Úspešné Slovenky, ktoré živí fitness

Aj na Slovensku máme ženy, ktoré vďaka cvičeniu motivujú iných a uživia seba. Prečítajte si, ako začínali, ako prekonávajú nechuť cvičiť a čo ich núti pokračovať ďalej.

Prednedávnom Sóda písala o 10 úspešných ženách vo svete, ktoré pretavili lásku k cvičeniu do celosvetového úspechu a motivujú milióny ľudí.

Teraz sme vyspovedali štyri známe slovenské trénerky v oblasti fitness a aerobiku. Hovoria aj o tom, ako bojujú s tým, ak sa im zrovna veľmi nechce cvičiť.

Ivana Krížová

Zdroj: Súkromný archív Ivana Krížová

Ako si začala s cvičením?

Cvičím od detstva. K cvičeniu a pohybu ma ako-tak priviedla rodina, najmä tatino. Dedko bol volejbalový tréner, tatino a v podstate celá rodina hrávala volejbal a tenis. Čiže aj ja som začala ako malá s tenisom a neskôr, keď sa ukázalo, že som priliš veľký nervák na individuálny šport – nevedela som prehrávať, tak ma dali na volejbal. Teraz je však moje cvičenie úplne o niečom inom.

Ako často cvičíš?

Každý deň. Je to moja závislosť v tom najkrajšom slova zmysle. Ale po rokoch sa závislosť na samotnom pohybe zmenila na závislosť na pocite, ktorý sa dostaví vždy, keď vidím usmiatych ľudí, spokojných samých so sebou, nabitých energiou po našej spoločnej hodine.

Kedy si si uvedomila, že vášeň pre cvičenie ťa môže aj uživiť?

Nikdy som o cvičení nerozmýšlala v číslach. Vlastne vzťah k peniazom mám dodnes nevysporiadaný. :) Keďže cvičenie je moja láska, mám pocit, že to skôr ja by som mala platiť peniaze ľuďom, ktorí mi chodia na tréningy a prinášajú mi ten krásny pocit zadosťučinenia.

Ale viem, na čo sa pýtaš. Takže v šestnástich, keď som začala mať vedené hodiny Indoor cyclingu. Vtedy som začínala zažívať radosť z uvedomenia si, že si mám z čoho sama zaplatiť telefón a dopriať si trošku viac.

Je to najdôležitejšie. Keď tréner cíti radosť z toho, čo robí, hromadí okolo seba pozitívnu energiu a tým pádom dokáže ľuďom odovzdať oveľa viac. Najviac.

Ako motivuješ seba, aby si mohla motivovať klientov?

Motivácia je vždy vzájomná. Oni motivujú mňa a ja následne ich alebo naopak.

Ako prekonávaš blok, keď sa ti nechce cvičiť?

Zastávam názor, že keď sa človeku ozaj nechce, tak cvičenie nemá žiaden efekt. Ak vám telo vraví „nechcem íst“, má na to určite opodstatnený dôvod. V tom prípade je najlepšou cestou urobiť mu po vôli a radšej si od cvičenia oddýchnuť.

Zora Czoborová

Zdroj: Súkromný archív Zora Czoborová

Ako a kedy ste s cvičením začali?

Cvičím úplne odmalička. Od šestnástich rokov som začala s precvičovaním aerobiku. Od osemnástich som však začala závodne s atletikou. Vyštudovala som FTVŠ a ako prvá na Slovensku som písala diplomovú prácu s názvom: Rytmická gymnastika a aerobik, z ktorej čeprali informácie mnohí študenti po mne.

Vo fitness existovala vtedy ešte len jedna súťažná kategória. Mňa to veľmi bavilo a fitness som sa venovala počas VŠ. V septembri roku 1994 som sa prihlásila na MS v aerobiku a v októbri na ME vo fitness, kde som skončila tretia.

V roku 1993 organizovali Bezákovci súťaž Prvá fitnesska Slovenska, kam som sa tiež prihlásila, no týždeň pred súťažou som sa zranila a nemohla sa zúčastniť. O rok, v roku 1994 som sa však súťaže zúčastnila. Vyhrávala som súťaže v ČSR aj SR.

Dokonca som bola osobne pozvaná Arnoldom Schwarzeneggerom na Miss Fitness World do Ameriky. Na tejto súťaži sa zúčastňovali len top fitnessky z celého sveta. Ja som skončila tretia ako najlepšia Európanka. Vo februári 1995 po tomto úspechu už spozorneli i médiá na Slovensku, že je tu niekto, kto je naozaj dobrý v tom, čo robí.

Všetky úspechy som dosiahla sama, bez trénera a taktiež som si všetko sama financovala. Asociácia IFBB totiž vznikla až v roku 1996.

Ako často cvičíte?

S profesionálnou kariérou som skončila v roku 1999. Hlavným dôvodom bolo hlavne to, že som počas aktívnej kariéry musela neustále dodržiavať prísnu diétu. Úplne som prestala chodiť do fitka a venovala som sa výhradne len aerobiku. Taktiež som nejaký čas žila v USA, konkrétne v Los Angeles, kde som navštevovala a skúšala najrôznejšie a najnovšie aerobikové trendy a cvičenia.

Napríklad kurzy Billiho Banksa. Dva a pol roka dozadu som začala znova s posilňovaním, no a teraz od polovice marca sa znova venujem len aerobiku. Posilňovanie mi však chýba. Potrebujem spevňovať hlavne zadok a väzy okolo kolien.

Kedy ste si uvedomili, že cvičenie vás dokáže aj uživiť?

Nikdy som to nerobila kvôli peniazom. Ako som už spomínala, všetko som si musela financovať sama. Dokonca som si raz našla trénera v Ríme, kam som sa jedno popoludnie rozhodla isť vlakom na otočku, zaplatila si s ním pár hodín a telocvičňu, aby ma naučil choreografie a pohyby a potom som doma trénovala podľa toho, čo ma naučil.

Všetky peniaze, čo som našetrila počas vysokej školy, som vrazila do kariéry.

Keď bol na Slovensku najväčší rozmach cvičenia, robila som rôzne cvičebné programy pre rôzne televízie. Tým som sa stala veľmi mediálne známou. Potom som otvorila fitness centrum a teraz sa venujem aktivite, ktorú mám veľmi rada, fit pobytom. Je to a vždy to bola tvrdá drina, no napĺňa ma to.

Aké dôležité je podľa vás vnímať svoju prácu ako záľubu?

Ja skôr zastávam názor, že netreba vnímať prácu ako prácu, ale aby sa záľuba dokázala stať prácou. Škola a biológia mi dali veľmi veľa do života. Naučila som sa veľa o tele, ako funguje. Samozrejme aj ja som skúšala rôzne diéty, až kým som neprišla do styku s cvičením. Všetko je to o tom, mať zdravý balans.

Ako motivujete samú seba, aby ste ďalej mohli motivovať klientov?

Myslím si, že som skvelý motivátor. Tréner musí však okrem motivátora byť aj psychológom. Základom je tiež to, že ma to mimoriadne baví. Som šťastná, keď dokážem niekomu pomôcť.

Ako prekonávate pocit, keď sa vám nič nechce?

Počas súťažnej kariéry, keď mi telo povedalo, že nechce ísť cvičiť, nešla som. A ak som neposlúchla, zvyčajne to skončilo zranením. No ak je to len v hlave, pomôže mi skvelá hudba. Samozrejme endorfíny, ktoré sa vyplavujú pri cvičení, sú tiež veľkou pomocou. Absolútnym základom však vždy je a musí byť správna technika prevedenia jednotlivých cvikov.

Denisa Lipovská

Zdroj: Súkromný archív Denisa Lipovská

Ako ste začali s cvičením?

S cvičením som začala už ako dieťa, konkrétne v desiatich rokoch gymnastikou. Počas vysokej školy som sa cvičeniu prestala venovať hlavne kvôli stresu, no neskôr som sa k nemu vrátila.

Ako často cvičíte?

Ak cvičím aktívne, tak je to šesťkrát týždenne, no momentálne sa nachádzam v takzvanom udržiavacom režime, čo znamená, že cvičím 2-3 krát týždenne.

Kedy ste si uvedomili, že cvičenie vás dokáže aj uživiť?

Uvedomila som si to, keď prišli moje prvé veľké úspechy vo fitness. Najmä 5. miesto na MS, čo bola vtedy len moja tretia súťaž v živote. Vtedy som aj začala s trénerstvom, ktoré ma v prvom rade baví, no a zároveň aj živí.

Aké dôležité je podľa vás vnímať prácu ako záľubu?

Podľa mňa je to absolútne najdôležitejšie. Pracovala som v rôznych zamestnaniach. Som vyštudovaná stavebná inžinierka, no táto práca je môjmu srdcu najbližšia.

Ako motivujete samú seba, aby ste ďalej mohli motivovať vašich klientov?

Moji klienti sú mojou motiváciou. Už len to, že si tréningy so mnou užívajú, je mi motiváciou. Ale aj to, že so svojim telom mám určité plány. To ma taktiež neustále motivuje vpred.

Ako prekonávate pocit, keď sa vám nič nechce?

Mám dva tipy. Ak je moja hlava nastavená zle, cvičiť idem, a práve to mi pomôže. Ak som však vyčerpaná a unavená fyzicky, idem spať. Telo potrebuje aj regeneráciu, takže spánok mi vždy pomôže.

Lucia Medeková

Zdroj: Súkromný archív Lucia Medeková

Ako a kedy ste s cvičením začali?

Cvičím od piatich rokov. Tancovala som a hrala hádzanú. Po pôrode môjho syna som hľadala spôsob, ako sa dostať späť do formy.

Začala som teda chodiť na hodiny aerobiku do fitka v Petržalke. No a veľmi ma to začalo baviť a odvtedy sa aerobiku venujem ako svojej záľube a práci zároveň.

Ako často cvičíte?

Cvičím 4- až 5-krát týždenne, najmä kondičné a skupinové tréningy.

Kedy ste si uvedomili, že cvičenie vás dokáže aj uživiť?

Prišlo to nejako samo a prirodzeným vývojom vecí a situácie. Nikdy som to nerobila a ani nerobím kvôli peniazom.

Aké dôležité je podľa vás vnímať svoju prácu ako záľubu?

To je absolútny základ úspechu. Ide to ruka v ruke. Keď človeka niečo baví, oveľa jednoduchšie v tom dokáže byť aj úspešný.

Ako sa motivujete?

Držím sa pravidla zbytočne sa nevyčerpávať vecami, ktoré ma nebavia a neprinášajú mi žiadne potešenie. A je to aj o príjme a výdaji.

To je ako keď človek veľa cvičí, musí prijímať energiu z vyváženej stravy, aby mal následne dostatok energie na jej výdaj pri cvičení. Tak je to aj s klientami. Oni mi energiu dodávajú, aby som ju ja mohla rozdávať ďalším.

Ako prekonávate pocit, keď sa vám nič nechce?

Jednoducho počkám, kým sa niečo začne chcieť. Ak sa telu nechce, treba si samozrejme aj oddýchnuť. Ja to riešim tak, že trávim viac času s mojou rodinou a venujem sa im. To ma vždy dobije energiou.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac