Komunistický režim zručne využíval médiá na propagovanie svojich mocenských záujmov. Jedným z najsilnejších nástrojov totalitnej moci bola aj cenzúra, ktorou určoval a upravoval informácie dostupné verejnosti.

Prečítajte si niekoľko príkladov, ako sa cenzúra prejavovala v komunistickom Československu.

Vladimír Clementis

Retušovanie zďaleka nie je spojené len s Photoshopom, politicky nevhodní ľudia boli z fotografi í a z dokumentov odstraňovaní odnepamäti. V čase komunistického režimu navyše bolo bežné, že z kolegov a priateľov sa zo dňa na deň stali nežiaduce osoby. Jednou z nich bol aj právnik a diplomat Vladimír Clementis. Presvedčený komunista počas II. svetovej vojny pôsobil v Londýne, kde aj prostredníctvom rozhlasového vysielania podporoval SNP.

Po návrate do vlasti sa v roku 1948 stal ministrom zahraničných vecí, no už o dva roky neskôr bol vo vykonštruovanom procese zbavený funkcie a v roku 1952 popravený. Ako politicky nepohodlný bol zároveň odstránený aj z dobových fotografií zachytávajúcich okruh prezidenta Gottwalda. V roku 1963 bol Vladimír Clementis posmrtne rehabilitovaný.

Havária na Zlatých Pieskoch

Jedno z najväčších leteckých nešťastí na našom území sa komunistická vláda snažila ututlať. Lietadlo na ceste z Prahy do Bratislavy sa v stredu 28. júla 1976 zrútilo pri známom bratislavskom jazere. Tragédiu, pri ktorej z takmer 80 ľudí na palube prežili len traja, zapríčinila séria viacerých nedorozumení a chýb.

Podrobnosti o havárii však vtedajší režim tajil a zahmlieval, čo prispelo aj k šíreniu konšpiračných teórií. O údajnom zamietnutí núdzového pristátia lietadla na politicky nevhodnom letisku vo Viedni sa však dodnes nenašiel dostatok dôkazov.

Sviečková manifestácia

Zhromaždenie za náboženské slobody a za občianske práva sa konalo 25. marca 1988 ako prvá a najväčšia manifestácia proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Na Hviezdoslavovom námestí sa zhromaždilo asi 8- až 10-tisíc ľudí, boli však násilne rozohnaní.

Dobová tlač na udalosti reagovala v duchu propagandy – pokojný protest prezentovala ako protizákonný, neúspešný a zbytočný či ako zneužívanie viery na provokáciu.

Výbuch Černobyľu

Najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva priamo pri výbuchu 26. apríla 1986 zabila dvoch ľudí, na následky rádioaktívneho žiarenia zahynulo 300 ďalších. Škodlivé účinky žiarenia sa však prejavovali ešte niekoľko rokov – odhaduje sa, že spolu na dôsledky havárie zomrelo asi 4 000 ľudí.

Napriek tomu sa ZSSR snažilo celú udalosť utajiť – vysokú radiáciu však na území Ukrajiny namerali až vo švédskej jadrovej elektrárni a potvrdili ju špionážne družice. Oficiálne štátne médiá o udalosti mlčali a tragédia dokonca neovplyvnila ani povinné prvomájové sprievody.

Trezorové filmy

Hoci sovietska kinematografia sprvu pre vývoj filmu predstavovala obrovský posun, progresívne experimenty boli čoskoro nahradené socialistickým realizmom a ideológiou.

Nielen politická a spoločenská kritika, ale aj formálne experimenty, negatívne, depresívne či nekonvenčné námety mohli byť dôvodom zákazu premietania filmu. Aj na Slovensku vzniklo množstvo tzv. trezorových filmov, ktoré mohli byť verejnosti predstavené až po páde komunistického režimu, často mnoho rokov po nakrútení. K tvorcom, ktorých práca bola takto cenzurovaná, patria napríklad Dušan Hanák, Juraj Jakubisko či Elo Havetta.

Pozrite si filmy, ktoré mali v čase svojho vzniku len neoficiálnu premiéru alebo boli verejnosti predstavené až po páde režimu, majú čo povedať aj dnešnému divákovi.

Skřivánci na niti (1969)

Jiří Menzel nakrútil podľa predlohy Bohumila Hrabala kritický pohľad na nútené práce, ktoré sa netýkali len väzňov, ale aj politicky nepohodlných intelektuálov.

Spalovač mrtvol (1968)

Režisér Juraj Herz ukryl kritiku komunistického režimu v silnom príbehu kolaborantov s nacizmom. V úlohe titulného spaľovača exceluje Rudolf Hrušínský.

Sedmikrásky (1966)

Hrdinky filmu Věry Chytilovej sa rozhodnú reagovať na skazený svet rovnako skazeným správaním. Ich slobodomyseľnosť bola pre oficiálnu ideológiu ohrozením.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania Sódy, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Veríme, že aj vďaka nemu budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.