Počas vysokej školy, pred viac ako dvadsiatimi rokmi, som pracovala ako recepčná v jednom malom hoteli. Bola to super príležitosť privyrobiť si, občas so skriptami na kolenách posedávať za pultom a stretnúť zaujímavých ľudí. A zažila som naozaj kadečo, Arthur Hailey by našiel kopu inšpirácie na knihu Hotel 2.

Raz, neskoro večer sa prišiel ubytovať muž v stredných rokoch. Dal mi občiansky preukaz, zapísala som ho do knihy hostí a on išiel spať. Predtým sme prehodili pár slov. Mal oblečený oblek s kravatou, bol milý, povedal, že popri štúdiu tiež vždy pracoval.

Na druhý deň ráno odchádzal a povedal, že mu asi neuverím, no nemá čím zaplatiť. Vraj mi nemôže nič vysvetliť, ale určite podvečer alebo na ďalší deň príde a svoj dlh splatí. Zároveň povedal, že mi bude veľmi vďačný, keď to nikomu nepoviem.

Ako zamestnanci sme však mali povinnosť každého hosťa, ktorý spôsobí nejakú krízovú situáciu alebo sa pokúsi vyhnúť platbe, nahlásiť. Stála som na recepcii, obyčajná chudobná študentka vysokej školy, a nevedela som, čo mám robiť. Napriek tomu som nakoniec povedala: „Dobre, počkám.“

V ten večer neprišiel. Neukázal sa ani na druhý deň a ja som ho stále nenahlásila. Bola som z tej situácie nešťastná. Už by mi to aj tak zosobnili. Ubytovanie som bez slova zaplatila zo svojich, ťažko naškriabaných peňazí z výplaty. Rozhodla som sa počkať ešte deň.

Nemohla som uveriť, že som sa v tom človeku tak zmýlila. Na tretí deň sa zjavil. Veľmi sa ospravedlňoval, dal mi dvakrát toľko peňazí a odišiel.

Stála som tam ako obarená. Hoci som mu protirečila, že si to nemôžem vziať, trval na tom. Pravda je, že mne sa vtedy zišiel každý peniaz, mali sme to doma veľmi ťažké.

Po rokoch som ho videla v televízii ako člena predstavenstva jednej veľkej spoločnosti. Netuším, aký je jeho príbeh, občas si ho vygooglim a vidím, že je úspešný a zdá sa, že aj čestný človek.

Prospech z môjho trojdňového čakania sa neprejavil len povrchným spôsobom, ako boli peniaze, ale aj v mojej sebaistote, že mám nos na ľudí. Pravda je, že viac ako dvadsať rokov mám šťastie na ľudí a môžem povedať: „Ešte som nevložila dôveru do nikoho, kto by ju sklamal. Snáď to tak aj ostane.“

Prečítajte si aj náš rozhovor s Ľudmilou Kolesárovou. 

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda, v ktorom sme sa hlbšie zamerali na čakanie. Partnerom vydania je vylepšený Zlatý O2 Paušál, s ktorým modrý operátor čaká už len na vás. Pridajte sa k dvom miliónom zákazníkov O2 a získajte neobmedzené volania a SMS do všetkých sietí, ako aj 5-násobne väčší balík 10 GB dát za nezmenenú cenu 30 €. O zmluvnú pokutu pri prenose čísla sa modrý operátor postará za vás. Viac informácií nájdete na tomto mieste.