Ak patríte medzi ľudí, ktorí rozmýšľajú nad pomocou iným, dobrovoľníctvo predstavuje ideálny spôsob. Možno ste si však doteraz neboli istí, či sa na tento druh aktivity hodíte, koľko vám zaberie času a čo od nej vôbec očakávať.
S Michaelou Bagalovou, PR manažérkou Bratislavského dobrovoľníckeho centra (ďalej BDC), ktorého činnosť podporila aj Férová Nadácia O2, sme sa stretli v budove Starej tržnice, kde centrum sídli. Porozprávali sme sa s ňou:
- o význame dobrovoľníctva,
- o tom, aký typ ľudí sa do týchto aktivít najčastejšie zapája,
- o projektoch, ktorým sa BDC venuje,
- o tom, koľko času dobrovoľníctvu venovať.
Aký je tvoj najsilnejší zážitok spojený s dobrovoľníctvom?
Moja prvá dobrovoľnícka zoznamka. To bola úžasná skúsenosť. Bola tam pani, ktorá mala pred štyridsiatkou a s dobrovoľníctvom začala už ako mladé dievča v rámci Bratislavskej arcidiecéznej charity. Má tri deti a dobrovoľníctvu sa venuje už 25 rokov.
Rozprávala som sa s ňou a ona mi jasne vysvetlila, prečo sa tejto aktivite stále venuje a prečo by ju odporučila každému. Dobrovoľníctvo je totiž podľa nej životný štýl, ktorý ju vedie.
Akú silu má z tvojho pohľadu nezištná aktivita?
Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.
Naopak, keď niekde len tak sedíte s ľuďmi, s ktorými vám je dobre, a začnete premýšľať nad tým, ako by sa dali veci zmeniť k lepšiemu, je to úplne iné.
„Myslím si, že všetky veci v živote, ktoré majú hodnotu a podarili sa, boli nezištné. Keď ide človek niečo robiť s tým, že to má zarobiť peniaze, zväčša to nevyjde tak, ako si predstavoval.“
Celý život sa riadim vnútorným mottom, že aj skutočné priateľstvá sú len nezištné. Podľa mňa to platí aj o dobrovoľníctve ako takom.
Čo je podľa teba podstatou dobrovoľníctva?
Podstatou dobrovoľníctva je pomáhať iným, buď jednotlivcom, alebo skupinám. V rámci BDC prepájame tých, ktorí chcú pomáhať, s tými, ktorí pomoc potrebujú.
Je dobrovoľníctvo pre každého?
Určite áno.
Prečo?
Dobrovoľníctvo je určené pre každého, kto má voľný čas. A voľný čas je taká zaujímavá veličina, ktorú meria každý inak.
Ak má človek voľný čas, prečo by ho mal investovať práve do dobrovoľníckych aktivít?
Podľa mňa životná rutina práca/škola – rodina – koníčky vedie k tomu, že sa človek zacyklí. Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí. A nikdy neviete, kam vás títo ľudia môžu v živote posunúť.
„Dobrovoľníctvo predstavuje veľmi príjemné oživenie už len tým, že dobrovoľník je nútený vyjsť zo svojej bubliny a stretnúť nových ľudí.“
Skúsenosti, ktoré človek ako dobrovoľník získa pri práci s ľuďmi, sú z môjho pohľadu na nezaplatenie.
Čo je na dobrovoľníctve najlepšie a čo, naopak, patrí k zložitejším veciam, o ktorých sa možno toľko nerozpráva?
Najlepší je, samozrejme, vnútorný pocit, že niekomu pomáham, získavam skúsenosti a kontakty. Lenže nie je to len o tom. Dnes sa už pomaly aj od stredoškolákov vyžaduje určitá prax. Dobrovoľníctvo je spôsob, ako ju získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti. Máme prípady ľudí, ktorí si vďaka dobrovoľníctvu našli novú prácu.
S negatívami som sa osobne nestretla. Napokon, keď niekto nebude spokojný alebo zistí, že to preňho nie je, už nepríde. Dôležité je aj to, že sa snažíme každého dobrovoľníka vopred pripraviť na to, čo ho čaká.
Keď majú podrobné informácie, nemá ich čo negatívne prekvapiť. Komunikujeme spolu počas aj po skončení projektu – je to spôsob, ako predchádzať prípadným nedorozumeniam.
Kto sú súčasní dobrovoľníci? Aký typ ľudí sa najčastejšie zapája?
Dobrovoľníci sú rôznorodí a povedať spoločné znaky týchto ľudí sa podľa mňa nedá. Chodia k nám stredoškoláci aj pracujúci ľudia do 30 rokov, ktorí sa zgrupujú v rámci pracovných alebo priateľských kolektívov.
„Dobrovoľníctvo je spôsob, ako prax získať zadarmo a to aj v určitej expertnej oblasti.“
Ľudia po štyridsiatke často chodia so svojimi deťmi. Mali sme tu prípad, keď prišla mama na popud 12-ročnej dcéry, ktorej sa nepáčilo, ako vyzerali lavičky v zoo a chcela ich natrieť.
Dobrovoľníkmi sú aj starší ľudia, ktorí majú vnúčatá, no tí majú zväčša menej času a môžu približne raz za dva týždne, čo býva zložitejšie na organizáciu.
Pekným príkladom je jedna dobrovoľníčka, ktorá sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine. Dobrovoľníci sú skutočne rôzni a z môjho pohľadu skvelí ľudia.
Máš pocit, že ľudia sa chcú do dobrovoľníckych aktivít zapájať viac ako v minulosti?
Záujem o dobrovoľníctvo je veľmi veľký. Máme za sebou najúspešnejší Týždeň dobrovoľníctva v histórii, ktorého organizátorom je Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. My ho zastrešujeme v Bratislavskom kraji. Týždeň dobrovoľníctva sa začína Trhom dobrovoľníctva v Starej tržnici.
„Jedna dobrovoľníčka sa namiesto narodeninovej oslavy rozhodla svojich gratulantov dobrovoľnícky aktivizovať a pred Vianocami boli upratovať v Lige proti rakovine.“
Do tržnice zvolávame spravila 30 organizácií, ktoré tu prezentujú svoju činnosť, a rok 2018 bol z hľadiska záujmu taký rekordný, že tento rok budeme mať skutočne čo robiť, aby sa nám to podarilo zopakovať.
Existujú znaky, podľa ktorých už od prvého stretnutia vieš, že daný človek nie je vhodný na dobrovoľnícku prácu?
Ešte sa mi nestalo, že by som niekomu povedala, že nemôže byť dobrovoľník. Sama si veľmi vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.
Sú to zväčša ponuky dobrovoľníckej skupiny Vŕba a Ligy proti rakovine. Obe organizácie majú pomerne striktné podmienky a nároky na človeka, ktorý v nich môže robiť dobrovoľníka. Napríklad nemôže mať vo svojom okolí onkologicky chorého človeka ani nikoho, kto v posledných štyroch rokoch na takéto ochorenie zomrel. To je pomerne tvrdá selekcia.
Aj projekt Čítankovo, určený pre seniorov, má svoje nároky – nie každý dokáže čítať rozprávky pútavo, zaujať dieťa a pracovať s ním. Títo dobrovoľníci majú v škôlkach pomôcť a nebyť, povedzme, pre tamojšie učiteľky príťažou, všetko je to o prvotnej komunikácii a správnom výbere dobrovoľníckeho projektu.
„Veľmi si vážim každého, kto príde a má záujem venovať svoj čas pomoci druhým. Stáva sa však, že ľuďom jasne poviem, že napríklad na nimi vybranú dobrovoľnícku aktivitu nie sú vhodní.“
Nemáme však problém nájsť každému správnu aktivitu a projekt. Môže sa to len líšiť od toho, s čím k nám začínajúci dobrovoľník príde.
Aké sú zväčša očakávania nováčikov?
Začínajúci dobrovoľníci sú plní elánu, chcú robiť dobrovoľníctvo a najlepšie hneď. Typickým znakom nováčikov je, že sú väčšinou netrpezliví. Musíme im vysvetľovať, že ich záujem neznamená okamžitú prácu v teréne. Pár dní trvá, kým prebehne komunikácia s vybranou organizáciou, prvé stretnutie s nimi, detailnejšie zoznámenie sa s projektom a celá administratíva okolo.
Úplne bežná otázka, s ktorou sa v takýchto prípadoch stretávame, je, prečo nemôže človek začať niečo robiť hneď. Samozrejme, snažíme sa všetkým vyjsť v ústrety a pozitívnu energiu každého záujemcu naplno využiť už v priebehu niekoľkých dní. Okamžite to však naozaj nejde.
Stáva sa, že ľudia postupne stratia motiváciu a realita ich odradí? Ako dlho bývajú ľudia dobrovoľníkmi?
Takúto štatistiku o dobrovoľníkoch nevedieme. V databáze máme tisíce ľudí, ktorí sa zapojili do obrovského množstva projektov. Niektoré z nich sú dlhodobé, iné krátkodobé.
Preto je ťažké presne vyjadriť, kto sa venuje dobrovoľníctvu dlhšie. Dobrovoľník, ktorý sa tri mesiace pravidelne a často zapájal do konkrétneho projektu, mohol „odpracovať“ viac hodín ako človek, ktorý sa do jednorazových aktivít zapája už niekoľko rokov.
To platí aj o motivácii. Dobrovoľníkov sa nepýtame, prečo sa rozhodli skončiť. Z mojej skúsenosti však vyplýva, že ľuďom sa skrátka zmení životná situácia. Niektorí sa odsťahujú, ďalší zmenia prácu na takú, ktorá im už neumožňuje natoľko sa zapájať alebo sa im narodí bábätko. Zväčša ide o osobné dôvody.
Existuje optimálny čas, ktorý by mal človek venovať dobrovoľníctvu?
Optimálne dve až štyri hodiny týždenne. Každý z nás má totiž nejaké povinnosti: zodpovednosť voči rodine, školu, zamestnanie a koníčky.
Pod BDC spadá množstvo projektov. Čo všetko nájdu záujemcovia v ponuke?
Záujemcovia pri hľadanú ponúk prioritne využívajú náš portál www.dobrovolnictvoba.sk. Jednotlivé organizácie tu uverejňujú všetky aktuálne dobrovoľnícke ponuky. Máme však aj štyri vlastné dobrovoľnícke programy.
Prvým zo štvorice projektov je veľmi populárne Čítankovo. Program je zameraný na seniorov, ktorí chodia čítať deťom do materských škôl pred obedným spánkom. Ďalej je to program Som tu pre teba, v rámci ktorého ľudia nad 18 rokov doučujú deti v krízových a nízkoprahových centrách. Potom máme program Rýchla rota, ktorý je určený ľuďom, ktorým viac sedia sezónne aktivity, najmä vonku.
Program Som tu pre teba si vyžaduje pravidelnosť, program Rýchla rota tvoria často jednorazové aktivity s konkrétnym cieľom. V rámci tohto programu máme databázu ľudí, ktorých pravidelne oslovujeme s aktuálnymi ponukami niekoľko dní pred konaním aktivít.
Posledným projektom je Európsky zbor solidarity. Ide o program, v rámci ktorého môžu dobrovoľníci vycestovať do zahraničia a naopak. Vo februári tohto roka očakávame príchod dobrovoľníčky z Francúzska.
Program Som tu pre teba, ktorého partnerom je aj Férová Nadácia O2, spočíva v doučovaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako veľmi je špecifický z hľadiska nárokov na dobrovoľníka alebo času?
Tento program je výnimočný tým, že sa pracuje s deťmi, ktoré pochádzajú z neúplných rodín, takže je to neustále na tenkom ľade. Občas sa totiž stáva, že doučovanie sa zo strany dobrovoľníka neuberá smerom, ktorý sme chceli alebo očakávali. Práve preto sú súčasťou programu nevyhnutné supervízie.
„Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.“
Zároveň musí každý dobrovoľník po každom doučovaní písať správu, čo je pomerne náročné na administratívu. Robíme to však preto, aby program skutočne fungoval a prinášal výsledky a možno aj „odradil“ ľudí, ktorí by mohli byť sklamaní.
O tento program je obrovský záujem a z mojich skúseností zo zoznamky s dobrovoľníkmi môžem povedať, že často sa hlásia ľudia, ktorí majú vynikajúce predpoklady byť učiteľmi či mentormi, len sa nimi v živote nikdy nemali možnosť stať.
Aj to je dôvod, prečo má tento program veľmi dobrý ohlas. Snažíme sa staviť na kvalitu a nie kvantitu, lebo iba tak môže tento typ dobrovoľníckej aktivity prinášať ovocie.
Aké máte plány na tento rok? Čo by ste chceli posunúť, zlepšiť?
Ideme rozšíriť program Čítankovo aj do ďalších materských škôl v Bratislavskom kraji a začíname s organizáciou raňajkových supervízií. Sú totiž organizácie, ktoré s dobrovoľníkmi majú problém. Týmto krokom chceme vytvoriť priestor na komunikáciu medzi zástupcami organizácie a supervízormi, kde by mali možnosť spoločne riešiť agendu ad hoc.
Chceme inovovať zoznamky s dobrovoľníctvom, aby na nich vždy bol prítomný nejaký dobrovoľník, ktorý by bol príkladom z praxe. Doteraz sme totiž záujemcom rozprávali skôr o technickej stránke dobrovoľníctva – ich právach, povinnostiach, ponukách. Reálne skúsenosti a to, o čom dobrovoľníctvo skutočne je, sa však najlepšie počúva takpovediac z prvej ruky.
Pokračujeme aj s projektom Večerná škola, ktorý je určený pre organizácie. V rámci neho chceme poskytnúť rady ohľadom manažmentu dobrovoľníkov tak, aby bola spolupráca efektívna.
Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o dobrovoľníctve. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci aktuálneho grantu podporila 18 ambicióznych projektov, medzi nimi aj programy, ktoré sú založené práve na dobrovoľníctve. Viac informácií o činnosti nadácie aj o jednotlivých projektoch nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.
Michaela Bagalová
V Bratislavskom dobrovoľníckom centre, ktorého činnosť tento rok podporila aj Férová Nadácia O2, zodpovedá za PR a komunikáciu so záujemcami o dobrovoľníctvo. Stretnúť ju môžete aj na tzv. zoznamke s dobrovoľníctvom. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu v Trnave a popri škole pracovala v regionálnych médiách. Z verejnoprávneho rozhlasu sa neskôr rozhodla prejsť do neziskového sektora a sveta dobrovoľníkov.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Loading...
