Stĺpček Ľudmily Kolesárovej: Čakanie mi potvrdilo, že mám nos na ľudí

Čakanie si každý z nás spája s niečím iným. Občas to znamená len veriť svojej intuícii a spoľahnúť sa na to, čo cítime vo vnútri. Prečítajte si spomienku Ľudmily Kolesárovej z Dobrého Anjela.

Počas vysokej školy, pred viac ako dvadsiatimi rokmi, som pracovala ako recepčná v jednom malom hoteli. Bola to super príležitosť privyrobiť si, občas so skriptami na kolenách posedávať za pultom a stretnúť zaujímavých ľudí. A zažila som naozaj kadečo, Arthur Hailey by našiel kopu inšpirácie na knihu Hotel 2.

Raz, neskoro večer sa prišiel ubytovať muž v stredných rokoch. Dal mi občiansky preukaz, zapísala som ho do knihy hostí a on išiel spať. Predtým sme prehodili pár slov. Mal oblečený oblek s kravatou, bol milý, povedal, že popri štúdiu tiež vždy pracoval.

Na druhý deň ráno odchádzal a povedal, že mu asi neuverím, no nemá čím zaplatiť. Vraj mi nemôže nič vysvetliť, ale určite podvečer alebo na ďalší deň príde a svoj dlh splatí. Zároveň povedal, že mi bude veľmi vďačný, keď to nikomu nepoviem.

Ako zamestnanci sme však mali povinnosť každého hosťa, ktorý spôsobí nejakú krízovú situáciu alebo sa pokúsi vyhnúť platbe, nahlásiť. Stála som na recepcii, obyčajná chudobná študentka vysokej školy, a nevedela som, čo mám robiť. Napriek tomu som nakoniec povedala: „Dobre, počkám.“

V ten večer neprišiel. Neukázal sa ani na druhý deň a ja som ho stále nenahlásila. Bola som z tej situácie nešťastná. Už by mi to aj tak zosobnili. Ubytovanie som bez slova zaplatila zo svojich, ťažko naškriabaných peňazí z výplaty. Rozhodla som sa počkať ešte deň.

Nemohla som uveriť, že som sa v tom človeku tak zmýlila. Na tretí deň sa zjavil. Veľmi sa ospravedlňoval, dal mi dvakrát toľko peňazí a odišiel.

Stála som tam ako obarená. Hoci som mu protirečila, že si to nemôžem vziať, trval na tom. Pravda je, že mne sa vtedy zišiel každý peniaz, mali sme to doma veľmi ťažké.

Po rokoch som ho videla v televízii ako člena predstavenstva jednej veľkej spoločnosti. Netuším, aký je jeho príbeh, občas si ho vygooglim a vidím, že je úspešný a zdá sa, že aj čestný človek.

Prospech z môjho trojdňového čakania sa neprejavil len povrchným spôsobom, ako boli peniaze, ale aj v mojej sebaistote, že mám nos na ľudí. Pravda je, že viac ako dvadsať rokov mám šťastie na ľudí a môžem povedať: „Ešte som nevložila dôveru do nikoho, kto by ju sklamal. Snáď to tak aj ostane.“

Prečítajte si aj náš rozhovor s Ľudmilou Kolesárovou

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda, v ktorom sme sa hlbšie zamerali na čakanie. Partnerom vydania je vylepšený Zlatý O2 Paušál, s ktorým modrý operátor čaká už len na vás. Pridajte sa k dvom miliónom zákazníkov O2 a získajte neobmedzené volania a SMS do všetkých sietí, ako aj 5-násobne väčší balík 10 GB dát za nezmenenú cenu 30 €. O zmluvnú pokutu pri prenose čísla sa modrý operátor postará za vás. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Ľudmila Kolesárová

Už šesť rokov je marketingovou manažérkou neziskovej organizácie Dobrý Anjel. Žije v Poprade, má dve deti a miluje hory. O svojej práci aktívne bloguje na stránkach Denníka N a neustále dokazuje, že pomáhať iným má zmysel.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Na dobré sa oplatí počkať

Čakanie nemusí byť vždy len na príťaž, učí nás trpezlivosti a prispieva k osobnostnému rastu.

Aj vy patríte k ľuďom, ktorí chcú všetko a hneď? Súčasná doba je rýchla a čakať sa nechce prakticky nikomu. A to platí nielen pri čakaní na voľnú pokladňu či meškajúci autobus, ale aj v prípade tzv. pozitívneho čakania, keď človek čaká na veci, ktoré mu robia radosť.

V tomto víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli hlbšie pozrieť práve na čakanie a ukázať, že ho možno vnímať aj pozitívne. Čas čakania sa dá využiť aj efektívne a výrazným spôsobom prispieva k osobnostnému rastu.

„Ak vieme odložiť pôžitok z niečoho, čo nás čaká, získavame mnohonásobne viac,“ vyjadrila sa pre Sódu v rozhovore psychologička Martina Šadláková, ktorá zdôrazňuje, že vďaka čakaniu sa učíme trpezlivosti.

Partnerom tohto vydania magazínu Sóda je vylepšený Zlatý O2 Paušál, s ktorým O2 čaká už len na vás. Pridajte sa k dvom miliónom zákazníkov modrého operátora a získajte neobmedzené volania a SMS do všetkých sietí, ako aj 5-násobne väčší balík 10 GB dát za nezmenenú cenu 30 €. O zmluvnú pokutu pri prenose čísla sa O2 postará za vás.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Ľudmily Kolesárovej: Čakanie mi potvrdilo, že mám nos na ľudí. Marketingová manažérka neziskovej organizácie Dobrý Anjel si pre Sódu zaspomínala na situáciu, keď sa čakanie otočilo v jej prospech.

Psychologička Martina Šadláková: Krása čakania spočíva v tom, že sa učíme vážiť si seba, svoj čas a veci okolo nás. S odborníčkou sme sa porozprávali, ako ľudia vnímajú čakanie a či sa dá trpezlivosť natrénovať.

Anketa: Ľudia zo Sódy prezrádzajú, kedy sa im oplatilo čakať. Čas strávený s rodinou, rozhodovanie o vlastnom bývaní či oznámenie o prijatí do zamestnania. Prečítajte si viac o tom, kedy sa oplatilo čakať ľuďom z tímu Sódy.

8 udalostí, na ktoré radi čakáme, hoci prinášajú aj obetu. Aj keď sa na isté veci teší prakticky každý, cesta k nim je neraz náročná. Spolu so psychologičkou sme sa pozreli aj na to, ako tento negatívny priebeh aspoň čiastočne eliminovať.


Rasťo Chvála bloguje o predbiehaní: Nepodceňte situáciu

Motoristický novinár a bývalý majster Slovenska v rely radí, ako správne predbiehať tak, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam aj prípadným nehodám.

Motoristický novinár, ambasádor kampane O2 Nebuď pirát a aktivity Chvála bezpečnej jazde, ktorá motoristom prináša množstvo dobrých rád aj špeciálnu ponuku O2 Extra výhod, Rasťo Chvála v blogu približuje, ako predbiehať nielen na obojsmernej ceste. 

Jazdite zodpovedne, naištalujte si appku O2 Extra výhody a získajte navigáciu zadarmo aj 5 GB dát k tomu. Viac informácií

Občas zídem dole z rýchlostnej komunikácie R1 a len tak pre spomienky a relax brázdim cesty prvej triedy medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom. Inokedy zas na týchto cestách urobím mojim deťom exkurziu do minulosti a rozprávam, ako sme tu jazdili v 90. rokoch.

Na takzvanej ceste smrti vtedy všetci predbiehali. Doslova to pripomínalo automobilové preteky, akurát tu išli pretekári aj v protismere. Dnes by mi to už strach nedovolil, ale vtedy to bol národný šport.

Keď prichádzal na rad úsek s krátkou rovinkou, bolo treba podradiť, aby mal motor ideálne otáčky. Potom nasledovalo nazbieranie rýchlosti, priblíženie k autu a ak za zákrutou nič nešlo, ostával len mrk do zrkadla, či náhodou nejde zozadu niekto rýchlejší, a šup, už bol predbiehací manéver hotový. Kto takto nevedel predbiehať, skončil zle.

„V dobre známom prostredí, na cestách, ktoré už poznáme naspamäť, nesmieme situáciu podceniť. Naopak, v neznámom prostredí treba na manéver oveľa väčší priestor.“

Áno, mrazí ma pri predstave, ako sa jazdilo na ceste číslo 65. Na druhej strane často sa predbiehalo ako z učebnice, dnes mnohým šoférom táto skúsenosť chýba. Často predbiehajú na nevhodnom prevodovom stupni a nepozerajú sa za seba.

V časoch rýchlych áut treba brať do úvahy, že niekto začal predbiehať skôr ako najbližšie auto za kamiónom. Predbiehací manéver na obojsmernej ceste je špecifický tým, že trvá veľmi krátko, za ten čas však treba vyhodnotiť veľa informácií: vhodný úsek, autá v protismere, autá vzadu, auto pred nami a v neposlednom rade technické danosti auta.

V dobre známom prostredí, na cestách, ktoré už poznáme naspamäť, nesmieme situáciu podceniť. Naopak, v neznámom prostredí treba na manéver oveľa väčší priestor, lebo nevieme, ako rýchlo a kde sa vystrčí oproti idúce auto. Špeciálne si všímajme horizonty alebo nenápadné odbočky, z ktorých môže na cestu vybehnúť iné auto.

Stále ostáva dôležité sledovať prostredie vôkol cesty, a tak trochu si načítať správanie šoféra pred nami. Aj keď to nevyzerá ako nutné, predbiehací manéver začnime vždy v otáčkach, pri ktorých motor začína poriadne ťahať. Oplatí sa podradiť alebo pri automatickej prevodovke stlačiť plyn na podlahu.

„Úmysel predbiehať dávajme najavo skoro, ešte pred začatím manévra, a okrem protismeru pozerajme do spätného zrkadla.“

Úmysel predbiehať dávajme najavo skoro, ešte pred začatím manévra, a okrem protismeru pozerajme do spätného zrkadla. Ak predbiehame viac áut v kolóne, počítajme s tým, že nie každý nás vidí, a tak môže začať predbiehať.

Na zaradenie späť do svojho pruhu treba tiež priestor a predbiehací manéver by sme mali začať len vtedy, ak existuje miesto na zaradenie. Nie je správne, ak miesto na zaradenie musia vytvoriť iní vodiči brzdením.

Zlé predbiehanie na obojsmernej ceste, našťastie, nepatrí medzi časté príčiny dopravných nehôd, ale pokiaľ ide o následky, je na tom najhoršie. Najmä čerství šoféri by si mali prvé predbiehania skúsiť na naozaj prehľadných cestách a nezačínať s predbiehaním kamiónov.

V začiatkoch pomôže natrénovať si pomyselný predbiehací manéver okolo kamióna na diaľnici. Aspoň zistíte, akú dráhu na to potrebujete.

Rasťo Chvála

Prečítajte si aj ďalšie blogy Rasťa Chválu:

Jazdite zodpovedne, pozrite si Rasťove odporúčania na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete získať 5 GB dát a využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod a uplatniť si skvelé zľavy na tankovanie, autoškolu aj kondičné jazdy. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.


Predobjednajte si nový Samsung Galaxy Note10 a získajte naspäť až 580 €

Čítaj viac

Výkon, výdrž aj výborné fotky. Pozrite si aktuálny výber top zariadení

Čítaj viac

O2 vylepšilo balíky dát pre kartu O2 Voľnosť. 1 GB dát môže byť váš už za 1 €

Čítaj viac