Paraglidista Koreň: Naším zámerom je lietať na miestach, kde to ešte nikoho nenapadlo + súťaž vo vnútri

Spoznajte, ako žije človek, ktorý na paraglide lieta Slovenskom, Alpami, Himalájami aj Antarktídou.

Juraj Koreň je vášnivý letec – paraglidista, ktorý prednedávnom načrel ešte aj do horolezectva. Svoje nadšenie pre tento šport živí počas celého roka: zdoláva rôzne vrchy, trénuje na medzinárodné súťaže, prekonáva osobné i svetové rekordy alebo si len tak lieta slovenskými horami s podobne ladenými nadšencami, ktorých sem-tam vezme spolu so sebou na krátky výlet z vtáčej perspektívy.

Juraja sme preto vyspovedali, aby nám porozprával nielen o svojich dobrodružstvách, ale aj čosi o sebe. Je to totiž veľmi inšpiratívny mladý človek, akého nestretnete často.


Túžili ste aj vy niekedy letieť? Zapojte sa do súťaže a aj vy môžete spolu s Jurajom Koreňom preletieť nad Donovalmi.

Prihlásiť sa môžete prostredníctvom formulára na konci tohto rozhovoru. Veľa šťastia.


Aké boli tvoje začiatky? Ako si sa vôbec dostal k lietaniu?

K lietaniu ma priviedol otec. Najskôr modelmi, neskôr návštevami letiska a v šiestich rokoch som už prvýkrát letel na tom „kapesník“ z malého kopca na veľkú lúku s malým hnojiskom. S veľkou slávou som pristál práve v ňom. Ten pocit slobody a zároveň úžasného kontaktu s prírodou a jej zákonmi sa pre mňa stal návykovým.

Kedy si svoju záľubu pretavil do profesionálne lietanie?

Pomohol mi v tom môj starší brat – prihovoril sa za mňa vo firme, kde navrhoval padáky. Najprv som dostal starší a menej výkonný paraglide, ale vďaka bezstarostnému študentskému životu a utekaniu z vyučovania za počasím sa mi podarilo vyhrať pár súťaží. Ďalšiu sezónu som nafasoval nové výkonné krídlo a už to išlo. Prečítal som pár kníh od Messnera, Kelleho či Kiliana Jorneta a rozhodol som sa ísť si za snom, lebo keď to dokázali oni, prečo by som nemohol aj ja?

Znie to ako jednoduché dobrodružstvo. Čo potrebuje človek na to, aby mohol lietať ako ty?

Predovšetkým veľa času naháňať počasie po Európe aj po svete.

Ale nie je to len o tom, však? Ideálne treba mať aj schopnosť liezť. Kedy si sa ty rozhodol skombinovať horolezectvo s lietaním?

Na jeseň, tuším v roku 2015, ma oslovil kamoš Zdeno. Vraj či nedáme trikrát za deň Slavkovský štít, čo je približne 4 500 m prevýšenia s tým, že dole sa vždy spustíme na ľahkých padákoch a ušetríme si nohy. Nasledovala túra celými Tatrami a vtedy som im podľahol. Návrat z túry letom je čistá fantázia a navyše vás nebolia kolená. Po roku či dvoch som stretol Miša Sabovčíka, ktorý práve začínal s lietaním a oslovil som ho oslovil: „Ja ťa naučím lietať, ty mňa naučíš liezť a spojíme to.“ To bolo na jeseň 2016 a odvtedy využívame každý možný letovo-lezecký deň.

Je to náročné? Potrebuje na to človek nejakú špeciálnu prípravu?

Treba byť  letcom, rozumieť zložitému prúdeniu v horách, mať zvládnuté štarty zo skál a snehu či v silnom vetre a, samozrejme, byť výborným horolezcom. Aj preto sme spojili svoje sily s Mišom. Každý má svoj parket, a tak sa učíme jeden od druhého.

Máš za sebou kopec projektov. Predstav nám svoje najväčšie doterajšie úspechy.

Každá výzva prestáva byť výzvou v momente dosiahnutia cieľa. Okrem toho potom klesá aj záujem, teda aspoň pre mňa – skôr sa totiž pozerám dopredu ako dozadu. Ale podarilo sa mi preletieť Nepál a Kaukaz formou bivaku a urobiť tam vzdialenostné rekordy. Lietal som aj v sibírskej tajge v pohorí Altaj. Vyhral som xberg Challenge 2016 v Juhoafrickej republike, trojdňové preteky medzi ultrabežcami, cyklistami a paraglidistami na vopred vytýčenej trati.

Na pretekoch X-PYR, druhých najťažších pretekoch v Hike and Fly na svete, som sa umiestnil v roku 2016 na 6. a tento rok na 7. mieste v konkurencii 35 vybraných atlétov z celého sveta. Ide o týždňové preteky od Atlantického oceánu po Stredozemné more celým hrebeňom Pyrenejí s dĺžkou vyše 500 km. No a spoločne s Mišom Sabovčíkom sa nám podarilo vyliezť a zletieť panenskú horu Divoká na antartickej pevnine v rámci Seven Virgin Summits.

„Lety, ktoré sa nám podarili v Antarktíde, boli síce krátke, ale boli to neuveriteľne intenzívne zážitky. Cítil som sa bohovsky.“

Spomínaš Seven Virgin Summits a Antraktídu. Ako to celé vlastne vzniklo a o čo ide práve v tomto projekte?

Už dlhší čas sme s Mišom rozmýšľali, ako dať lezeniu a lietaniu nejakú myšlienku. Mišo prišiel s nápadom liezť nedotknuté vrchy, a tak sme sa na to dali. Projekt Seven Virgin Summits je o lezení na panenské kopce na každom kontinente a následnom zletení dolu pomocou paraglidu. Ide o objavovanie nových perspektív a možností, ktoré táto kombinácia ponúka. Paraglide totiž umožňuje presuny, o ktorých sa pozemšťanom ani nesníva. Napríklad ponad terén, ktorý človek peši prekonáva hodiny, sú to minúty nádherného zážitku. Ľadovcové polia či  strmé údolia, pre letca to nie je problém. Je možné, že v budúcnosti využijeme paraglide aj na prístup do tzv. Base Campu pod horu.

Antarktída je poriadna výzva, ktorá znie chladne, drsne a surovo. Je to tak? Ako si to vnímal ty?

Už len cesta tam bola kapitola sama o sebe, keďže som bol takmer celých 6 dní úplne hotový z morskej choroby ktorá ma kmásala za pačesy. Vracal som, takmer nejedol, nepil a po tejto odtučňovacej kúre hybaj podať športový výkon. Ako pilot telom i dušou za najkrajšie pravdaže považujem lietanie. Lety, ktoré sa nám podarili, boli síce krátke, ale boli to neuveriteľne intenzívne zážitky. Cítil som sa bohovsky. Pod zadkom sa ti mihajú hlbočizné ľadovcové trhliny, skaliská a mrazivo studené more, to všetko by bol pre pozemšťana poriadny oriešok. Ja som však ponad to letel a len sa kochal.

Ako sa lieta v takej zime? Predpokladáme, že to nie je ako v našich Tatrách.

Zima bola taká normálna, – 10 až 10 °C, keďže sme boli na mieste počas antarktického dňa či skôr leta, keď Slnko nezapadá, len sa priblíži k obzoru. Viac ako zima nám robil problém vietor. Ten bol buď extrémne silný z dobrej strany, alebo slabý, katabatický, teda stekajúci z kopcov nadol, a sťažoval nám lietanie. Vôbec sme nevedeli, aké to tam s lietaním naozaj bude, na celom kontinente podľa našich informácií letelo len niekoľko ľudí.

Aké lokality v rámci Seven Virgin Summits plánujete najbližšie?

Stále s Mišom špekulujeme, v hlave máme Madagaskar a Himaláje. Keďže naším zámerom je liezť na nevylezené kopce a lietať na miestach, kde to ešte nikoho nenapadlo, príprava a štúdium podmienok a možností je naozaj beh na dlhé trate a stále nie sme rozhodnutí kam skôr.

Po Antarktíde si si dal ďalší, vcelku veľký cieľ – obhájiť umiestnenie na X-PYR 2018.

Áno, je to súťaž v Hike and Fly. Súťaží sa v tíme, jeden je pilot/atlét, ktorého vo vozidle nasleduje tzv. supporťák, ktorý sa stará o všetko potrebné. Príprava pozostávala z dlhých behov a pochodov so záťažou a, samozrejme, lietania vo všetkých možných i nemožných podmienkach. Letieť čo najviac je kľúčové, pretože je to menej fyzicky náročné a aj pekelne rýchle. Ani Usain Bolt nedokáže prebehnúť 200 km cez 2-tisícové hory za 8 hodín, na paraglide je to však bežný let. V rámci prípravy som bol trénovať aj v indických Himalájach v nadmorských výškach 3 000 – 5 000 m n.m., krvinky sú bomba vec.

Akú výbavu využívaš pri lietaní?

Najdôležitejším prístrojom je telefón. Dlhá výdrž batérie, dobrá viditeľnosť displeja na slnku, ovládanie v rukaviciach, odolnosť proti mrazu, horúčave aj vode, to sú najdôležitejšie kritériá, podľa čoho si svoj prístroj vyberám. Okrem toho, samozrejme, kvalitné oblečenie a padák.

Na svoje cesty si si vybral telefón CAT. Je skutočne taký odolný, ako sa hovorí?

Áno. Keď som počas dvoch rokov rozmlátil, zaprášil a zatopil už asi tretí telefón, rozhodnutie bolo jasné. A musím povedať, že si ho neviem vynachváliť. Zapôsobil na mňa už len svojou mohutnou konštrukciou, nepotrpím si totiž na ultratenké „šmykľavky“, ktoré sa mi v zhrubnutých rukách ani nedajú držať. Záťažovým testom prešiel práve počas práve expedície do Antarktídy . Vlhko, slaná voda, mráz, sneh a hrubé zaobchádzanie – to všetko zvládol. Cestou sme sa zastavili aj v Patagónii, kde sa v nestráženej chvíli aj okúpal v potoku. Keby nebol vodotesný, bol by som asi pekne nahratý, pretože mi slúžil najmä ako navigácia.

Jeho ďalšou zastávkou boli Himaláje, kde si so mnou poplachtil až do výšok cez 5 000 m n. m. Neraz som využil jeho obrovskú kapacitu energie, ktorú som použil na dobitie ostatných menších prístrojov na lietanie, napríklad variometra. Naposledy som s ním preletel a prekráčal Pyreneje a poviem pravdu – nie je nad tú istotu, keď si hlboko v horách, leje ako z krhly, všade sa váľa hmla a cestu z nich pozná len tvoj telefón, ktorému je úplne jedno, či sa čerti ženia, alebo mrzne.

„Záťažovým testom prešiel počas práve expedície do Antarktídy. Vlhko, slaná voda, mráz, sneh a hrubé zaobchádzanie – to všetko zvládol.“

Naposledy ma prekvapil počas lezenia po skalných platniach vo Švajčiarsku, kde mi pri zlaňovaní vypadol z nezavretého vrecka. Po treťom náraze o skalu, asi 80 m podo mnou si hovorím: „Tak to si, kamarát, už ale naozaj nedal.“ Telefón zakotvil po 100-metrovom páde skalnými platňami v kamennom mori. Zavolali mi naň parťáci a zvonil. Tristo hrmených, keď sme ho našli, všetko išlo, vyskočilo iba tlačidlo hlasitosti a uzamykania. Technicky mu nič nie je. Tomu ja hovorím parťák na dobrodružstvá.

Ak chcete sledovať Jurajove dobrodružstvá, nájdete ho na Facebooku pod jeho prezývkou Ďurifuk. Alebo si môžete kliknúť na jeho blog, kde sa snaží dvojjazyčne spisovať všetky svoje fantastické zážitky.

Zapojte sa do súťaže a preleťte spolu s Jurajom Donovaly

Vyplňte náš formulár, odpovedzte na nenáročnú otázku a zapojte sa do žrebovania o jeden z dvoch preletov.

Otázka: V ktorom pohorí leží obec Donovaly?

Okrem kontaktných údajov a odpovede na súťažnú otázku musíte splniť aj tieto podmienky:

  • Súťaže sa môže zúčastniť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 15 rokov.
  • Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním vašich osobných údajov.

Súťaž prebieha do 18. septembra 2018.

Juraj Koreň

Moje meno je Juraj Koreň. Žijem, aby som lietal a lietam, aby som žil. Popritom sa trochu štverám po kopcoch a pretekám alebo sa flákam po svete so stanom, so spacákom a, samozrejme, s padákom. Ak by ste ma chceli stretnúť, mojím životným priestorom sú hory a nekonečný vzdušný oceán nad nimi. Niekedy tandemujem na Donovaloch, inokedy lietam v Alpách alebo leziem po grúňoch, keď na lietanie fúka prisilno. Ak je modrá obloha posiata barančekmi, je jasné, že na zemi ma nestretnete, ale určite vám odkývam.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

„Potešilo ma intuitívne ovládanie, krásne fotky a herný mód.” Lucia Šicková hodnotí nový Honor View20

Čím si Honor View20 získal spoluzakladateľku herného štúdia Pixel Federation?

Spoluzakladateľke herného štúdia Pixel Federation sme na skúšku požičali nový Honor View20. Aj keď sa Lucia Šicková považuje za skalnú fanúšičku Apple, vie si bez problémov predstaviť fungovanie s novinkou od Honoru. Očarili ju hlavne živé farby fotiek a ideálny hardvér na hry.

Prvé dojmy

Telefón je ľahší ako môj iPhone 8 a veľmi dobre sa drží v ruke. Na snímač odtlačkov na zadnej strane by som si zvykala ťažšie, ale viem si s ním v pohode predstaviť fungovanie, je to celkom prirodzené. Páči sa mi aj veľký displej, na ktorom okrúhly výrez nepôsobí rušivo.

Fotoaparát

Veľmi rada fotím a kvalita fotoaparátu ma potešila. Fotky majú pekné živé farby a aj keď zvyknem používať sofistikovanejšie nástroje na úpravu, s natívnym fotoeditorom sa dobre pracuje.

Čo na to O2 Guru Michal Kmeť?
Honor View20 nie je obyčajným duálnym fotoaparátom. Okrem veľmi kvalitnej 48 Mpx hlavnej kamery má aj senzor s technológiou Time of Flight, ktorá umožňuje mapovať objekty v 3D a následne ich meniť.”

Ovládanie

Používateľský zážitok je veľmi intuitívny. Napriek tomu, že som Apple človek, nemala som žiadne problémy s ovládaním. Zaujali ma aj netradičné gestá pomocou hánky na ruke.

Bavilo ma robiť hánkou písmená, ktoré mi otvárali moje najviac používané aplikácie. Nechala som si prednastavené písmeno C na otváranie fotoaparátu, k písmenu S som si priradila Slack a K mi otváralo kalendár.

Čo na to O2 Guru Michal Kmeť?
Mimoriadne intuitívne ovládanie má na svedomí nové Magic UI, ktoré prináša aj veľmi prispôsobiteľné ovládanie gestami a prepojenie s umelou inteligenciou. ”

Zobrazenie

Veľkou výhodou je možnosť pripojenia telefónu na väčšiu obrazovku. Či už pri práci, alebo pri video streamovacích appkách. Veľa cestujem a ako pracovný nástroj používam iPad, ktorého kópiou je zároveň môj telefón. Robím veľa prezentácii, takže možnosť preniesť menšie zariadenie na väčší displej je skvelé.

Hlavne ak k tomu pridáme super Split Screen funkciu, vďaka ktorej viem využívať dve appky súčasne.

Čo na to O2 Guru Michal Kmeť?
„Model Honor View20 má 6,4” All-view displej, vďaka ktorému je takmer celá predná strana venovaná len tomu, čo chcete vidieť. Výrez pre prednú kameru má len 4,5 mm a nepôsobí rušivo.”

Hry

Pre mňa sú na telefóne veľmi dôležité hry, mám ich vždy rozohratých niekoľko. Cením si možnosť spravovať všetky hry na jednom mieste aj prepnutie telefónu do herného módu.

Čo na to O2 Guru Michal Kmeť?
„Hoci tak na prvý pohľad nevyzerá, Honor View20 je aj výborným herným telefónom. Dokazuje to výkonný čip, unikátna technológia chladenia  alebo dodatočná wi-fi anténa umiestnená v strede telefónu. ”

Celkové hodnotenie

Honor View20 robí krásne fotky, má intuitívne ovládanie a dobre padne do ruky. Navyše sa veľmi rýchlo nabíja, 50 % baterky je nabitých približne za 30 minút. Aj keď sa mi to ako vernému iPhone používateľovi ťažko hovorí, viem si predstaviť, že by som tento telefón používala naďalej.

Lucia Šicková je spoluzakladateľkou Pixel Federation. Šíri osvetu o hrách a je presvedčená, že videohry sú dobrým vzdelávacím nástrojom. Je projektovou manažérkou iniciatívy Pixel Federation – Edufactory, ktorá si kladie za cieľ podporovať inovácie vo vzdelávaní na Slovensku a zároveň odovzdávať know-how v tejto oblasti.


Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové