Spolu s environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou zo slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme pripravili tipy, kde začať, ak chcete niečo urobiť pre životné prostredie.
Myslíte si, že žiť ekologickejšie je náročné? Na začiatku stačí, ak na seba nebudeme príliš nároční. Začnime drobnými zmenami, ktoré sú pre nás jednoduché.
Ak urobí drobnú zmenu milión ľudí, bude to mať pre našu krajinu väčší efekt, ako keď sa tisícka ľudí vyberie cestou radikálneho odriekania. Ak sa nás zapojí dosť veľa, postupne zmeníme postoj celej spoločnosti k našej prírode.
Dôležitým heslom v prípade recyklovania a ekologickejšieho spôsobu života je tzv. dobrovoľná skromnosť. Uvedomiť si, čo potrebujeme a čo nie, je prvým krokom k predchádzaniu vzniku odpadov. Na to, aby sme mali lepší život, nepotrebujeme mať viac.
Nakupujme s rozumom
Správať sa zodpovedne k prírode neznamená, že si nemôžeme nič kúpiť. Pri nakupovaní však nebuďme slepí k životnému prostrediu a vyberajme lokálne, udržateľne vyrobené veci. Doprajme si hodnotu, aj keď je drahšia.
Preberme zodpovednosť
My sami sme zodpovední za našu krajinu. Na skládkach je náš odpad. Kroky každého z nás sa sčítavajú a spolu tvoria dnešný stav. Platí to pre veľké spoločnosti rovnako ako pre jednotlivcov.
Rozmýšľajme v súvislostiach
Na Slovensku stále máme mnoho záujmových skupín, ktoré hľadia viac na svoj zisk ako na prínos pre životné prostredie. Preto si pozorne vyberajme zdroje informácií. Odmietajme neoverené informácie, myslime kriticky a v súvislostiach.
Buďme aktívni
Ak sme sa už dokázali posunúť v osobnom živote, skúsme začať robiť drobné zmeny v našich komunitách. Dajme podporu organizáciám, ktoré robia dobrú prácu a majú celospoločenský dopad.
Spravme z nášho prístupu marketingovú výhodu
Naši blízki aj klienti ocenia snahu urobiť niečo pre našu prírodu. Urobme v našich firmách z prístupu k životnému prostrediu marketingovú výhodu. Stačí začať jednoducho, napríklad obmedziť balenú vodu, ak máme prístup ku kvalitnej vode z kohútika.
V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.
Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
V recyklovaní sme na tom horšie ako všetci naši susedia, hovorí odborníčka
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky hovorí o tom, ako tento stav zvrátiť.
S environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme sa stretli v Búdke 22, modelovom dome, ktorý je zrekonštruovaný v duchu ekologickej udržateľnosti. Počas rozhovoru spala za Petriným chrbtom jej fenka Tofu a napriek zložitej téme vládla príjemná atmosféra.
Rozprávali sme sa o tom, kam putuje náš odpad, a o malých krokoch, ktoré môže urobiť každý z nás, aby pomohol našej krajine.
Ako sme na tom na Slovensku s postojom k ekológii? Aj v porovnaní s inými krajinami?
Je dobré vedieť, kde je naša štartovacia čiara. Najbežnejším metrom, ktorým meriame našu úspešnosť, je miera triedenia a recyklácie odpadu. Odpad sa týka každého z nás a veľa napovie o našom prístupe k ekológii.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde. Musíme ísť vpred, máme pred sebou veľmi dlhú cestu.
Z našich analýz odpadu, ktoré robíme po celom Slovensku, vyplynulo, že 90 % odpadu je vhodných na vytriedenie. My však posielame až tri štvrtiny nášho odpadu na skládky a do spaľovní. Všetky susedné krajiny recyklujú viac ako my. Z recyklovaného odpadu pritom dokážeme získať náhradu primárnych surovín. Primárny kov musíme vyťažiť z rudy a na jeho získanie potrebujeme silné kyseliny alebo rozpúšťadlá.
To má veľký vplyv na životné prostredie. No ak už raz kov máme, dokážeme ho recyklovať donekonečna. Papier dokážeme zrecyklovať až sedemkrát a nemusíme rúbať stromy, bežné plasty zrecyklujeme dva až tri razy a nahradíme tak ropu.
Čo môžeme ako jednotlivci urobiť pre to, aby sme v tomto smere pomohli našej krajine?
Mali by sme začať v bode, keď si vyberáme v obchode výrobok alebo objednávame službu. Vyberme si materiály, ktoré sú ekologické a dajú sa recyklovať v našej blízkosti. Odmietnime všetko, čo nie je pre nás nutné, a obmedzme sa na to, čo skutočne potrebujeme. Sami sme súčasťou ponuky a dopytu a túto našu zodpovednosť by sme mali prijať.
Stačí začať malými krokmi. Nemusíme sa premáhať a stanoviť si extrémne ciele. Nemôžeme očakávať, že sa z nás hneď stanú majstri. Bude skvelé, keď bude na Slovensku tisíc ľudí, ktorí nevyprodukujú žiaden odpad, ale ešte lepšie bude, keď budeme mať milióny ľudí, ktorí spravia aspoň malý krôčik.
Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v časoch, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť. Naše životné prostredie už volá o pomoc a každá vec v globálnom pohľade zaváži.
Veľkým problémom sú najmä plasty. Ak už potrebujeme kúpiť veci v plastových obaloch, ako ich vyberať a následne triediť?
V jednoduchosti je krása a platí to aj o plastoch. Zvoľme si obaly, ktoré majú čo najmenší objem. Ideálne je, ak sú iba z jedného druhu plastu. Najlepšie sa dajú recyklovať polyetylén (značka PET) a polypropylén (PP). S ostatnými plastami je to zložitejšie a záleží na tom, aký je po nich práve dopyt.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde.
Vyhýbajme sa obalom z kompozitov, ktoré sú zložené z viacerých materiálov, a teda nevhodné na recykláciu. Je náročné oddeliť ich, a tak sú pre spracovateľov menej zaujímavé. Napríklad obaly od zemiakových lupienkov sú zložené z plastovej fólie potiahnutej hliníkovou fóliou. Tieto dva materiály sa od seba nedajú oddeliť, a preto sú nerecyklovateľné.
Ak čokoľvek vyhadzujeme do triedeného zberu, snažme sa to stlačiť a zmenšiť objem. Inak vyhadzujeme vzduch. Keby to robili všetci, mali by sme v kontajneroch o polovicu viac miesta, smetiarske auto by nemuselo spáliť toľko benzínu a nemuseli by sme toľko platiť za odvoz.
V každej obci sú pravidlá triedenia odpadu trochu iné a je dobré naštudovať si ich. Všade však platí, že nemáme vyhadzovať nádoby s nespotrebovaným obsahom napríklad farieb a tekutých potravín, čo robíme veľmi často. Ak sa obsah vyleje do zbernej nádoby, znečistí jej celý obsah, resp. ak obsah začne plesnivieť, rovnako môže znehodnotiť celý obsah.
Kontajner so spórami plesní sa nedá vytriediť. Takýto obsah potom musia smetiari naložiť do auta so zmesovým odpadom a putuje na skládku. Plastové nádobky stačí vyprázdniť. Nemusíme ich vymývať, pretože recyklačné linky majú v sebe práčku.
V našich smetných košoch končí veľa odpadu, ktorý sa dá kompostovať. Ako na to, ak žijeme v paneláku?
V smetných košoch končí takmer 50 % odpadu, ktorý môžeme kompostovať. Obyvatelia bytových domov napríklad v Bratislave môžu požiadať o zriadenie komunitného kompostoviska. Hlavné mesto ich má v súčasnosti vybudovaných viac ako dvadsať. Kompostovanie je najekologickejší spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Na sídliskách v Bratislave časť bioodpadu končí ako palivo v spaľovni.
Najhoršie pre prírodu je, ak bioodpad skončí na skládke. Je tam stlačený bez prístupu vzduchu. V takýchto podmienkach z neho pri rozklade uniká metán, ktorý prispieva ku klimatickým zmenám.
Približne 70 % komunálneho odpadu u nás končí práve na skládkach. Táto téma sa v súčasnosti rozoberá z rôznych strán. Čo môžeme robiť pre to, aby sa táto situácia zlepšila?
Na Slovensku sme na tom v tomto smere biedne. Máme okolo 120 skládok na komunálny odpad, no len dve spaľovne v Bratislave a v Košiciach. Všade inde putuje zmesový komunálny odpad, teda odpad, ktorý nevytriedime alebo obsahuje aj zložku, ktorá sa vytriediť nedá, priamo na skládku.
Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že po 25 rokoch navážania odpadu sa na skládku navezie ornica a nechá sa zazelenať. Pod zeleným kopcom však materiál stále pracuje.
Vyrábame trvácne materiály, ktoré sa nerozložia počas niekoľkých generácií. Na Slovensku je poplatok za skládkovanie odpadu veľmi nízky. Ide o lacnejšie riešenie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie. Preto by bola namieste aj zmena v systéme. Najlepšou cestou však je produkovať menej odpadu, viac ho spracúvať.
Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v dobe, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť.
Ak budeme naďalej tvoriť odpad v rovnakých množstvách, niekam ho musíme dať. Na skládkach sa ukladá to, čo tvoríme my sami.
S obmedzovaním množstva odpadu súvisí aj hnutie zero waste, ktoré na Slovensku veľmi rezonuje. Ako ho vnímate?
Musím povedať, že keď ten ošiaľ prepukol, ako inžinierka a technologička som bola veľmi skeptická. Dúfala som, že budeme môcť riešiť systémové zmeny a nastavovanie procesov a nie iba koncovku v podobe odpadu.
Časom som však pochopila, že pre Slovákov to bola veľmi dobrá cesta, aby pochopili ekologické súvislosti a začali si spájať súvislosti. Táto téma u nás priťahuje pozornosť ľudí. A keď ju máme, dokážeme na to nadviazať a vzdelávať ich.
Téma zero waste sa pre mnohých stala koníčkom. Tak ako sa niekto venuje atletike, iný žije týmto hnutím. Mnohí ľudia z komunity zero waste nechcú zostať len pri zmenách v osobnom živote, ale pretavujú svoje nadšenie aj do pracovného života, napríklad nastavujú výrobné procesy vo firmách k lepšiemu. Toto vnímam veľmi pozitívne.
Ak mám firmu a chcela by som byť zodpovednejšia voči životnému prostrediu, ako začať?
Neexistuje jednotný manuál, pretože každý systém je iný. Takisto neexistuje jeden človek, ktorý by nám to urobil na kľúč. Dôležitá je spolupráca interných ľudí s odborníkmi, ktorí vstupujú do firemných procesov, a s environmentálnymi konzultantmi.
Na Slovensku je v prvom rade podstatné budovať dôveru medzi štátnymi inštitúciami, neziskovou sférou a podnikateľským sektorom. Postupne sa tak dostaneme k tomu, aby sme odkryli dáta. Na tomto základe potom môžeme spolupracovať na efektívnom nastavení procesov. Dôležité je aj neustále vzdelávanie.
Skládkovanie odpadu je lacnejšie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie.
Rozprávali sme sa o minimalizovaní a zhodnotení odpadu. Ako do toho všetkého zapadá cirkulárna ekonomika?
Súčasný ekonomický systém funguje na princípe vyrobím – vyhodím. Vyrábame množstvo odpadu, s ktorým si nevieme rady. Tento systém je neudržateľný. Ak chceme prežiť, musíme ho zmeniť.
V ideálnom prípade nevznikne odpad, ale surovina, resp. materiál, ktorý využije niekto iný. Odpad je niečo, čoho sa zbavujem, čo nepotrebujem. V prírode slovo nepotrebné nemá miesto. Odpad vznikol až s príchodom civilizácie. Preto je dôležité produkovať kvalitné výrobky, ktoré sú dlhoveké, recyklovateľné a dajú sa opraviť.
Jednorazové výrobky tvoria rýchly odpad, ktorý vznikne po použití produktu aj za pár sekúnd, resp. minút, pričom v mnohých prípadoch nie sú recyklovateľné. V cirkulárnej ekonomike takéto produkty nemajú miesto.
Vo svete aj na Slovensku sú už príklady veľkých spoločností, ktoré vytvárajú zisk, sú ekonomicky sebestačné a zároveň sú ich produkty a služby sú šetrnejšie k životnému prostrediu. My ako spotrebitelia môžeme podporiť cirkulárnu ekonomiku, ak budeme kupovať trvácne, kvalitné, recyklovateľné, lokálne materiály.
Aj O2 myslí ekologicky
V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.
Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.
Petra Csefalvayová
Spoluzakladateľka slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pomáha súkromným spoločnostiam efektívne využívať prírodné zdroje a znižovať množstvo odpadu. Špecializuje sa na ekodizajn, materiály a na technológie. Často na ňu môžete naraziť na dlhých prechádzkach v bratislavskom Horskom parku.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
