Slovenské národné múzeum a Národní muzeum si storočnicu od vzniku Československej republiky pripomínajú veľkou spoločnou výstavou, ktorú môžete na Bratislavskom hrade vidieť od 27. apríla do 9. septembra. Výstava mapuje dejiny spoločného štátu a života jeho obyvateľov vrátane osudových okamihov spoločných dejín.

Jej súčasťou sú aj príbehy spojené s rôznymi dobovými predmetmi, ktoré múzeá zozbierali od ľudí prostredníctvom verejnej výzvy. Ako sa veľké dejiny odrážali v predmetoch každodenného života, ukazujú aj nasledujúce tri autentické príbehy ilustrujúce rôzne spôsoby komunikácie a šírenia informácií v minulosti.

Michaela Homolová: Okupácia na vlnách tranzistora

„Tranzistorové rádio som dostala v roku 1965 od rodičov za výborný prospech a viaže sa k nemu príbeh z čias okupácie našej krajiny. Dvadsiateho prvého augusta 1968 som s rodičmi cestovala do Bratislavy. Spoločníkom na ceste bolo aj moje – vtedy nové – tranzistorové rádio značky Doris. Urobili sme od domu len zopár krokov, keď sme z rádia započuli oznam, že našu krajinu okupujú vojská Varšavskej zmluvy, hlásateľ vyzýval ľudí zachovať pokoj, bolo odporúčané nevzďaľovať sa podľa možnosti z miesta pobytu.

Okrem množstva tankov a okupačných vojakov sa na námestí zišli obyvatelia mesta, aby protestovali proti ich prítomnosti. Ľudia sa začali zásobovať potravinami, snažili sa cez médiá získať čo najviac informácií o tom, čo sa deje. Proti okupantom sa usilovali bojovať najrôznejšími spôsobmi – strhávaním názvov ulíc, smerovacích tabúľ, šírili sa rôzne letáky.“

Adriána Račková: Susedský telefón

„V 80. rokoch 20. storočia nemali všetci ľudia doma telefón. Ak chcel niekto niekomu zatelefonovať, použil telefón známych alebo išiel na poštu, kde spojovateľka prepojila hovor, ktorý bol spoplatnený. Veľmi často ľudia využívali telefóny v zamestnaní, ak k nim mali prístup. V našom paneláku sme dve rodiny mali telefón a zvyšných 14 rodín ho používalo. Niekedy do pokladničky dali 1 korunu alebo volali grátis. Čo neurobíte pre dobrého suseda?“

Juraj Zajonc: Malý zápisník veľkých dejín

„Po strýkovi môjho otca sa zachovali zápisník, fotografi e a pohľadnice z plavby z Vladivostoku, kam sa dostal ako legionár. Po prvej svetovej vojne, ale až v roku 1920, bol odtiaľ evakuovaný. Zápisky robil pri plavbe do Terstu od 23. 8. do 14. 10. 1920. Na fotkách sú asi momenty z jeho legionárskeho pobytu vo Vladivostoku. Pohľadnice sú z Hongkongu a z iných miest, kde loď počas plavby kotvila.

Zápisník som doma objavil ako žiak základnej školy, no nerozumel som, o čom hovorí. Iba od otca sme s bratom vedeli, že jeho strýko (nar. 1888) bol legionár. V škole nám ich význam v prvej svetovej vojne aj pri vzniku ČSR vysvetľovali negatívne. Zápisky sú síce krátke, no ide o konkrétne postrehy človeka z veľkých dejín týkajúcich sa aj Čechov a Slovákov. Ukázali mi, že veľké udalosti tvoria konkrétni ľudia, cez ktorých osudy možno najlepšie pochopiť dejiny vlastnej krajiny.“

Viac predmetov s príbehmi môžete spoznať na Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstave alebo na www.cesko–slovensko.eu.