V recyklovaní sme na tom horšie ako všetci naši susedia, hovorí odborníčka

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky hovorí o tom, ako tento stav zvrátiť.

S environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme sa stretli v Búdke 22, modelovom dome, ktorý je zrekonštruovaný v duchu ekologickej udržateľnosti. Počas rozhovoru spala za Petriným chrbtom jej fenka Tofu a napriek zložitej téme vládla príjemná atmosféra.

Rozprávali sme sa o tom, kam putuje náš odpad, a o malých krokoch, ktoré môže urobiť každý z nás, aby pomohol našej krajine.

Ako sme na tom na Slovensku s postojom k ekológii? Aj v porovnaní s inými krajinami?

Je dobré vedieť, kde je naša štartovacia čiara. Najbežnejším metrom, ktorým meriame našu úspešnosť, je miera triedenia a recyklácie odpadu. Odpad sa týka každého z nás a veľa napovie o našom prístupe k ekológii.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde. Musíme ísť vpred, máme pred sebou veľmi dlhú cestu.

Z našich analýz odpadu, ktoré robíme po celom Slovensku, vyplynulo, že 90 % odpadu je vhodných na vytriedenie. My však posielame až tri štvrtiny nášho odpadu na skládky a do spaľovní. Všetky susedné krajiny recyklujú viac ako my. Z recyklovaného odpadu pritom dokážeme získať náhradu primárnych surovín. Primárny kov musíme vyťažiť z rudy a na jeho získanie potrebujeme silné kyseliny alebo rozpúšťadlá.

To má veľký vplyv na životné prostredie. No ak už raz kov máme, dokážeme ho recyklovať donekonečna. Papier dokážeme zrecyklovať až sedemkrát a nemusíme rúbať stromy, bežné plasty zrecyklujeme dva až tri razy a nahradíme tak ropu.

Čo môžeme ako jednotlivci urobiť pre to, aby sme v tomto smere pomohli našej krajine?

Mali by sme začať v bode, keď si vyberáme v obchode výrobok alebo objednávame službu. Vyberme si materiály, ktoré sú ekologické a dajú sa recyklovať v našej blízkosti. Odmietnime všetko, čo nie je pre nás nutné, a obmedzme sa na to, čo skutočne potrebujeme. Sami sme súčasťou ponuky a dopytu a túto našu zodpovednosť by sme mali prijať.

Stačí začať malými krokmi. Nemusíme sa premáhať a stanoviť si extrémne ciele. Nemôžeme očakávať, že sa z nás hneď stanú majstri. Bude skvelé, keď bude na Slovensku tisíc ľudí, ktorí nevyprodukujú žiaden odpad, ale ešte lepšie bude, keď budeme mať milióny ľudí, ktorí spravia aspoň malý krôčik.

Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v časoch,  keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť. Naše životné prostredie už volá o pomoc a každá vec v globálnom pohľade zaváži.

Prečítajte si: 6 tipov, ako začať žiť ekologickejšie

Veľkým problémom sú najmä plasty. Ak už potrebujeme kúpiť veci v plastových obaloch, ako ich vyberať a následne triediť?

V jednoduchosti je krása a platí to aj o plastoch. Zvoľme si obaly, ktoré majú čo najmenší objem. Ideálne je, ak sú iba z jedného druhu plastu. Najlepšie sa dajú recyklovať polyetylén (značka PET) a polypropylén (PP). S ostatnými plastami je to zložitejšie a záleží na tom, aký je po nich práve dopyt.

„Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde.“

Vyhýbajme sa obalom z kompozitov, ktoré sú zložené z viacerých materiálov, a teda nevhodné na recykláciu. Je náročné oddeliť ich, a tak sú pre spracovateľov menej zaujímavé. Napríklad obaly od zemiakových lupienkov sú zložené z plastovej fólie potiahnutej hliníkovou fóliou. Tieto dva materiály sa od seba nedajú oddeliť, a preto sú nerecyklovateľné.

Ak čokoľvek vyhadzujeme do triedeného zberu, snažme sa to stlačiť a zmenšiť objem. Inak vyhadzujeme vzduch. Keby to robili všetci, mali by sme v kontajneroch o polovicu viac miesta, smetiarske auto by nemuselo spáliť toľko benzínu a nemuseli by sme toľko platiť za odvoz.

V každej obci sú pravidlá triedenia odpadu trochu iné a je dobré naštudovať si ich. Všade však platí, že nemáme vyhadzovať nádoby s nespotrebovaným obsahom napríklad farieb a tekutých potravín, čo robíme veľmi často. Ak sa obsah vyleje do zbernej nádoby, znečistí jej celý obsah, resp. ak obsah začne plesnivieť, rovnako môže znehodnotiť celý obsah

Kontajner so spórami plesní sa nedá vytriediť. Takýto obsah potom musia smetiari naložiť do auta so zmesovým odpadom a putuje na skládku. Plastové nádobky stačí vyprázdniť. Nemusíme ich vymývať, pretože recyklačné linky majú v sebe práčku.

V našich smetných košoch končí veľa odpadu, ktorý sa dá kompostovať. Ako na to, ak žijeme v paneláku?

V smetných košoch končí takmer 50 % odpadu, ktorý môžeme kompostovať. Obyvatelia bytových domov napríklad v Bratislave môžu požiadať o zriadenie komunitného kompostoviska. Hlavné mesto ich má v súčasnosti vybudovaných viac ako dvadsať. Kompostovanie je najekologickejší spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Na sídliskách v Bratislave časť bioodpadu končí ako palivo v spaľovni.

Najhoršie pre prírodu je, ak bioodpad skončí na skládke. Je tam stlačený bez prístupu vzduchu. V takýchto podmienkach z neho pri rozklade uniká metán, ktorý prispieva ku klimatickým zmenám.

Približne 70 % komunálneho odpadu u nás končí práve na skládkach. Táto téma sa v súčasnosti rozoberá z rôznych strán. Čo môžeme robiť pre to, aby sa táto situácia zlepšila?

Na Slovensku sme na tom v tomto smere biedne. Máme okolo 120 skládok na komunálny odpad, no len dve spaľovne v Bratislave a v Košiciach. Všade inde putuje zmesový komunálny odpad, teda odpad, ktorý nevytriedime alebo obsahuje aj zložku, ktorá sa vytriediť nedá, priamo na skládku.

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že po 25 rokoch navážania odpadu sa na skládku navezie ornica a nechá sa zazelenať. Pod zeleným kopcom však materiál stále pracuje.

Vyrábame trvácne materiály, ktoré sa nerozložia počas niekoľkých generácií. Na Slovensku je poplatok za skládkovanie odpadu veľmi nízky. Ide o lacnejšie riešenie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie. Preto by bola namieste aj zmena v systéme. Najlepšou cestou však je produkovať menej odpadu, viac ho spracúvať.

„Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v dobe, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť.“

Ak budeme naďalej tvoriť odpad v rovnakých množstvách, niekam ho musíme dať. Na skládkach sa ukladá to, čo tvoríme my sami.

 S obmedzovaním množstva odpadu súvisí aj hnutie zero waste, ktoré na Slovensku veľmi rezonuje. Ako ho vnímate?

Musím povedať, že keď ten ošiaľ prepukol, ako inžinierka a technologička som bola veľmi skeptická. Dúfala som, že budeme môcť riešiť systémové zmeny a nastavovanie procesov a nie iba koncovku v podobe odpadu.

Časom som však pochopila, že pre Slovákov to bola veľmi dobrá cesta, aby pochopili ekologické súvislosti a začali si spájať súvislosti. Táto téma u nás priťahuje pozornosť ľudí. A keď ju máme, dokážeme na to nadviazať a vzdelávať ich.

Téma zero waste sa pre mnohých stala koníčkom. Tak ako sa niekto venuje atletike, iný žije týmto hnutím. Mnohí ľudia z komunity zero waste nechcú zostať len pri zmenách v osobnom živote, ale pretavujú svoje nadšenie aj do pracovného života, napríklad nastavujú výrobné procesy vo firmách k lepšiemu. Toto vnímam veľmi pozitívne.

Ak mám firmu a chcela by som byť zodpovednejšia voči životnému prostrediu, ako začať?

Neexistuje jednotný manuál, pretože každý systém je iný. Takisto neexistuje jeden človek, ktorý by nám to urobil na kľúč. Dôležitá je spolupráca interných ľudí s odborníkmi, ktorí vstupujú do firemných procesov, a s environmentálnymi konzultantmi.

Na Slovensku je v prvom rade podstatné budovať dôveru medzi štátnymi inštitúciami, neziskovou sférou a podnikateľským sektorom. Postupne sa tak dostaneme k tomu, aby sme odkryli dáta. Na tomto základe potom môžeme spolupracovať na efektívnom nastavení procesov. Dôležité je aj neustále vzdelávanie.

„Skládkovanie odpadu je lacnejšie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie.“

Rozprávali sme sa o minimalizovaní a zhodnotení odpadu. Ako do toho všetkého zapadá cirkulárna ekonomika?

Súčasný ekonomický systém funguje na princípe vyrobím – vyhodím. Vyrábame množstvo odpadu, s ktorým si nevieme rady. Tento systém je neudržateľný. Ak chceme prežiť, musíme ho zmeniť.

V ideálnom prípade nevznikne odpad, ale surovina, resp. materiál, ktorý využije niekto iný. Odpad je niečo, čoho sa zbavujem, čo nepotrebujem. V prírode slovo nepotrebné nemá miesto. Odpad vznikol až s príchodom civilizácie. Preto je dôležité produkovať kvalitné výrobky, ktoré sú dlhoveké, recyklovateľné a dajú sa opraviť.

Jednorazové výrobky tvoria rýchly odpad, ktorý vznikne po použití produktu aj za pár sekúnd, resp. minút, pričom v mnohých prípadoch nie sú recyklovateľné. V cirkulárnej ekonomike takéto produkty nemajú miesto.

Vo svete aj na Slovensku sú už príklady veľkých spoločností, ktoré vytvárajú zisk, sú ekonomicky sebestačné a zároveň sú ich produkty a služby sú šetrnejšie k životnému prostrediu. My ako spotrebitelia môžeme podporiť cirkulárnu ekonomiku, ak budeme kupovať trvácne, kvalitné, recyklovateľné, lokálne materiály.

Aj O2 myslí ekologicky

V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.

Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.

Petra Csefalvayová

Spoluzakladateľka slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pomáha súkromným spoločnostiam efektívne využívať prírodné zdroje a znižovať množstvo odpadu. Špecializuje sa na ekodizajn, materiály a na technológie. Často na ňu môžete naraziť na dlhých prechádzkach v bratislavskom Horskom parku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

6 tipov, ako začať žiť ekologickejšie

Spolu s environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou zo slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme pripravili tipy, kde začať, ak chcete niečo urobiť pre životné prostredie.

Myslíte si, že žiť ekologickejšie je náročné? Na začiatku stačí, ak na seba nebudeme príliš nároční. Začnime drobnými zmenami, ktoré sú pre nás jednoduché.

Ak urobí drobnú zmenu milión ľudí, bude to mať pre našu krajinu väčší efekt, ako keď sa tisícka ľudí vyberie cestou radikálneho odriekania. Ak sa nás zapojí dosť veľa, postupne zmeníme postoj celej spoločnosti k našej prírode.

Inšpirujte sa radami a zamysleniami Petry Csefalvayovej z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Buďme skromní

Dôležitým heslom v prípade recyklovania a ekologickejšieho spôsobu života je tzv. dobrovoľná skromnosť. Uvedomiť si, čo potrebujeme a čo nie, je prvým krokom k predchádzaniu vzniku odpadov. Na to, aby sme mali lepší život, nepotrebujeme mať viac.

Nakupujme s rozumom

Správať sa zodpovedne k prírode neznamená, že si nemôžeme nič kúpiť. Pri nakupovaní však nebuďme slepí k životnému prostrediu a vyberajme lokálne, udržateľne vyrobené veci. Doprajme si hodnotu, aj keď je drahšia.

Preberme zodpovednosť

My sami sme zodpovední za našu krajinu. Na skládkach je náš odpad. Kroky každého z nás sa sčítavajú a spolu tvoria dnešný stav. Platí to pre veľké spoločnosti rovnako ako pre jednotlivcov.

Rozmýšľajme v súvislostiach

Na Slovensku stále máme mnoho záujmových skupín, ktoré hľadia viac na svoj zisk ako na prínos pre životné prostredie. Preto si pozorne vyberajme zdroje informácií. Odmietajme neoverené informácie, myslime kriticky a v súvislostiach.

Buďme aktívni

Ak sme sa už dokázali posunúť v osobnom živote, skúsme začať robiť drobné zmeny v našich komunitách. Dajme podporu organizáciám, ktoré robia dobrú prácu a majú celospoločenský dopad.

Spravme z nášho prístupu marketingovú výhodu

Naši blízki aj klienti ocenia snahu urobiť niečo pre našu prírodu. Urobme v našich firmách z prístupu k životnému prostrediu marketingovú výhodu. Stačí začať jednoducho, napríklad obmedziť balenú vodu, ak máme prístup ku kvalitnej vode z kohútika.

Čítajte aj:

Aj O2 myslí ekologicky

V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.

Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes.

November 89 bol zlomovým bodom v histórii Slovenska. Po mnohých desaťročiach neslobody padol socializmus. Stalo sa tak aj vďaka občianskemu odporu, ktorý sa zdvihol – individuálnemu hrdinstvu mnohých bežných ľudí. Preto si pripomínajme, že #slobodaniejesamozrejmosť, aby sme sa už nikdy nemuseli vrátiť na Slovensko pre rokom 89.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Obyvatelia tejto krajiny dokázali zvrhnúť totalitný režim nežne, bez krvipreliatia a stali sa tak vzorom pre celý svet. Získali slobodu – slobodu cestovania, vierovyznania, slobodu vyjadriť svoj názor na veci verejné.

Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie naša spoločnosť stále zápasí s dedičstvom komunizmu. Cesta od Novembra 89 po dnešok bola často hrboľatá, dodnes sa musíme vyrovnávať s mnohými spoločenskými neduhmi. Miestami to vyzerá beznádejne, najmä keď mnohí z nás pri porovnávaní prepadávajú spomienkovému optimizmu.

Spomeňme si však, že pred 30 rokmi sme v tejto krajine mali politických väzňov, cenzúru, študovať mohli len vybraní, podnikať nemohol nikto – to všetko je dnes minulosťou.

Tak ako v časoch Nežnej revolúcie aj dnes je dôležitá odvaha postaviť sa proti neslobode. Túžba po lepšej spoločnosti je stále v nás. Nežná revolúcia nám dáva odkaz, že ak sa s naším individuálnym hrdinstvom spojíme, máme nádej na výrazný posun vpred.

O2 dlhodobo šíri povedomie o Novembri 89

Spoločnosť O2 sa hrdo hlási k odkazu Nežnej revolúcie. Tému slobody a demokracie považuje za veľmi dôležitú, preto dlhodobo šíri povedomie o udalostiach Novembra 89.

„O2 sa pripomínaniu hodnôt slobody a demokracie venuje systematicky už niekoľko rokov. Považujeme preto za prirodzené ísť tento rok ešte ďalej a pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 chceme prostredníctvom Férovej nadácie O2 pomôcť verejnoprospešným a neziskovým projektom, ktoré sa snažia mladým ľuďom ukázať a vysvetliť význam týchto udalostí a hodnôt,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia a predseda správnej rady Férovej nadácie O2.

„Nie sú totiž len historickým momentom, ale aj niečím, čo veľmi silno vplýva na našu prítomnosť a na to, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde sa nemusíme báť vyjadriť svoj názor, či už ide o jednotlivcov alebo značky,“ dodáva.

Odkaz Novembra 89 chce O2 priniesť ľuďom z rôznych komunít

Na 30. výročie Nežnej revolúcie Férová nadácia O2 pripravila grantový program Sloboda nie je samozrejmosť. Podporila v ňom verejnoprospešné projekty, ktoré mladým ľuďom prirodzene ukazujú a vysvetľujú dôležitosť slobody a demokracie aj dnes, 30 rokov po Nežnej revolúcii.

Cieľom tohtoročnej kampane je dostať sa do rôznych komunít a každej z nich predstaviť odkaz 17. novembra spôsobom, ktorý je pre ňu zaujímavý. Preto sú do nej zapojení tvorcovia hier, autori komiksov, filmári, youtuberi a influenceri, ktorí sa venujú rôznym témam.

V rámci tohtoročnej kampane upozornia známe osobnosti na jednotlivé projekty podporené Férovou nadáciou O2 a spoločnosťou O2 – sériu komiksov Nežný komiks, antológiu poviedok Iná nežná, digitálny projekt Slovenskej národnej galérie 1989 – 2019, videokurz Zmudri.sk, dokumentárny film Spýtaj sa vašich, hru s tematikou Novembra 89 či edukatívnu aplikáciu vo virtuálnej realite.

Krajina, kam sa už nechceme vrátiť

Okrem podpory rôznych verejnoprospešných aktivít si spoločnosť O2 pripravila kampaň s názvom Krajina, kam sa nechceme vrátiť. Hlavným predstaviteľom je slovenský YouTuber PPPeter, ktorý natočil netradičný cestovateľský vlog. Tentoraz však necestuje v priestore, ale v čase. Navštívil totiž Slovensko pred rokom 1989. 

PPPeter si na jeden deň zobral pod palec aj oficiálny instagramový kanál O2 a zverejnil tam príbehy z eventu na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského. O slobode a jej dôležitosti PPPeter porozpráva v rozhovore v rádiu Europa 2. 

V každej O2 Predajni si môžete vyzdvihnúť aj špeciálne číslo magazínu Sóda, v ktorom nájdete aj rozhovor PPPetra a Juraja Vaculíka o slobode a pohľade na slobodu rôznych generácií. 

Okrem PPPetra sa do kampane zapojili aj ďalšie známe osobnosti a influenceri ako Asimister, Strapo, Patra Bene, GogomanTV, Sajfa, Zomri, Vec, Joe Trendy, Čoje a ďalší.

Ako si spoločnosť O2 pripomínala November 89

Spoločnosť O2 upozorňuje na odkaz Nežnej revolúcie už niekoľko rokov.

„Každoročne stojíme pred výzvou, ako upútať pozornosť generácie, ktorá novembrové udalosti nezažila a nemá skúsenosti ani s režimom pred rokom 1989, aby sme zdôraznili dôležitosť hodnôt, ktoré Nežná revolúcia priniesla,“ hovorí šéfka komunikácie spoločnosti O2 Tereza Molnár, ktorá je zodpovedná za Férovú nadáciu O2.

„Veríme, že toto je niečo, čo má zmysel opakovane pripomínať,“ dodáva.

V roku 2016 sme vytvorili virtuálnu digitálnu oponu

V roku 2016 sme každému, kto 17. novembra prekročil hranice smerom na západ, poslali špeciálnu SMS s upozornením, že svojvoľné prekročenie týchto hraníc by bolo v roku 1989 považované za trestný čin.

Tiež sme vytvorili pomyselnú železnú oponu na hranici, ktorú dnes mladí ľudia prekračujú najčastejšie. Zákazníci O2, ktorí sa pokúsili navštíviť web na zahraničnej doméne, narazili na digitálnu hranicu. Tentoraz však mali možnosť voľne pokračovať ďalej.

O rok neskôr sme si pripomínali deň, na ktorý sa nesmie zabudnúť

Opäť sme vytvorili digitálnu a SMS hranicu. Spojili sme sa aj s českým O2, aby sme na jeden deň pomyselne obnovili Československo a pripomenuli si náš spoločný boj za slobodu. V pripomínaní cenzúry sme však tento rok zašli ešte ďalej – začali sme blokovať aj zahraničné správy na spravodajských weboch a populárnu hudbu z tzv. kapitalistického západu.

Od cestujúcich na letisko Schwechat sme žiadali povolenia, bez ktorých by pred rokom 1989 nevycestovali. Pre mladých ľudí sme vytvorili špeciálny livestream na Facebooku a instastories, v ktorých sme informovali o Nežnej revolúcii, akoby sa diala teraz. K nášmu odkazu sa v roku 2017 pridalo aj množstvo osobností a influencerov ako Matej Tóth, Sajfa či Selassie.

V roku 2018 sme ďakovali neznámym tváram slobody

V období, keď mnoho ľudí ako aj politikov spochybňovalo občiansku angažovanosť, sme sa chceli poďakovať bežným ľuďom, ktorí sa v Novembri 89 postavili na námestia a bojovali za slobodu. Získali sme množstvo dobových fotografií, identifikovali sme mnohé z neznámych tvárí, ktoré sa objavili na fotografiách a ich príbehy sme zverejnili na stránke www.tvareslobody.sk. 

Prostredníctvom lokalizačných SMS sme sa poďakovali aj ľuďom vo všetkých mestách, kde sa udiali prvé novembrové demonštrácie. Prvýkrát sa k nášmu odkazu pridali nielen ďalšie osobnosti spoločenského života, ale dokonca aj viaceré spoločnosti. Svojou vďakou tento rok prispeli aj raperi Vec a Tóno S, ktorí vytvorili pieseň s názvom Tváre slobody. 

Projekty, ktoré Férová nadácia O2 podporila v roku 2019

30 rokov od novembra

Vzdelávací magazín Denníka N

„…nie je samozrejmosť“

Interaktívne dielo na Festivale svetla a tieňa v Banskej Bystrici a v Trnave

Čas-opis 1989

Digitálny projekt Slovenskej národnej galérie

Inventúra revolúcie

Multižánrové eventy na festivale AMPLIÓN v Banskej Štiavnici

Zmudri.sk

Videokurz o novodobých dejinách Slovenska s časťou o Nežnej revolúcii

november89.today

Interaktívna publikácia o Novembri 89 z pohľadu vtedajších študentov

Revolúcia bez konca

Multižánrový festival na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

’89

5 dokumentárnych filmov organizácie Post Bellum so svedectvami pamätníkov

V_elvet R_evolution

Virtuálna realita s náhľadom do života ľudí tesne pred revolúciou a krátko po nej

nežná.nr

Festival Divadelná Nitra s podtitulom Podoby slobody/Faces of Freedom

Iná Nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť

Antológia poviedok rôznych žánrov – sci-fi, urbánna fantasy, alternatívna história

Spýtaj sa vašich 89

Dokumentárny film, ktorý prináša ilustrovaný záznam výpovedí obyčajných ľudí

Vivat Sloboda

Počítačová hra, ktorá sa odohráva v taxíku počas Novembra 89

Ďalšie projekty podporené spoločnosťou O2

Nežný komiks

Séria štyroch komiksových kníh s príbehmi z obdobia okolo Novembra 89

Fetiše Nežnej revolúcie

Dokumentárny cyklus o udalostiach Novembra 89 z dielne RTVS


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac