4 miesta v Banskej Bystrici, na ktorých vám ľudia zaručene zlepšia deň

Kaviareň, kultúrne centrum či kníhkupectvo. Spolu s O2 vám prinášame tipy na miesta v metropole stredného Slovenska, kde stretnete ľudí, ktorí majú svoju prácu naozaj radi.

Banská Bystrica je mesto mnohých tvárí, no výrazný vplyv v ňom má aj kultúra. Spojili sa tu viaceré kreatívne skupiny a vytvorili množstvo unikátnych projektov. Vládne medzi nimi súdržnosť a úprimný vzťah k tomu, čo robia. S O2 sme navštívili niekoľko zaujímavých miest, ktoré si vás pri návšteve návštevu tohto mesta zaručene získajú. 

Užite si rýchly 4G internet počas svojich ciest po Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií

Tipy na miesta, kde zaručene stretnete milých ľudí, nám pomohli vybrať aj O2 Guru zo Zákazníckeho centra O2, ktoré v meste sídli.

Beniczky Cafe & Wine Bar

Po príchode do Banskej Bystrice sme si v ranných hodinách chceli vychutnať šálku dobrej kávy v centre mesta. Zašli sme teda k Beniczkemu, kaviarni, ktorá nás hneď po vstupne oslovila svojím moderným, no útulným priestorom. Farebnosť interiéru zdôrazňovali slnečné lúče, ktoré dnu prenikali cez veľké okná.

Obsluha bola príjemná aj napriek tomu, že bola sobota a väčšina ľudí by si najradšej užívala pokoj domova. Po preštudovaní ponukového lístka, ktorý nebol preplnený zbytočnosťami, sme si dali sladké raňajky s kávou a vychutnávali si pokojnú atmosféru tohto príjemného miesta.

V kaviarni sa v čase našej návštevy nachádzal aj jej vedúci Martin Teplan. Pomáhal obsluhe za barom, čo bol pre nás ďalší sympatický znak toho, že Beniczky ponúka nielen vkusný interiér a dobrú kávu, ale aj férový prístup k práci a rodinnú atmosféru, pre ktorú sa tam chcete vrátiť.

Beniczky Cafe & Wine Bar nájdete aj vďaka veľkej terase, ktorú v poobedňajších hodinách zaplavuje slnko, a vy si tak môžete vychutnať kávu s poctivým koláčom na čerstvom vzduchu.

Záhrada – Centrum nezávislej kultúry

Záhrada, ako ju domáci v skratke nazývajú, vznikla aj vďaka skupine mladých oddaných umelcov, miestnych ľudí, študentov a dobrovoľníkov, ktorí veria tomu, čo robia. Centrum nezávislej kultúry tak vďaka ich úsiliu funguje už 8 rokov.

„Budova na začiatku vyzerala ako stavenisko, na ktorom ste mohli nájsť iba kopu odpadu. Postupné svojpomocné prerábanie dávalo priestoru čoraz reálnejšie kontúry,” zaspomínala si Kristína Chmeliková, ktorá nám celý koncept predstavila. ,,Striedajú sa tu naozaj všetky vekové kategórie či komunity, čo dáva miestu slobodu. Aj napriek tomu sa však stále snažíme ľudí akýmsi spôsobom aj vychovávať,” ozrejmila.

Záhrada ponúka počas celého roka zaujímavý program, ktorý tvoria prevažne performatívne predstavenia, teda divadlo, tanec a hudba. Kolektív umelcov, ktorí toto centrum vedie, neustále nadväzuje spolupráce s ďalšími skupinami a kreatívcami. Úzku spolupracujú napríklad s miestnym Artforom, ale aj s občianskym združením SKOK!, ktoré sa zameriava najmä na súčasný tanec a fyzické divadlo.

V letnom období centrum prevádzkuje aj reálnu záhradu, v ktorej si môžete oddýchnuť. Ak by ste sa chceli do banskobystrickej Záhrady niekedy pozrieť, nájdete ju v Beniczkého pasáži, ktorá má vstup aj z Námestia SNP.

Artforum Banská Bystrica

V tesnej blízkosti Záhrady si v zelenom domčeku našlo svoje miesto aj kníhkupectvo Artforum. To banskobystrické vzniklo v roku 2015, keď si skupina milovníkov literatúry povedala, že im v meste chýba miesto s výberovou literatúrou a špecifickým prístupom k zákazníkom. Po oslovení známej siete kníhkupectiev a necelom roku sa ich sen splnil.

Slavo Sochor ako jeden zo zakladateľov miestneho Artfora nám prezradil, že pri jeho vzniku stálo približne 10 ľudí. „Ide o pestrú skupinku, ktorá literatúru dovtedy poznala len z pozície čitateľa. Nájdete medzi nami študentov umenia, projektových manažérov z tretieho sektora, ale aj zástupcu z IT biznisu,” vysvetlil.

A v čom sa práve to ich líši od ostatných? „Každé kníhkupectvo Artforum spája určitá garancia osobného prístupu ku knihám, ale aj k zákazníkom. Knihy nevnímame iba ako tovar. Vzťah medzi zákazníkom a kníhkupcom je u nás menej anonymný. Naše kníhkupectvo je možno výnimočné aj tým, že sa nám cez zakladateľov podarilo osloviť široké publikum a zároveň máme silné väzby s umeleckou a aktívnou občianskou spoločnosťou,” priblížil Slavo.

V rámci pozdvihnutia literatúry a jej vnímania intenzívne spolupracujú s projektom Literárna bašta, ktorý v minulosti podporila aj Férová Nadácia O2. Tento projekt sa usiluje o vytvorenie multifunkčného centra vhodného na rezidencie spisovateľov, ako aj kultivovanie literárneho povedomia. „Práve s touto iniciatívou pripravujeme vzdelávacie programy a verejné aktivity, ktorými chceme dobré knihy viac priblížiť ľuďom všetkých vekových kategórií,” predstavil Slavo plány do budúcna.

Amfiteáter Banská Bystrica

V rámci našej návštevy mesta sme zašli aj do miestneho stále fungujúceho Amfiteátra. Iniciatív, ktoré sa sústredili na to, aby sa zachoval, bolo v Bystrici hneď niekoľko, napríklad v rámci oživovania zabudnutých miest umením.

„Snaha oživiť amfík premietaním na jeden večer alebo pár večerov v roku však často narážala na viac či menej absurdné okolnosti. Stále viac sme videli, že Bystrica skutočne môže o svoj amfík prísť a naše kultúrne aktivity sa začali meniť na viac aktivistické,” zaspomínal si jeden z iniciátorov záchrany Juraj Havlík.

Mladí aktivisti urobili z amfiteátra verejnú tému a snažili sa o jeho rekonštrukciu a celkové zachovanie. ,,Stále sme verili, že sa stane nejaký zázrak a niekto sa k nám pridá,” spomína. A tak sa aj stalo. Amfiteáter dostala do prenájmu rodina Lánikovcov, ktorá sa oň stará doteraz.

Ich rodina je celý život úzko spätá s kočovným životom kolotočiarov a má bohatú históriu. „Im treba ďakovať za revitalizáciu a prevádzku amfiteátra. My sme nakoniec zostali v pozícii organizátorov Letného kina, máme za sebou už 3 sezóny, naši premietači zrekonštruovali pôvodnú premietaciu techniku a momentálne pomáhame Lánikovcom s digitalizáciou kina,” vysvetlil nám fungovanie spolupráce Juraj.

„Som veľmi rád, že amfiteáter prevádzkujú ľudia, ktorí majú k nemu osobný vzťah, dokážu si udržať svoje zásady a hodnoty a žijú aj preto, aby niečo rozvíjali a zveľaďovali,” približil.

Po našom osobnom stretnutí s manželmi Lánikovcami môžeme Jurajove slová len potvrdiť. Návšteva amfiteátra bola pre nás veľkým zážitkom a určite sa tam niekedy ešte vrátime.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o strednom Slovensku. Partnerom vydania je nová sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % Slovenska a umožňuje tak spoznávať Slovensko inak a objavovať rôzne nepoznané zákutia. Viac informácií o novej sieti nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s jej nastavením radi pomôžu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Objavte s nami krásu stredného Slovenska

Patríte k ľuďom, ktorí radi cestujú, no pred domovinou uprednostňujete zahraničie? Spoznajte s nami ďalšiu časť našej krajiny.

Neporušená príroda, pamiatky, o ktorých ste možno ani nechyrovali, pohostinní ľudia a mnoho iného. Po víkendovom vydaní venovanom východnému Slovensku sme sa tentoraz rozhodli zamerať sa na ďalšiu časť našej krajiny a viac vám predstaviť stredné Slovensko.

Ukážeme vám, že aj naša domovina ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť a na ktoré často zabúdame. Pri príprave tohto víkendového vydania sme sa spojili so šikovnými ľuďmi, ktorí v tomto regióne žijú a snažia sa pozdvihnúť a spraviť z neho lepšie a krajšie miesto.

Toto vydanie vzniklo v spolupráci s novou sieťou od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale smartfón s mobilným internetom sa môže stať skvelým pomocníkom pri spoznávaní krás našej krajiny a objavovaní nepoznaných zákutí. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s nastavením 4G siete radi pomôžu.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Michala Hrčku: Pestrá stredozem. Venuje sa obnove historických pamiatok a vďaka tomu pozná stredné Slovensko ako málokto. Vo svojom stĺpčeku zhrnul hrady, kaštiele aj kostoly, ktoré si vás svojou jedinečnou atmosférou určite získajú.

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, znamenitým folklórom a srdečnosťou. Prečítajte si rozhovor so sympatickou ženou, ktorá sa po návrate na Slovensko rozhodla prinášať ľuďom nevšedné zážitky.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta a prevádzky, kde stretnete naozaj milých ľudí. V rámci našich potuliek stredným Slovenskom sme zavítali do Banskej Bystrice, LučencaRimavskej Soboty.

Redakcia Sódy odporúča: Tieto miesta na strednom Slovensku stoja za navštívenie. Plánujete dovolenku alebo len krátky výlet a neviete, ktoré miesta navštíviť? Pripravili sme pre vás výber tých, ktoré si získali nás v redakcii.

Ako dobre poznáte stredné Slovensko? Otestujte sa v našom kvíze. Veľké mestá, ale aj malé dediny majú bohatú históriu a ukrývajú veľa pamiatok a zaujímavostí. Zistite, čo všetko o nich viete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac