Na to, kam bude smerovať žurnalistika v nasledujúcich rokoch, sme sa spýtali ľudí, ktorí sa jej profesionálne venujú. Zaujímalo nás, ako sa zmení úloha žurnalistiky a čo bude formovať jej obsahovú či technologickú stránku.

Zároveň sa opýtaní zamýšľali nad odkazom, ktorý pre slovenskú žurnalistiku do budúcnosti predstavuje vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka.

Zuzana Wienk, bývalá novinárka a riaditeľka Aliancie Fair-play

Mám pocit, že napriek technologickému pokroku a rýchlym zmenám ostáva podstata mnohých ľudských aspektov stále tá istá. To platí aj na žurnalistiku. Jej rolou je informovať ľudí o aktuálnom dianí a pomôcť im vyznať sa v relevancii informácií, ktorými sú zaplavovaní, overovať ich či odkrývať pravdu. Z médií sa stáva predmet zábavného priemyslu a to často deformuje samotnú profesiu, ktorej úspech sa meria klikmi prinášajúcimi zisk. Profesie sa vďaka technológiám zmocnilo aj veľké množstvo amatérov, ktorí nedodržiavajú desaťročia formované etické a profesijné štandardy.

V čoraz väčšej záplave informácií bude rola kvalitnej žurnalistiky stále kľúčovejšia, ale bude aj náročnejšie udržať jej čistotu a štandardy. Rovnako tlak na okamžité informovanie sťažuje prácu novinárov a ľudstvu vôbec nepomáha. Kým sa udalosť utrasie, verejná mienka je veľakrát ovplyvnená protichodnými verziami „pravdy“ a ľudia strácajú istotu. Tak ako vynález kníhtlače zamával s ľudstvom a spôsobil vojnové konflikty, kým sa ľudia naučili znášať nevídaný prístup k informáciám a zodpovednosť za publikovanie, tak aj teraz zažívame šok z toho, že sa informácie šíria obrovskou rýchlosťou, okamžite a každý sa stáva de facto vysielateľom ovplyvňujúcim verejnú mienku cez sociálne siete. V budúcnosti nás čaká úloha zvládnuť tento nával a naučiť sa narábať so svojou mocou zodpovedne.

Vražda Jána Kuciaka predstavuje obrovskú traumu a zneistenie pre spoločnosť, ale aj novinárov. Už nežijeme v krajine, kde novinárom pre ich prácu nehrozí smrť. Na jednej strane vidno neuveriteľnú solidaritu medzi redakciami a pomoc, na druhej strane nemôžeme dopustiť, aby sa taká udalosť zopakovala či vražda nevyšetrila. Obdivujem slovenských novinárov a ich úžasné odhodlanie nedať sa zlomiť strachom. Táto udalosť by nám mala pripomenúť hodnotu, ktorú nezávislé médiá Slovensku prinášajú, a vybudiť nás k tomu, aby sme si kvalitných novinárov viac cenili.

Ľubica Stanek, spoluzakladateľka súťaže Novinárska cena a dramaturgička relácie Silná zostava

Nepredpokladám, že by sa úloha žurnalistiky mala zásadne zmeniť. Je daná a preverená rokmi. Čo by sa však mohlo zmeniť, je postoj nás – konzumentov médií k žurnalistike. Priala by som si, aby sme jasne videli rozdiel medzi „newstainmentom“ – povrchnými, aj keď možno zábavnými správami a serióznou novinárskou robotou. Keby sme svoju pozornosť, a teda aj zdroje, napríklad vo forme predplatného, venovali kvalitnej novinárskej práci, znamenalo by to lepšie zabezpečenie novinárov a novinárok – viac času na ich prácu, primeranú odmenu a možno aj lepšiu bezpečnosť. Pre nás, konzumentov médií, na oplátku viac kvalitných informácií.

Myslím si, že kľúčom k dobrému žurnalistickému obsahu zostáva dobre vyrozprávaný príbeh, ktorý nás dokáže osloviť na ľudskej úrovni. Za takýmto príbehom, ktorý sa dobre číta, však môže byť dlhé skúmanie daňových priznaní, obchodného registra, náročné overovanie informácií a podobne. Je to však príbeh so silou zaujať našu myseľ a zanechať silný odkaz.

Hovorme verejne, nahlas a slobodne o neprávosti a problémoch našej spoločnosti. Tento odkaz vraždy novinára, myslím, smeruje k nám všetkým, bez ohľadu na profesiu. Z pohľadu žurnalistiky nie je ľahké zachovať jeho odkaz. Ján Kuciak bol talentovaný a odhodlaný mladý novinár, ktorý bol zároveň skromným človekom. Práca investigatívneho novinára je náročná, nie každý má to nadanie a osobnú výbavu sa jej v takejto miere venovať. Jeho strata má, žiaľ, aj omnoho hlbší a bolestnejší odkaz. Je na nás, ako ďaleko a ako dlho ho budeme vládať niesť v našom živote.

Miroslava Kernová, novinárka a autorka media watch blogu O médiách

Žurnalistika sa mení s dobou. Doba je iná, ako bola pred 10 rokmi. Aj žurnalistika. Pribudli smartfóny, ľudia sú nepretržite online. To, čo sa udialo pred hodinou, je už stará informácia. Aj preto už na večerné správy Markízy nečaká takmer milión divákov, ale len zlomok toho. Novinári prinášajú online spravodajstvo z dôležitých politických rozhodnutí, výstupov do vesmíru, ale aj z vojnových zón. Do popredia prichádza rýchlosť, ktorá ide občas na úkor kvality. Spoločnosť je zaplavená informáciami rôzneho druhu aj kvality, a teda aj rôznymi dezinformáciami. Úloha kvalitnejžurnalistiky v tomto svete naberá nový význam – silné mienkotvorné médiá sú v mori rôznych dezinformácií a konšpirácií stabilným pilierom získavania informácií. Zároveň čitateľ už nie je len pasívnym prijímateľom informácií, ale aj ich tvorcom. Ľudia vďaka technológiám posielajú zábery a videá médiám a šíria ich aj sami.

Žurnalistika je jedno z odvetví, ktoré sa rozvíja a mení aj vďaka technologickým novinkám. Napríklad príchodom sociálnych sietí sa zvýšil význam online spravodajstva, čomu sa prispôsobil aj štýl písania – bežné spravodajstvo je stručnejšie, ale ak má čitateľ zároveň záujem o podrobnosti, vďaka linkovaniu, infografike, môže získať oveľa širší objem informácií. Súčasne sa zvýšil význam titulku, ale aj fotiek, ktoré rozhodujú o tom, či čitateľ v mori informácií na sociálnych sieťach zavadí o ich článok alebo nie.

Vražda Jána Kuciaka zásadne zmenila nielen žurnalistickú obec, ale aj celú spoločnosť na Slovensku. Najlepšie to pomenovala sestra Jána Kuciaka, keď povedala: „Guľku do srdca dostala celá rodina, všetci sme tak trošku zomreli.“ Myslím si, že guľka zasiahla nás všetkých. Ak sa ukáže, že motívom vraždy je skutočne investigatívna práca Jána Kuciaka, je to podkopanie našej demokracie. Vražda na jednej strane vyvolala v novinárskej obci pocit ohrozenia, na druhej strane, aj keď možno šlo zo strany vrahov o snahu zastrašiť ostatných novinárov, opak sa stal pravdou. Novinári aj z konkurenčných médií sa zomkli a spoločne upozorňujú na témy o podozreniach z korupcie, ktoré siahajú do najvyšších kruhov. Výsledkom je, že spolu s tlakom novinárov a s ich nasadením akoby sa prebudila celá spoločnosť, otvorili sa jej oči a hovorí: „Dosť korupcii.“

Filip Struhárik, editor a social media manažér Denníka N

Základná úloha žurnalistiky by sa v budúcnosti nemala meniť. Médiá by mali aj naďalej čo najlepšie spravovať informácie, aby sa ľudia mohli informovane rozhodovať. Zásadne sa však zmenilo prostredie médií, biznis modely, vzťahy medzi novinármi a ich publikom či nástroje, ktoré môžu žurnalisti využívať. Navyše ich úlohou už nie je len prinášať nové informácie, ale vo svete zaplavenom správami filtrovať tie naozaj dôležité.

Aktuálnym trendom je snaha lepšie reprezentovať spoločnosťa menej ju polarizovať. Počúvať ľudí, a to aj tých, ktorí nie sú čitateľmi či divákmi. Okrem popisovania problémov spoločnosti by mali novinári aj hľadať riešenia a tak tlmiť vlnu skepsy a frustrácie. Čo sa týka technologickej stránky, naďalej bude vážnou témou vplyv sociálnym médií a zaujímavé bude sledovať, či sa naplnia prognózy o čoraz populárnejšom videu a audiu v médiách.

Výsledky práce Jána Kuciaka jasne ukazujú rozdiel medzi naozajstným novinárom a mediálnym pracovníkom. Ján bol novinár. Azda bude vzorom aj pre iných.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania Sódy, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Veríme, že aj vďaka nemu budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.