Rekordér v silovom žonglovaní: Žonglovanie je taká kalokagatia. Rozvíja ducha a posilňuje aj telo

Prečítajte si rozhovor s Milanom Roskopfom, jediným človekom na svete, ktorý dokáže žonglovať s tromi 10-kilovými guľami.

Vysoký urastený muž plný optimizmu a dobrej nálady vždy s tromi guľami poruke. To je Milan Roskopf. Bývalý basketbalista, maratónsky bežec a niekoľkonásobný držiteľ zápisov v Guinnessovej knihe rekordov za silové žonglovanie. Po prvý raz žongloval v deviatich rokoch z nudy v posteli s guľôčkami celofánu a dotiahol to až na svetové prvenstvo.

S vysmiatym Milanom sme sa stretli na štadióne na bratislavskej Mladej garde, kde trénuje vždy, keď mu nestačí pohadzovať si bowlingové gule doma.

Milan, ako sa žongluje zavesený dolu hlavou?

Musím priznať, že to nie je pohodlné. Podrážky topánok som mal prilepené o dosku vo výške 2,5 m a stále som mal pocit, že sa mi vyzujú. Tak som sa zapieral palcami. Mal som jednoducho psychologickú bariéru.

Táto disciplína oficiálne existuje, ale tí, ktorí sa jej venujú, majú špeciálne gravitačné topánky. Ja som to chcel spraviť trošku originálne a navyše som bol prvý človek na svete, ktorý žongloval zavesený dolu hlavou viac ako minútu. Teraz je ten rekord už prekonaný, no v tom čase som prekonal Guinnessov rekord, ktorý bol 56 s.

Vráťme sa však na začiatok tvojej cesty. Ako sa z basketbalistu a maratónca stane žonglér?

Síce som sa v minulosti venoval basketbalu aj behu, ale najskôr som začal so žonglovaním. Bavilo ma zabávať sa takouto hravou formou. Už od malička to vo mne nejakým spôsobom žilo, ale nebolo to súčasťou môjho životného štýlu, len som sem-tam zamachroval pred dievčatami.

V roku 1993 som dostal vnuknutie vyskúšať niečo ťažšie. Vtedy som už mal za sebou nejaké maratóny, chcel som si však ten beh ako športovec sťažiť. Odlial som si kilové bronzové gule a začal som si ich nadhadzovať. A keď som zistil, že to nie je nič ťažké, začal som rozmýšľať o tom, do ktorej hmotnosti by som sa dokázal dostať.

Myslel som si, že pri 5-kilových skončím. Ale keď som išiel prvýkrát do českej agentúry Dobrý den, ktorá registruje netradičné rekordy, vyzvali ma na váhu 7,25 kg, čo je hmotnosť najťažšieho vrhačského náčinia. Zo začiatku sa mi tie dve sedmičky ani nezmestili do rúk, ale našiel som si spôsob, ako ich roztočiť. Jednu som si uložil na plece a postupne spustil do rúk.

Postupne som sa dostal až na 10 kg, ale mal som veľký problém zohnať gule s touto hmotnosťou. Nakoniec mi ich vyrobili až v Poľsku. Odžongloval som teda 30-kilovú záťaž. Chcel by som, aby sa aj pre mňa našiel konkurent, ale doteraz nikto nedal.

V jednom rozhovore si spomínal, že kolískou silového žonglovania je práve Slovensko. Ako k tomu vôbec došlo?

Áno, v roku 1996 sme traja nadšenci tohto športu, Radek Šatka, Igor Machajdík a ja, založili Slovenskú ligu silovo-vytrvalostného žonglovania. Bratislavská Rača bola jeho kolískou. Pôsobil som tu aj na miestnom úrade, vďaka čomu sme veľa cestovali a reprezentovali v zahraničí.

Založili sme detský žonglérsky oddiel, podarilo sa nám rozvíjať žonglérstvo aj medzi mládežou, organizovali sme súťaže pre deti aj dospelých.

Prečo ťa lákajú takéto extrémne výzvy? Bolo to tak odjakživa?

Áno, vždy som chcel skúsiť niečo, čo bolo pre mňa atraktívne, a zistiť, či na to mám. A keď som to dosiahol, chcel som dosiahnuť viac.

Ľudia často pri pohľade na človeka vykonávajúceho niečo netradičné skonštatujú, že je blázon. Považuješ sa za blázna?

Viem, že sa trošku vymykám z bežného štandardu. Na druhej strane každý človek je niečím výnimočný, len ja to dávam o sebe vedieť tak, že to aj prezentujem. Dokonca si myslím, že samotné žonglovanie je taká kalokagatia. Rozvíja ducha a ak sa žongluje s guľami s väčšou hmotnosťou, posilňuje sa aj telo.

Môj problém je ten, že mi to ľudia často neveria. Keď napríklad poviem, že bežím a zároveň žonglujem s bowlingovými guľami, nechápu to. Preto som podľa niektorých blázon, lebo keď niečo sami nevedia, neuveria.

Máš niekoľko zápisov v Guinnessovej knihe rekordov, môžeš sa pýšiť označením jediný na svete. Aký je to pocit byť výnimočný?

Popieral by som pravdu, keby som povedal, že to výnimočné nie je. Pretože mnohé extrémy, ktoré robím, ešte nikto nezopakoval. Napríklad v Amerike je veľmi rozšírený žonglobeh s loptičkami, majú tam rekordy v behu na 100 m.

Lenže s behom s ťažkými váhami som začal ako prvý. S loptičkami som odžongloval polmaratón. Mám odkráčanú trasu z Jihlavy do Pelhřimova, tam mi spadli raz – 700 m pred cieľom. Trvalo to vyše päť hodín, bolo to celkom náročné.

Myslím si však, že každý človek je niečím výnimočný a šťastím je, keď to v sebe objaví. Ja som mal to šťastie a mohol som ho rozvíjať. V Guinnessovej knihe rekordov je veľa vecí, pri ktorých sa až rozum pozastavuje, čo všetko ľudia vymýšľajú pre to, aby boli slávni.

Myslím si, že moje žonglovanie je v porovnaní s kategóriou ako napríklad Najväčší lakomec ešte celkom prezentovateľné (smiech).

Netočí sa ti hlava, keď bežíš a žongluješ?

Nie, môžem sa rozprávať aj s tebou a žonglovať. Aha… (ukazuje) Aj keď bežím, síce sa pozerám dopredu, ale periférne vidím všetko, čo sa deje okolo. Je to taká poézia pohybu.

Na konte máš viac ako 50 rekordov. Na ktoré si najviac hrdý?

Doteraz neviem presné číslo, to však pre mňa nie je podstatné, lebo nerobím rekordy pre rekordy. Sú aj takí, čo si to počítajú a robia si čiarky, ale ja nie. Robím to preto, lebo ma to baví a mojím cieľom nie je počet prekonaných rekordov, ale to, že som zase niečo nové zvládol.

Tie tri 10-kilové gule sú však zatiaľ pre mňa taký naj výkon, lebo to doteraz naozaj nikto nerobil.

„Mojím cieľom nie je počet prekonaných rekordov, ale to, že som zase niečo nové zvládol.“

Ktorý z tvojich rekordov je najviac vydretý a ktorý sa, naopak, len tak „pritrafil“?

Boli také aj také. Najviac vydretým rekordom a najväčšou poctou pre mňa bude asi to, keď sa mi podarí prekonať 100 sekúnd žonglovania s 5-kilovými guľami.

Doma sa mi to už podarilo, ale pred publikom ešte nikdy. Naposledy som dal na vinobraní 98,6 s, chýbala mi teda necelá 1,5 s. Viem, že na to mám, ale potrebujem dobré prostredie.

Ďalšia výzva je žonglobeh. S týmito bowlingovými guľami (ukazuje) by som chcel zabehnúť 100 m.

A rekordy, ktoré sa len tak pritrafili? Asi mi nič konkrétne nenapadne, ale nájdu sa. Občas mi niečo ide veľmi rýchlo a nemusím sa tomu dlhodobo venovať.

Sleduješ trendy v najnovších rekordoch a máš ambíciu ich prekonať?

Vzhľadom na to, že nemám súperov, sám si určujem limity. Viem, že nikoho netrápi, či niečo dám, alebo nie. Lenže ja nedokazujem nič nikomu, len sebe. Na YouTube vidno, že existuje nekonečné more možností, sám sa niekedy čudujem, s čím všetkým ľudia žonglovali.

Dbáš o svoju telesnú schránku? Ako sa udržiavaš v dobrej kondícii?

Ani veľmi nie, nechodím do posilňovne, len si občas idem zabehať. Kedysi som robil maratóny aktívnejšie, teraz je to veľmi rekreačné. Raz ročne si však neodpustím maratón, ktorý presahuje 5 hodín.

Žonglovanie často trénujem len doma. Má to tú výhodu, že nikam nemusím chodiť, vezmem tri gule a hádžem si ich nad posteľou. Ak chcem trénovať žonglobeh, chodievam na štadión.

Nikdy si sa nemusel niečoho vzdať, aby si sa udržal v kondícii a zvládal prekonávať čoraz náročnejšie rekordy?

Nie, v strave som sa dokonca neobmedzoval nikdy. Moje telo si samo vypýta, čo potrebuje. Viem, že niektorí športovci musia dodržiavať prísny režim, ale ja len nefajčím a nepijem. Ostatné veci neriešim.

Akurát s loptičkami mávam regulárne „absťáky“, aspoň hodinu denne sa musím pohrať. Kedykoľvek, keď to na mňa príde, požonglujem si a hneď sa mi uľaví. Je to forma duševného relaxu.

„Kedykoľvek, keď to na mňa príde, požonglujem si a hneď sa mi uľaví. Je to forma duševného relaxu.“

Takže žonglérske gule máš stále v rukách?

Áno, trojguľový Milan (smiech). Moje krédo znie: Žijem aj žonglujem na plné gule.

S čím všetkým si skúšal žonglovať a s čím by si ešte chcel?

Začal som s loptičkami, kým som sa nedostal na hranicu 10-kilových gúľ. Experimentálne som potom začal žonglovať so sekerami, s motorovými pílami či s pivnými súdkami.

Skúsil som však aj všeličo iné, čo mi ľudia len tak dali do ruky. Hovorievam, že žonglujem so všetkým, čo udržím v ruke.

Skúšal si žonglovať s motorovými pílami aj so sekerami. Čo prežívaš, keď si tak trochu v ohrození života?

Nie je to vôbec jednoduché, ale robím to systematicky. To je ten postupný pokrok, nechytím tri sekery a nezačnem žonglovať. Tak to nefunguje. Začínam napríklad s jednou sekerou a dvoma loptičkami a postupne pridávam. Vypätie tam teda je, ale reflex je vždy rýchlejší ako dopad závažia na moju nohu.

Ako tvoju záľubu vnímajú ľudia okolo teba? A ako zase verejnosť, ktorá vidí tvoje žonglovanie po prvý raz?

Zvykli si. Nerobím to tak, že by som tým niekoho otravoval alebo niekomu zavadzal. Robím to sám pre seba. Napríklad na dovolenky si brávam loptičky stále so sebou a pri bazéne alebo večer pri muzike si žonglujem a ľudí to pritiahne.

Priznávam, že ľahký exhibicionizmus v tom je, ale vychádza to z môjho vnútra. To, že si musím zažonglovať, príde samo, je to silnejšie ako ja. Vždy však musím zvážiť situáciu, kde tie gule vytiahnem.

„To, že si musím zažonglovať, príde samo, je to silnejšie ako ja. Vždy však musím zvážiť situáciu, kde tie gule vytiahnem.“

Čo by si ešte chcel dokázať? Aké máš sny?

Ponúk mám viac, pretože ten žonglobeh som ešte nikde nepredvádzal. Tento rok je 100. výročie vzniku Československa a táto dráha na štadióne má 100 m. Uvažoval som, že 100 m žonglobehu by mohlo pekne symbolizovať tých 100 rokov. Som totiž jediný, kto sa s tými guľami dokáže vôbec rozbehnúť a nie ešte žonglovať. Zatiaľ sa mi to však nepodarilo presadiť.

Kým si, keď nežongluješ? Keď sa zatvoria dvere bytu, v ktorom žije „obyčajný“ Milan, človek ako my všetci?

Samozrejme, musím byť aj obyčajným človekom, nemôžem byť úplne „trafený“. Hoci mám žonglovanie stále v podvedomí, v domácnosti aj umyjem riad. Povedal by som, že plním aj príkazy manželky (smiech). Som šťastne ženatý, manželka ma toleruje, no aj ja musím tolerovať ju.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o nevšedných slovenských rekordoch, ktorého partnermi Zlatý a Platinový O2 Paušál. O2 je operátor, ktorému je preháňanie v tom najlepšom zmysle slova naozaj blízke. Tento mesiac to prehnal s dátami, vďaka čomu ich zákazníci oboch paušálov získajú až päťkrát viac a to za nezmenenú cenu. Viac informácií o vylepšených O2 Paušáloch nájdete na www.o2.sk/volania/o2-pausal.

Milan Roskopf

Bývalý basketbalista, maratónec a žonglér. Žonglovať začal v deviatich rokoch, až sa postupne stal držiteľom niekoľkých certifikátov Guinnessovej knihy rekordov. Zabehol a popritom odžongloval polmaratón v dĺžke 21,1 km a prešiel 30,40 km bez zastavenia a prerušenia žonglovania. Ako prvý človek na svete zdolal žonglovaním s tromi kilovými medicinbalmi aj mrakodrap Evans View v New Yorku. Je jediným človekom na svete, ktorý dokáže žonglovať s tromi 10-kilovými oceľovými guľami.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

V čom sa podobá deň trénera a matky? Obaja potrebujú výdrž

Crossfit tréner a blogerka skúšali, či batéria v smartfóne dokáže držať krok s ich každodennými aktivitami.

Vybavovačky, odpisovanie na e-maily, nonstop kontrola sociálnych sietí a stovky fotiek za deň. Väčšinou platí, že čím je človek aktívnejší, tým viac dostáva jeho smartfón zabrať. Niekto so sebou všade nosí káble a externé nabíjačky, iný radšej siahne po telefóne s výbornou výdržou batérie. 

Huawei tvrdí, že zariadenie Mate 20 Lite netreba nabíjať každý deň. Dali sme ho preto na skúšku dvom mimoriadne aktívnym ľuďom, aby ním zdokumentovali svoj deň a otestovali výdrž batérie. 

O svojom bežnom dni vám porozpráva crossfit tréner Jozef Porubský a blogerka na materskej Alexandra Daňková.

Deň s crossfit trénerom

Volám sa Jozef Porubský a som crossfitový atlét, tréner a podnikateľ. S crossfitom som začínal v Prahe a počas siedmich rokov som sa cez Bratislavu dostal až do Nitry, kde som založil gym a crossfitovú komunitu. Dnes pôsobím už len v Nitre, kde chceme spolu s mojou priateľkou rozvíjať našu značku Momentum

Môj deň sa začína o 6.00 hod. Najskôr niekoľkokrát zruším budík a po rannej hygiene smerujem do gymu. Na raňajky nie je čas. V gyme vždy ako prvé zapínam kávovar. Dám si pohár vody, dvojité espresso lungo a som pripravený. 

Prvý tréning s mojimi cvičencami sa začína o 7.00 hod., po ňom vždy trénujem ja. Tréning musí byť efektívny, pretože sa snažím vyladiť si časový manažment tak, aby som stíhal spraviť čo najviac vecí počas dňa.

Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov.

Po tréningu sa konečne dostávam k raňajkám. Dnes mám schwarzwaldskú šunku s vajíčkami a rajčinami. Sladkou alternatívou raňajok sú pre mňa vajíčka s banánom a ovsenými vločkami, ktoré rozmixujem, upečiem na panvici a posypem škoricou. 

Väčšinou nasleduje ďalšia dávka kávy a popri nej si prechádzam, čo ma v daný deň čaká. Snažím sa stanoviť si realistický plán, aby som mohol na konci dňa „odfajknúť“ čo najviac cieľov. 

Počas dňa sa venujem hlavne môjmu online programu. Ide o platformu, na ktorej postujeme tréningový program, a ľudia sa môžu zaregistrovať a sledovať tento tréningový systém.  Popritom spravujem svoje sociálne siete, robím videá a upravujem fotky. Moje obľúbené sú preto aplikácie na tvorbu a strih videí, úpravu fotiek a, samozrejme, aplikácie, ktoré mi umožnia lepšie pracovať so sociálnymi sieťami. 

Jozef odporúča:
FiLMiC Pro: Nahrávanie HD videa pre pokročilých
DJI GO: Nahrávanie a úprava videa, ovládanie dronu
VSCO: Úprava obrázkov

Huawei Mate 20 Lite je v tomto smere veľmi šikovný telefón. Prekvapila ma silná výdrž batérie, čo je pri mojom spôsobe používania smartfónu dosť užitočné. Pri množstve videí a fotiek sa totiž batéria zvykne vybiť rýchlejšie. Uvítal by som lepšiu kvalitu fotoaparátu a kamery, no na druhej strane musím zohľadniť fakt, že v rámci danej triedy telefónu to úplne stačí.

Súčasťou našej značky Momentum je aj oblečenie, ktoré sme však museli na určitý čas posunúť na vedľajšiu koľaj. V súčasnosti plánujeme návrat, takže počas dňa pracujem aj na návrhoch a rozmýšľam, ako to posunúť ďalej.

Obed si varím väčšinou sám, ale keď nestíham a som v meste, zbehnem do nejakej reštaurácie. Moja priateľka ma inšpirovala vegetariánstvom, mäso síce ešte jedávam, ale snažím sa ho podstatne obmedzovať. Na fotke sú sladké zemiaky na fazuľke s rajčinovou omáčkou a s mozzarellou. Nesmie chýbať moja obľúbená zelenina – rajčiny. Po obede si doprajem ďalší kávový zážitok. 

Keď treba vybaviť veci, ísť za účtovníkom, nakúpiť alebo niečo opraviť, stred dňa je pre mňa na to ideálny. Potom nasleduje môj druhý tréning. Znova sa musím „popasovať“ nielen s fyzickou námahou, ale aj s efektívnym časovým rozvrhnutím.

Po tréningu sa znova venujem cvičencom a na záver dňa ma čaká zaslúžená večera, upratovanie gymu, príprava na ďalší deň a chvíľka pokoja, ktorú si naozaj užívam. 

Zhodou okolností som mal dnes sviatok, a tak sa rovno pochválim chutným darčekom, ktorý som dostal, je to horalkový cheesecake. Našťastie, som ho stihol odfotiť, lebo krátko po tom doslova zmizol.

Baví ma byť aktívny, keď nič nerobím, mám pocit, že mi život preteká pomedzi prsty. Mám toho v hlave veľa a chcem všetko stíhať, no dni sú príliš krátke. Treba žiť naplno s tým, čo nás baví. 

Huawei Mate 20 Lite

Elegantný dizajn

Telefón prináša oku lahodiaci dizajn s pocitom prémiovej triedy. Kombinácia skla a kovového rámu s príjemne zaoblenými hranami.

Kvalitné fotky

Predný aj zadný duálny fotoaparát sa postarajú o dobré fotografie aj kvalitné selfíčka.

Skvelá výdrž

Na jedno nabitie bez problémov zvládne aj dva dni bežného používania.

Vysoký výkon

Výkon bohato stačí na stabilný chod systému, prácu s multimédiami aj na hranie náročných hier.

Deň s blogerkou a mamičkou Alexandrou Daňkovou

Volám sa Alexandra Daňková a možno ma poznáte vďaka YouTubemôjmu blogu, kde pôsobím pod pseudonymom biancaprincipessa. Momentálne som už sedem mesiacov súkromná stand-up komička svojej dcéry Amélie. Okrem toho si rada užívam každý deň a večne hľadám nové aktivity. My matky potrebujeme poriadnu výdrž, naše dni sú vždy hektické, no plné radosti, smiechu a super zážitkov.

Môj deň sa začína pred siedmou ráno, keď na zobudenie potrebujem šálku poriadneho talianskeho espressa. A k tomu ideálne aj niečo na zjedenie, pretože len z kávy sa žiť nedá. Keď sa nadopujem energiou, idem zobudiť moju malú princeznú Améliu. A to je tá najlepšia časť dňa.

Každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou.

Poznáte ten pocit, keď sa večer tešíte na to, čo príde ráno? Ja to tak mám každý deň, pretože každý večer zaspávam s tým, že sa neviem dočkať ranného túlenia s mojou dcérkou. 

Po neskutočne dlhom túlení nasleduje raňajková ceremónia. Nakŕmiť Améliu je niekedy riadna výzva. Stačí, keď okolo okna preletí vták, a garantujem vám, že jej pozornosť od kukuričnej kaše odíde skôr ako top kúsky počas vianočných výpredajov. 

Po naplnení bruška máme ďalšiu dôležitú úlohu. Musíme ochutnať všetky hračky a porozprávať sa s každým kamarátom, ktorého sme cez noc nevideli. Viete, aké to je vyčerpávajúce? Treba povedať, že pre obe z nás, pretože vymyslieť každý deň desiatky zaujímavých príbehov o plyšových jednorožcoch, je jednoducho náročné. 

Kým Améliu hranie vyčerpá do ružového spánku, ja začínam pracovať na sebe, pretože viem, že o chvíľu pôjdeme brázdiť ulice Bratislavy. Rýchlo navarím obed sebe aj jej, namaľujem sa, nachystám si všetko, čo budeme vonku potrebovať a potom čakám, kým sa Amélia zobudí. Väčšinou je však hore už v polovici týchto aktivít – nemám doma medveďa spiaceho počas zimného spánku.

Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni.

Po rýchlom obede môžeme vyraziť von. Keďže bývame v meste, zvyčajne smerujeme do Starého Mesta a pozorujeme turistov alebo mladé páriky. Sme ako dve babky na lavičke, akurát jedna leží v kočíku a druhá nachodí kilometre. 

Z prechádzky musíme ísť rýchlo domov, dať si olovrant, prezliecť sa a nasadnúť do auta. V práci vyzdvihneme tatina a utekáme nakupovať. Narodeniny Améliinho kamaráta sa blížia a my musíme kúpiť darček. 

Ako sa blížia večerné hodiny, začína na mňa trochu padať únava, tak si energiu doplním ďalším dobrým espressom. Aj keď sa deň blíži ku koncu, moja „šichta” sa zďaleka nekončí.

Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého.

Prídeme domov a vrhneme sa na hračky. Medvedíky, líšky, zajace, hryzadlá, lopty, traste sa. Ani jedna hračka neostane nepovšimnutá.

Večera je moje obľúbené jedlo dňa. Keď Améliu nakŕmim, okúpem a uspím, konečne si môžem na chvíľu oddýchnuť. Spolu s manželom si sadneme, porozprávame sa, kto to mal cez deň hektickejšie, a užijeme si jeden druhého. Ja mu poukazujem asi stovku fotiek, ktoré za deň spravím, a on ma trpezlivo počúva. 

Fotenie s Huawei Mate 20 Lite bolo jednoduché a vďaka funkcii Portrét vyzerajú aj fotky z bežného dňa nevšedne. Už dlho sa mi tiež nestalo, že by mi stačilo nabíjať telefón raz za dva dni aj napriek tomu, že som si na ňom pozrela nové videá všetkých mojich obľúbených youtuberiek. 

Moje vlastné youtuberské hobby ožíva, až keď Amélia zaspí. Sadnem si pred kameru a porozprávam hocičo. Nové trendy v kozmetike, tipy pre maminy alebo novinky v oblasti módy – to všetko nájdete na mojom bloguYouTube kanáli pod názvom biancaprincipessa.

Kým si spokojne ľahnem s knihou do postele, vybehnem ešte na relax jogu, kde si ponaťahujem unavený chrbát a usporiadam myšlienky. Pretože hodina pohybu a zaspávanie s čistou hlavou je na nezaplatenie.


K výkonnému smartfónu patrí aj poriadny paušál. Zoberte si Huawei Mate 20 Lite so Zlatým O2 Paušálom a užívajte si 10 GB dát a nekonečné hovory a SMS.


Lifetech: Čo je nové