Na západnom Slovensku máme unikáty európskych rozmerov, hovorí cestovateľ

„Západné Slovensko je v porovnaní so zvyškom krajiny úžasne rozmanité,“ hovorí Dávid Slovák, ktorý navštívil všetky slovenské mestá.

David Slovák precestoval všetkých 140 slovenských miest a o svojich cestách robí prednášky v podnikoch po celej krajine. Jeho cieľom je ukázať ľuďom, že každé mesto má obrovský potenciál. Porozprávali sme sa s ním o cestovaní aj o výnimočnosti západného Slovenska, z ktorého pochádza.

Podeľte sa o zážitky zo svojich ciest po západnom Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Navštívil si všetky slovenské mestá. Ako vôbec vznikol tento nápad?

Vznikol veľmi jednoducho. Celé sa to začalo mapou, ktorú som si vypýtal pred tromi rokmi na narodeniny od priateľky. Podmienkou bolo, že musí byť papierová, aby som si do nej mohol zaznačovať trasy.

Pracujem ako obchodný manažér a aj vďaka práci veľa cestujem po Slovensku. Na cestách ma vša vždy zaujalo, koľko vecí môže človek vidieť mimo zaužívaných trás, keď zlezie z diaľnice. Aj vďaka mape som začal tieto trasy rozširovať. Ako prvú trasu som si na mape zaznačil cestu z Budmeríc, odkiaľ pochádzam, do Bratislavy, kde žijem.

Na začiatku som si vytvoril vlastný zoznam všetkých 140 slovenských miest a postupne som si zaznačoval, kde všade som bol. Nechcel som však byť typický turista, ktorý príde do mesta, spraví si na námestí selfie a ide ďalej. Základným cieľom bolo mestá naozaj navštíviť a preskúmať, čo všetko ponúkajú.

Veľmi sa mi osvedčilo oslovovať domácich a pýtať sa ich, ktoré miesta by návštevníkom odporučili. To je dôvod, prečo som aj v neveľmi známych mestách videl veľmi zaujímavé veci.

Mal si pri spoznávaní miest vopred jasný plán alebo to bolo skôr náhodné túlanie po krajine?

Z veľkej časti to bolo náhodné túlanie. Mal som pocit, že mi chýba vlastiveda štvrtého ročníka, kde sa preberá Slovensko. Všetkým by malo byť známe mesto Spišská Nová Ves. No vôbec som netušil, že existuje aj Spišská Stará Ves. Mnohé mestá ma prekvapili už tým, že sú mestami.

Keby niekto povedal, že na západe nič nie je, rozhodne by to nebola pravda.“

O každom meste som si vždy prečítal čo najviac článkov a na Google Maps som si približoval okolie, aby som zistil, či je tam niečo zaujímavé. A na základe toho som sa potom vydal na cestu.

Zmenilo sa tvoje zmýšľanie o Slovensku po tom, čo si ho precestoval?

Jednoznačne. Veľa Slovákov bez ohľadu na to, či sú z dediny, alebo z mesta, tvrdí, že bývajú v zapadákove. Ja pochádzam z Budmeríc a musím povedať, že som to vnímal veľmi podobne.

Podobný výrok som počul dokonca od človeka z Bardejova a pritom celý Bardejov patrí do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO a je to jedno z najkrajších miest u nás.

Zmenilo sa vo mne najmä to, že si už nemyslím, že u nás nič nie je. Často si neuvedomujeme, aký potenciál v sebe ukrývajú naše mestá.

Pochádzaš zo západného Slovenska. Ako vnímaš túto časť krajiny?

Začiatky môjho spoznávania spočívali v cestách do okolia domovských Budmeríc. Vďaka tomu som zistil, že aj v ich okolí je množstvo celoslovensky známych miest.

Západné Slovensko je v porovnaní so zvyškom krajiny úžasne rozmanité. Je rozdiel, či sa človek nachádza v okolí Bratislavy, na Záhorí, v Ponitrí, v okolí Piešťan alebo dole na Podunajsku. Každý región má niečo a nie je toho málo. Keby niekto povedal, že na západe nič nie je, rozhodne by to nebola pravda.

Čím sa podľa teba západné Slovensko odlišuje od zvyšku krajiny?

Hlavné špecifikum je v tom, že táto časť krajiny má najviac obyvateľov. Západné Slovensko zároveň ponúka takmer všetky druhy zaujímavostí, ktoré na Slovensku sú.

„Na to, aby človek videl jaskyňu či prekrásnu baziliku, nemusí ísť krížom cez celé Slovensko. Ľudia, ktorí žijú na západe, by si to mali uvedomiť a viac využívať. “ 

Zoberme si kostoly a chrámy. Mesto Šaštín-Stráže je jedno z najnavštevovanejších pútnických miest u nás. Taktiež prírodné krásy. Nachádza sa tu napríklad jaskyňa Driny. Na to, aby človek videl jaskyňu či prekrásnu baziliku, nemusí ísť krížom cez celé Slovensko. Ľudia, ktorí žijú na západe, by si to mali uvedomiť a viac využívať.

Ku ktorým miestam tejto časti krajiny máš najbližší vzťah a rád sa tam vraciaš?

Veľa pracovného, ale aj osobného času som strávil na Záhorí, ktoré si ma najviac získalo svojou prírodou. Môžete si tu užiť turistiku, prejsť Karpaty alebo navštíviť krásne mestá. Záhoráci si to však neuvedomujú a nesnažia sa svoje mestá vyzdvihnúť.

Veterný mlyn a slovenský Stonehenge v Holíči

Pred niekoľkými rokmi som sa stretol s názormi obyvateľov Holíča, že mesto je podľa nich hrozné. V priebehu desiatich rokov sa však z neho stalo zrekonštruované mesto s prekrásnym hradom, s pamiatkami ako slovenský Stonehenge či jediný zachovaný veterný mlyn u nás. Myslím si, že toto mesto málo zviditeľňujú, čo je problém viacerých miest na Záhorí.

Ďalším príkladom je nádherné historické mesto Skalica, ktoré možno prirovnať k Bardejovu. Z médií sa však „nevalia“ články, ktoré by ľudí lákali navštíviť ho, čo je škoda. Práve na západnom Slovensku je veľa pekných lokalít a objektov, o ktorých sa až tak nehovorí.

Ktoré mesto ťa prekvapilo? Či už v dobrom, alebo v zlom.

Nitra je pre mňa mesto, kde stále objavujem niečo nové. Zakaždým tam nájdem novú pamiatku. Ako jedno z najstarších miest na Slovensku má stále čo ponúkať.

Kolárovo  najdlhší drevený riečny most v Európe

Prekvapilo ma aj veľa miest v podunajskom regióne. Do Kolárova som sa pôvodne vybral len kvôli bývalej výrobnej hale na babety. V rámci výletu som však zistil, že v meste sa nachádza najdlhší riečny drevený most v Európe. Moment, keď si človek ide pozrieť v meste jednu vec, a nečakane objaví kopu ďalších, ma vždy prekvapí najviac.

Veľa ľudí vníma západné Slovensko hlavne prostredníctvom Bratislavy. Čo by si im okrem hlavného mesta odporučil navštíviť?

S kamarátmi často robíme tzv. výlety za hnedými tabuľami (informačné tabule, ktoré označujú kultúrne a turistické ciele, pozn. red.), čo odporúčam každému. Doteraz som neľutoval ani jeden.

„Slovenským mestám stačí málo, aby sa z nich stala obrovská turistická atrakcia.“

Z miest sú to hlavne Trnava, Nitra a Trenčín, ktoré patria k najväčším mestám západného Slovenska. V tomto prípade platí, že čím väčšie mesto, tým viac možností. Môžete tam ísť na celý víkend a stále máte čo robiť.

Aby sme nehovorili len o mestách, tak na Záhorí vo vojenskom obvode medzi Lakšárskou Novou Vsou a Borským Mikulášom nájdeme slovenskú Saharu. Je zvláštne, koľko fotografií a záberov z drona odtiaľ nájdete na internete a pritom je to chránená vojenská oblasť, kde je zakázané fotografovať.

Taktiež som postrehol, že odkedy natočili film Trhlina, pohorie Tribeč sa stalo mimoriadne populárnym miestom. Ľudia, ktorí žijú v okolí, potvrdili, že sa tu odvtedy badateľne rozšíril turistický ruch a robia sa sem dokonca zájazdy, v rámci ktorých idú ľudia hľadať dobrodružstvo. Slovenským mestám stačí málo, aby sa z nich stala obrovská turistická atrakcia. Jednoduchý nápad a pritom taký účinný.

Keby si mal vybrať tri zaujímavé miesta, ktoré by to boli?

Prvé, čo musí človek na západnom Slovensku vidieť, sú jednoznačne hrady. Či už berieme do úvahy Trenčiansky hrad, Branč, Tematín, alebo dve najkrajšie zrúcaniny, ktoré sa nachádzajú blízko seba – Čachtice a Beckov. Výhodou je, že väčšina z nich sa nachádza neďaleko diaľnice.

Ďalej treba podľa mňa navštíviť trojuholník Senica – Myjava – Trnava. Inými slovami oblasť, kde sa rodila slovenčina. Nájdete tu napríklad pamätné domy veľkých slovenských národovcov. Keby chcel človek ponavštevovať jednotlivé expozície, zvládol by to za jeden víkend.

Zrúcanina hradu Beckov
Zrúcanina Čachtického hradu
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Do tretice by to bola cesta po stopách slovenskej histórie, ktorá sa začína práve na západe krajiny. Neďaleko Holíča sú Kopčany a v nich je Kostol svätej Margity Antiochijskej, čo je najstarší zachovaný kostol v strednej Európe. Jeho história siaha až do 9. storočia. Na západnom Slovensku máme veľa unikátov priam európskych rozmerov.

Na Instagrame si si vytvoril hashtag #SlovakBehaPoSlovensku. Skrýva sa za tým hlbší plán?

Asi to bude sklamanie, ale hlbší plán za tým netreba hľadať. Veľa cestovateľov si hneď po prvej ceste zakladá blogy, ja som však tieto ambície nikdy nemal. Instagram sa mi pozdával ako ideálna platforma, kde sa dá ľahko odlíšiť. Vďaka hashtagu si človek nemusí vyhľadávať priamo mňa, ale zobrazia sa mu miesta, na ktoré sa snažím upriamovať pozornosť.

Hashtag by som však časom chcel spájať so svojimi prednáškami, v rámci ktorých sa snažím inšpirovať ľudí, aby sa vydali na cesty. Oslovil som viacero prevádzok po celom Slovensku, kde som predtým zaregistroval prednášky iných cestovateľov, a tak spoznávam aj nové podniky.

Ak by prišli aspoň dvaja ľudia, som ochotný ísť na opačný koniec Slovenska, pretože keď sa mi podarí presvedčiť ich, že Slovensko má čo ponúknuť, tak to má pre mňa zmysel.

Čítajte aj:

David Slovák

Pochádza z Budmeríc, precestoval celé Slovensko a pri každej ceste do zahraničia má nutkanie vrátiť sa domov. Už niekoľko rokov pôsobí ako obchodný manažér v spoločnosti Towercom. Vo voľnom čase rád objavuje, čo ponúkajú slovenské mestá a o krásach prednáša po celom Slovensku. Davida môžete sledovať na jeho Instagrame alebo prostredníctvom hashtagu #SlovakBehaPoSlovensku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac