Pozrite si príbehy 2 Slovákov, ktorým sa vďaka slobodnému trhu podarilo presadiť aj za hranicami

Podnikať v čase socializmu a svoje produkty zároveň predávať do zahraničia bolo takmer nemožné. Dnes je táto možnosť otvorená každému a mnohí si aj takýmto spôsobom plnia svoje sny.

V nadväznosti na kampaň O2, ktorá upozorňuje na dôležitosť 17. novembra a jeho odkaz, vám prinášame príbehy dvojice Slovákov, ktorí sa venujú zaujímavým projektom a svoje produkty úspešne predávajú aj do zahraničia, resp. ich za hranicami Slovenska priamo produkujú.

Dizajnér Zolo Kis: Snažíme sa milovníkom dreva prinášať len to najlepšie

Za značkou Mr. Wood, ktorá sa špecializuje na výrobu drevených doplnkov, stojí dizajnér Zolo Kis. Na trhu funguje od roku 2014, pričom sa postupne začala venovať nielen vlastnej výrobe, ale aj predaju originálnych drevených produktov iných značiek. „Snažíme sa milovníkom dreva prinášať len to najlepšie,“ vysvetľuje dizajnér.

Už pri rozbehu firmy vedel, že chce svoje výrobky predávať aj do zahraničia. „Dôvody boli dva. Slovenský trh je na tento typ produktov veľmi malý, a tak jedinou možnosťou, ako prežiť, je fungovať globálne a zároveň to bola moja osobná výzva,“ približuje Zolo.

Značka sa v zahraničí ujala a objednávky spoza hraníc Slovenska v súčasnosti tvoria asi polovicu obratu. Svojich klientov si našla napríklad v USA, Austrálii aj Nemecku, kde sa najviac darí dreveným nástenkám, tzv. pegboardom a písmenkám. Podstatnú časť tvorí aj zákazková výroba, ktorej sa dizajnér venuje tiež.

Do značky Mr. Wood pretavil Zolo svoje hobby – prácu s drevom, čo však v istej miere považuje aj za svoju nevýhodu. „V praxi to znamená, že uprednostňujem vášeň pred chladnou matematikou. Musím však byť veľmi disciplinovaný a myslieť aj na čísla,“ hovorí.

Na otázku či si vie predstaviť, že by nemohol slobodne podnikať a predávať aj do zahraničia, odpovedá záporne. „Myslím, že by som sa vynašiel aj v prípade, ak by som svoje produkty nemohol exportovať, ale predstava nemožnosti podnikať je absurdná. Trpel by som, vzdoroval a nakoniec odišiel niekde, kde by to možné bolo,“ uzatvára.

Výrobca kokosového cukru Lukáš Ondišák: Ponúkame poctivé prírodné produkty

Peknou ukážkou toho, ako si vďaka slobode pohybu a slobodnému trhu môže človek plniť svoje sny aj za hranicami krajiny, je projekt Chute Indonézie (Divine Spices), ktorý je výsledkom slovensko-indonézskej spolupráce.

Stojí za ním Slovák Lukáš Ondišák, prezývaný Luka, ktorý sa do indonézskej Jávy dostal v rámci štúdia na univerzite v Holandsku a už tam zostal. „Študoval som 6 mesiacov na miestnej univerzite a následne som si z Indonézie dokončil štúdium v Holandsku,“ spomína.

V rámci svojho projektu, ktorý funguje už piaty rok, ponúka Luka poctivé prírodné produkty, ktoré pochádzajú priamo z tamojších fariem. Tým hlavným je kokosový cukor, no v ponuke nájdete aj mletú kurkumu, zelenú kávu či vanilkové lusky.

„Je to unikátny direct trade projekt. Pri výrobe používame ingrediencie od skupiny farmárov dodržiavajúcich pravidlá organického farmárčenia, s ktorými spolupracujeme už roky. Náš vzťah je založený na poctivom obchode, dôvere a priateľstve,“ približuje Luka, ktorý bol od raného detstva fascinovaný kulinárstvom a rozmanitými ingredienciami.

Pre Luku je v rámci jeho podnikania dôležitá najmä poctivosť a dôraz na celkový proces výroby, ktorému sa venuje veľká pozornosť – od kontroly vstupných surovín cez ich ručné spracovanie až po výstup vo forme finálneho produktu. „Máme pod kontrolou každý krok výroby, vrátane kontroly kvality a starostlivosti o ľudí,“ hovorí.

Úspech projektu Chute Indonézie potvrdzuje aj to, že jeho kokosový cukor sa dnes predáva na 4 kontinentoch, pričom v Európe si ním okrem Slovákov sladia napríklad aj Česi, Íri, Slovinci a Chorváti.

V Lukovom živote zohráva dôležitú úlohu voľnosť a sloboda. Svoje podnikanie i život ako taký spojil s cudzinou a bez tejto možnosti si ho nevie predstaviť.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Tisíce Slovákov dnes prekročili štátnu hranicu bez povolenia

A vy ste pravdepodobne boli jedným z nich. Aj keď ste hranice Slovenska prekročili iba symbolicky – prezeraním zahraničných stránok na internete.

Vedeli ste, že ak by ste krajinu pred novembrom 1989 opustili neoprávnene, mohli ste stratiť slobodu a skončiť vo väzení až na 5 rokov? Alebo ste mohli byť priamo pri pokuse o prechod hraníc zastrelený?

Sloboda nie je samozrejmosť

Prejsť slobodne hranice republiky pri ceste do zahraničia za novými cestovateľskými zážitkami, návštevou rodiny alebo nákupmi v pohraničí nie je samozrejmosť. Je to sloboda, ktorú sme si vybojovali 17. novembra 1989.

Preto O2 aj tento rok symbolicky na jeden deň obnovilo virtuálnu železnú oponu na našich štátnych hraniciach. Všetci zákazníci O2 preto v tento deň pri prvej návšteve zahraničnej stránky s využitím O2 internetu uvidia nasledujúci odkaz:

Virtuálna železná opona sa tento rok rozprestiera naprieč mnohými médiami. Od webových stránok cez sociálne média a profily influencerov až po rádio a špeciálnu SMS-ku. Tá zákazníkov upozorní na neslobodu, ktorá nás zväzovala za socializmu.

Ako to všetko začalo?

Začiatky revolúcie sa spájajú s tisíckami vysokoškolákov, ktorí pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov vyšli 17. novembra 1989 do pražských ulíc, aby si uctili protihitlerovský odpor svojich predchodcov a zároveň vyjadrili nespokojnosť s neslobodou socialistického režimu.

Pochod študentov bol násilne ukončený zásahom polície na Národní tříde. Tento agresívny akt štátu proti jeho občanom prebudil desaťročia letargickú spoločnosť.

Správa o útoku na študentov sa rozniesla po celej republike a v priebehu niekoľkých dní začali masívne protesty vo viacerých mestách Československa.

Nežná revolúcia

Študenti, divadelní herci, disidenti aj bežní občania sformovali dve občianske hnutia – Občanské fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave.

[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Praha_19891122-418-14.jpg"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Gampe[/lnk]

Tieto združenia spustili legendárne diskusné večery v divadlách a v uliciach a začali formovať občiansky odpor. Ľudia vystrašení príchodom tankov v roku 1968 sa zrazu odvážili výjsť do ulíc a na námestia.

Napriek tomu, že okolo Československa sa režim rúcal režim za dramatických udalostí, táto revolúcia zaslúžene získala prívlastok Nežná alebo Zamatová, pretože sa obišla bez agresie a výstrelov.

Známa sa naopak stala svojou ľudskosťou, vtipom a obrovskou solidaritou.

Sloboda sa ťažko získa, ale ľahko stratí

Je pekným historickým okamihom, že rovnaký dátum – 17. november – sa stal symbolom boja proti dvom tyraniám, ktoré sme zažili.

Nacizmus aj socializmus boli v tento deň konfrontované a oba režimy nakoniec padli. Sloboda sa ťažko získava, no ľahko sa stráca. Niekedy stačí iba spohodlnieť a zabudnúť, čo sa dialo.

Šírme odkaz 17. novembra

„Kampaň k 17. novembru sme sa rozhodli vytvoriť, pretože cítime zodpovednosť za miesto, v ktorom pôsobíme,“ vysvetľuje šéfka marketingovej komunikácie O2 Lucia Petrášová.

„Znalosť histórie je nevyhnutným predpokladom toho, aby sme vedeli odhaliť dezinformácie a manipuláciu, ktoré patria k častým praktikám extrémistov. Využitie nášho mediálneho priestoru je tou ,kvapkouʼ, ktorou vieme a chceme prispieť k zmene,“ dopĺňa.

Z rôznych prieskumov však vyplýva, že súčasná mladá generácia o revolúcii, živote pred ňou a najmä uvoľnení a možnostiach, ktoré so sebou priniesla, veľa nevie.

Preto sme sa na odkaz 17. novembra rozhodli nadviazať sériou článkov, v ktorých poukazujeme na jej neodškriepiteľný prínos a všetko to, čo si Slováci vydobili počas revolučných dní.

Jedným z najdôležitejší prínosov Nežnej revolúcie bolo otvorenie hraníc a možnosť cestovať. S cestovateľmi, blogermi a ľuďmi, pre ktorých je cestovanie neodmysliteľnou súčasťou životov, sme sa rozprávali o tom, ako si prostredníctvom ciest po svete plnia svoje sny.

Môcť slobodne vyjadriť svoj názor verejným vyhlásením alebo napríklad prostredníctvom textu piesne nebolo pre 17. novembrom možné. Preto sme sa s ľuďmi, pre ktorých je dnes možnosť otvorene a často aj kriticky hovoriť o verejných veciach, bližšie pozreli na slobodu prejavu.

Vyjadriť svoju osobnosť aj prostredníctvom vzhľadu je pre mnohých prirodzené, pred novembrom 1989 však spoločnosť mnohé prejavy vôbec neakceptovala. Mladých mužov s dlhšími vlasmi napríklad zastavovali príslušníci Verejnej bezpečnosti. Preto sme sa rozhodli hlbšie pozrieť aj na život dnešných ľudí, ktorí sú v uliciach na prvý pohľad neprehliadnuteľní.

Slobodný trh, možnosť podnikať a vyvážať svoje produkty aj mimo krajinu u nás pred novembrovými dňami neexistovali. Pozreli sme sa preto bližšie na slovenských podnikateľov, ktorým sa podarilo presadiť aj v zahraničí.

V čase socializmu okrem základných slobôd ľuďom chýbali aj mnohé veci dennej potreby, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť a život bez nich si nevieme predstaviť. Výber z nich prinášame v našom ďalšom článku.

Hýbateľom novembrových udalostí boli najmä študenti, za ktorých sa postavili mnohí pedagógovia. S vysokoškolským profesorom Valérom Mikulom, ktorý sa do týchto dní sám zapojil, sme sa pozhovárali nielen o novembrových dňoch, ale aj o tom, ako sa revolúcia dotkla štúdia.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Napíšte nám, ako ste si v roku 2017 vylepšili život a vyhrajte smartfón Moto Z2 Play

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové