Stĺpček psychologičky Barbory Kuchárovej: Radosť je infekčná

Keď jednoduché veci vyzerajú na prvý pohľad zložito, tak sa cítim, keď píšem tento stĺpček o radosti.

Radosť je taký prirodzený pocit, že keď ho cítime, nie je čo riešiť. Radosť je stav bytia, v ktorom sa nerozmýšľa, ale cíti. Radosť je prítomnosť, ktorá nemá včera a zajtra. Radosť je veľmi prirodzená a spontánna.

Radosť je naplnenie potrieb a keby som bola kazisvetom z Teórie veľkého tresku, tak sucho dodám, že sú to hormóny.

Sám veľký Sigmund Freud vravel, že je podstatou bytia, že nás to k nej prosto ženie. A ja dodávam, že je to i naša zodpovednosť a hlavná úloha v živote.

Máme na starosti sami seba a musíme nezatrpknúť voči ľuďom a svetu. Hlavnou príčinou je skutočnosť, že radosť je infekčná. Touto infekciou trpia najmä deti a domáce zvieratká.

Ja ako psychologička prestávam v čase radosti klientov a klientky stretať, pretože sa vrátia do svojich životov a psychologické sprevádzanie už nepotrebujú.

Ak mám byť úprimná, tak vlastne toto ma na mojej profesii najviac baví – sprevádzať klientov a klientky na ceste k radosti a to v skutočnosti znamená na ceste späť k samým sebe. Je to taká napínavá cesta cez celkom nebezpečný les plný vlastných strachov, pochybností, „haluzí“ a vlastných či cudzích pochybných konceptov.

Na tej ceste je aj veselo a v tom lese sú aj čistinky radosti, napríklad keď človek objaví právo byť sám sebou, keď si odpustí, keď pochopí, keď sa príjme, keď si dovolí byť šťastný a mať sa rád.

Poznám tú radosť, keď ľudia získajú nadhľad nad vlastnými strachmi, drakmi či démonmi a pochopia, že sú vlastne detsky smiešne a len sa nafukujú.

Poznám tú radosť, keď ľudia pochopia, že nemusia vyhovieť celému svetu a pustia prievan do svojich pandoriných skriniek a trinástich komnát, keď vyháňajú zo skríň svojich kostlivcov.

Poznám tú radosť, keď ľudia objavia a objímu svoje vnútorné dieťa a dovolia mu byť zase prítomným a tešiacim sa z každého dňa a z každého pekného človeka. Poznám tú radosť z návratu k sebe samotnému.

Myslím si, že mám radostnú profesiu a šťastnou a naplnenou ma robí radosť mojich uzdravujúcich sa klientov a klientok. Tak trocha sa na ich radosti priživujem a verte mi, je to skutočne mňam.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda a vznikol v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Nadácia práve spustila ďalší ročník svojho Grantového programu. Zapojiť sa môžete na tomto mieste

Barbora Kuchárová

Je klinická psychologička a výkonná riaditeľka občianskeho združenia Prima, ktoré sa zaoberá prácou s drogovo závislými ľuďmi v teréne. Vytvorila sériu videí, ktoré hovoria o rodovej nerovnosti, pracovnej morálke aj prokrastinácii.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Čo vám robí radosť?

Pociťuje ju každý z nás. Každý možno v trochu inej situácii či v trochu inej intenzite, no určite neobchádza ani jedného z nás.

V druhom víkendovom vydaní magazínu Sóda sme sa po východnom Slovensku rozhodli bližšie pozrieť na radosť, emóciu, ktorou reagujeme na príjemné udalosti v našom živote. Radosť patrí nielen k tým najpríjemnejším, ale súčasne aj najprirodzenejším emóciám, spája sa s pocitom šťastia a momentmi, pri ktorých sa človek cíti jednoducho dobre.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo znamená radosť pre vás a ktoré situácie ju vyvolávajú? Tieto dve otázky sa nesú celým naším víkendovým vydaním, ktoré vzniklo v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Začítajte sa do našich článkov a zistite, že zdroje radosti a od nej sa odvíjajúceho šťastia sú naozaj rôzne a veľmi subjektívne.

Psychologička Barbora Kuchárová sa v rámci našej víkendovej témy vo svojom stĺpčeku zamýšľa nad tým, čo je to radosť. „Radosť je prítomnosť, ktorá nemá včera a zajtra,“ hovorí.

Americký lingvista a spisovateľ Daniel Everett, ktorý dlhé roky žil po boku kmeňa Pirahov v amazonskom pralese, nám v rozhovore prezradil, prečo ich považuje za jedných z najšťastnejších ľudí na svete.

Daniel Everett sa od Pirahov mnohému naučil a svoje zistenia šíri ďalej. V ďalšom článku sme pre vás zhrnuli jeho poznatky o tom, čo všetko sa môžeme od tohto kmeňa naučiť, aby bol náš život vyrovnanejší a radostnejší.

Dobrú noc a pozor na hady. Tak znie názov Everettovej knihy, v ktorej opísal svoj život po boku amazonského kmeňa. Ak chcete o tomto kmeni a ich vnímaní sveta vedieť viac, zapojte sa do súťaže o 5 výtlačkov.

Aby sme dokázali, že pôvodcovia radosti, môžu byť rôzni, opýtali sme sa 8 známych tvárí a osobností verejného života, čo robí radosť v živote im a následne sme si rovnakú otázku položili aj my v rámci magazínu Sóda.

A čo naozaj robí radosť vám? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Zdrojom radosti môže byť aj práca či iná aktivita, ktorá prispieva k zlepšeniu podmienok na Slovensku. Máte nápad, ktorý môže pomôcť mladým ľuďom s rozbehnutím podnikania, venuje sa vzdelávaniu, boju s nezamestnanosťou alebo podporuje ľudské práva? Zapojte sa do nového Grantového programu, ktorý práve spustila Férová Nadácia O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac