Vďaka slobode prejavu menia svet k lepšiemu. Prostredníctvom umenia aj zábavy

Pred revolúciou sa ľudia odvážili vyjadriť svoj vlastný názor len doma tým najbližším. Dnes už cenzúra neplatí a mnohí tak otvorene vyjadrujú svoje postoje a názory aj prostredníctvom hudby, filmu, hovoreného aj písaného slova či prostredníctvom výtvarného umenia.

V nadväznosti na kampaň O2, ktorá upozorňuje na dôležitosť 17. novembra a jeho odkaz, sme sa speváčky, režisérky, stand-up komika a výtvarníčky spýtali, ako pracujú so slobodou prejavu. Akú úlohu zohráva možnosť slobodne vyjadriť svoj názor v ich živote?

Speváčka Lucia Piussi: Sloboda je viac ako plné brucho aj hranosť v rádiách

Frontmanka kapely Živé kvety, autorka dvoch kníh a herečka Lucia Piussi využíva možnosť slobody prejavu naplno a pre svoju otvorenosť sa viac ráz dostala do problémov.

„Keď človek nezahmlieva a vyjadrí jasný postoj, vždy si narobí nepriateľov, preto ľudia tak radi zahmlievajú. Je to pohodlné. Našťastie dnes vás už nikto nevláči za váš názor po polícii, iba po sociálnych sieťach. Hoci je aj kyberšikana šikanou, myslím si, že byť niekde fyzicky na výsluchoch za svoj názor, by bolo iné peklo,” hovorí Lucia.

Foto: David Konečný

Spomína si, ako kedysi pre jej texty kapele, v ktorej spieva, nadávali do „angažovaných“. „Ja sa k tomu hlásim. Som angažovaný človek, nie je mi jedno či sa táto spoločnosť radikalizuje a uzatvára. Treba ísť proti tomu, aby nám tu čoskoro fašisti nediktovali, čo je a čo nie je slovenské,” vyjadruje sa jasne.

Kapela koncertovanie počas minulého režimu, ktorý bol pre umelcov prísny, nezažila. „Živé kvety vznikli v roku 1994 a život našej kapely je spojený so slobodou. V tomto máme vyhranený postoj – sloboda je viac ako plné brucho aj hranosť v rádiách,” hovorí.

A či si vie predstaviť, že by sa nemohla vyjadrovať slobodne? „Ešte mám v čerstvej pamäti poslednú agóniu komunizmu a nikdy na tú odpornú dvojtvárnosť, že doma hovoríme niečo iné ako vonku, nezabudnem,” uzatvára Lucia.

Režisérka Tereza Nvotová: Viem si predstaviť, že by som sa nemohla vyjadrovať slobodne. Ale neviem, ako dlho by som dokázala v takej spoločnosti vydržať

Tereza Nvotová má za sebou nedávnu premiéru dokumentárneho filmu Mečiar, ktorý otvorene poukazuje na davovú psychózou spôsobenú jediným politikom. Na otázku či jej práca a celková otvorenosť nespôsobujú problémy, odpovedá: „Myslím si, že by som mala omnoho väčší vnútorný problém, keby som nebola úprimná. Problémy to síce niekedy spôsobuje, ale sú to vždy zaujímavé problémy, nie také, ktoré by ohrozovali môj život alebo slobodu.”

Foto: René Miko

Na to, aby prispela k lepšej a otvorenejšej spoločnosti, využíva najmä svoj filmový jazyk. „Nazdávam sa, že v dnešnej spoločnosti má práve ten väčšiu silu. Moja generácia sa spolu dorozumieva hlavne pomocou obrazov či videí. Film je schopný dať ľuďom zážitok, v ktorom je obsiahnuté posolstvo. A zážitky si pamätáme dlhšie než informácie,” hovorí mladá režisérka.

Podľa Terezy je aj v dnešnej spoločnosti dôležité poukazovať na veci, ktoré sú zaprášené minulým režimom, preto aj vo svojom najnovšom dokumente pracuje s archívnymi zábermi krívd a zamlčaných právd. Robí to aj preto, lebo si uvedomuje, že si ich mladá generácia nemá odkiaľ pamätať a v rámci vzdelávacieho systému nedostáva potrebný kontext.

Zároveň považuje za dôležité ukazovať to, čo sa dialo kedysi. „Nielen u nás, ale všade naokolo má spoločnosť tendencie vracať sa ,k starým časomʼ, glorifikovať zločincov minulých dôb alebo kriesiť ich ideológie. Či už ide o nacizmus, alebo komunizmus, nikdy z toho nie sme a nebudeme vonku,” vysvetľuje Tereza.

Autorka niekoľkých filmov si život v časoch neslobody predstaviť vie. „Viem si predstaviť, že by som sa nemohla vyjadrovať slobodne. Ale neviem, ako dlho by som dokázala v takej spoločnosti vydržať. Hovorí sa, že človek vydrží všetko, často hlavne vďaka svojim blízkym. Naozajstní hrdinovia totalitných režimov sú pre mňa tí, ktorí neutiekli, ale bojovali, aj keď to nedávalo žiadny zmysel. Často bolo ich najsilnejšou zbraňou práve slovo,” uzatvára.

Stand-up komik Marián Psár: Desím sa čo i len myšlienky na to, že by nám odrazu politici zakazovali nejaké témy v stand-upoch

Marián Psár sa živí slovom. To hovorené využíva pri svojich vystúpeniach na stand-upoch a písané zase pri tvorbe reklamných textov či svojho blogu Utrpenie mladého hejtera. Ak by stratil slobodu jeho používania, stratil by podľa vlastných slov nielen prácu, ale aj samého seba.

„Naozaj si to nedokážem predstaviť a desím sa čo i len myšlienky na to, že by nám odrazu politici zakazovali nejaké témy v stand-upoch, alebo že by v novinách, televízii alebo na internete zavládla cenzúra,” hovorí.

Sloboda vyjadrovania je podľa Mariána prirodzená, avšak musí byť spojená so zodpovednosťou za svoje činy resp. slová. „Máš právo povedať absolútnu sprostosť, ale rátaj s tým, že ti niekto povie, že je to absolútna sprostosť,” vysvetľuje svoj pohľad.

Marián, ktorý sa ukrýva za pseudonymom Mladý hejter, je známy tým, že nešetrí slovami kritiky a rád poukazuje na odvrátenú tvár našej spoločnosti.

Napriek tomu, že u nás už nie je cenzúra a v rámci svojich vystúpení sa môže vyjadrovať slobodne, sú veci, ktoré spoločnosť vníma ťažšie a mladý stand-up komik za ne zvykne zožať kritiku. „Samozrejme, ľudia vždy trochu ťažšie prijímajú, keď si robíte srandu napríklad zo smrti či vážnych chorôb. Niekedy je to jednoducho iba rozdiel vo vnímaní hraníc humoru, niekedy je to len moja chyba, keď je vtip na ťažšiu tému slabo napísaný,” objasňuje.

Do vážnych problémov sa však pre svoju tvorbu nikdy nedostal. „Ak sa bavíme o internete, ešte nikdy sa mi reálne nikto nesnažil pre články ublížiť ani sa mi nejako vážne nevyhrážal,” hovorí Marián.

Mladý stand-up komik sa využívaním svojho ostrého jazyka snaží byť hlasom svojich rovesníkov a zároveň vyzývať k otvorenosti a úprimnosti. „Vždy som ostro vystupoval proti tým, ktorí sa akokoľvek snažili potláčať základné ľudské práva a cítiť to aj v mojich stand-upoch,” dodáva.

Výtvarníčka Ivana Šáteková: Môj názor niektorých ľudí tak vytočil, že mi vypisovali a priali smrť

Výtvarníčka Ivana Šáteková sa prostredníctvom umenia snaží meniť myslenie spoločnosti. Hovorí, že ľahostajnosť je jedna z vlastností, ktorá ju na ľuďoch najviac irituje. „Neviem si predstaviť fungovanie spoločnosti bez toho, aby mi nezáležalo na jej smerovaní,” vysvetľuje.

Ivana má na svojom konte aj kontroverzný projekt Hore Hajl Dole Hajl, ktorý prostredníctvom výšiviek poukazuje na paradoxy a absurdity v slovenskej spoločnosti – už samotný názov projektu evokuje možný problém.

Výtvarníčka priznáva, že je celkom opatrný človek a dáva si pozor na to, čo hovorí. „Snažím sa hovoriť veci tak, aby nespôsobovali nijaké problémy. Ale to, čo príde normálne mne, niekomu inému už nemusí. Takže pre mňa celkom normálny a zdravý názor niektorých ľudí vytočil tak, že mi vypisovali a priali smrť. Ale človek si zvykne na všeličo a ani toto ma už nejako nerozhodí,” opisuje.

Pre Ivanu, ktorá cez svoju tvorbu vyjadruje aj postoj k spoločnosti, je prítomnosť cenzúry absolútne nepredstaviteľná. „Cenzúra v umení tu už bola a ja som to, našťastie, nemusela zažiť. Aj keď je pravda, že aj počas socializmu vznikali protirežimové diela, ktorých sila je ešte väčšia, keďže boli protisystémové a zakázané,” uzatvára.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Tisíce Slovákov dnes prekročili štátnu hranicu bez povolenia

A vy ste pravdepodobne boli jedným z nich. Aj keď ste hranice Slovenska prekročili iba symbolicky – prezeraním zahraničných stránok na internete.

Vedeli ste, že ak by ste krajinu pred novembrom 1989 opustili neoprávnene, mohli ste stratiť slobodu a skončiť vo väzení až na 5 rokov? Alebo ste mohli byť priamo pri pokuse o prechod hraníc zastrelený?

Sloboda nie je samozrejmosť

Prejsť slobodne hranice republiky pri ceste do zahraničia za novými cestovateľskými zážitkami, návštevou rodiny alebo nákupmi v pohraničí nie je samozrejmosť. Je to sloboda, ktorú sme si vybojovali 17. novembra 1989.

Preto O2 aj tento rok symbolicky na jeden deň obnovilo virtuálnu železnú oponu na našich štátnych hraniciach. Všetci zákazníci O2 preto v tento deň pri prvej návšteve zahraničnej stránky s využitím O2 internetu uvidia nasledujúci odkaz:

Virtuálna železná opona sa tento rok rozprestiera naprieč mnohými médiami. Od webových stránok cez sociálne média a profily influencerov až po rádio a špeciálnu SMS-ku. Tá zákazníkov upozorní na neslobodu, ktorá nás zväzovala za socializmu.

Ako to všetko začalo?

Začiatky revolúcie sa spájajú s tisíckami vysokoškolákov, ktorí pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov vyšli 17. novembra 1989 do pražských ulíc, aby si uctili protihitlerovský odpor svojich predchodcov a zároveň vyjadrili nespokojnosť s neslobodou socialistického režimu.

Pochod študentov bol násilne ukončený zásahom polície na Národní tříde. Tento agresívny akt štátu proti jeho občanom prebudil desaťročia letargickú spoločnosť.

Správa o útoku na študentov sa rozniesla po celej republike a v priebehu niekoľkých dní začali masívne protesty vo viacerých mestách Československa.

Nežná revolúcia

Študenti, divadelní herci, disidenti aj bežní občania sformovali dve občianske hnutia – Občanské fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave.

[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Praha_19891122-418-14.jpg"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Gampe[/lnk]

Tieto združenia spustili legendárne diskusné večery v divadlách a v uliciach a začali formovať občiansky odpor. Ľudia vystrašení príchodom tankov v roku 1968 sa zrazu odvážili výjsť do ulíc a na námestia.

Napriek tomu, že okolo Československa sa režim rúcal režim za dramatických udalostí, táto revolúcia zaslúžene získala prívlastok Nežná alebo Zamatová, pretože sa obišla bez agresie a výstrelov.

Známa sa naopak stala svojou ľudskosťou, vtipom a obrovskou solidaritou.

Sloboda sa ťažko získa, ale ľahko stratí

Je pekným historickým okamihom, že rovnaký dátum – 17. november – sa stal symbolom boja proti dvom tyraniám, ktoré sme zažili.

Nacizmus aj socializmus boli v tento deň konfrontované a oba režimy nakoniec padli. Sloboda sa ťažko získava, no ľahko sa stráca. Niekedy stačí iba spohodlnieť a zabudnúť, čo sa dialo.

Šírme odkaz 17. novembra

„Kampaň k 17. novembru sme sa rozhodli vytvoriť, pretože cítime zodpovednosť za miesto, v ktorom pôsobíme,“ vysvetľuje šéfka marketingovej komunikácie O2 Lucia Petrášová.

„Znalosť histórie je nevyhnutným predpokladom toho, aby sme vedeli odhaliť dezinformácie a manipuláciu, ktoré patria k častým praktikám extrémistov. Využitie nášho mediálneho priestoru je tou ,kvapkouʼ, ktorou vieme a chceme prispieť k zmene,“ dopĺňa.

Z rôznych prieskumov však vyplýva, že súčasná mladá generácia o revolúcii, živote pred ňou a najmä uvoľnení a možnostiach, ktoré so sebou priniesla, veľa nevie.

Preto sme sa na odkaz 17. novembra rozhodli nadviazať sériou článkov, v ktorých poukazujeme na jej neodškriepiteľný prínos a všetko to, čo si Slováci vydobili počas revolučných dní.

Jedným z najdôležitejší prínosov Nežnej revolúcie bolo otvorenie hraníc a možnosť cestovať. S cestovateľmi, blogermi a ľuďmi, pre ktorých je cestovanie neodmysliteľnou súčasťou životov, sme sa rozprávali o tom, ako si prostredníctvom ciest po svete plnia svoje sny.

Môcť slobodne vyjadriť svoj názor verejným vyhlásením alebo napríklad prostredníctvom textu piesne nebolo pre 17. novembrom možné. Preto sme sa s ľuďmi, pre ktorých je dnes možnosť otvorene a často aj kriticky hovoriť o verejných veciach, bližšie pozreli na slobodu prejavu.

Vyjadriť svoju osobnosť aj prostredníctvom vzhľadu je pre mnohých prirodzené, pred novembrom 1989 však spoločnosť mnohé prejavy vôbec neakceptovala. Mladých mužov s dlhšími vlasmi napríklad zastavovali príslušníci Verejnej bezpečnosti. Preto sme sa rozhodli hlbšie pozrieť aj na život dnešných ľudí, ktorí sú v uliciach na prvý pohľad neprehliadnuteľní.

Slobodný trh, možnosť podnikať a vyvážať svoje produkty aj mimo krajinu u nás pred novembrovými dňami neexistovali. Pozreli sme sa preto bližšie na slovenských podnikateľov, ktorým sa podarilo presadiť aj v zahraničí.

V čase socializmu okrem základných slobôd ľuďom chýbali aj mnohé veci dennej potreby, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť a život bez nich si nevieme predstaviť. Výber z nich prinášame v našom ďalšom článku.

Hýbateľom novembrových udalostí boli najmä študenti, za ktorých sa postavili mnohí pedagógovia. S vysokoškolským profesorom Valérom Mikulom, ktorý sa do týchto dní sám zapojil, sme sa pozhovárali nielen o novembrových dňoch, ale aj o tom, ako sa revolúcia dotkla štúdia.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Napíšte nám, ako ste si v roku 2017 vylepšili život a vyhrajte smartfón Moto Z2 Play

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové