Paraglidista Koreň: Naším zámerom je lietať na miestach, kde to ešte nikoho nenapadlo + súťaž vo vnútri

Spoznajte, ako žije človek, ktorý na paraglide lieta Slovenskom, Alpami, Himalájami aj Antarktídou.

Juraj Koreň je vášnivý letec – paraglidista, ktorý prednedávnom načrel ešte aj do horolezectva. Svoje nadšenie pre tento šport živí počas celého roka: zdoláva rôzne vrchy, trénuje na medzinárodné súťaže, prekonáva osobné i svetové rekordy alebo si len tak lieta slovenskými horami s podobne ladenými nadšencami, ktorých sem-tam vezme spolu so sebou na krátky výlet z vtáčej perspektívy.

Juraja sme preto vyspovedali, aby nám porozprával nielen o svojich dobrodružstvách, ale aj čosi o sebe. Je to totiž veľmi inšpiratívny mladý človek, akého nestretnete často.


Túžili ste aj vy niekedy letieť? Zapojte sa do súťaže a aj vy môžete spolu s Jurajom Koreňom preletieť nad Donovalmi.

Prihlásiť sa môžete prostredníctvom formulára na konci tohto rozhovoru. Veľa šťastia.


Aké boli tvoje začiatky? Ako si sa vôbec dostal k lietaniu?

K lietaniu ma priviedol otec. Najskôr modelmi, neskôr návštevami letiska a v šiestich rokoch som už prvýkrát letel na tom „kapesník“ z malého kopca na veľkú lúku s malým hnojiskom. S veľkou slávou som pristál práve v ňom. Ten pocit slobody a zároveň úžasného kontaktu s prírodou a jej zákonmi sa pre mňa stal návykovým.

Kedy si svoju záľubu pretavil do profesionálne lietanie?

Pomohol mi v tom môj starší brat – prihovoril sa za mňa vo firme, kde navrhoval padáky. Najprv som dostal starší a menej výkonný paraglide, ale vďaka bezstarostnému študentskému životu a utekaniu z vyučovania za počasím sa mi podarilo vyhrať pár súťaží. Ďalšiu sezónu som nafasoval nové výkonné krídlo a už to išlo. Prečítal som pár kníh od Messnera, Kelleho či Kiliana Jorneta a rozhodol som sa ísť si za snom, lebo keď to dokázali oni, prečo by som nemohol aj ja?

Znie to ako jednoduché dobrodružstvo. Čo potrebuje človek na to, aby mohol lietať ako ty?

Predovšetkým veľa času naháňať počasie po Európe aj po svete.

Ale nie je to len o tom, však? Ideálne treba mať aj schopnosť liezť. Kedy si sa ty rozhodol skombinovať horolezectvo s lietaním?

Na jeseň, tuším v roku 2015, ma oslovil kamoš Zdeno. Vraj či nedáme trikrát za deň Slavkovský štít, čo je približne 4 500 m prevýšenia s tým, že dole sa vždy spustíme na ľahkých padákoch a ušetríme si nohy. Nasledovala túra celými Tatrami a vtedy som im podľahol. Návrat z túry letom je čistá fantázia a navyše vás nebolia kolená. Po roku či dvoch som stretol Miša Sabovčíka, ktorý práve začínal s lietaním a oslovil som ho oslovil: „Ja ťa naučím lietať, ty mňa naučíš liezť a spojíme to.“ To bolo na jeseň 2016 a odvtedy využívame každý možný letovo-lezecký deň.

Je to náročné? Potrebuje na to človek nejakú špeciálnu prípravu?

Treba byť  letcom, rozumieť zložitému prúdeniu v horách, mať zvládnuté štarty zo skál a snehu či v silnom vetre a, samozrejme, byť výborným horolezcom. Aj preto sme spojili svoje sily s Mišom. Každý má svoj parket, a tak sa učíme jeden od druhého.

Máš za sebou kopec projektov. Predstav nám svoje najväčšie doterajšie úspechy.

Každá výzva prestáva byť výzvou v momente dosiahnutia cieľa. Okrem toho potom klesá aj záujem, teda aspoň pre mňa – skôr sa totiž pozerám dopredu ako dozadu. Ale podarilo sa mi preletieť Nepál a Kaukaz formou bivaku a urobiť tam vzdialenostné rekordy. Lietal som aj v sibírskej tajge v pohorí Altaj. Vyhral som xberg Challenge 2016 v Juhoafrickej republike, trojdňové preteky medzi ultrabežcami, cyklistami a paraglidistami na vopred vytýčenej trati.

Na pretekoch X-PYR, druhých najťažších pretekoch v Hike and Fly na svete, som sa umiestnil v roku 2016 na 6. a tento rok na 7. mieste v konkurencii 35 vybraných atlétov z celého sveta. Ide o týždňové preteky od Atlantického oceánu po Stredozemné more celým hrebeňom Pyrenejí s dĺžkou vyše 500 km. No a spoločne s Mišom Sabovčíkom sa nám podarilo vyliezť a zletieť panenskú horu Divoká na antartickej pevnine v rámci Seven Virgin Summits.

„Lety, ktoré sa nám podarili v Antarktíde, boli síce krátke, ale boli to neuveriteľne intenzívne zážitky. Cítil som sa bohovsky.“

Spomínaš Seven Virgin Summits a Antraktídu. Ako to celé vlastne vzniklo a o čo ide práve v tomto projekte?

Už dlhší čas sme s Mišom rozmýšľali, ako dať lezeniu a lietaniu nejakú myšlienku. Mišo prišiel s nápadom liezť nedotknuté vrchy, a tak sme sa na to dali. Projekt Seven Virgin Summits je o lezení na panenské kopce na každom kontinente a následnom zletení dolu pomocou paraglidu. Ide o objavovanie nových perspektív a možností, ktoré táto kombinácia ponúka. Paraglide totiž umožňuje presuny, o ktorých sa pozemšťanom ani nesníva. Napríklad ponad terén, ktorý človek peši prekonáva hodiny, sú to minúty nádherného zážitku. Ľadovcové polia či  strmé údolia, pre letca to nie je problém. Je možné, že v budúcnosti využijeme paraglide aj na prístup do tzv. Base Campu pod horu.

Antarktída je poriadna výzva, ktorá znie chladne, drsne a surovo. Je to tak? Ako si to vnímal ty?

Už len cesta tam bola kapitola sama o sebe, keďže som bol takmer celých 6 dní úplne hotový z morskej choroby ktorá ma kmásala za pačesy. Vracal som, takmer nejedol, nepil a po tejto odtučňovacej kúre hybaj podať športový výkon. Ako pilot telom i dušou za najkrajšie pravdaže považujem lietanie. Lety, ktoré sa nám podarili, boli síce krátke, ale boli to neuveriteľne intenzívne zážitky. Cítil som sa bohovsky. Pod zadkom sa ti mihajú hlbočizné ľadovcové trhliny, skaliská a mrazivo studené more, to všetko by bol pre pozemšťana poriadny oriešok. Ja som však ponad to letel a len sa kochal.

Ako sa lieta v takej zime? Predpokladáme, že to nie je ako v našich Tatrách.

Zima bola taká normálna, – 10 až 10 °C, keďže sme boli na mieste počas antarktického dňa či skôr leta, keď Slnko nezapadá, len sa priblíži k obzoru. Viac ako zima nám robil problém vietor. Ten bol buď extrémne silný z dobrej strany, alebo slabý, katabatický, teda stekajúci z kopcov nadol, a sťažoval nám lietanie. Vôbec sme nevedeli, aké to tam s lietaním naozaj bude, na celom kontinente podľa našich informácií letelo len niekoľko ľudí.

Aké lokality v rámci Seven Virgin Summits plánujete najbližšie?

Stále s Mišom špekulujeme, v hlave máme Madagaskar a Himaláje. Keďže naším zámerom je liezť na nevylezené kopce a lietať na miestach, kde to ešte nikoho nenapadlo, príprava a štúdium podmienok a možností je naozaj beh na dlhé trate a stále nie sme rozhodnutí kam skôr.

Po Antarktíde si si dal ďalší, vcelku veľký cieľ – obhájiť umiestnenie na X-PYR 2018.

Áno, je to súťaž v Hike and Fly. Súťaží sa v tíme, jeden je pilot/atlét, ktorého vo vozidle nasleduje tzv. supporťák, ktorý sa stará o všetko potrebné. Príprava pozostávala z dlhých behov a pochodov so záťažou a, samozrejme, lietania vo všetkých možných i nemožných podmienkach. Letieť čo najviac je kľúčové, pretože je to menej fyzicky náročné a aj pekelne rýchle. Ani Usain Bolt nedokáže prebehnúť 200 km cez 2-tisícové hory za 8 hodín, na paraglide je to však bežný let. V rámci prípravy som bol trénovať aj v indických Himalájach v nadmorských výškach 3 000 – 5 000 m n.m., krvinky sú bomba vec.

Akú výbavu využívaš pri lietaní?

Najdôležitejším prístrojom je telefón. Dlhá výdrž batérie, dobrá viditeľnosť displeja na slnku, ovládanie v rukaviciach, odolnosť proti mrazu, horúčave aj vode, to sú najdôležitejšie kritériá, podľa čoho si svoj prístroj vyberám. Okrem toho, samozrejme, kvalitné oblečenie a padák.

Na svoje cesty si si vybral telefón CAT. Je skutočne taký odolný, ako sa hovorí?

Áno. Keď som počas dvoch rokov rozmlátil, zaprášil a zatopil už asi tretí telefón, rozhodnutie bolo jasné. A musím povedať, že si ho neviem vynachváliť. Zapôsobil na mňa už len svojou mohutnou konštrukciou, nepotrpím si totiž na ultratenké „šmykľavky“, ktoré sa mi v zhrubnutých rukách ani nedajú držať. Záťažovým testom prešiel práve počas práve expedície do Antarktídy . Vlhko, slaná voda, mráz, sneh a hrubé zaobchádzanie – to všetko zvládol. Cestou sme sa zastavili aj v Patagónii, kde sa v nestráženej chvíli aj okúpal v potoku. Keby nebol vodotesný, bol by som asi pekne nahratý, pretože mi slúžil najmä ako navigácia.

Jeho ďalšou zastávkou boli Himaláje, kde si so mnou poplachtil až do výšok cez 5 000 m n. m. Neraz som využil jeho obrovskú kapacitu energie, ktorú som použil na dobitie ostatných menších prístrojov na lietanie, napríklad variometra. Naposledy som s ním preletel a prekráčal Pyreneje a poviem pravdu – nie je nad tú istotu, keď si hlboko v horách, leje ako z krhly, všade sa váľa hmla a cestu z nich pozná len tvoj telefón, ktorému je úplne jedno, či sa čerti ženia, alebo mrzne.

„Záťažovým testom prešiel počas práve expedície do Antarktídy. Vlhko, slaná voda, mráz, sneh a hrubé zaobchádzanie – to všetko zvládol.“

Naposledy ma prekvapil počas lezenia po skalných platniach vo Švajčiarsku, kde mi pri zlaňovaní vypadol z nezavretého vrecka. Po treťom náraze o skalu, asi 80 m podo mnou si hovorím: „Tak to si, kamarát, už ale naozaj nedal.“ Telefón zakotvil po 100-metrovom páde skalnými platňami v kamennom mori. Zavolali mi naň parťáci a zvonil. Tristo hrmených, keď sme ho našli, všetko išlo, vyskočilo iba tlačidlo hlasitosti a uzamykania. Technicky mu nič nie je. Tomu ja hovorím parťák na dobrodružstvá.

Ak chcete sledovať Jurajove dobrodružstvá, nájdete ho na Facebooku pod jeho prezývkou Ďurifuk. Alebo si môžete kliknúť na jeho blog, kde sa snaží dvojjazyčne spisovať všetky svoje fantastické zážitky.

Zapojte sa do súťaže a preleťte spolu s Jurajom Donovaly

Vyplňte náš formulár, odpovedzte na nenáročnú otázku a zapojte sa do žrebovania o jeden z dvoch preletov.

Otázka: V ktorom pohorí leží obec Donovaly?

Okrem kontaktných údajov a odpovede na súťažnú otázku musíte splniť aj tieto podmienky:

  • Súťaže sa môže zúčastniť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 15 rokov.
  • Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním vašich osobných údajov.

Súťaž prebieha do 18. septembra 2018.

Juraj Koreň

Moje meno je Juraj Koreň. Žijem, aby som lietal a lietam, aby som žil. Popritom sa trochu štverám po kopcoch a pretekám alebo sa flákam po svete so stanom, so spacákom a, samozrejme, s padákom. Ak by ste ma chceli stretnúť, mojím životným priestorom sú hory a nekonečný vzdušný oceán nad nimi. Niekedy tandemujem na Donovaloch, inokedy lietam v Alpách alebo leziem po grúňoch, keď na lietanie fúka prisilno. Ak je modrá obloha posiata barančekmi, je jasné, že na zemi ma nestretnete, ale určite vám odkývam.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac