15 živín, bez ktorých sa bežci nezaobídu

Poradíme vám, v ktorých potravinách ich je najviac a ako ich zaradiť do svojho jedálnička.

Ak to s behom myslíte vážne, vaša strava nie je o nič menej dôležitá ako svedomitý tréning.

To, že na presolené zemiakové lupienky je lepšie zabudnúť, isto všetci viete. V nasledujúcich riadkoch však dávame do pozornosti 15 živín, na ktoré by bežci, naopak, zabúdať nemali. Zároveň vám poradíme, v ktorých potravinách ich môžete dostať do svojho jedálnička.

Vitamín B12

Pomáha telu rozkladať tuky a bielkoviny z jedla na energiu, ktorú potrebujete na beh. Navyše sa podieľa aj na tvorbe nových červených krviniek, ktoré po tele roznášajú kyslík. Pamätáte sa na seriál Bol raz jeden život, nie? Nedostatok vitamínu B12 môže viesť k chudokrvnosti a únave.

Mužom aj ženám stačia 2,4 mikrogramy denne. Za zmienku určite stojí, že väčšie množstvo než odporúčaná denná dávka, vám viac energie nezabezpečí.

85 gramov hovädzieho mäsa v sebe ukrýva 2,2 μg vitamínu B12, teda takmer celú odporúčanú dennú dávku. Iným dobrým zdrojom je napríklad mlieko.

Vápnik

Vápnik sa stará o to, aby boli kosti a zuby zdravé. V kostiach a zuboch je totiž uložených až 99 percent všetkého vápnika v tele. Tento minerál je aj elektrolytom, čo znamená, že pomáha pri svalových a cievnych kontrakciách.

1000 miligramov denne, a to platí pre ženy aj mužov.

V pohári mlieka je zhruba 30 percent odporúčanej dennej dávky vápnika, no napríklad pohár takého mandľového mlieka sa môže pýšiť až 45 percentami odporúčanej dennej dávky. Medzi ďalšie dobré zdroje vápnika patria tofu, špenát či semienka chia.

Vitamín B8

Prispieva k správnemu fungovaniu metabolizmu, telu pomáha pri tvorbe špecifického neurotransmitera potrebného na správnu svalovú kontrolu, dobrú pamäť a sústredenie. Dostatok vitamínu B8 (cholínu) dokáže navyše oddialiť fyzickú únavu.

Optimálna denná dávka pre mužov je 550 miligramov, ženám postačí 425 miligramov denne. Za zmienku však stojí, že zhruba polovica svetovej populácie nedokáže túto živinu dostatočne absorbovať. Problém sa možno týka aj vás. Poznávacími znameniami sú letargia a strata hmotnosti. V tom prípade vám odporúčame príjem cholínu zvýšiť.

Jedno vajce ho obsahuje zhruba 610 miligramov cholínu. Dobrými zdrojmi sú napríklad aj pšeničné klíčky či morčacie mäso.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Vitamín A

Stará sa o to, aby zostala naša pokožka pevná, ale má prsty aj v ostrom zraku. Ten sa vám môže pri behoch nočným parkom hodiť.

Muži by mali prijímať 900 mikrogramov (μg) denne, ženám postačí 700 μg vitamínu A.

Jeden pečený sladký zemiak v sebe ukrýva zhruba päťnásobok odporúčanej dennej dávky vitamínu A. Ďalším výborným zdrojom je napríklad kantalup.

Vitamín C

Podporuje tvorbu kolagénu, čo pomáha udržiavať hladkú pokožku. Vitamín C tiež pôsobí ako antioxidant, pomáha teda zápasiť s voľnými radikálmi, ktorým ste vystavovaní počas behu – je vám jasné, že beh popri štvorprúdovke uprostred hlavného mesta nie je práve balzamom pre vaše pľúca. Zaujímavým faktom je, že keď ho prijímate spolu s rastlinnými zdrojmi železa (napríklad so šošovicou), Céčko telu pomôže pri jeho vstrebávaní.

Mužom stačí 90 miligramov Céčka denne, ženám len 75 miligramov.

Viac ako stopercentnú dennú dávku vitamínu C poskytnú už dve kiwi. Ak vám toto ovocie nie je po chuti, Céčko nájdete napríklad aj v jahodách či červenej paprike.

Vitamín D

Bojujete s ním proti zraneniam. Nízka hladina vitamínu D zvyšuje riziko zápalov a s nimi súvisiacich bežeckých zranení.

Denne vám postačí 25 mikrogramov Déčka. V zimných mesiacoch to s jeho dopĺňaním nebýva veľmi ružové, preto si prípadne dajte na začiatku jarnej tréningovej sezóny urobiť krvné testy, aby ste získali prehľad o tom, ako na tom s vitamínom D ste.

Porcia lososa ukrýva zhruba celú dennú dávku vitamínu D. Inými výbornými zdrojmi Déčka sú vaječné žĺtky, mlieko či viaceré huby.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Vitamín E

S ním zostane vaše telo dlho mladé a pružné. Vitamín E “zoceľuje” imunitný systém, čím pomáha bojovať proti nepríjemným vírusom a baktériám. Pri strete s voľnými radikálmi pôsobí ako mocný protizápalový antioxidant a cievy udržiava široké a ohybné.

Muži aj ženy by mali prijímať 15 miligramov vitamínu E denne.

100 gramov mandlí sa zhruba rovná 100-percentnej odporúčanej dennej dávke vitamínu E. medzi ďalšie dobré zdroje patria napríklad olivový olej či slnečnicové semená.

Vláknina

Pomáha udržiavať primeranú hmotnosť, reguluje krvný cukor a znižuje cholesterol.

Muži by mali prijímať 38 gramov vlákniny denne, ženám jej postačí 25 gramov. Mnohí bežci však málokedy prijmú viac než len polovicu odporúčanej dennej dávky. Pozor na to, že tesne pred pretekmi, by ste si mali dávať na jedlá bohaté na vlákninu radšej pozor. Inak si môžete v ten najnevhodnejší čas privodiť tráviace problémy.

Jedna šálka malín ukrýva 8 gramov vlákniny. Inými zdrojmi sú napríklad celozrnné potraviny alebo fazuľa.

Železo

Dáva vašim svalom silu. Slúži ako prostriedok na transport kyslíka v krvi a svaloch. Ak vás trápi zhoršený výkon a bývate vyčerpaní viac, než obvykle, dajte si spraviť krvné testy – možno sa ukáže, že trpíte nedostatkom železa.

Odporúčaná denná pre mužov je 8 miligramov denne, ženy by mali prijímať až 18 miligramov železa denne. Železo vo forme výživových doplnkov užívajte len v tom prípade, ak sa ukáže, že trpíte jeho nedostatkom.

Jedna šálka šošovice ukrýva 6 miligramov železa. Inými dobrými zdrojmi tohto minerálu sú napríklad červené mäso, morské riasy či pivné kvasnice.

Horčík

Horčík prenáša nervové impulzy, podieľa sa na energetickom metabolizme (príjem energie, jej spracovanie na využiteľnú formu a výdaj nespotrebovanej energie) a oceníte ho najmä počas vyčerpávajúcich tréningov.

Muži by mali prijímať 400 miligramov horčíka denne, ženám postačí 310 miligramov. Za zmienku stojí, že sedem ľudí z desiatich má v tele nedostatok tohto minerálu. Poznávacím znamením nedostatku horčíka je napríklad únava. Zamerať by ste sa mali skôr na prírodné zdroje horčíka, pretože tie umelé zvyknú spôsobovať hnačky.

30 gramov tekvicových semienok sa rovná zhruba jednej pätine odporúčanej dennej dávky horčíka. Dobrým zdrojom je však napríklad aj fazuľa.

Omega-3 mastné kyseliny

Pomáhajú rýchlejšie a efektívnejšie zotaviť sa po cvičení. Omega-3 mastné kyseliny redukujú zápalové procesy po behu, čo urýchľuje obnovu tkanív a zároveň zmierňujú bolesti svalov.

Jedlo obsahujúce až 500 miligramov omega-3 mastných kyselín by ste si mali dopriať každý druhý deň. Ak sa vám nedarí prijímať dostatočné množstvo v potrave, dopĺňajte ich pomocou výživových doplnkov s obsahom rybieho oleja.

Jedna plechovka sardiniek v sebe ukrýva až 1400 miligramov omega-3 mastných kyselín. Inými dobrými zdrojmi sú napríklad losos či vajcia.

Draslík

Pomáha telu bojovať proti dehydratácii a udržiavať správnu funkciu svalov. Spolu so sodíkom je draslík najdôležitejším elektrolytom a pomáha telu zostať v rovnováhe.

Ženy aj muži by mali za deň prijať 4,7 gramu draslíka.

Jeden pečený zemiak obsahuje 17 percent odporúčanej dennej dávky draslíka. Inými skvelými zdrojmi sú napríklad banány, sušené ovocie či jogurt.

Selén

Má významné antioxidačné účinky – zmierňuje oxidačné poškodenie buniek po cvičení. Udržiava v primeranej činnosti štítnu žľazu a reguluje metabolizmus.

Muži aj ženy by mali prijímať 55 mikrogramov selénu denne.

Dajte si jeden para orech a vedzte, že ste prijali 137-percentnú dennú dávku selénu. Ak vám to nie je po chuti, dobrým zdrojom je aj pomarančový džús či celozrnné potraviny.

Sodík

Reguluje distribúciu telesných tekutín a rovnováhu medzi kyslými a zásaditými látkami v organizme. Sodík tiež pomáha predchádzať svalovým kŕčom v prípade, že sa zvyknete veľmi potiť alebo ste sa vybrali behať v horúčavách.

Ženy aj muži by mali denne prijať 2,3 gramov sodíka. Ak vás však trápi vysoký krvný tlak, denne ho neprijímajte viac než 1,5 gramu.

Po sodíku zväčša netreba nejako špeciálne pátrať, keďže veľká väčšina z nás ho prijíma dosť v strave. Avšak po behu, pri ktorom ste sa výnimočne spotili, je dobré sodík doplniť. Výborne sa v takomto prípade hodia napríklad syry, chlieb, kuracie mäso či športové nápoje. 80 gramov morčacieho mäsa obsahuje až 1,5 gramu sodíka.

Zinok

Udržiava vašu pokožku zdravú a pružnú, prispieva k lepšiemu hojeniu rán, pomáha rozkladať sacharidy (teda veľmi pravdepodobne vaše hlavné palivo) a váš imunitný systém je vďaka nemu v top forme. Jeho nedostatok môže viesť k syndrómu pretrénovanosti.

Muži by mali prijať 11 miligramov zinku denne, ženám postačí 8 miligramov. V živočíšnych produktoch je ho neúrekom, pozor na jeho dostatočný príjem by si teda dať vegetariáni.

Šálka humusu vám poskytne 30 percent odporúčanej dennej dávky zinku. Ak tejto pochúťke veľmi neholdujete, dobrým zdrojom zinku je aj hovädzie mäso či slnečnicové semienka.

Článok vznikol v spolupráci s časopisom Running.

Časopis Running je sprievodca pre každého, kto prepadol behu. Nájdete v ňom rady pre začiatočníkov i pokročilých, tréningové plány, cviky na zvýšenie sily, rýchlosti či vytrvalosti, ale aj tipy na správne stravovanie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac