Koučka Árvayová: Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe

„Pri všetkom, čo robíme, je dôležité vnímať, či nestrácame niečo dôležitejšie,” hovorí odborníčka, life koučka a konzultantka pre HR procesy.

Patríte k ľuďom, ktorí majú problém dotiahnuť veci, po ktorých v živote naozaj túžia, do konca alebo neviete, čo je vaším cieľom a čo by vás naozaj napĺňalo? V spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story sme sa porozprávali so Zuzanou Árvayovou, ktorá sa venuje koučingu, lektorovaniu sociálnych a manažérskych zručností aj konzultáciám v oblasti HR procesov a pomáha ľuďom na ceste za ich snami.

Ako postupovať pri ceste za svojimi cieľmi a ako sa vyrovnať s neprajníkmi? Začítajte sa do nášho rozhovoru.

Dnes už svoju prácu a život prepája s koučovaním. Vie, že vo vzdelávaní prezentácia lektora nestačí, s ľuďmi sa treba rozprávať a dialógy o zmene viesť tak v biznis prostredí, ako aj v „obyčajnom“ živote.

Existuje univerzálny návod na plnenie si svojho sna?

Ak by som to zovšeobecnila, tak v prvom rade by človek mal vedieť, o čom vlastne sníva, čo chce robiť a čo by ho robilo šťastným. Potom už len zostáva začať žiť ten svoj sen, rozhodnúť sa preň a dennodenne podnikať aspoň malé kroky na ceste za svojím snom. Sny nepracujú, ak nepracujem ja.

Čo robiť v situácii, keď cítim, že mi niečo v živote chýba, ale neviem, čo je mojím snom?

Práve myšlienky a emócie človeka upozorňujú na to, po čom v živote túži. Strach a nespokojnosť vždy z niečoho pramenia. Ak ich cítime, pravdepodobne nás informujú o tom, že chceme mať niečo inak. Vtedy je potrebné počúvať seba samého a svoje telo. To je cesta, prostredníctvom ktorej si začneme uvedomovať, po čom túžime a teraz to nemáme.

Keď si už zadefinujem, čo chcem dosiahnuť, je dobré dávať si náročné ciele? Alebo je vhodnejšie začať malými krokmi?

Použijem svoj vlastný príklad. Už ako dieťa som vedela, že chcem učiť, ale nemôžem povedať, že by som si stanovila cieľ. Vyštudovala som úplne inú školu, ale mala som pred očami tú svoju túžbu a podnikala som malé nenápadné kroky, ktoré som dokázala zvládnuť. Nie také, ktoré by ma mohli odradiť a naznačiť mi, že to je príliš veľké sústo.

Ak si už stanovíme cieľ, ten obyčajne pozostáva z niekoľkých menších cieľov, tie z úloh a je teda dobré rozbiť si cieľ na menšie kúsky. Začať malými krôčikmi, ktoré zvládneme a potom byť šťastný, ak sa na tie malé kroky odhodláme. Výsledok nikdy nie je istý, ale úsilie, ktoré vynaložíme na dosiahnutie výsledku, je dôležité.

Hovorí sa Nikdy sa nevzdávaj. Ako v sebe znovuobjaviť stratené sily a motiváciu v prípade, keď má človek pocit, že sa nedá ísť ďalej?

Je to normálne. Žijeme vo veľmi hektickej dobe, kladieme si toho na svoje ramená naozaj dosť a je prirodzené, že cítime únavu. Ak sa naučíme počúvať svoje telo a mať ho radi, tak si jednoducho oddýchneme, dáme prestávku a dobijeme baterky. A ak sa v dosiahnutí cieľa cítime sami, môžeme požiadať o pomoc.

Človek nie je bezmocný, môže sa rozhodovať, akú alternatívu zvolí. Je silný, ale ak cíti, že životná situácia je nad jeho možnosti a zdroje, vôbec nie je hanba vyhľadať pomoc. Ja rada hovorím, že ve dvou se to lépe táhne. Som naplnená zmyslom, ak ľudia prichádzajú s problémom a stretnú niekoho, kto hovorí o riešení. A oni zbadajú, že riešenie nosia v sebe.

„Nie je hanba padnúť, dôležité je znovu sa postaviť a ísť si za svojím snom.”

Ako možno cestu za svojím cieľom kontrolovať? Existuje nejaký univerzálny mechanizmus, ktorý človeku dokáže pomôcť?

Začať sa dá hneď – tu a teraz. Výsledok nikdy nie je istý, ale môžem sledovať, koľko úsilia vkladám do toho, po čom túžim. Priebežný výsledok a reakcia okolia môžu byť spätnou väzbou pri hodnotení toho, ako sa mi darí. Pomáha pravidelné ohliadnutie sa nad rozhodnutiami, ktoré som urobila. Nájsť si čas na konci dňa či týždňa a rekapitulovať, čo sa mi podarilo a koľko úsilia som do toho vložil.

Často sa stáva, že človek svoje vlastné záujmy, sny a ciele posúva do úzadia a takmer všetok svoj čas začne venovať práci. Ako si ustrážiť zdravý balans medzi prácou a osobným životom?

Pri všetkom, čo robíme, je dôležité vnímať, či nestrácame niečo dôležitejšie. Z biznis prostredia poznáme mítingy a porady, kde hľadáme riešenia. Ale neviem, či je človek pohltený prácou schopný spraviť si míting sám so sebou. Nájsť si chvíľku nie pre iných, ale pre seba a poradiť sa s niekým múdrym.

Ak mám prácu, ktorá ma baví, môže sa okolie čudovať, že sa viac nevenujem rodine, ako by sa podľa niekoho patrilo. Ak je pre mňa dôležitá aj rola mamy, manželky, starej mamy či šport, je len na mne, ako si vyhradím čas na všetko to, čo je pre mňa dôležité a chcem, aby to bolo prítomné v mojom živote. Ak sa podľa niekoho zahltíme len prácou, no my to tak chceme mať, je to v poriadku. Ak je to ale niečo, čo mi nedáva zmysel a nenapĺňa ma život, ktorý žijem, pomôže rozhovor so sebou samým, či s niekým, kto ma nasmeruje.

Dôležité je robiť veci z vlastného presvedčenia a do ničoho sa netlačiť. Nerobiť ich len preto, že sa to má alebo je to práve trendy. Napríklad cvičím preto, lebo chcem byť zdravý, varím, lebo chcem spraviť radosť vnúčatám. Nie preto, že aj iní cvičia, iné staré mamy vyvárajú a starajú sa o svoje vnúčatá. Dôležité je vytvárať si okolnosti tak, že robíme radosť iným a zároveň sebe.

Akým spôsobom dokážete človeku pomôcť vy? Prečo je takáto pomoc dôležitá?

Podporujem ľudí – jednotlivcov aj páry, ktoré prichádzajú s osobnými a vzťahovými problémami a pôsobím tiež ako kouč v korporátnom prostredí. Klienti sú zahltení svojimi problémami a je pre mňa počas konzultácie dôležité spolu s nimi nájsť dohodu, na čom chcú pracovať a odkiaľ chcú začať.

„Dôležité je robiť veci z vlastného presvedčenia a do ničoho sa netlačiť.”

Často som svedkom toho, že ľudia nevedia, že vedia a práve moja ľudská zvedavosť ich privedie k tomu, že zistia, že vlastne vedia. A je vymaľované. Pravdou je, že dokážeme a vieme pomenovať, čo nechceme, ale ťažšie hovoríme o tom, čo vlastne chceme. V prostredí bezpečia a dôvery to ide ľahšie.

Chcú si Slováci nechať pomôcť?

To je individuálne. Sú ľudia, ktorých túžba mať to v živote inak je natoľko silná, že v sebe objavia najsilnejší zdroj, ktorým je práve aktivita a preto pomoc vyhľadajú. Ale sú aj takí, ktorým podávate pomocnú ruku, ale oni ju neprijmú, lebo nedozrel čas.

Napriek tomu, že veľmi často počúvam o spolupráci, či už v tímoch, alebo rodinách, ešte stále je tu, žiaľ, prítomná izolácia. Funguje vlastné ego – ja to viem najlepšie, takto to chcem a tak to bude. Nedokážeme otočiť pozornosť na potreby a záujmy toho druhého. Veriť svojim potrebám, ale zároveň vnímať aj potreby ľudí okolo mňa, tam sa začína naše umenie.

Čo prežívajú vaši klienti na začiatku a ako sa to mení počas stretnutí?

Prichádzajú ku mne s nádejou. Vedia, že chcú žiť iný príbeh. Je pre mňa skvelé vidieť, ako si počas dialógu uvedomujú, že už začali tvoriť nový životný príbeh a to im dáva dôveru a chuť pokračovať a ísť ďalej. Po hodinovej konzultácii väčšina z nich odchádza s presvedčením, že chcú byť autorom svojho života.

Funguje podobne aj motivačná literatúra? Často po nej siahame, ale v skutočnosti v nej nenachádzame nič nové, len nás akoby nakopne.

Motivačná literatúra je dobrá vec, ale nie je písaná pre konkrétneho človeka, prináša všeobecný rámec a všeobecné princípy. Ľudia ku mne často prídu so sťažnosťou, že čítajú veľa motivačnej literatúry a to, po čom túžia, sa im stále nedarí dosiahnuť.

Už sme spomínali, že je dôležité vedieť, ktorou cestou chcem v živote ísť. A o tej mojej ceste nepíše žiadna kniha. Tá nás môže nakopnúť, no niekedy aj vyplašiť, keď čítame všetky tie kroky, ktoré treba urobiť. Nie je nad obyčajný ľudský rozhovor.

Aké vlastnosti sú nevyhnutné pre jedinca, ktorý sa rozhodne ísť vlastnou cestou, napríklad zmeniť po istom čase svoju profesiu?

Hoci sebectvo nie je často považované za dobrú vlastnosť, osobne si myslím, že v prípade splnenia si svojho sna je na mieste.

Dôležitá je schopnosť prijať sa taký, aký som. So všetkými plusmi a mínusmi, pretože len vtedy môžem začať niečo na sebe meniť. Ďalej vytrvalosť, pretože na ceste za úspechom padám a vstávam. Život nám do cesty kladie rôzne prekážky. Treba však povedať, že najväčšou prekážkou je človek sám sebe. Teda ďalšou dôležitou schopnosťou je byť všímavý vo vzťahu k sebe a dokázať pracovať a narábať so svojou mysľou, schopnosť pracovať s prioritami, disciplína, odvaha, zodpovednosť za následky svojich rozhodnutí, schopnosť tešiť sa a oceňovať drobné úspechy.

Ako sa vyrovnať s neprajníkmi, napríklad aj blízkymi, ktorí sa s naším rozhodnutím nestotožňujú?

Ľudia často závidia úspech, ale nevidia úsilie, ktoré za tým je. Závidia cieľ, do ktorého sa iní dostali, ale nevidia množstvo času, ktoré museli obetovať, a čoho všetkého sa vzdali.

Stáva sa, že aj naši najbližší ľudia – rodičia, súrodenci, majú často inú predstavu o tom, čo a ako by sme mali robiť, žiť. Možno to inak vidí aj náš šéf. Práve úprimný dialóg prináša veľa pochopenia pre naše dôvody ísť vlastnou cestou.

Predstava o našej budúcnosti je obrazom nás samých o tom, čo považujeme za dôležité. Preto ak s niekým nezdieľame spoločné hodnoty, môže to začať škrípať a vznikajú nedorozumenia. A to platí pre rodinné, partnerské aj pracovné vzťahy. Ak vyznávame rovnaké hodnoty, je jednoduchšie pochopiť druhého, prijať jeho rozhodnutie či smerovať za spoločnými cieľmi.

Vaše motto znie Začni a dejú sa zázraky! alebo Ak chceš pohnúť s druhými, pohni sám so sebou! Je toto pravidlo, ktorého sa treba držať? Treba začať od seba a neporovnávať sa?

Často vyžadujeme, aby sa naše okolie zmenilo. Je to naša prirodzená ľudská vlastnosť, že sme nejako nastavení a u druhého okamžite vieme, čo by mal robiť inak. Čakáme, že sa zmení okolie a potom budeme šťastní. Je to vpadnutie do našej komfortnej zóny, v ktorej sa cítime dobre a čakáme.

Ľudia v našom okolí sú naším zrkadlom. Ak sa dokážeme zamyslieť nad tým, prečo nás správanie druhého človeka rozčuľuje, ako jeho správanie súvisí so mnou, ak si položíme otázku, ako k jeho správaniu prispievame sami vlastným správaním, vtedy môžeme začať zmenu, ktorá začína v nás samých. Keď začneme my, začne sa meniť aj naše okolie, dostane chuť sa zmeniť. Ak chcem meniť okolie, musím si najskôr položiť otázku, či to dokážem ja sám.

Aj v biznis prostredí musí manažér, ktorý očakáva zmenu od zamestnanca či tímu, začať zmenou v sebe samom, pretože platí Zmenu dáš, zmenu dostaneš.

Venujete sa aj koučingu pre firmy. V čom sa líši motivovanie v oblasti biznisu a personálneho života?

Vnímam niekoľko rozdielov. V biznis prostredí väčšinou koučing ako formu rozvoja odporučí nadriadený. Zamestnanec to rešpektuje, príde na koučing, no zmenu, po ktorej nadriadený túži, neakceptuje. Občas vnímam aj menšiu motiváciu k nabúraniu svojich zaužívaných stereotypov a vytvoreniu nových, efektívnejších a funkčnejších spôsobov fungovania, ako keď príde klient za mnou sám z vlastného presvedčenia.

Rozvoj zamestnancov je investícia a nadriadený očakáva, že sa mu vráti v podobe výkonu zamestnanca. Preto sa mi osvedčuje otvorená komunikácia v triáde – nadriadený, zamestnanec, kouč a dohoda na spoločnom cieli, na ktorom pracujeme.

Je rozdiel medzi motivovaním dieťaťa či tínedžera a staršieho človeka? Ak áno, v čom?

Pre dieťa je dôležité mať pozitívny vzor, v matke a otcovi. Keďže dieťa žije v ich prostredí a podmienkach, potrebujeme ako odborníci pracovať aj s rodičmi. Je to podobný model ako v biznis prostredí, pretože zamestnanec odpozeráva spôsoby správania sa od nadriadeného. Byť vzorom pre svojich zamestnancov je rovnako dôležité pre mladých, ako aj starších zamestnancov.

„Ak chcem meniť okolie, musím si najskôr položiť otázku, či to dokážem ja sám.“

Ľudia sa často odvolávajú na svoj osud, je možné zvrátiť ho?

S odvolávaním sa na vlastný osud sa stretám často. Verím v to, že my ľudia dokážeme mať osud vo vlastných rukách a život sa nám len tak nedeje, ale vytvárame si ho sami.

Je na nás, či sa rozhodneme byť obeťou okolností, alebo chceme byť tvorcom svojho života a nájdeme v sebe autoritu, ktorá povie: „Toto je život, aký chcem žiť.“

Páčil sa vám tento rozhovor? Máme pre vás ďalšie:

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o motivácii a ceste za snami a vznikol v spolupráci s Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí O2 Slovakia. O roadshow pre študentov stredných škôl si môžete zasúťažiť aj tento rok. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.

Zuzana Árvayová

Práci s ľuďmi, ich osobnému rastu, rozvoju a vzdelávaniu sa venuje 22 rokov. Pracuje v Centre pre tréning a rozvoj (www.ctar.sk), kde pôsobí ako koučka, lektorka sociálnych a manažérskych zručností, ako aj konzultantka pre HR procesy. „Pochopila som, že každý človek je držiteľom vlastného certifikátu na život,“ hovorí. Má rada život, ľudí, jogu, prechádzky, kvety a vôňu pokosenej trávy. Žije  v Mojmírovciach pri Nitre.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Choďte si za svojimi cieľmi

Azda každý z nás po niečom túži – má svoje ciele a sny, ktoré by rád v živote dosiahol.

Stať úspešným vo vyštudovanom odbore, naučiť sa plynule cudzí jazyk, zlepšiť svoje tanečné schopnosti, upraviť svoju hmotnosť alebo sa konečne naučiť oddychovať.

Cesta k nim však nemusí byť vždy jednoduchá. Môžu ju sprevádzať pády aj neprajnosť okolia, ktoré sa s úspechom iných neraz vyrovnáva naozaj ťažko.

Toto víkendové vydanie magazínu Sóda vzniklo v spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí modrý operátor, sa sústreďuje práve na ľudské ciele a sny. Začítajte sa do našich článkov, ktoré prinášajú dávku motivácie pre všetkých, ktoré sa práve pustili na cestu za svojimi túžbami a chcú dosiahnuť niečo, čo považujú za dôležité.

Life koučka Zuzana Árvayová nám v rozhovore vysvetlila, ako postupovať pri dosahovaní svojich cieľov. „Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe,“ hovorí.

V rámci tohto vydania vám prinášame príbehy štvorice ambasádorov motivačnej roadshow O2, ktorým sa podarilo svoje ciele dosiahnuť. Slovenský boxer a tréner Tomi Kid nám vo svojom stĺpčeku prezradil, čím sa riadi pri ceste za svojimi snami, aj aký sen si v súčasnosti plní.

S tanečníkom a choreografom Lacim Strikeom sme sa porozprávali nielen o jeho tanečných začiatkoch, ale aj o skúsenostiach s prvým ročníkom roadshow a problémoch, s ktorými sa mladí ľudia musia v súčasnosti vysporiadať.

Rapper Strapo, ktorého hudba sa teší medzi mladými obľube, nám v rozhovore predostrel aj to, ako sa prostredníctvom svojich textov snaží zvyšovať ich povedomie o spoločenskej situácii.

Štvrtým ambasádorom je cestovateľka Janka Schweighoferová, ktorá pretavila svoju záľubu v cestovaní do vlastného živobytia. Dnes stojí za úspešným blogom Travelhacker a učí Slovákov, ako cestovať šikovne a lacno. Viac sa dočítate v našom článku.

Aj vy sa chcete pustiť do napĺňania svojich cieľov, no máte pocit, že na to nemáte čas? Vybrali sme pre vás šikovné aplikácie, vďaka ktorým sa naučíte lepšie s ním hospodáriť.

Na ceste za realizáciou svojich plánov môžu pomôcť aj motivačné citáty, ktoré hovoria o tom, že by sme sa nemali vzdávať. V našom kvíze sme pre vás zhrnuli výroky z rozmanitých filmov, dokážete ich priradiť k správnej snímke?

Aby sme dokázali, že ciele môžu byť naozaj rôzne, opýtali sme sa známych tvárí a osobností verejného života, aký cieľ sa aktuálne snažia naplniť.

A aký cieľ máte vy? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Spoločnosť O2 Slovakia spustila 2. ročník Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá sa prostredníctvom inšpiratívnych ambasádorov a ich životných príbehov sústredí na to, aby mladých ľudí podporila na ceste za svojimi cieľmi. O jednu z 24 motivačných roadshow môžu súťažiť stredné školy po celom Slovensku. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako vzdelávať deti doma? Máme pre vás 9 praktických tipov

Učiť deti v domácich podmienkach môže byť výzva. Poradíme vám, ako sa s tým vyrovnať.

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo. Kristína Převrátil Alexy z projektu Ideology, ktorá spolu s manželom vzdeláva svojho syna doma, sa s nami podelila o svoje tipy, ktoré vám môžu domáce vzdelávanie zjednodušiť a spríjemniť.

Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Učíme sa spolu O2 odmeňuje rodičov za vzdelávanie detí. Výzva rovnako platí aj pre učiteľov, ktorí pripravujú pre deti materiály alebo ich vyučujú online. Stačí, ak budete zdieľať fotku.

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to. Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich. Rozhodli sme sa, že budeme dôverovať jemu aj sebe, napriek rôznym radám a názorom, ktoré sa na nás rútili zo všetkých strán.

V jednom momente sme stáli pred voľbou, či budeme nášho syna považovať za problémového, nedostatočného a záťažového (lebo to z neho robilo školské prostredie a obsah vyučovania), alebo za takého, aký je a budeme veriť, že má svoju cestu, ktorou dokáže napredovať.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské. Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba. Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská (v čase pandémie je náš život limitovaný). Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel. Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú (napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna) a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok. My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Nezabúdajte na radosť z učenia sa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu. Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

„Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.“ 

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie. Škola ju často deťom berie a otáča ju na povinnosti, vynucovanie a prekonávanie sa. Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú. Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Veďte deti k tomu, že vzdelávanie je celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu. Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové. Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Aj v domácom prostredí môžete budovať tímového ducha

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci. Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti. Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou. Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Odfoťte sa pri úlohách so svojimi deťmi alebo počas prípravy na vyučovanie, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova. Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta. Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Naučte sa ovládať svoje emócie

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií. Viem si predstaviť, že rodičia s nákladom, ktorí im „pristál“ v tomto období doma, to nemajú ľahké.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie. Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti – porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci. Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať – vpo nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam. Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí – získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo. alebo Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.

Držte sa toho, čo baví deti aj vás

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne skôr hľadaní súvislostí v informáciách.

„Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú. Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.“

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli. Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Netvárte sa, že rozumiete všetkému

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie. Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem.

Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov. Občas spoločne napíšeme e-mail niekomu, kto o danej téme vie viac.

Ako rodičia vedú deti k športu počas karantény? Inšpirujte sa 3 príbehmi

Domnievam sa, že takto získané vedomosti a zručnosti budú trvalé a deti ich v živote naozaj uplatnia. Nebudú sa viazať len na písomku či skúšku, po ktorej im všetko z hlavy odletí.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Pri starších deťoch sa dá vnímať, či sa chcú o témach rozprávať a napredovať v diskusii, alebo sa chcú venovať samostatnej činnosti, čítaniu a zisťovaniu informácií. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné. Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd. Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce. Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas. Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe. Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov. Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel. Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Bonus: Ako môže vyzerať preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte. Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to. Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí. Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť, a za to si ich nesmierne vážim.

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal. Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Ak mám byť úprimná, to, ako syn napreduje, by som nikdy nenaplánovala. Vždy je to prekvapivé, témy sú nečakané, skoky vo vývine obrovské, často aj v oblastiach, ktorým sa cielene nevenujeme. Zo začiatku som mala predstavu, že jeho vzdelávanie pôjde v koľajach, ktoré určíme my, z čoho nás syn našťastie vyliečil.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína (napríklad rýchlo napreduje v gramatike), niečo nie (veľa tém a oblastí, ktoré škola vyžaduje v tomto čase, ho bavilo inokedy alebo sa k nim dostal iba okrajovo). Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka. Som rada, že máme túto možnosť, pretože v tejto fáze života sú schopnosti dieťaťa často dané prirodzeným vývinom a ten je u každého dieťaťa iný. Nevidím dôvod trestať dieťa zlou známkou za slabšiu motoriku, napríklad za písanie, len preto, že jeho telo mu to nedovoľuje. Každé dieťa robí, čo vie a môže, keď mu na to vytvoríme vhodné podmienky.


Získajte až 40 GB dát od O2. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.

Kristína Převrátil Alexy

Venuje sa komunikácii, sociológii a neurodiverzite, spolu s manželom Janom podniká v oblasti marketingu a reklamy. Viac o témach, ktoré ich zaujímajú, nájdete v ich podcastoch na Ideology.podbean.com alebo na stránke ideology.sk


Tieto dva smartfóny stoja menej ako stovku a majú čím prekvapiť

Čítaj viac

Ako udržiavať bezpečnosť a hygienu smartfónu? Vyberte si z tohto príslušenstva

Čítaj viac

Férová nadácia O2 podporila online vzdelávanie žiakov a učiteľov sumou 60 000 €

Čítaj viac