Trénujete bežeckú techniku? 5 tipov, ako si ju môžete zlepšiť

Zlepšovanie techniky je beh na dlhú trať, ale výsledky budú prichádzať postupne a vy ich pocítite už čoskoro.

Chcete bežať rýchlejšie, ale niečo vás stále brzdí? “Rodíme sa ako bežci. Beh je pre nás najprirodzenejšia forma pohybu, takže bežať rýchlo by sme mali vedieť prirodzene”, vysvetľuje bežecká trénerka Sascha Wingenfeld.

Prečo to niekedy nefunguje celkom tak, ako si želáme? Kancelárska práca a sedavý spôsob života, rovnako ako zlý postoj tela a monotónny tréning nás okrádajú o rýchlosť a dynamiku.

“Ľudia sa k pomalému pohybu “vytrénujú” sami, prípadne sa nevedome brzdia práve nevhodnými pohybmi”, hovorí tréner.

Viac krokov = lepšia technika?

Bežci s dobrou technikou môžu dosiahnuť kadenciu medzi 180 a 190 krokmi za minútu. Tí menej trénovaní väčšinou nedokážu urobiť viac než 160 krokov za minútu. Čo to znamená?

“Čím menej krokov bežec urobí, tým sú dlhšie, avšak tým viac sily musí vyvinúť a minúť viac energie. Preto je ťažké si takto udržať dynamický bežecký štýl. Chodidlo zostáva v kontakte so zemou príliš dlho, čo nie je dobrý znak,” varuje Sascha.

Kľúčom k rýchlemu a zdravému behaniu je správna kombinácia dĺžky a frekvencie krokov. Vaše chodidlo by sa malo dotknúť zeme len jemne. A čím väčší počet krokov za minútu dokážete urobiť, tým efektívnejšie viete míňať energiu.

Takto môžete bežať rýchlejšie, dlhšie a s menšou námahou. “Ale často sa musíte učiť tieto prirodzené pohyby znova a znova,” vysvetľuje bežecká odborníčka.

Akú máte frekvenciu krokov? Zistite ju!

V detailoch každej zaznamenanej aktivity môžete vidieť priemerný a maximálny počet krokov za minútu.

Ak sa zeme dotknete menej než 160 krát, bežíte pravdepodobne príliš silovo. Vaše kroky sú dlhé a vaša bežecká technika vám bráni v zrýchlení. Ale nemusíte sa báť, nasledujúce tipy by vám mali pomôcť.

Ako to funguje?

Začnime úplne od začiatku: Vaše telo bude potrebovať čas, aby mohlo začať budovať takzvaný dynamický bežecký štýl, ktorý zahŕňa rýchlejšie a kratšie kroky. Takáto zmena si vyžaduje dlhodobú prácu.

Svaly si musia zvyknúť na nový bežecký štýl a zväčšovať sa postupne. Ak by ste chceli zmenu za jeden deň, pre vaše telo to nebude prospešné.

“Takže jediné, čo je potrebné urobiť, je sústrediť sa na kratšie kroky?” Bohužiaľ, také jednoduché to nebude. Je dôležité učiť sa každým krokom nanovo správne pohyby. Navyše si musíte vybudovať rýchle svalové vlákna, ktoré mohli stratiť svoju silu počas dlhých behov.

5 tipov, ktoré vás zrýchlia:

Bežecká tréner Sascha Wingenfeld nám povie jej najlepších 5 tipov, ako zrýchliť a zlepšiť svoje najlepšie časy:

Váš tréning musí byť pestrý

Raz do týždňa by ste mali trénovať rýchlosť. Krátke intervalové behy alebo fartlek (hra s rýchlosťou, striedanie pomalších a rýchlejších úsekov) behy v lese. Ak chcete bežať rýchlejšie, musíte zvýšiť frekvenciu krokov a práve k tomu vám zmena bežeckej rutiny pomôže.

[the_ad_placement id=“behsity“]

Zlepšite si dynamiku šprintami do kopca

Pre šprinty do kopca potrebujete krátky kopec, ktorý má približne sto metrov. Smerom hore použite tak 85 % vašich možností, cestou dole oddychujte. Toto celé zopakujte tak šesť až desaťkrát, podľa vašich pocitov.

Pri behu do kopca ste nútení dvíhať kolená vyššie, čo zefektívňuje vašu snahu. Veľkú rolu tiež hrá práca rúk, ktorými si viete pomôcť viac než na rovine. Oba aspekty dokážu váš štýl veľmi zlepšiť. Aj keď vás kopce asi budú bolieť, sú veľmi efektívnym nástrojom na zlepšovanie techniky a rýchlosti.

Vymeňte cestu

Ste pripravení na cestu mimo vašu komfortnú zónu a miesta, ktoré dokonale poznáte? Skúste zmeniť povrch, na ktorom beháte. Prašná lesná cesta, pole či les. Samozrejme, je to ťažšie, avšak práve nerovný povrch pomôže vašej technike viac než pravidelné behanie po rovnakom a rovnom asfalte.

Zostaňte pružní

Strečing a uvoľnenie namáhaných svalov by malo byť automatickým ukončením každého tréningu, aby svali ostali flexibilné. Taktiež môžete do svojho tréningového plánu zahrnúť samostatný strečing, ktorý bude komplexnejší a bude trvať viac. Svaly musia byť uvoľnené a oddýchnuté, aby sa mohli zlepšovať, tak na to nezabúdajte.

Nezabúdajte na frekvenciu

Zoberte si telefón, zapnite obľúbenú hudbu a môžete vyraziť. “Uistite sa, že vaše pesničky majú medzi 170 a 185 beatov za minútu. Takto môžete dostávať priamu akustickú spätnú väzbu. Na začiatku to možno bude ťažké, ale práve vďaka hudbe svoju kadenciu zlepšíte rýchlejšie a jednoduchšie,” odporúča Sascha.

Čas na zmenu

Existuje niekoľko ciest, ako si zlepšiť techniku. Zistite, ktorá z nich funguje najlepšie pre vás. Nemusíte robiť všetko, stačí postupne, po krokoch. Vaše telo potrebuje čas.

Taktiež nebežte až príliš rýchlo. Aby ste si udržali správnu techniku, pomalý beh je na to ako stvorený.

A teraz už len veľa šťastia a veľa spokojných kilometrov.

 

Runtastic

S viac ako 180 miliónmi stiahnutí a 90 miliónmi používateľov na Runtastic.com patria mobilné aplikácie Runtasticu medzi tie narozšírenejšie. Zaznamenávajú a manažujú dáta o zdraví a fitness, aby jednotlivcov motivovali k zdravému životnému štýlu.

Viac zaujímavých článkov nájdete na ich blogu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac