Investigatívny novinár Adam Valček: Nechceme sa zmieriť s tým, ako to tu funguje

„Investigatíva je pre mňa synonymom pravého zmyslu novinárstva, čiže verejnej kontroly," hovorí Adam Valček.

Vedie investigatívne projekty denníka SME, kde s prestávkou pracuje od roku 2008, spolupracoval so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom na jeho nedokončenom článku. Reportér Adam Valček nám priblížil prácu investigatívneho novinára aj výzvy súčasnej žurnalistiky.

Prečítajte si náš rozhovor, ktorý hovorí o súčasnosti slovenských médií.

Špeciálne vydanie magazínu Sóda je venované slobode tlače najmä z pohľadu minulosti. Ako vyzerá sloboda tlače dnes?

Slovensko patrí k tým slobodnejším krajinám, ale zároveň aj k menšine krajín, kde existuje trestný čin ohovárania, ktorý sa veľmi často zneužíva na zastrašovanie novinárov. Dokonca tu absentuje stránka, že vám musia dokázať úmysel. Stačí, aby informácia bola nepravdivá a bola spôsobilá nejako poškodiť toho, o kom píšete. Zároveň máme tlačový zákon, ktorý v zásade bez obmedzení umožňuje komukoľvek, koho sa článok nejako dotýka, reagovať a vydavateľ musí reakciu uverejniť. Čiže sú tu regulačné opatrenia, ktoré znepríjemňujú slobodu slova a slobodu tlače.

Zároveň treba povedať, že sloboda tlače súvisí aj so slobodou šírenia a prijímania informácií a tá je na Slovensku vo veľmi dobrom štádiu. Máloktorá krajina má zmluvy a rozsudky na internete, policajné uznesenia sa dajú vypýtať podľa infozákona. Čiže Slovensko hodnotím pozitívne, ale má ešte čo meniť.

Je v slovenskej žurnalistike prítomný aj menej formálny nátlak ako spomínané zákony?

Existuje tu nátlak, najmä právny. Ja som sa, napríklad, nikdy nestretol s vyhrážkou násilím alebo smrťou, ale veľmi populárne je vyhrážať sa právnikmi a trestnými oznámeniami, tým, že vás niekto zničí na súdoch. To je na Slovensku veľmi obľúbené a príčinou je práve to, že legislatíva umožňuje ísť do takýchto variantov. Napríklad Spojené štáty majú takú širokú slobodu slova, že teoreticky tam môže dôjsť aj k zverejneniu nepravdivej informácie, ale pokiaľ novinári preukážu, že konali v dobrom úmysle a snažili sa overiť si tú informáciu, tak sú stále chránení pred akýmikoľvek postihmi, hoci sa ukáže, že je nepravdivá.

So slobodou médií súvisí aj širšia nezávislosť a sila vydavateľstiev, ako to vyzerá s nimi?

To je na Slovensku pomerne veľký problém. Sme vo vydavateľstve (Petit Press, pozn. red.), ktoré zo 40 % vlastní investičná skupina Penta, nemá tu však žiadne výkonné právomoci, iba kontrolné. Zároveň sme svedkami výraznej oligarchizácie médií. Z tých čítanejších už nie sú noviny, kde by vlastníkmi alebo aspoň spoluvlastníkmi neboli oligarchovia. Je to trend aj v iných európskych krajinách a asi sa to bude diať aj ďalej. Dôležité je, aby sa to robilo transparentne, čo sa na Slovensku nie vždy deje.

Novinárstvo nie je typický biznis. V máloktorom biznise sa vám stáva, že vaši zamestnanci poľujú na vašich klientov. V novinách bežne novinári píšu o najväčších firmách v krajine, ktoré sú zvyčajne aj najväčšími inzertnými klientmi vydavateľstva. Ľudia, ktorí sa pozerajú na médiá len z ekonomického hľadiska, si môžu povedať, prečo by novinár mal kritizovať toho klienta, veď ide hlavne o peniaze. Tradiční vydavatelia sa tak na to nepozerali, dnes sme však v situácii, keď sa dostávajú do médií investori, ktorým môžu byť inzerenti a obchodní partneri bližší než odhaľovanie pravdy.

Odhliadnuc od transparentného procesu, ako možno s trendom skupovania médií pracovať? Má pri tom významnú úlohu verejnosť?

Rozhodne áno, lebo práve čitatelia vedia byť taký lakmusový papierik. Vždy sa spolieham na to, že čitateľ jednoducho nie je hlúpy, a keby majiteľ média nevyberaným spôsobom zasahoval do jeho obsahu, boli by práve čitatelia, kto to odhalí. V to verím aj ja, že ak zlyhá redakčná kontrola, čitatelia sa ozvú. Čiže rozhodne majú veľký vplyv. Nakoniec, Denník N vznikol práve vďaka čitateľom, ktorí boli ochotní platiť.

V ostatnom čase viackrát zaznelo, že vražda Jána Kuciaka predstavuje zmenu pravidiel hry. Čo to znamená?

Nechcem hovoriť, že v minulosti boli novinári ľahkovážni, ale rozhodne sme žili v predstave, že sme členským štátom Európskej únie, že tu platia isté pravidlá slušného správania, a aj keď s vami respondenti nesúhlasia, rieši sa to maximálne právnymi cestami, argumentmi, debatou. Nerieši sa to tak, že vás niekto dá zabiť.

„Akoby si verejnosť povedala už dosť toto je niečo, čo už nehodláme akceptovať. Ľudia vychádzajú zo svojich komfortných zón.“

Veľakrát v minulosti boli témy senzitívne, kde si aj novinári uvedomovali isté zvýšené riziko, ale práve preto, lebo žijeme v únii a je to nejaká garancia minimálnych práv, mysleli sme si, že sa im nič nestane. Po tej vražde si myslím, že bude oveľa viac takých tém, kde budú novinári opatrnejší a kde môže dochádzať aj k tomu, že redakcia požiada o ich policajnú ochranu.

Domnievam sa, že aj polícia bude inak postupovať a vyhodnocovať informácie od novinárov. Nehovorím, že ich bude aj vyšetrovať, ale minimálne sa tak bude tváriť a pre zločincov bude nákladnejšie robiť biznis. Neprestanú s tým, ale budú sa musieť ešte viac schovávať a dávať si ešte väčší pozor na to, aby ich neodhalili  novinári.

Pre samotných novinárov je v smrti Jána Kuciaka nejaký odkaz do ďalšej práce?

Myslím si, že budeme oveľa viac spolupracovať a pomáhať si naprieč redakciami. Budeme oveľa ostražitejší, lepšie vyhodnocovať riziká a viac dbať na svoju kybernetickú bezpečnosť, čiže používať zabezpečené komunikačné kanály a podobne.

Práve tá solidarita novinárov je veľmi silným vplyvom. Vidíte to ako trend, ktorý bude pokračovať?

Myslím si, že áno, ba dokonca si myslím, že je to istým spôsobom nevyhnutnosť, pretože Slovensko je malá krajina a nie každý vydavateľ si môže dovoliť financovať veľké oddelenie investigatívnych novinárov. Preto sa logicky ponúka spolupráca medzi vydavateľmi a pokrývanie veľkých tém spoločne.

Čo znamená investigatívna žurnalistika pre spoločnosť, aký má prínos pre širokú verejnosť?

Pre mňa je investigatíva synonymom pravého zmyslu novinárstva, čiže verejnej kontroly. Myslím si, že účelom investigatívnej žurnalistiky je byť verejným watch dogom vlády, a teda ľudia prostredníctvom médií kontrolujú vládu. Výsledkom investigatívnej práce by malo byť, že sa verejní funkcionári budú správať slušnejšie a v súlade s pravidlami akéhosi fair play. Novinári vytvárajú tlak, aby sa verejní funkcionári nesprávali neslušne.

Často sa v diskusiách objavuje, že novinári suplujú úlohu polície, ale ja si nemyslím, že by novinári mali mať ambíciu byť policajnými vyšetrovateľmi. Naopak, novinári majú kontrolovať aj tých vyšetrovateľov. Navyše, novinári nemajú také možnosti a oprávnenia ako policajti, od odpočúvania cez sledovanie. Často zistia nejakú informáciu, ktorá niečo naznačuje, a je na polícii, aby to rozobrala ďalej. Práve novinári sú na to, aby sa policajtov pravidelne pýtali, ako postúpili, čo s tým robia.

Vnímam to tak, že takáto práca je spojená aj s nejakými vyššími ideálmi. Investigatíva je zamestnanie ako každé iné, ale zároveň má aj rozmery istého poslania.

Pre mňa je novinárstvo určite istým poslaním, baví ma boj za pravdu a za spravodlivosť, napĺňa ma to. Sú medzi novinármi aj takí ľudia, ktorí to berú len ako zamestnanie. Myslím si, že je na prospech investigatívnej žurnalistiky, keď ju robia ľudia, ktorých to zo srdca baví, na tej práci to vidieť.

Ak je motiváciou pravda a spravodlivosť, neprichádzate pri svojej práci o ilúzie?

Často áno, ale snažíme sa aj v rámci redakcie zachovávať si ideály a imperatívy ďalej budovať v spoločnosti. Nezmieriť sa s tým, že polícia nefunguje, ale aj keď píšete o 155. policajnej kauze, stále máte ambíciu nastavovať zrkadlo. Neznížiť sa na úroveň, že sa uspokojíte s takýmto výsledkom. Táto práca je aj o tom, že často čelíte otázkam, či by vám nebolo lepšie v inej robote, zmieriť sa s tým, ako to funguje. Aj teraz po vražde Jána Kuciaka sa vás rodina pýta, či vám za to stojí ďalej bojovať. Ja odpovedám, áno, stojí.

Investigatívna práca je v podstate neviditeľná, je to veľa času stráveného pri počítači a rešeršovaním, ale čo je podľa vás časťou, ktorú verejnosť nevidí alebo nepozná?

Ja si celkovo myslím, že ľudia majú skreslenú predstavu o fungovaní médií. Nezriedka s taxikármi vedieme také filozofické debaty, keď zistia, že sme novinári. Podľa nich to funguje tak, že mne ráno niekto niečo prikáže a ja to píšem. To sú holé nezmysly a často sme sa ešte pred vraždou rozprávali, že by sme aj my novinári mali naozaj oveľa intenzívnejšie vysvetľovať ľuďom, ako žurnalistika funguje. Aby to ľudia v čase nástupu fake news vedeli rozlíšiť. Aj my robíme chyby, ale rozdiel medzi nami a fake news webmi je, že my si chybu priznáme. Ak ju urobíme, zverejníme opravu, spresnenie, ospravedlnenie. Ukážte mi jediný prípad, keď sa nejaký fake news web ospravedlnil za bludy, ktoré zverejnia.

„Teraz po vražde Jána Kuciaka sa ma rodina pýta, či stojí za to ďalej bojovať. Ja odpovedám, áno, stojí.“

Je pravda, že gro investigatívnej práce tvoria rešerše, analýzy a chodenie po úradoch. Súčasťou sú však aj denno denné debaty a porady v redakciách, ako sa zachovať správne pri nejakej téme. To sú veci, ktoré čitatelia vôbec nevnímajú a ktoré zaberajú hodiny pracovného času. Už len po tej vražde, keď sme sa rozhodovali, čo a ako vydáme, hodiny sme sa o tom radili. Napísať ten text trvalo možno dve hodiny, ale rozmýšľanie, aké riziko podstupujeme, čo všetko dať von, zaberalo veľa času. A často sú tie hodinové debaty skôr hodnotové než technické.

Ako sa oblasť poctivej novinárskej práce vyrovnáva s konkurenciou konšpiračných webov?

Žiaľ, musím povedať, že sa vyrovnáva vyššou bulvarizáciou. Aj do tradičných médií vstupuje rozmer klikanosti. Nie je to ideálny spôsob, ale je to naozaj tak, treba si to priznať. Môj kolega použil metaforu, že titulok je už ako minisukňa. Mám pocit, že tá sukňa sa čoraz viac skracuje, a to nie je dobre. Občas mám pocit, že už ideme veľmi na hranu. Kľúčové pravidlo u nás je, že nesmieme titulkom zavádzať čitateľa ani mu dávať nádeje, ktoré článok nenaplní, teda namotať ho na niečo, čo v článku nie je.

Je to výzva súčasnej žurnalistiky. Ľudia chcú senzácie, a keď ich nemajú, tak mám občas pocit, že niektoré zistenia ich ani nebavia. Ono sa to ukazuje aj na Jánovej kauze. Keby tam nebola Mária Trošková, je to oveľa menej sexi prípad.

Keby sme si na mieste Márie Troškovej predstavili napríklad muža v strednom veku, tak si myslím, že by to ľudí zaujímalo o trošku menej. Ona tomu pridáva senzačnosť.

Čo potrebuje dobrý investigatívny novinár na svoju prácu?

Vytrvalosť, otvorenú myseľ a analytické myslenie. Otvorenou mysľou myslím to, že niekedy musíte zaprieť samých seba, aby ste niečo pochopili alebo odhalili. Človek často rozmýšľa skratkovito a jeho názor blokujú stereotypy, v ktorých žije. Keď pracujete na téme, je veľmi dobre zamyslieť sa a robiť diablovho advokáta, čo keď to ten gauner, o ktorom píšete, myslel v dobrom. Môže to mať aj racionálne vysvetlenie, ktoré nemá zločinný podtón?

Analytickým myslením myslím to, že si treba čítať veľa kníh a veľa zákonov, lebo na to, aby ste chápali súvislosti rôznych verejných databáz, vedeli používať infozákon a interpretovať odpovede, ktoré vám z tých úradov chodia, ich potrebujete naozaj poznať. Vytrvalosťou myslím nevzdať sa po niektorých neúspechoch, a keď robím tému a jedna cesta sa mi odreže, skúsiť sa pozrieť na tú tému inak.

Bavili sme sa o tom, čo si z týchto udalostí odnáša žurnalistická obec; je niečo také, čo by mohlo byť akýmsi vyústením vraždy novinára pre verejnosť?

Ono sa to vlastne už deje. V oveľa väčšej miere sa ozývajú informátori, whistlebloweri, od tej vraždy dostávame do redakcie desiatky tipov. Mám pocit, že ľudia sú oveľa odvážnejší v oznamovaní svinstiev a špinavostí na úradoch. Samozrejme, často to nerobia pod vlastným menom, ale deje sa to v oveľa masovejšej miere, ako sa to dialo dovtedy. Redakcie dostávajú bežne veľa tipov, ale to, čo sa deje po tej vražde, je naozaj brutálne.

Akoby si verejnosť povedala, že už dosť, toto je niečo, čo už nehodláme akceptovať. Ľudia vychádzajú zo svojich komfortných zón.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania Sódy, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače. Veríme, že aj vďaka nemu budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Adam Valček

V denníku SME, kde s prestávkou pracuje od roku 2008, vedie investigatívne projekty. So zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom spolupracoval na jeho nedokončenom článku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Špeciál o slobode tlače: Sloboda nie je samozrejmosť

Denne sme zaplavení množstvom informácií. Slobodný prístup k nim a kvalitnú žurnalistiku preto môžeme považovať za samozrejmú súčasť nášho života.

Skutočnosť, že to však úplne samozrejmé nie je, ukazuje nielen história, ale aj aktuálne domáce a zahraničné udalosti. Aj preto si 3. mája pripomíname Svetový deň slobody tlače a pri tejto príležitosti vám ponúkame špeciálne vydanie magazínu Sóda.

Nájdete v ňom nielen príbehy, ktoré opisujú slobodu médií v minulosti, ale aj tie, ktoré približujú jej súčasný stav aj budúcnosť. Veríme, že aj vďaka nim budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

Na tvorbe tohto vydania sme už nejaký čas pracovali, keď Slovensko zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. V momente, keď ho dokončujeme, je zatiaľ jasné len to, že tento zločin vyústil do masových protestov a do aktivizácie novinárov aj občianskej spoločnosti.

Túto iniciatívu vnímame ako znak, že sme sa poučili zo svojej minulosti. Vážime si dnešnú slobodu médií, transparentnosť a spravodlivosť. Veríme, že aj nasledujúcimi textami tieto postoje posilníme.

Ktoré udalosti formovali žurnalistiku v našej krajine? Pozrite si časovú os, ktorá zobrazuje tie najdôležitejšie momenty za posledných 70 rokov.  

S riaditeľom Slovenského národného múzea – Historického múzea Petrom Bartom sme sa porozprávali o cenzúre, jej príčinách a spôsoboch, akým sa šírili informácie, ktoré režim nepovoľoval. SNM sa stalo garantom celého tohto vydania

Výbuch Černobyľu, havária na Zlatých Pieskoch či filmy, ku ktorým ste sa za komunizmu jednoducho nedostali. Vybrali sme pre vás ukážky toho, ako vyzerala cenzúra v komunistickom Československu.

V socialistickom Československu bolo zakázaných nielen množstvo filmov, ale aj literatúry. Pripravili sme pre vás výber kníh, ktoré vtedajší režim nepovoľoval. Nájdete medzi nimi Tatarku, Mňačku či Orwella. Ak by ste chceli niektorou z týchto knižiek rozšíriť svoju domácu knižnicu, zapojte sa do našej súťaže.

V rozhovore s dcérou vydavateľa a spisovateľa Olega Pastiera, ktorý vydával aj samizdatovú literatúru, Luciou Pastierovou Čarnou sme sa spýtali nielen na to, ako otcove aktivity ovplyvnili jej život, ale aj akú váhu majú knihy v ľudskom živote.

Na obdobie samizdatov, ktorých šírenie podliehalo prísnym trestom, si pre Sódu zaspomínala aj jedna z osobností novembra ʼ89 František Mikloško.

Ako vyzerá sloboda tlače dnes a ako novinárčinu u nás menia udalosti posledných mesiacov? Svoj pohľad nám sprostredkoval novinár Adam Valček, ktorý v mienkotvornom denníku SME vedie investigatívne projekty.

Akým smerom sa bude uberať žurnalistika? Zmení sa jej podstata a ako na ňu vplýva technologický pokrok? Opýtali sme sa ľudí, ktorí sa novinárčine venujú profesionálne.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Garantom tohto vydania je Slovenské národné múzeum – Historické múzem, ktoré s českým Národním muzeom pripravilo veľkú spoločnú výstavu k storočnici od vzniku Československej republiky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac