O čom začne rozhovor chlapík, ktorý je na invalidnom vozíku? Samozrejme o tom, aký ťažký bol dnešný hokejový tréning. Prišiel jeden zo známych kanadských hokejových trénerov a dal chlapcov riadne zabrať. Dobrá makačka. Taký je Marián Ligda. Prečítajte si jeho príbeh, ktorý vyšiel aj texte Liptáci, ktorí inšpirujú svet.

Otvára nám dvere v byte neďaleko centra v Liptovskom Mikuláši. Vyšľachovaná postava, ktorú by mu závidel nejeden človek, ktorý má k dispozícii aj nohy. Marián sa na ne spoliehať nemôže. Kedysi špičkový freeridový lyžiar mal v roku 2005 nehodu. Prišla práve v období, keď mal našliapnuté na medzinárodné lyžiarske certifikáty, ktoré by ho zaradili medzi špičku vo svete a chňapla by po ňom nejedna lyžiarska škola od rakúskych Álp po Nový Zéland. Nestalo sa.

Úraz chrbtice ho pripútal na vozík. To bolo v januári 2005. V novembri už stál znovu na svahu. Teda, presnejšie sedel na tom, čo on sám nazýva “kripel lyža”. “V podstate sme blázni. Spúšťame sa po svahu na niečom, čo pripomína stoličku s lyžou. Nedá sa to ani poriadne ovládať,” hovorí sebaistým tónom hlasu, ktorý je preňho typický.

Lekári mu neodporúčali začať tak skoro športovať, ale na otázku, či mu v tom fyziologicky niečo bráni, dostal odpoveď nie. Tak išiel na svah. “Milujem freeride lyžovanie a voľný terén, voľnosť je pre mňa najväčším pôžitkom. Patrím medzi piatich SITSKI lyžiarov na planéte, ktorí jazdia najextrémnejšie svahy sveta so sklonom väčším ak 45%,” vyznáva sa aj na svojej webovej stránke marianligda.com.

K športu ho priviedli rodičia v piatich rokoch. Kedysi reprezentoval Slovensko v zjazdovom, neskôr vo freeride lyžovaní. A futbale. Preto je pochopiteľné, že ani hendikep ho od športu neodtrhol.

Ale spúšťať sa na stoličke s lyžou Mariánovi nestačilo. Tak začal hrať hokej. V českej lige. Vraj sú dobrí a trúfajú si aj na paraolympiádu, ibaže im chýbajú peniaze. “Pár tisíc eur. Pre niektoré firmy smiešna suma, my si s tým vystačíme na celú prípravnú sezónu,” hovorí človek, ktorý má toľko energie, že ju musí investovať okrem hokeja aj do ďalších aktivít. Od roku 2012 reprezentuje v Sledge Hokeji aj Slovensko.

Občas sa v jeho očiach objaví smútok, predsalen hendikep človeka výrazne obmedzí, na druhej strane robí všetko, čo môže. A teda môže toho viac než väčšina ľudí bez hendikepu. Napríklad si povedal, že chce ísť na bicykli z Liptovského Mikuláša do Paríža. Keď vám to hovorí človek na vozíku, tak to je celkom mocný úlet. Lenže Marián to naozaj dal!

Na handbiku, čo je bicykel, kde sa nepedáluje nohami, ale rukami, prešiel 1840 kilometrov z Liptovského Mikuláša do Paríža. Keď si na to spomína, spustí hneď informácie o tom, ktoré handbiky sú dobré, ktoré nie a ako si ich potrebuje upraviť on, aby vyhovovali náročným podmienkam.

Ozaj, minule si tak Marian Ligda sadol na trávu a keďže je ako hendikepovaný človek citlivejší na chlad, zostala mu zima. Tak vymyslel špeciálne deky, ktoré izolujú od chladu, dajú sa zložiť a nenaberajú vlhkosť. Nezostalo to len pri nápade. Urobil chránenú dielňu, kde deky reálne vyrábajú. Môžete si ich skúsiť tu: Whitedog Travel Wrap.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit„]

Páčil sa vám článok?

(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Loading...