Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Aj vy sa stále bojíte odhodlať na cesty? Pozrite si príbehy týchto Slovákov a zistite, ako na to

Cestovanie láka mnohých, nie každý sa však na cesty naozaj odhodlá. Pripravili sme pre vás 4 príbehy mladých Slovákov, ktoré môžu byť skvelou motiváciou vydať sa konečne na cesty.

O tom, čo našincov na cestovaní zlákalo, aj ako po skúsenostiach nadobudnutých v cudzine vnímajú Slovensko, sme sa porozprávali so skúsenými travel blogermi, vedkyňou pracujúcou v zahraničí a majiteľom coworkingu na Gran Canarii.

Zuzka a Peťo z blogu Lens between us: Rodičia nám cestovanie prajú, sami cestujú čoraz viac

Zuzka a Peťo sú vďaka svojmu blogu Lens between us známi po celom svete, no málokto vie, že táto sympatická dvojica pochádza zo Slovenska. Na svet sa pozerajú najradšej cez objektív a svetovej obľube sa teší najmä ich súkromný fotoprojekt, v rámci ktorého zachytávajú na cestovateľských fotkách seba navzájom.

Obidvaja sa zhodujú na tom, že do zahraničia ich ťahala najmä túžba cestovať, objavovať nové kultúry a vyskúšať si život v inej krajine. „Zuzka cestovala a žila už predtým kade-tade a keď sme sa dali dokopy, rozhodli sme sa vyskúšať si Austráliu. Najprv sme tam šli na rok, ale ostali sme vyše 3 a čochvíľa sa tam znovu aspoň na určitý čas chystáme vrátiť. Akonáhle človek vyskúša cestovať, stáva sa na cestovaní celkom závislý, aspoň v našom prípade to tak je,” hovorí Peťo.

Zuzky a Peťa sme sa spýtali aj to, ako ich neustále cestovanie vnímajú ich najbližší. „Veľmi nám to prajú a prostredníctvom nás zažívajú všetky tie veci s nami. Naši rodičia tiež celkom radi a čoraz viac cestujú. Je krásne mať tú možnosť objavovať, mať tú slobodu a možnosť voľby, kam chceme ísť a čo robiť,“ hovoria.

Život bez cestovania si nevedia predstaviť a zároveň sa zhodujú, že ich vzťah k Slovensku sa po skúsenostiach v zahraničí zmenil. „Vieme oceniť veci, ktoré nájdeme iba tu a hlavne si človek uvedomí, že doma nie je tak zle a že sa tu dá žiť na celkom dobrej úrovni. Na druhej strane si veľmi rýchlo všimnete tie rozdiely vo veciach, ktoré nie sú na Slovensku úplne ideálne, najmä čo sa týka fungovania systému. Hlavne, keď to môžeme porovnať s ostatnými krajinami. Ale doma bude vždy doma,” dodávajú.

Majiteľ coworkingu v zahraničí Peter: Oveľa viac vnímam, aká je Slovensko prekrásna krajina

Dizajnéra Petra to vždy ťahalo do teplých krajín a v roku 2013 si splnil svoj sen. V slnečnej Gran Canarii založil Surf Office, coworkingový priestor pre digitálnych nomádov a freelancerov, ktorí sa tam okrem práce venujú aj surfovaniu. Dnes má Surf Office 5 pobočiek, spája ľudí z celého sveta a na tých, ktorí trávia väčšinu dňa v kancelárii, pôsobí ako vysnívaný raj.

Petra sme sa spýtali, čo ho nakoplo splniť si sen za hranicami. „Moja motivácia ísť mimo Slovenska spočívala hlavne v spoznávaní miest, ľudí a kultúry. Otvorilo mi to kopec príležitostí. Chcel som tiež nejaký čas žiť v krajinách, kde sa nenosia zimné čapice,” hovorí s úsmevom.

Priznáva, že jeho vzťah k rodnej krajine sa po skúsenostiach v zahraničí zmenil: „Oveľa viac vnímam, aká je Slovensko prekrásna krajina a koľko super zaujímavých vecí tu máme. Že sme ako národ strašne ufrflaní a pritom sa tu máme parádne. Viac takisto porovnávam slovenskú mentalitu s mentalitou iných krajín a uvedomujem si rozdiely, ktoré som kedysi tak dobre nevidel.”

Vedkyňa Dominika: Chcela som vidieť a vedieť, čo robia iní vedci vo svete

Vedkyňa a hudobníčka Dominika Truban vyštudovala 2 vysoké školy – biochémiu a medicínu. Dnes pôsobí na Floride, na jednej z najprestížnejších kliník v USA, kde sa venuje neurobiologickému výskumu. Napriek tomu, že za veľkou mlákou získava prax,  ktorú by jej veda na Slovensku zrejme neposkytla, tvrdí o sebe, že je pyšná Slovenka a jej vzťah k rodnej krajine sa po skúsenostiach v zahraničí prehĺbil.

K ceste do zahraničia ju nakopala túžba získať nové poznatky. „V prvom rade profesné, chcela som vidieť a vedieť, čo robia iní vedci vo svete. A netrvalo dlho, aby som pochopila, že ma práca v zahraničí neobohacuje len o pracovné, ale aj životné skúsenosti – o nové vône, chute, priateľstvá, vízie a chápanie diverzity sveta ako takého,” hovorí mladá vedkyňa.

Dominiky sme sa spýtali, ako jej prácu za veľkou mlákou vnímajú rodičia, ktorí v jej veku také možnosti nemali. „Možno to chápu práve preto a maximálne ma podporujú. Je to smutné, keď oslavujeme Vianoce cez Skype, ale celá moja rodina chápe, že ma momentálne najviac posúvajú skúsenosti zvonku, a keby som nemala možnosť rozvíjať sa v tomto smere, bola by som nešťastná,” rozpráva o podpore zo strany najbližších.

Slovensko vraj kedysi brala ako samozrejmosť, no jej vzťah k rodnej krajine sa postupom času zmenil. „Teraz cítim oveľa väčšiu príslušnosť k svojej domovine. Som nesmierne pyšná na to, že som Slovenka. Chýbajú mi naše vrchy, hory, vôňa vzduchu, ročné obdobia. Chýbajú mi halušky a mamin slivkový koláč. Predtým som Slovensko brala ako takú dieru a teraz si plne uvedomujem, aké máme krásy a potenciál,” zamýšľa sa Dominika.

Zuzana z blogu Travel minded people: Cestovanie je pre mňa únik z každennej rutiny

Za blogom Travel minded people stoja dvaja ľudia, Slovenka Zuzana a jej priateľ, Austrálčan Brendon. Blog tejto symatickej dvojice cestovateľov vznikol ako miesto pre zápisky z ich spoločných ciest po celom svete. Ich zámerom bolo a stále je cestovať najmä lacno, spoznávať miestnu kultúru, ľudí a zároveň si v jednotlivých krajinách osvojiť nové remeslá a zručnosti.

„Nakopla ma túžba vidieť to, o čom som dovtedy len počúvala a mala šancu vidieť jedine z médií. Príbehy ľudí, ktorí cestovali po svete a žili v rôznych krajinách, boli také silné, že sa jednoducho nedalo odolať. Bola som presvedčená o tom, že aj keď nemám 100 % plán, je to niečo, čo musím sama zažiť a kde ma moje srdce ťahá,” hovorí o motivácii cestovať mladá Slovenka.

To, že by nemala možnosť objavovať iné krajiny, si Zuzana nevie ani len predstaviť. „Cestovanie je pre mňa únik z každennej rutiny, či už je to víkend v horách, alebo iba jednodňový výlet. Dáva mi pocit radosti, inšpirácie a celkového uvedomenia si, že žijeme na tejto úžasnej planéte, ktorú si musíme vážiť a objavovať jej krásy,” vysvetľuje.

Zároveň priznáva, že rodičom doma chýba: „Na jednej strane chcú, aby som sa usadila a bola ,dospeláʼ, ale verím tomu, že sú radi, že sa zakaždým viem o seba postarať a každý jeden cestovateľský zážitok ma posúva ďalej a učí ma novým veciam.”

Na rodnú krajinu napriek všetkým cestovateľským skúsenostiam nedá dopustiť. „Stala som sa hrdou Slovenkou, najmä keď stretávam mnoho ľudí z iných krajín a úprimne 90 % z nich nevie, kde Slovensko je. Čo ma na jednej strane vážne škrie, pretože sú medzi nimi dokonca aj ľudia z Holandska, Nemecka či Francúzska. Vnímajú nás ako jednu z tých krajín niekde vo východnej Európe,” približuje cestovateľka.

„Som hrdá na to, odkiaľ som a po precestovaní niekoľkých krajín si človek uvedomí, aké je Slovensko super. A nemusia to byť nevyhnutne chudobnejšie krajiny. Stretla som sa so situáciami, keď ma krajiny ako USA, Kanada či dokonca Austrália prinútili povedať, že Slovensko je naozaj zlaté,” uzatvára Zuzana.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Tisíce Slovákov dnes prekročili štátnu hranicu bez povolenia

A vy ste pravdepodobne boli jedným z nich. Aj keď ste hranice Slovenska prekročili iba symbolicky – prezeraním zahraničných stránok na internete.

Vedeli ste, že ak by ste krajinu pred novembrom 1989 opustili neoprávnene, mohli ste stratiť slobodu a skončiť vo väzení až na 5 rokov? Alebo ste mohli byť priamo pri pokuse o prechod hraníc zastrelený?

Sloboda nie je samozrejmosť

Prejsť slobodne hranice republiky pri ceste do zahraničia za novými cestovateľskými zážitkami, návštevou rodiny alebo nákupmi v pohraničí nie je samozrejmosť. Je to sloboda, ktorú sme si vybojovali 17. novembra 1989.

Preto O2 aj tento rok symbolicky na jeden deň obnovilo virtuálnu železnú oponu na našich štátnych hraniciach. Všetci zákazníci O2 preto v tento deň pri prvej návšteve zahraničnej stránky s využitím O2 internetu uvidia nasledujúci odkaz:

Virtuálna železná opona sa tento rok rozprestiera naprieč mnohými médiami. Od webových stránok cez sociálne média a profily influencerov až po rádio a špeciálnu SMS-ku. Tá zákazníkov upozorní na neslobodu, ktorá nás zväzovala za socializmu.

Ako to všetko začalo?

Začiatky revolúcie sa spájajú s tisíckami vysokoškolákov, ktorí pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov vyšli 17. novembra 1989 do pražských ulíc, aby si uctili protihitlerovský odpor svojich predchodcov a zároveň vyjadrili nespokojnosť s neslobodou socialistického režimu.

Pochod študentov bol násilne ukončený zásahom polície na Národní tříde. Tento agresívny akt štátu proti jeho občanom prebudil desaťročia letargickú spoločnosť.

Správa o útoku na študentov sa rozniesla po celej republike a v priebehu niekoľkých dní začali masívne protesty vo viacerých mestách Československa.

Nežná revolúcia

Študenti, divadelní herci, disidenti aj bežní občania sformovali dve občianske hnutia – Občanské fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave.

[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Praha_19891122-418-14.jpg"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Gampe[/lnk]

Tieto združenia spustili legendárne diskusné večery v divadlách a v uliciach a začali formovať občiansky odpor. Ľudia vystrašení príchodom tankov v roku 1968 sa zrazu odvážili výjsť do ulíc a na námestia.

Napriek tomu, že okolo Československa sa režim rúcal režim za dramatických udalostí, táto revolúcia zaslúžene získala prívlastok Nežná alebo Zamatová, pretože sa obišla bez agresie a výstrelov.

Známa sa naopak stala svojou ľudskosťou, vtipom a obrovskou solidaritou.

Sloboda sa ťažko získa, ale ľahko stratí

Je pekným historickým okamihom, že rovnaký dátum – 17. november – sa stal symbolom boja proti dvom tyraniám, ktoré sme zažili.

Nacizmus aj socializmus boli v tento deň konfrontované a oba režimy nakoniec padli. Sloboda sa ťažko získava, no ľahko sa stráca. Niekedy stačí iba spohodlnieť a zabudnúť, čo sa dialo.

Šírme odkaz 17. novembra

„Kampaň k 17. novembru sme sa rozhodli vytvoriť, pretože cítime zodpovednosť za miesto, v ktorom pôsobíme,“ vysvetľuje šéfka marketingovej komunikácie O2 Lucia Petrášová.

„Znalosť histórie je nevyhnutným predpokladom toho, aby sme vedeli odhaliť dezinformácie a manipuláciu, ktoré patria k častým praktikám extrémistov. Využitie nášho mediálneho priestoru je tou ,kvapkouʼ, ktorou vieme a chceme prispieť k zmene,“ dopĺňa.

Z rôznych prieskumov však vyplýva, že súčasná mladá generácia o revolúcii, živote pred ňou a najmä uvoľnení a možnostiach, ktoré so sebou priniesla, veľa nevie.

Preto sme sa na odkaz 17. novembra rozhodli nadviazať sériou článkov, v ktorých poukazujeme na jej neodškriepiteľný prínos a všetko to, čo si Slováci vydobili počas revolučných dní.

Jedným z najdôležitejší prínosov Nežnej revolúcie bolo otvorenie hraníc a možnosť cestovať. S cestovateľmi, blogermi a ľuďmi, pre ktorých je cestovanie neodmysliteľnou súčasťou životov, sme sa rozprávali o tom, ako si prostredníctvom ciest po svete plnia svoje sny.

Môcť slobodne vyjadriť svoj názor verejným vyhlásením alebo napríklad prostredníctvom textu piesne nebolo pre 17. novembrom možné. Preto sme sa s ľuďmi, pre ktorých je dnes možnosť otvorene a často aj kriticky hovoriť o verejných veciach, bližšie pozreli na slobodu prejavu.

Vyjadriť svoju osobnosť aj prostredníctvom vzhľadu je pre mnohých prirodzené, pred novembrom 1989 však spoločnosť mnohé prejavy vôbec neakceptovala. Mladých mužov s dlhšími vlasmi napríklad zastavovali príslušníci Verejnej bezpečnosti. Preto sme sa rozhodli hlbšie pozrieť aj na život dnešných ľudí, ktorí sú v uliciach na prvý pohľad neprehliadnuteľní.

Slobodný trh, možnosť podnikať a vyvážať svoje produkty aj mimo krajinu u nás pred novembrovými dňami neexistovali. Pozreli sme sa preto bližšie na slovenských podnikateľov, ktorým sa podarilo presadiť aj v zahraničí.

V čase socializmu okrem základných slobôd ľuďom chýbali aj mnohé veci dennej potreby, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť a život bez nich si nevieme predstaviť. Výber z nich prinášame v našom ďalšom článku.

Hýbateľom novembrových udalostí boli najmä študenti, za ktorých sa postavili mnohí pedagógovia. S vysokoškolským profesorom Valérom Mikulom, ktorý sa do týchto dní sám zapojil, sme sa pozhovárali nielen o novembrových dňoch, ale aj o tom, ako sa revolúcia dotkla štúdia.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.