Na západnom Slovensku máme unikáty európskych rozmerov, hovorí cestovateľ

„Západné Slovensko je v porovnaní so zvyškom krajiny úžasne rozmanité,“ hovorí Dávid Slovák, ktorý navštívil všetky slovenské mestá.

David Slovák precestoval všetkých 140 slovenských miest a o svojich cestách robí prednášky v podnikoch po celej krajine. Jeho cieľom je ukázať ľuďom, že každé mesto má obrovský potenciál. Porozprávali sme sa s ním o cestovaní aj o výnimočnosti západného Slovenska, z ktorého pochádza.

Podeľte sa o zážitky zo svojich ciest po západnom Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Navštívil si všetky slovenské mestá. Ako vôbec vznikol tento nápad?

Vznikol veľmi jednoducho. Celé sa to začalo mapou, ktorú som si vypýtal pred tromi rokmi na narodeniny od priateľky. Podmienkou bolo, že musí byť papierová, aby som si do nej mohol zaznačovať trasy.

Pracujem ako obchodný manažér a aj vďaka práci veľa cestujem po Slovensku. Na cestách ma vša vždy zaujalo, koľko vecí môže človek vidieť mimo zaužívaných trás, keď zlezie z diaľnice. Aj vďaka mape som začal tieto trasy rozširovať. Ako prvú trasu som si na mape zaznačil cestu z Budmeríc, odkiaľ pochádzam, do Bratislavy, kde žijem.

Na začiatku som si vytvoril vlastný zoznam všetkých 140 slovenských miest a postupne som si zaznačoval, kde všade som bol. Nechcel som však byť typický turista, ktorý príde do mesta, spraví si na námestí selfie a ide ďalej. Základným cieľom bolo mestá naozaj navštíviť a preskúmať, čo všetko ponúkajú.

Veľmi sa mi osvedčilo oslovovať domácich a pýtať sa ich, ktoré miesta by návštevníkom odporučili. To je dôvod, prečo som aj v neveľmi známych mestách videl veľmi zaujímavé veci.

Mal si pri spoznávaní miest vopred jasný plán alebo to bolo skôr náhodné túlanie po krajine?

Z veľkej časti to bolo náhodné túlanie. Mal som pocit, že mi chýba vlastiveda štvrtého ročníka, kde sa preberá Slovensko. Všetkým by malo byť známe mesto Spišská Nová Ves. No vôbec som netušil, že existuje aj Spišská Stará Ves. Mnohé mestá ma prekvapili už tým, že sú mestami.

Keby niekto povedal, že na západe nič nie je, rozhodne by to nebola pravda.“

O každom meste som si vždy prečítal čo najviac článkov a na Google Maps som si približoval okolie, aby som zistil, či je tam niečo zaujímavé. A na základe toho som sa potom vydal na cestu.

Zmenilo sa tvoje zmýšľanie o Slovensku po tom, čo si ho precestoval?

Jednoznačne. Veľa Slovákov bez ohľadu na to, či sú z dediny, alebo z mesta, tvrdí, že bývajú v zapadákove. Ja pochádzam z Budmeríc a musím povedať, že som to vnímal veľmi podobne.

Podobný výrok som počul dokonca od človeka z Bardejova a pritom celý Bardejov patrí do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO a je to jedno z najkrajších miest u nás.

Zmenilo sa vo mne najmä to, že si už nemyslím, že u nás nič nie je. Často si neuvedomujeme, aký potenciál v sebe ukrývajú naše mestá.

Pochádzaš zo západného Slovenska. Ako vnímaš túto časť krajiny?

Začiatky môjho spoznávania spočívali v cestách do okolia domovských Budmeríc. Vďaka tomu som zistil, že aj v ich okolí je množstvo celoslovensky známych miest.

Západné Slovensko je v porovnaní so zvyškom krajiny úžasne rozmanité. Je rozdiel, či sa človek nachádza v okolí Bratislavy, na Záhorí, v Ponitrí, v okolí Piešťan alebo dole na Podunajsku. Každý región má niečo a nie je toho málo. Keby niekto povedal, že na západe nič nie je, rozhodne by to nebola pravda.

Čím sa podľa teba západné Slovensko odlišuje od zvyšku krajiny?

Hlavné špecifikum je v tom, že táto časť krajiny má najviac obyvateľov. Západné Slovensko zároveň ponúka takmer všetky druhy zaujímavostí, ktoré na Slovensku sú.

„Na to, aby človek videl jaskyňu či prekrásnu baziliku, nemusí ísť krížom cez celé Slovensko. Ľudia, ktorí žijú na západe, by si to mali uvedomiť a viac využívať. “ 

Zoberme si kostoly a chrámy. Mesto Šaštín-Stráže je jedno z najnavštevovanejších pútnických miest u nás. Taktiež prírodné krásy. Nachádza sa tu napríklad jaskyňa Driny. Na to, aby človek videl jaskyňu či prekrásnu baziliku, nemusí ísť krížom cez celé Slovensko. Ľudia, ktorí žijú na západe, by si to mali uvedomiť a viac využívať.

Ku ktorým miestam tejto časti krajiny máš najbližší vzťah a rád sa tam vraciaš?

Veľa pracovného, ale aj osobného času som strávil na Záhorí, ktoré si ma najviac získalo svojou prírodou. Môžete si tu užiť turistiku, prejsť Karpaty alebo navštíviť krásne mestá. Záhoráci si to však neuvedomujú a nesnažia sa svoje mestá vyzdvihnúť.

Veterný mlyn a slovenský Stonehenge v Holíči

Pred niekoľkými rokmi som sa stretol s názormi obyvateľov Holíča, že mesto je podľa nich hrozné. V priebehu desiatich rokov sa však z neho stalo zrekonštruované mesto s prekrásnym hradom, s pamiatkami ako slovenský Stonehenge či jediný zachovaný veterný mlyn u nás. Myslím si, že toto mesto málo zviditeľňujú, čo je problém viacerých miest na Záhorí.

Ďalším príkladom je nádherné historické mesto Skalica, ktoré možno prirovnať k Bardejovu. Z médií sa však „nevalia“ články, ktoré by ľudí lákali navštíviť ho, čo je škoda. Práve na západnom Slovensku je veľa pekných lokalít a objektov, o ktorých sa až tak nehovorí.

Ktoré mesto ťa prekvapilo? Či už v dobrom, alebo v zlom.

Nitra je pre mňa mesto, kde stále objavujem niečo nové. Zakaždým tam nájdem novú pamiatku. Ako jedno z najstarších miest na Slovensku má stále čo ponúkať.

Kolárovo  najdlhší drevený riečny most v Európe

Prekvapilo ma aj veľa miest v podunajskom regióne. Do Kolárova som sa pôvodne vybral len kvôli bývalej výrobnej hale na babety. V rámci výletu som však zistil, že v meste sa nachádza najdlhší riečny drevený most v Európe. Moment, keď si človek ide pozrieť v meste jednu vec, a nečakane objaví kopu ďalších, ma vždy prekvapí najviac.

Veľa ľudí vníma západné Slovensko hlavne prostredníctvom Bratislavy. Čo by si im okrem hlavného mesta odporučil navštíviť?

S kamarátmi často robíme tzv. výlety za hnedými tabuľami (informačné tabule, ktoré označujú kultúrne a turistické ciele, pozn. red.), čo odporúčam každému. Doteraz som neľutoval ani jeden.

„Slovenským mestám stačí málo, aby sa z nich stala obrovská turistická atrakcia.“

Z miest sú to hlavne Trnava, Nitra a Trenčín, ktoré patria k najväčším mestám západného Slovenska. V tomto prípade platí, že čím väčšie mesto, tým viac možností. Môžete tam ísť na celý víkend a stále máte čo robiť.

Aby sme nehovorili len o mestách, tak na Záhorí vo vojenskom obvode medzi Lakšárskou Novou Vsou a Borským Mikulášom nájdeme slovenskú Saharu. Je zvláštne, koľko fotografií a záberov z drona odtiaľ nájdete na internete a pritom je to chránená vojenská oblasť, kde je zakázané fotografovať.

Taktiež som postrehol, že odkedy natočili film Trhlina, pohorie Tribeč sa stalo mimoriadne populárnym miestom. Ľudia, ktorí žijú v okolí, potvrdili, že sa tu odvtedy badateľne rozšíril turistický ruch a robia sa sem dokonca zájazdy, v rámci ktorých idú ľudia hľadať dobrodružstvo. Slovenským mestám stačí málo, aby sa z nich stala obrovská turistická atrakcia. Jednoduchý nápad a pritom taký účinný.

Keby si mal vybrať tri zaujímavé miesta, ktoré by to boli?

Prvé, čo musí človek na západnom Slovensku vidieť, sú jednoznačne hrady. Či už berieme do úvahy Trenčiansky hrad, Branč, Tematín, alebo dve najkrajšie zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú blízko seba – Čachtice a Beckov. Výhodou je, že väčšina z nich sa nachádza neďaleko diaľnice.

Ďalej treba podľa mňa navštíviť trojuholník Senica – Myjava – Trnava. Inými slovami oblasť, kde sa rodila slovenčina. Nájdete tu napríklad pamätné domy veľkých slovenských národovcov. Keby chcel človek ponavštevovať jednotlivé expozície, zvládol by to za jeden víkend.

Zrúcanina hradu Beckov
Zrúcanina Čachtického hradu
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Do tretice by to bola cesta po stopách slovenskej histórie, ktorá sa začína práve na západe krajiny. Neďaleko Holíča sú Kopčany a v nich je Kostol svätej Margity Antiochijskej, čo je najstarší zachovaný kostol v strednej Európe. Jeho história siaha až do 9. storočia. Na západnom Slovensku máme veľa unikátov priam európskych rozmerov.

Na Instagrame si si vytvoril hashtag #SlovakBehaPoSlovensku. Skrýva sa za tým hlbší plán?

Asi to bude sklamanie, ale hlbší plán za tým netreba hľadať. Veľa cestovateľov si hneď po prvej ceste zakladá blogy, ja som však tieto ambície nikdy nemal. Instagram sa mi pozdával ako ideálna platforma, kde sa dá ľahko odlíšiť. Vďaka hashtagu si človek nemusí vyhľadávať priamo mňa, ale zobrazia sa mu miesta, na ktoré sa snažím upriamovať pozornosť.

Hashtag by som však časom chcel spájať so svojimi prednáškami, v rámci ktorých sa snažím inšpirovať ľudí, aby sa vydali na cesty. Oslovil som viacero prevádzok po celom Slovensku, kde som predtým zaregistroval prednášky iných cestovateľov, a tak spoznávam aj nové podniky.

Ak by prišli aspoň dvaja ľudia, som ochotný ísť na opačný koniec Slovenska, pretože keď sa mi podarí presvedčiť ich, že Slovensko má čo ponúknuť, tak to má pre mňa zmysel.

Čítajte aj:

David Slovák

Pochádza z Budmeríc, precestoval celé Slovensko a pri každej ceste do zahraničia má nutkanie vrátiť sa domov. Už niekoľko rokov pôsobí ako obchodný manažér v spoločnosti Towercom. Vo voľnom čase rád objavuje, čo ponúkajú slovenské mestá a o krásach prednáša po celom Slovensku. Davida môžete sledovať na jeho Instagrame alebo prostredníctvom hashtagu #SlovakBehaPoSlovensku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Hra Vivat Sloboda vás prenesie do bratislavských ulíc počas Novembra 89

Tím herných nadšencov oživil Bratislavu spred 30 rokov. Vo svete, ktorý vytvorili, nájdete známe miesta aj skryté detaily a zažijete atmosféru, aká panovala v hlavnom meste počas Nežnej revolúcie.

Veziete sa taxíkom centrom Bratislavy a rozhliadate sa okolo seba. Ulice a budovy sú vám povedomé, no akoby pochádzali z inej doby. Pod Manderlákom nie je kebab, ale mäsiarstvo. Nad bránami policajného riaditeľstva sa namiesto dvoch levov týčia sochy dvoch goríl. Keď míňate autá s nápisom VB, študentov, ktorých v taxíku veziete, zamrazí od strachu. Boja sa, že po nich budú na proteste strieľať.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Vitajte vo svete Vivat Sloboda, v počítačovej hre, ktorú aj vďaka grantu Férovej nadácie O2 pripravili vývojári z tímu Vivat k 30. výročiu Nežnej revolúcie. Hráč sa v nej ocitá v úlohe vodiča štátnej taxislužby, na ktorého čakajú dve zákazky.

Okrem protestujúcich študentov povezie aj straníckeho pohlavára, ktorý sa po ceste do Petržalky posťažuje, že je nenormálne, aby 15-ročné deti rozhodovali, kto má byť vo vláde.

„Pri pasažieroch využívame dobové citácie a výpovede ľudí, ktorí November 89 zažili na vlastnej koži. Nesnažíme sa hráčov navádzať na to, že niekto je dobrý a iný zlý. Každý by si mal vytvoriť vlastný názor. Aj keď z toho určite bude cítiť, že nie je normálne, aby sa študenti báli, či do nich bude strieľať polícia,“ vysvetľuje produkčný a zároveň scenárista projektu Roman Lipka.

Dúfa, že interaktívny zážitok vzbudí u mladých ľudí väčší záujem o nežnú revolúciu ako učebnice.

Na začiatku bol sen o bratislavskom GTA

Roman sa dlhodobo venuje recenzovaniu hier a pri hľadaní chýb iných si často hovoril, aké by bolo super mať svoju vlastnú hru. Keď za ním prišiel dizajnér Jaro Miko s nápadom vytvoriť hru o mafii v Bratislave, začali spolu vymýšľať príbeh zasadený do 90. rokov. Obaja majú radi žáner mestskej akcie preslávený sériou Grand Theft Auto (GTA) a ich snom bolo priniesť GTA do bratislavských ulíc.

Jaro začal vyrábať modely budov, no v tíme chýbal programátor, ktorý by ich preniesol do herného sveta. Roman, našťastie, natrafil v bratislavskom klube Subclub na bývalého spolužiaka Samuela Potiska, ktorý sa ponúkol naprogramovať Jarovu rozrastajúcu sa mapu.

Hra Vivat Sloboda je založená na platforme Unity, kde si môžu vývojári z bezplatne dostupných šablón vyskladať balíčky s rôznymi hernými mechanikami a vložiť do nich vlastný obsah – od scenérie až po príbeh.

„Náš príbeh vychádza z hernej mechaniky. Vedeli sme, že môžeme využiť jazdenie po meste, a tak hru postaviť na pretekoch alebo taxikárčení,“ opisuje Roman začiatky hry. Fungujúca doprava je však náročná na vyladenie, pretože musí rešpektovať dopravné značenia, chodcov a chod premávky.

Ak počas hry prekročíte rýchlosť, prejdete na červenú alebo nabúrate, vaši pasažieri to najskôr len okomentujú, no po troch prešľapoch po vás už pôjde Verejná bezpečnosť. Ak zrazíte človeka, hra sa okamžite končí, pretože ide o najvážnejšie porušenie osobnej slobody človeka.

Herný svet potrebuje rovnováhu reality a atmosféry

Po zverejnení grantu Sloboda nie je samozrejmosť prispôsobili mladí vývojári prostredie hry roku 1989. Na okraje mapy napríklad pridali hranice s ostnatým drôtom. Grant vyhlásila Férová nadácia O2, aby podporila projekty, ktoré sa venujú téme Novembra 89 a približujú mladým ľuďom myšlienky slobody a demokracie.

„Modely vytvárame tak, aby sme ich čo najviac priblížili danému obdobiu. Napríklad časť budovy Slovenskej národnej galérie vyzerala v roku 1989 viac funkcionalisticky a bola v nej predajňa áut,” hovorí dizajnér Jaro.

Pri rešeršovaní projektu si vytvoril databázu takmer 2 000 fotografií, ktoré zachytávajú premeny Bratislavy v jednotlivých dekádach.

Vytvorenie Mostu SNP napríklad Jarovi zabralo približne tri dni intenzívnej práce. Na Google Street View si najskôr pozrel, ako je most naklonený, a zmeral si jeho rozmery a pomery. Následne si bol most nafotiť, aby mohol v hre použiť autentické textúry. Napriek tomu však most v hre nie je vernou kópiou toho skutočného.

„Náš most je pre celkové škálovanie herného sveta položený o trochu vyššie a vzhľadom na lepšiu hrateľnosť má širšie cesty. Našou ambíciou nie je vytvoriť kópiu reality v mierke 1 : 1, ale čo najlepšiu hernú atmosféru,“ vysvetľuje Jaro odchýlky herného sveta od skutočného.

V hre napríklad uvidíte pred Tuzexom čakať zástup ľudí, no všetky podniky a značky sú z dôvodu autorských práv vymyslené. Taxík, na ktorom jazdíte, síce pripomína Škodu 105, v hre sa však značka auta volá Smola.

Inšpirovaná autentickými zážitkami z Nežnej revolúcie

Zatiaľ čo taxík, v ktorom jazdíte, je štylizovaný, rádiové vysielanie, ktoré v ňom počúvate, je skutočné. Hráč si môže prepnúť medzi dobovými nahrávkami Československého rozhlasu a zakázaným Hlasom Ameriky a porovnať si, ako o novembrových protestoch informovali.

Aj repliky pasažierov v taxíku sú skutočné. Stranícky pohlavár cituje zachované archívne výroky a debatu študentov inšpirovali autentické zážitky z revolúcie, o ktoré sa ľudia minulý rok podelili v rámci projektu O2 k výročiu Novembra 89 Tváre slobody.

Hoci členovia tímu bývalý režim na vlastnej koži nezažili, za prehľad o vtedajších udalostiach vďačia rodičom a samoštúdiu historických zdrojov a dokumentov. Aby sa vyhli nepresnostiam, všetky historické reálie konzultujú s Dagmar Füle, ktorá počas Nežnej revolúcie organizovala najväčší študentský protest na Slovensku.

Pri rešeršovaní udalostí Novembra 89 natrafili vývojári aj na množstvo kuriozít. Niektoré z nich preniesli aj do hry v podobe skrytých prvkov, ktoré sú v popkultúre známe ako tzv. easter eggs.

Pozorný hráč si napríklad medzi stromami môže všimnúť spadnutý teplovzdušný balón, ktorý odkazuje na jeden z najsmutnejších pokusov o útek spoza železnej opony. Rodina zo Senice chcela utiecť na svojpomocne vyrobenom balóne, no tragický pád prežila iba trojročná dcéra.

Na strategických miestach sú v rámci mapy rozmiestnené aj informačné body, pri ktorých sa môže hráč zastaviť a dozvedieť sa zaujímavosti o danej budove či lokalite ako takej. Vedeli ste napríklad, že pod obchodným domom Prior mala byť stanica bratislavskej rýchlodráhy?

Vývojári: Sme radi, že žijeme v slobodnom svete

Vivat Sloboda bude dostupná zadarmo pre operačné systémy Windows a macOS aj hernú konzolu Xbox. Autori chcú projektom ukázať, že aj malý tím s nízkym rozpočtom vie na Slovensku vytvoriť kvalitnú hru. Do budúcnosti už chystajú aj rozsiahlejšiu hru Vivat Slovakia, ktorá sa bude začínať vznikom Slovenskej republiky.

„Vážime si, že nám štát nediktuje, čo máme robiť, a máme slobodu venovať sa takýmto projektom. Umožňuje nám to režim, ktorý naši rodičia ,vyštrngali‘ a Vivat Sloboda je spôsob, ako si môžeme ich činy pripomenúť,“ zhodujú sa autori projektu a dodávajú, že je dôležité, aby sa to takto uchovalo.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Tím Vivat

Projekt Vivat Sloboda, ktorý podporila Férová nadácia O2, rozbiehal scenárista a produkčný Roman Lipka s dizajnérom Jaromírom Mikom, ktorývytvára mestské modely a Unity 3D s programátorom Samuelom Potiskom. Na hre spolupracuje aj programátor Márk Néveri, 2D animátor Denis Miglierini, 2D umelkyňa Tesa Tarčáková a dizajnér postáv Samuel Šlauka. Viac o hre sa dozviete na www.vivatsloboda.sk.


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac