nás zaujímalo, ako ľudia vnímajú čakanie a či sa trpezlivosť dá natrénovať.

Prečítajte si náš rozhovor o čakaní na Vianoce aj o tom, ako sa pozerať na čakanie pozitívne.

Čo pre jednotlivca predstavuje čakanie?

Človek sa väčšinou čakaním nezaoberá a berie ho ako niečo nepodstatné, niečo, čo nás zdržiava od cieľa. Dokonca ho veľmi často pokladá za negatívny aspekt života. A to aj vtedy, ak ide o pozitívne čakanie, pretože nás zdržiava od niečoho, čo chceme.

Málokedy si pritom uvedomí, že čas čakania je cestou k cieľu a čakanie je naším zrením. Či už je to čakanie na Vianoce, na bábätko, alebo na odchod na dovolenku.

Ovplyvňuje čakanie naše nálady?

Nervozita, stres, nepríjemné pocity sú dôvody, ktoré nás odpudzujú od toho na niečo čakať. Áno, môžeme to povedať aj tak, no v našom mozgu sa ešte predtým spustia určité mechanizmy, ktoré následne emócie vyprodukujú. Dôležité je, ako to kognitívne pojmeme.

Ak sa rozhodneme, že to, na čo čakáme, je pozitívne, aj emócie spojené s čakaním sú pozitívnejšie. Často však už len samotný fakt, že musíme čakať, je pre nás negatívny, a teda aj naše emócie sú nepríjemné a prechádzajú do stresových.

Čo sa v nás odohráva, keď musíme na niečo či niekoho čakať?

Jedným aspektom je to, na čo čakáme, a druhým je samotný čas tomu venovaný. Ukážme si to na konkrétnom príklade čakania na Vianoce.

To, čo nás čaká, je prvoplánovo pozitívne, ale aj tak prežívame stres, pretože čas príprav od nás vyžaduje isté obety či zmeny v zabehnutom živote. Je teda na nás, ako pojmeme čas príprav. Buď ako niečo, čo nás bude obťažovať, alebo ako priestor na prípravu toho pozitívneho.

„Hoci je čakanie na Vianoce prvoplánovo pozitívne, aj tak prežívame stres, pretože čas príprav od nás vyžaduje isté obety či zmeny v zabehnutom živote.“

Každá očakávaná zmena v nás vyvoláva nejakú mechanickú behaviorálnu reakciu či odpoveď. Začne sa vytvárať stresová reakcia, ktorá spôsobí vyplavovanie noradrenalínu, adrenalínu a kortizolu. Dôležité však je, či je ten stres vysoký až do takej miery, že nás začne oslabovať.

Vtedy stresor, teda zmenu, na ktorú čakáme, a čas s ním spojený prestávame vnímať ako výzvu a stáva sa skôr ohrozením, distresom – z pozitívnych Vianoc sa môže stať nočná mora.

Alebo sa naopak premení na pozitívny stres, ktorý nás dokáže motivovať k tomu, aby sme čakanie a nadchádzajúcu situáciu zvládli dobre. Tá miera závisí aj od toho, akí sme ľudia. Či vidíme pohár napoly plný, alebo prázdny.

Dokážeme to teda vedome ovplyvniť?

Ovplyvniť to dokážeme tým, ako sa sami na čakanie a na samotnú zmenu, ktorú prináša v cieli, nastavíme. Ak pojmeme samotný čas čakania, odnímajúc od toho, či je pozitívne, alebo negatívne, ako priestor, v ktorom môžeme osobnostne rásť alebo ho zmysluplne využiť, pocítime už v samotnom čakaní zmysel.

Súvisí s čakaním aj nejaká obeta?

Už len to, že musím čakať, je obetou. My ľudia sme prirodzene netrpezliví a dnešná doba nás vedie k tomu, aby sme vynakladali námahu získať všetko hneď. Je to podmienené ľahkou dostupnosťou a širokými možnosťami. V minulosti to tak nebolo, na všetko sa čakalo. Dnes sa tomu snažíme vyhnúť.

„Čas čakania naozaj môžeme využiť aj na osobnostný rast, napríklad už len tým, že sa začneme viac rozhliadať okolo seba.“

Spomínam si na Marshmallow test, v ktorom skúmali reakcie malých detí a ich schopnosť sebakontroly. Pred dieťa, ktoré bolo samo v miestnosti, dali cukrík, ktorý môže zjesť. Ak však počká 15 minút, dostane nie jeden, ale rovno dva.

Otázka znela: Viem odložiť odmenu? Dokážem počkať, pretože viem, že príde niečo lepšie? Výsledky výskumu ukázali, že deti, ktoré boli schopné vydržať, boli v dospelosti úspešnejšie, pretože boli trpezlivejšie.

Treba však spomenúť aj to, že výskum bol neskôr vyvrátený, pretože sa vykonával len na deťoch zo sociálne dobre zabezpečených rodín. Keď ho neskôr skúšali aj na deťoch zo sociálne slabších rodín bez ohľadu na to, ako boli neskôr úspešné, cukrík zjedli hneď, pretože nemali istotu, že to, čo je dnes, bude aj zajtra.

Marshmallow test je teda nabúrateľný, ale v rámci našej témy má svoj význam. Ak vieme odložiť pôžitok z niečoho, čo nás čaká, získavame mnohonásobne viac.

„My ľudia sme prirodzene netrpezliví a dnešná doba nás vedie k tomu, aby sme vynakladali námahu získať všetko hneď. Je to podmienené ľahkou dostupnosťou a širokými možnosťami.“

Považuje sa nedočkavosť za všeobecne zlú vlastnosť?

Ak to otočím, tak trpezlivosť možno považovať za cnosť. Aj na pracovných pohovoroch je dobre hodnotená.

Nedočkavosťou trpia isté typy ľudí a v súčasnosti ich pribúda čoraz viac. Je to spojené aj s osobnosťou, ktorá má agresívne asertívny prístup, nie je ochotná čakať, potrebuje mať veci vyriešené hneď. Ak to tak nie je, stúpa u nej nervozita a napätie, okamžite sa naštartujú biochemické procesy, ktoré pri trvalej aktivácii, samozrejme, vedú až k rýchlejšiemu opotrebovaniu tela.

Dá sa s tým niečo robiť? Môžeme zmeniť svoj životný postoj, vedome spomaliť?

Je to vždy len o našom nastavení, ako si to v myšlienkach dokážeme zrovnať. Často sa zameriavame na to, ako si skrátiť čakanie. Chceme mať veci pod kontrolou. Čakanie u lekára či v rade v obchode predstavujú pre nás situácie, keď by sme čas vedeli využiť aj lepšie.

Čas čakania naozaj môžeme využiť na osobnostný rast, napríklad už len tým, že sa začneme viac rozhliadať okolo seba.

Napríklad ak v lekárni vidíme staršieho človeka, ktorý vyzerá osamelo, tak sa mu môžeme prihovoriť. Možno to privíta. Pre nás je to tak či tak stratený čas, ale tomu druhému to možno spraví dobre. No a nám sa tiež môže otvoriť studnica životnej múdrosti staršieho. A tu prichádza ten rast a zmena, pretože čakanie začíname využívať produktívne.

Alebo si otvoríme knihu, na ktorú inak nemáme čas a vďaka čítaniu premeníme čakanie na efektívny čas. Alebo využijeme čas čakania na vlastné myšlienky. Niekedy však nevieme ani to. Zahltíme sa okolitým svetom a online prostredím, ale zamýšľame sa niekedy nad tým, kto sme a čo chceme od života? Chýba nám stíšenie a čas čakania predstavuje úplne prirodzený priestor na to, aby sme sa stíšili.

V živote si musíme často niečo odoprieť, počkať na niečo, čo je pre nás náročné. Prečo?

Lebo na to nie sme naučení. Za komunizmu ľudia čakali v radoch na banány, dnes zápasíme s čakaním v rade na pokladňu v hypermarkete. Ale čakáme. Máme však pocit, že to nie je efektívne využitý čas.

Chceme sa zároveň vyhnúť obete, ktorá je s tým spojená. Skúsenosťou sa však potvrdzuje, že veci a situácie v živote, na ktoré si musíme počkať, si v konečnom dôsledku viac vážime. Odmena alebo žiadaný výsledok je potom akoby plácou za čas, ktorý sme trpezlivo dokázali venovať čakaniu. A teda opäť je to o tom, že s čakaním rastieme aj my ako osobnosti. Učíme sa vážiť si seba, svoj čas a veci okolo nás.

„Skúsenosťou sa však potvrdzuje, že veci a situácie v živote, na ktoré si musíme počkať, si v konečnom dôsledku viac vážime.“

Čo spôsobuje čakanie a odopieranie v našich životoch?

Učí nás to trpezlivosti. Keď sa dieťa narodí, matka mu uspokojuje všetky potreby. Sama matka však bojuje s tým, či mu má dať to, čo potrebuje, a hneď. Niekedy si musí dieťa počkať, aby si veci vážilo. Ak mu to dá matka hneď, dieťa si zvykne na to, že veci dostáva a že ich dostáva bez čakania.

Vyrastá z neho pubertiak, ktorý všetko dostane bez čakania, neskôr sa stáva rodičom, ktorý si kladie otázku, ako vychovávať dieťa. Jednak musí odložiť svoje osobné potreby, ktoré bol predtým zvyknutý hneď napĺňať, a zároveň sa učí nájsť mieru v tom, čo svojmu dieťaťu poskytnúť hneď a v čom ho učiť počkať.

Tu sa začína skúška trpezlivosti, ktorá si na každého počká. Je toho človek schopný, keď toho nebol schopný v detstve, počas dospievania ani v mladej dospelosti? Je schopný obetovať čas a čakanie, vydržať, keď dieťa nebude môcť tri hodiny zaspať? Vydrží jeho krik, lebo vie, že ak mu dá hračku, hneď bude bez ponaučenia pýtať ďalšiu?

Je rozdiel v tom, ako vníma čakanie dospelý človek a dieťa?

Závisí to od skúsenosti, či už dieťaťa, alebo dospelého jedinca. Ak má dieťa dobrú skúsenosť s čakaním, vie, že sa vypláca a vedú ho k tomu aj rodičia, má k čakaniu dobrý vzťah a odnáša si to aj do dospelosti.

Ak však očakáva všetko hneď a je nastavené negatívne, bude ho aj vnímať negatívne. Deti však majú obrovskú fantáziu a vedia si čakanie spestriť rôznymi hrami a predstavami. Ak si vezmeme len obyčajné čakanie v rade, dieťa sa dokáže v tom rade začať hrať s úplne obyčajným predmetom a využije čas čakania efektívne.

Môžu sa naše skúsenosti s čakaním z detstva preklenúť do vzťahov, ktoré budujeme v dospelosti?

Môžu a veľmi výrazne. Niektoré veci mladí ľudia odkladajú zo strachu pred sklamaním. Či už sú to vlastné deti, alebo samotné manželstvo, ktoré predstavuje záväzok. Deti budú len ťažkosťou či príťažou a s manželstvom prichádzajú obavy z rozvodu. To sú veci, s ktorými si paradoxne dávame načas a vieme s nimi počkať, lebo v nich vidíme negatíva.

„Ak má dieťa dobrú skúsenosť s čakaním, vie, že sa vypláca a vedú ho k tomu aj rodičia, má k čakaniu dobrý vzťah a odnáša si to aj do dospelosti.“

Sú to naozaj negatíva? Ide o to, že vnímame, že sa bude od nás vyžadovať niečo, na čo nie sme zvyknutí. A to je požiadavka obety, spomínanej trpezlivosti a najmä schopnosti vedieť uprednostniť toho druhého.

Akoby sme pôžitok či potešenie, ktoré sme možno dostávali v detstve, vyžadovali aj v dospievajúcom a dospelom veku. A ťažkosti, často len v rovine myšlienky, odsúvame, pretože sme sa niekde v čase detstva či dospievania zabudli naučiť čakať, prípadne sme len neobjavili krásu čakania.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda, v ktorom sme sa hlbšie zamerali na čakanie. Partnerom vydania je vylepšený Zlatý O2 Paušál, s ktorým modrý operátor čaká už len na vás. Pridajte sa k dvom miliónom zákazníkov O2 a získajte neobmedzené volania a SMS do všetkých sietí, ako aj 5-násobne väčší balík 10 GB dát za nezmenenú cenu 30 €. O zmluvnú pokutu pri prenose čísla sa modrý operátor postará za vás. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Martina Šadláková

Je vyštudovaná psychologička a matka troch detí. Rodinu sa snaží uprednostňovať pred kariérou, neustále sa však vzdeláva a svoje odborné vedomosti odovzdáva ďalej a pomáha tým, ktorí to potrebujú. Svoje povolanie vníma ako poslanie a popri mamičkovských, resp. materských povinnostiach sa ako školská psychologička venuje aj študentom na stredných školách v Považskej Bystrici. Pôsobí tiež ako poradkyňa pre jednotlivcov a manželské páry v náročných životných situáciách.


V čom sa podobá deň trénera a matky? Obaja potrebujú výdrž

Crossfit tréner a blogerka skúšali, či batéria v smartfóne dokáže držať krok s ich každodennými aktivitami.

Vybavovačky, odpisovanie na e-maily, nonstop kontrola sociálnych sietí a stovky fotiek za deň. Väčšinou platí, že čím je človek aktívnejší, tým viac dostáva jeho smartfón zabrať. Niekto so sebou všade nosí káble a externé nabíjačky, iný radšej siahne po telefóne s výbornou výdržou batérie. 

Huawei tvrdí, že zariadenie Mate 20 Lite netreba nabíjať každý deň. Dali sme ho preto na skúšku dvom mimoriadne aktívnym ľuďom, aby ním zdokumentovali svoj deň a otestovali výdrž batérie. 

O svojom bežnom dni vám porozpráva crossfit tréner Jozef Porubský a blogerka na materskej Alexandra Daňková.

Deň s crossfit trénerom

Volám sa Jozef Porubský a som crossfitový atlét, tréner a podnikateľ. S crossfitom som začínal v Prahe a počas siedmich rokov som sa cez Bratislavu dostal až do Nitry, kde som založil gym a crossfitovú komunitu. Dnes pôsobím už len v Nitre, kde chceme spolu s mojou priateľkou rozvíjať našu značku Momentum

Môj deň sa začína o 6.00 hod. Najskôr niekoľkokrát zruším budík a po rannej hygiene smerujem do gymu. Na raňajky nie je čas. V gyme vždy ako prvé zapínam kávovar. Dám si pohár vody, dvojité espresso lungo a som pripravený. 

Prvý tréning s mojimi cvičencami sa začína o 7.00 hod., po ňom vždy trénujem ja. Tréning musí byť efektívny, pretože sa snažím vyladiť si časový manažment tak, aby som stíhal spraviť čo najviac vecí počas dňa.

Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov.

Po tréningu sa konečne dostávam k raňajkám. Dnes mám schwarzwaldskú šunku s vajíčkami a rajčinami. Sladkou alternatívou raňajok sú pre mňa vajíčka s banánom a ovsenými vločkami, ktoré rozmixujem, upečiem na panvici a posypem škoricou. 

Väčšinou nasleduje ďalšia dávka kávy a popri nej si prechádzam, čo ma v daný deň čaká. Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov. 

Počas dňa sa venujem hlavne môjmu online programu. Ide o platformu, na ktorej postujeme tréningový program, a ľudia sa môžu zaregistrovať a sledovať tento tréningový systém.  Popritom spravujem svoje sociálne siete, robím videá a upravujem fotky. Moje obľúbené sú preto aplikácie na tvorbu a strih videí, úpravu fotiek a, samozrejme, aplikácie, ktoré mi umožnia lepšie pracovať so sociálnymi sieťami. 

Jozef odporúča:
FiLMiC Pro: Nahrávanie HD videa pre pokročilých
DJI GO: Nahrávanie a úprava videa, ovládanie dronu
VSCO: Úprava obrázkov

Huawei Mate 20 Lite je v tomto smere veľmi šikovný telefón. Prekvapila ma silná výdrž batérie, čo je pri mojom spôsobe používania smartfónu dosť užitočné. Pri množstve videí a fotiek sa totiž batéria zvykne vybiť rýchlejšie. Uvítal by som lepšiu kvalitu fotoaparátu a kamery, no na druhej strane musím zohľadniť fakt, že v rámci danej triedy telefónu to úplne stačí.

Súčasťou našej značky Momentum je aj oblečenie, ktoré sme však museli na určitý čas posunúť na vedľajšiu koľaj. V súčasnosti plánujeme návrat, takže počas dňa pracujem aj na návrhoch a rozmýšľam, ako to posunúť ďalej.

Obed si varím väčšinou sám, ale keď nestíham a som v meste, zbehnem do nejakej reštaurácie. Moja priateľka ma inšpirovala vegetariánstvom, mäso síce ešte jedávam, ale snažím sa ho podstatne obmedzovať. Na fotke sú sladké zemiaky na fazuľke s rajčinovou omáčkou a s mozzarellou. Nesmie chýbať moja obľúbená zelenina – rajčiny. Po obede si doprajem ďalší kávový zážitok. 

Keď treba vybaviť veci, ísť za účtovníkom, nakúpiť alebo niečo opraviť, stred dňa je pre mňa na to ideálny. Potom nasleduje môj druhý tréning. Znova sa musím „popasovať“ nielen s fyzickou námahou, ale aj s efektívnym časovým rozvrhnutím.

Po tréningu sa znova venujem cvičencom a na záver dňa ma čaká zaslúžená večera, upratovanie gymu, príprava na ďalší deň a chvíľka pokoja, ktorú si naozaj užívam. 

Zhodou okolností som mal dnes sviatok, a tak sa rovno pochválim chutným darčekom, ktorý som dostal, je to horalkový cheesecake. Našťastie, som ho stihol odfotiť, lebo krátko po tom doslova zmizol.

Baví ma byť aktívny, keď nič nerobím, mám pocit, že mi život preteká pomedzi prsty. Mám toho v hlave veľa a chcem všetko stíhať, no dni sú príliš krátke. Treba žiť naplno s tým, čo nás baví. 

Huawei Mate 20 Lite

Elegantný dizajn

Telefón prináša oku lahodiaci dizajn s pocitom prémiovej triedy. Kombinácia skla a kovového rámu s príjemne zaoblenými hranami.

Kvalitné fotky

Predný aj zadný duálny fotoaparát sa postarajú o dobré fotografie aj kvalitné selfíčka.

Skvelá výdrž

Na jedno nabitie bez problémov zvládne aj dva dni bežného používania.

Vysoký výkon

Výkon bohato stačí na stabilný chod systému, prácu s multimédiami aj na hranie náročných hier.

Deň s blogerkou a mamičkou Alexandrou Daňkovou

Volám sa Alexandra Daňková a možno ma poznáte vďaka YouTubemôjmu blogu, kde pôsobím pod pseudonymom biancaprincipessa. Momentálne som už sedem mesiacov súkromná stand-up komička svojej dcéry Amélie. Okrem toho si rada užívam každý deň a večne hľadám nové aktivity. My matky potrebujeme poriadnu výdrž, naše dni sú vždy hektické, no plné radosti, smiechu a super zážitkov.

Môj deň sa začína pred siedmou ráno, keď na zobudenie potrebujem šálku poriadneho talianskeho espressa. A k tomu ideálne aj niečo na zjedenie, pretože len z kávy sa žiť nedá. Keď sa nadopujem energiou, idem zobudiť moju malú princeznú Améliu. A to je tá najlepšia časť dňa.

Každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou.

Poznáte ten pocit, keď sa večer tešíte na to, čo príde ráno? Ja to tak mám každý deň, pretože každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou. 

Po neskutočne dlhom túlení nasleduje raňajková ceremónia. Nakŕmiť Améliu je niekedy riadna výzva. Stačí, keď okolo okna preletí vták, a garantujem vám, že jej pozornosť od kukuričnej kaše odíde skôr ako top kúsky počas vianočných výpredajov. 

Po naplnení bruška máme ďalšiu dôležitú úlohu. Musíme ochutnať všetky hračky a porozprávať sa s každým kamarátom, ktorého sme cez noc nevideli. Viete, aké to je vyčerpávajúce? Treba povedať, že pre obe z nás, pretože vymyslieť každý deň desiatky zaujímavých príbehov o plyšových jednorožcoch, je jednoducho náročné. 

Kým Améliu hranie vyčerpá do ružového spánku, ja začínam pracovať na sebe, pretože viem, že o chvíľu pôjdeme brázdiť ulice Bratislavy. Rýchlo navarím obed sebe aj jej, namaľujem sa, nachystám si všetko, čo budeme vonku potrebovať a potom čakám, kým sa Amélia zobudí. Väčšinou je však hore už v polovici týchto aktivít – nemám doma medveďa spiaceho počas zimného spánku.

Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni.

Po rýchlom obede môžeme vyraziť von. Keďže bývame v meste, zvyčajne smerujeme do Starého Mesta a pozorujeme turistov alebo mladé páriky. Sme ako dve babky na lavičke, akurát jedna leží v kočíku a druhá nachodí kilometre. 

Z prechádzky musíme ísť rýchlo domov, dať si olovrant, prezliecť sa a nasadnúť do auta. V práci vyzdvihneme tatina a utekáme nakupovať. Narodeniny Améliinho kamaráta sa blížia a my musíme kúpiť darček. 

Ako sa blížia večerné hodiny, začína na mňa trochu padať únava, tak si energiu doplním ďalším dobrým espressom. Aj keď sa deň blíži ku koncu, moja „šichta” sa zďaleka nekončí.

Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého.

Prídeme domov a vrhneme sa na hračky. Medvedíky, líšky, zajace, hryzadlá, lopty, traste sa. Ani jedna hračka neostane nepovšimnutá.

Večera je moje obľúbené jedlo dňa. Keď Améliu nakŕmim, okúpem a uspím, konečne si môžem na chvíľu oddýchnuť. Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého. Ja mu poukazujem asi stovku fotiek, ktoré za deň spravím, a on ma trpezlivo počúva. 

Fotenie s Huawei Mate 20 Lite bolo jednoduché a vďaka funkcii Portrét vyzerajú aj fotky z bežného dňa nevšedne. Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni aj napriek tomu, že som si na ňom pozrela nové videá všetkých mojich obľúbených youtuberiek. 

Moje vlastné youtuberské hobby ožíva, až keď Amélia zaspí. Sadnem si pred kameru a porozprávam hocičo. Nové trendy v kozmetike, tipy pre maminy alebo novinky v oblasti módy – to všetko nájdete na mojom bloguYouTube kanáli pod názvom biancaprincipessa.

Kým si spokojne ľahnem s knihou do postele, vybehnem ešte na relax jogu, kde si ponaťahujem unavený chrbát a usporiadam myšlienky. Pretože hodina pohybu a zaspávanie s čistou hlavou je na nezaplatenie.


K výkonnému smartfónu patrí aj poriadny paušál. Zoberte si Huawei Mate 20 Lite so Zlatým O2 Paušálom a užívajte si 10 GB dát a nekonečné hovory a SMS.


Lifetech: Čo je nové