9 kníh, ktoré boli za totality zakázané, no majú čo povedať aj v súčasnosti

Tatarka, Mňačko, Havel či Orwell. V spolupráci s kníhkupectvom Martinus sme si pre vás pripravili výber diel, ktoré boli v čase totality zakázané.

Obdobie neslobody sa vždy začína cenzúrou – zákazom myšlienok tých, ktorí nesúhlasia s režimom. V socialistickom Československu, ale aj vo svete bolo odpoveďou vydávanie samizdatovej literatúry, ktorá si aj napriek nevôli režimu nakoniec našla cestu k svojim čitateľom.

Pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája, sme si pre vás spoločne s kníhkupectvom Martinus pripravili v ich predajniach na celom Slovensku špeciálny stolík s kedysi zakázanými a cenzurovanými knihami od našich aj zahraničných autorov, ktoré určite majú čo ponúknuť aj dnešnému čitateľovi a dokazujú, že sloboda nebola a ani v dnešnej dobe nie je samozrejmosť.

Okrem nich v predajniach nájdete aj špeciálne tlačené vydanie nášho magazínu, ktoré je bezplatne dostupné aj vo všetkých O2 Predajniach. Všetky knižky nájdete aj v špeciálnej kolekcii na webe kníhkupectva.

Na Sóde sme pre vás zhrnuli príbehy 9 spisovateľov a ich kníh, ktoré vtedajší režim nepovoľoval.

O knižky zo zoznamu zakázanej literatúry si môžete na Sóde aj zasúťažiť. Viac informácií aj súťažný formulár nájdete na tomto mieste.

Dominik Tatarka – Sám proti noci

Dominik Tatarka medzi inými spisovateľmi vyčnieva hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že bol koncom II. svetovej vojny aktívny v SNP, angažoval sa aj pri snahách o demokratizáciu režimu v roku 1968, a ako jeden z mála Slovákov sa podpísal aj pod Chartu 77. Za svoje aktivity bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov a tiež odstránený z učebníc.

Zaujímavý je aj osud jeho knihy Sám proti noci. Ide o autobiografické poznámky a texty autora z rokov 1972 až 1976, ktoré pôvodne vôbec nechcel vydať. Napriek jeho odmietaniu tak v roku 1984 urobil pedagóg Ján Mlynárik v Mníchove.

Tatarka v knihe popisuje, ako sa počas normalizácie cítil – opustený, v hmotnej núdzi, sledovaný tajnou políciou a bez možnosti verejne tvoriť. Hovorí o nenávisti voči režimu a jeho metódam, ale aj láske k matke či vlasti. V poslednej časti knihy vyjadril svoj odpor proti sovietskej okupácii veľmi expresívne, čo sa dovtedy v jeho tvorbe neobjavovalo. Kniha predstavuje pohľad človeka, ktorý pre svoje presvedčenie trpí, no odmieta sa podvoliť a dokazuje, že niektoré veci človeku nemožno vziať žiadnym nátlakom.

Ladislav Mňačko – Ako chutí moc

Mňačkov životný príbeh pripomína scenár akčného filmu. Počas vojny bol väznený v koncentračnom tábore, z ktorého utiekol a neskôr bojoval po boku partizánov. V 50. rokoch patril k presvedčeným komunistom a jedným z najuznávanejších novinárov s prezývkou „zúrivý reportér“. V tom čase si dokonca dovolil zmlátiť agenta ŠTB, ktorý ho sledoval. Časom sa však z neho stal zanietený odporca režimu. Dvakrát za sebou mu vzali československé občianstvo, vylúčili ho z učebníc a jeho knihy zakázali.

Počas svojho života napísal niekoľko výnimočných románov. Jedným z nich je aj Ako chutí moc. Prostredníctvom spomienok fotografa Franka v ňom rozpráva príbeh neukojiteľnej túžbe po moci, ktorá najlepšie chutí v totalitných režimoch. Mňačko tu popisuje premenu kamaráta z detstva na komunistického funkcionára a morálneho kripla zničeného mocou.

Ivan Kadlečík – Z rečí v nížinách – Tváre a oslovenia – Epištoly

Prvá časť súborného diela Ivana Kadlečíka pozostáva z troch častí Z rečí v nížinách – Tváre a oslovenia – Epištoly, ktoré mohli vyjsť iba v samizdatovej edícii Petlice. Oficiálne uzreli svetlo sveta až v 90. rokoch. Autor bol novinárom, literárnym kritikom a recenzentom až do začiatku normalizácie, keď sa stal nežiadúcou osobou.

Vo svojich publikáciách si dovolil vyjadriť politický postoj, za čo bol prepustený z práce, vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov, pričom nemohol oficiálne publikovať. Jeho diela nemali za cieľ šokovať alebo pobúriť. S komunistickým režimom a jeho obmedzeniami sa vyrovnával po svojom – vo forme denníkových záznamov, malých esejí, fejtónov, úvah a listov, v čom tkvie hĺbka jeho textov.

Václav Havel – Hry

Václav Havel bol dramatik, bohém, disident, vedúci predstaviteľ Nežnej revolúcie a napokon aj prvý nekomunistický československý prezident po 40. rokoch. Keďže tvrdo kritizoval režim, mal zakázanú činnosť a nesmel vykonávať svoje povolanie. Napriek tomu nepoľavil.

V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi a o dva roky neskôr publikoval Chartu 77. Niekoľkokrát bol za celoživotný postoj k ľudským právam a slobode nominovaný na Nobelovu cenu mieru.

Dielo Hry predstavujú súbor jeho dramatických hier, ktoré s nadhľadom popisovali rôzne formy nefunkčnej spoločnosti, ktoré sú dodnes aktuálne. Kritizuje v nich prebujnelú byrokraciu (Zahradní slavnost), ľudí bez vlastného názoru, čo sa nechávajú niesť prúdom (Vernisáž) alebo slabosti a význam demokracie (Spiklenci). V hre Motýl na anténě si zase brilantne podal intelektuálov.

Martin M. Šimečka – Džin

Martin M. Šimečka vyrastal v rodine významného disidenta, v dôsledku čoho nemohol študovať na vysokej škole a vychodil len učňovku. Živil sa ako plavčík, ošetrovateľ, predavač či kurič. Napriek tomu začal už začiatkom 80. rokov publikovať svoje práce v samizdatových časopisoch ako Kontakt alebo Fragment-K.

Džin je súbor troch noviel, ktoré oficiálne vyšli až v roku 1991, keďže Šimečka patril medzi zakázaných autorov. Všetky tri novely sú veľmi osobné autobiografické diela o jeho vlastnom dospievaní. Autor na jednej strane popisuje svoje vnútorné pocity z behu, prežívania prvej lásky či nutnosti pracovať namiesto vytúženého štúdia.

Okrem toho má však každá novela aj hlbší rozmer. Šimečka opisuje rezignovanú spoločnosť bez perspektívy, v ktorej prevláda strach a nuda. Kniha Džin je teda autentickým výkrikom bezmocného mladého človeka túžiaceho po zmene, ktorá nikdy nepríde. Viac pozornosti ako u nás získala v zahraničí. Bola preložená do niekoľkých jazykov a v roku 1994 získala literárnu cenu Los Angeles Times.

Milan Kundera – Žert

Milan Kundera je príkladom umelca, ktorý pôvodne myšlienkam komunizmu veril. Z KSČ ho však „pre protistranícku činnosť“ vylúčili hneď dvakrát. Kundera sa angažoval v reformnom hnutí a po vylúčení zo strany v disente. V roku 1975 emigroval do Francúzka, kde žije dodnes.

Jeho exilová tvorba bola, samozrejme, zakázaná, rovnako ako aj predchádzajúce diela kritizujúce komunistický režim. K tým patrí aj sfilmovaný román s názvom Žert. Ten je príbehom zapáleného študenta Ludvíka, ktorý sa snaží okúzliť spolužiačku Markétu. Zo žartu jej napíše, že „optimizmus je ópium ľudstva“, čo mu úplne zničí život.

Román veľmi dobre opisuje 50. roky minulého storočia, keď sa množstvo mladých ľudí predháňalo v snahe „budovať lepšie zajtrajšky“ a aj obyčajný žart mohol byť považovaný za urážku režimu.

Miloslav Švandrlík – Černí baroni

Miroslav Švandrlík sa stal spisovateľom náhodou. Najskôr v Prahe študoval herectvo, neskôr réžiu, no štúdium nedokončil. Písať začal po 26 mesiacoch strávených na vojne medzi vojenskými brancami tzv. „pétépákmi“. Na základe osobných skúseností a absurdných príhod z vojenského prostredia v roku 1969 vydal knižku Černí baroni aneb Válčili jsme za Čepičky. Odmenou mu bol na určitý čas zákaz publikovania. Jeho jediným živobytím sa tak počas celých 70. rokov stalo prispievanie do humoristického časopisu Dikobraz.

Doplnené vydanie jeho diela sa vďaka samizdatu a strojovým prepisom šírilo až do roku 1990, keď mohlo byť oficiálne vydané. Černí baroni dokážu aj dnes vyčarovať úsmev na tvári. Napriek tomu, že realita zďaleka nebola taká zábavná, ako ju popisuje Švandrlík, jeho humor a spôsob rozprávania dokázali z knihy urobiť obľúbenú klasiku.

Eva Kantůrková – Přítelkyně z domu smutku

Eva Kantůrková začala písať po skončení vysokej školy. Po tom, ako sa angažovala v období tzv. Pražskej jari, vystúpila z KSČ a ocitla sa na zozname zakázaných autorov. Publikovať teda mohla len v samizdate a exilových nakladateľstvách. Aktívna bola v disente a stala aj signatárkou Charty 77. Za svoje aktivity skončila na takmer rok vo väzení – za podvracanie republiky. Na základe tejto skúsenosti vznikol aj jej najznámejší román Přítelkyně z domu smutku.

Príbeh s autobiografickým podtónom hovorí o živote v prostredí väznice Ruzyně z pohľadu Evy, ktorá sa tam ocitla z politických dôvodov. Autorka výborne popisuje charaktery rôznych väzenkýň, s ktorými sa stretla. Kniha je osobne podaný pohľad na väzenské prostredie za totality.

Podstatou nie je trest samotný, ale medziľudské vzťahy v cele. Kantůrková hovorí o zdieľaní priestoru, času a pocitov s ľuďmi, ktorých si hlavná hrdinka nevybrala, no v záujme prežitia ich rešpektuje a naučí sa s nimi vychádzať.

George Orwell – Zvieracia farma

Medzi zakázané knihy patrili aj diela zahraničných autorov. Jedným z nich bol aj George Orwell, ktorý v knižke Zvieracia farma už v roku 1944 odhalil slabiny každého totalitného systému. Útla knižka hovoriaca o úspešnej vzbure zvierat proti majiteľovi farmy bola v Sovietskom zväze zakázaná, no problémy s jej publikovaním mal autor aj na západe. Vydavateľstvá ju nechceli vydať, keďže sa obávali reakcie ZSSR. Pôvodne teda vychádzala len v exilových nakladateľstvách.

Na príbehu zvierat dokázal Orwell dokonale opísať nezamýšľané dôsledky revolúcie, postupnú stratu ideálov a prechod k totalite. V jednotlivých zvieratách stvárnil ľudské povahové rysy a na 100 stranách sa mu podarilo jasne ukázať, čo sa stane, keď sa ku korytu dostanú svine.

Zvieracia farma je stále aktuálnou knihou, ktorá dokáže reflektovať aj súčasnosť. Pocit, že „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“ totiž dobre poznajú ľudia aj dnes.

Zaujala vás niektorá z vyššie uvedených kníh, ktoré dokazujú, že sloboda nie je samozrejmosť? V kníhkupectvách Martinus na celom Slovensku ich v týždni od 3. do 10. mája nájdete na špeciálnom stolíku spolu s množstvom ďalších silných kníh, ktoré režim v minulosti nepovoľoval. Všetky sú k dispozícii aj v špeciálnej kolekcii na webe kníhkupectva.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania Sódy, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Veríme, že aj vďaka nemu budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Špeciál o slobode tlače: Sloboda nie je samozrejmosť

Denne sme zaplavení množstvom informácií. Slobodný prístup k nim a kvalitnú žurnalistiku preto môžeme považovať za samozrejmú súčasť nášho života.

Skutočnosť, že to však úplne samozrejmé nie je, ukazuje nielen história, ale aj aktuálne domáce a zahraničné udalosti. Aj preto si 3. mája pripomíname Svetový deň slobody tlače a pri tejto príležitosti vám ponúkame špeciálne vydanie magazínu Sóda.

Nájdete v ňom nielen príbehy, ktoré opisujú slobodu médií v minulosti, ale aj tie, ktoré približujú jej súčasný stav aj budúcnosť. Veríme, že aj vďaka nim budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

Na tvorbe tohto vydania sme už nejaký čas pracovali, keď Slovensko zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. V momente, keď ho dokončujeme, je zatiaľ jasné len to, že tento zločin vyústil do masových protestov a do aktivizácie novinárov aj občianskej spoločnosti.

Túto iniciatívu vnímame ako znak, že sme sa poučili zo svojej minulosti. Vážime si dnešnú slobodu médií, transparentnosť a spravodlivosť. Veríme, že aj nasledujúcimi textami tieto postoje posilníme.

Ktoré udalosti formovali žurnalistiku v našej krajine? Pozrite si časovú os, ktorá zobrazuje tie najdôležitejšie momenty za posledných 70 rokov.  

S riaditeľom Slovenského národného múzea – Historického múzea Petrom Bartom sme sa porozprávali o cenzúre, jej príčinách a spôsoboch, akým sa šírili informácie, ktoré režim nepovoľoval. SNM sa stalo garantom celého tohto vydania

Výbuch Černobyľu, havária na Zlatých Pieskoch či filmy, ku ktorým ste sa za komunizmu jednoducho nedostali. Vybrali sme pre vás ukážky toho, ako vyzerala cenzúra v komunistickom Československu.

V socialistickom Československu bolo zakázaných nielen množstvo filmov, ale aj literatúry. Pripravili sme pre vás výber kníh, ktoré vtedajší režim nepovoľoval. Nájdete medzi nimi Tatarku, Mňačku či Orwella. Ak by ste chceli niektorou z týchto knižiek rozšíriť svoju domácu knižnicu, zapojte sa do našej súťaže.

V rozhovore s dcérou vydavateľa a spisovateľa Olega Pastiera, ktorý vydával aj samizdatovú literatúru, Luciou Pastierovou Čarnou sme sa spýtali nielen na to, ako otcove aktivity ovplyvnili jej život, ale aj akú váhu majú knihy v ľudskom živote.

Na obdobie samizdatov, ktorých šírenie podliehalo prísnym trestom, si pre Sódu zaspomínala aj jedna z osobností novembra ʼ89 František Mikloško.

Ako vyzerá sloboda tlače dnes a ako novinárčinu u nás menia udalosti posledných mesiacov? Svoj pohľad nám sprostredkoval novinár Adam Valček, ktorý v mienkotvornom denníku SME vedie investigatívne projekty.

Akým smerom sa bude uberať žurnalistika? Zmení sa jej podstata a ako na ňu vplýva technologický pokrok? Opýtali sme sa ľudí, ktorí sa novinárčine venujú profesionálne.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Garantom tohto vydania je Slovenské národné múzeum – Historické múzem, ktoré s českým Národním muzeom pripravilo veľkú spoločnú výstavu k storočnici od vzniku Československej republiky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac