Koučka Árvayová: Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe

„Pri všetkom, čo robíme, je dôležité vnímať, či nestrácame niečo dôležitejšie,” hovorí odborníčka, life koučka a konzultantka pre HR procesy.

Patríte k ľuďom, ktorí majú problém dotiahnuť veci, po ktorých v živote naozaj túžia, do konca alebo neviete, čo je vaším cieľom a čo by vás naozaj napĺňalo? V spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story sme sa porozprávali so Zuzanou Árvayovou, ktorá sa venuje koučingu, lektorovaniu sociálnych a manažérskych zručností aj konzultáciám v oblasti HR procesov a pomáha ľuďom na ceste za ich snami.

Ako postupovať pri ceste za svojimi cieľmi a ako sa vyrovnať s neprajníkmi? Začítajte sa do nášho rozhovoru.

Dnes už svoju prácu a život prepája s koučovaním. Vie, že vo vzdelávaní prezentácia lektora nestačí, s ľuďmi sa treba rozprávať a dialógy o zmene viesť tak v biznis prostredí, ako aj v „obyčajnom“ živote.

Existuje univerzálny návod na plnenie si svojho sna?

Ak by som to zovšeobecnila, tak v prvom rade by človek mal vedieť, o čom vlastne sníva, čo chce robiť a čo by ho robilo šťastným. Potom už len zostáva začať žiť ten svoj sen, rozhodnúť sa preň a dennodenne podnikať aspoň malé kroky na ceste za svojím snom. Sny nepracujú, ak nepracujem ja.

Čo robiť v situácii, keď cítim, že mi niečo v živote chýba, ale neviem, čo je mojím snom?

Práve myšlienky a emócie človeka upozorňujú na to, po čom v živote túži. Strach a nespokojnosť vždy z niečoho pramenia. Ak ich cítime, pravdepodobne nás informujú o tom, že chceme mať niečo inak. Vtedy je potrebné počúvať seba samého a svoje telo. To je cesta, prostredníctvom ktorej si začneme uvedomovať, po čom túžime a teraz to nemáme.

Keď si už zadefinujem, čo chcem dosiahnuť, je dobré dávať si náročné ciele? Alebo je vhodnejšie začať malými krokmi?

Použijem svoj vlastný príklad. Už ako dieťa som vedela, že chcem učiť, ale nemôžem povedať, že by som si stanovila cieľ. Vyštudovala som úplne inú školu, ale mala som pred očami tú svoju túžbu a podnikala som malé nenápadné kroky, ktoré som dokázala zvládnuť. Nie také, ktoré by ma mohli odradiť a naznačiť mi, že to je príliš veľké sústo.

Ak si už stanovíme cieľ, ten obyčajne pozostáva z niekoľkých menších cieľov, tie z úloh a je teda dobré rozbiť si cieľ na menšie kúsky. Začať malými krôčikmi, ktoré zvládneme a potom byť šťastný, ak sa na tie malé kroky odhodláme. Výsledok nikdy nie je istý, ale úsilie, ktoré vynaložíme na dosiahnutie výsledku, je dôležité.

Hovorí sa Nikdy sa nevzdávaj. Ako v sebe znovuobjaviť stratené sily a motiváciu v prípade, keď má človek pocit, že sa nedá ísť ďalej?

Je to normálne. Žijeme vo veľmi hektickej dobe, kladieme si toho na svoje ramená naozaj dosť a je prirodzené, že cítime únavu. Ak sa naučíme počúvať svoje telo a mať ho radi, tak si jednoducho oddýchneme, dáme prestávku a dobijeme baterky. A ak sa v dosiahnutí cieľa cítime sami, môžeme požiadať o pomoc.

Človek nie je bezmocný, môže sa rozhodovať, akú alternatívu zvolí. Je silný, ale ak cíti, že životná situácia je nad jeho možnosti a zdroje, vôbec nie je hanba vyhľadať pomoc. Ja rada hovorím, že ve dvou se to lépe táhne. Som naplnená zmyslom, ak ľudia prichádzajú s problémom a stretnú niekoho, kto hovorí o riešení. A oni zbadajú, že riešenie nosia v sebe.

„Nie je hanba padnúť, dôležité je znovu sa postaviť a ísť si za svojím snom.”

Ako možno cestu za svojím cieľom kontrolovať? Existuje nejaký univerzálny mechanizmus, ktorý človeku dokáže pomôcť?

Začať sa dá hneď – tu a teraz. Výsledok nikdy nie je istý, ale môžem sledovať, koľko úsilia vkladám do toho, po čom túžim. Priebežný výsledok a reakcia okolia môžu byť spätnou väzbou pri hodnotení toho, ako sa mi darí. Pomáha pravidelné ohliadnutie sa nad rozhodnutiami, ktoré som urobila. Nájsť si čas na konci dňa či týždňa a rekapitulovať, čo sa mi podarilo a koľko úsilia som do toho vložil.

Často sa stáva, že človek svoje vlastné záujmy, sny a ciele posúva do úzadia a takmer všetok svoj čas začne venovať práci. Ako si ustrážiť zdravý balans medzi prácou a osobným životom?

Pri všetkom, čo robíme, je dôležité vnímať, či nestrácame niečo dôležitejšie. Z biznis prostredia poznáme mítingy a porady, kde hľadáme riešenia. Ale neviem, či je človek pohltený prácou schopný spraviť si míting sám so sebou. Nájsť si chvíľku nie pre iných, ale pre seba a poradiť sa s niekým múdrym.

Ak mám prácu, ktorá ma baví, môže sa okolie čudovať, že sa viac nevenujem rodine, ako by sa podľa niekoho patrilo. Ak je pre mňa dôležitá aj rola mamy, manželky, starej mamy či šport, je len na mne, ako si vyhradím čas na všetko to, čo je pre mňa dôležité a chcem, aby to bolo prítomné v mojom živote. Ak sa podľa niekoho zahltíme len prácou, no my to tak chceme mať, je to v poriadku. Ak je to ale niečo, čo mi nedáva zmysel a nenapĺňa ma život, ktorý žijem, pomôže rozhovor so sebou samým, či s niekým, kto ma nasmeruje.

Dôležité je robiť veci z vlastného presvedčenia a do ničoho sa netlačiť. Nerobiť ich len preto, že sa to má alebo je to práve trendy. Napríklad cvičím preto, lebo chcem byť zdravý, varím, lebo chcem spraviť radosť vnúčatám. Nie preto, že aj iní cvičia, iné staré mamy vyvárajú a starajú sa o svoje vnúčatá. Dôležité je vytvárať si okolnosti tak, že robíme radosť iným a zároveň sebe.

Akým spôsobom dokážete človeku pomôcť vy? Prečo je takáto pomoc dôležitá?

Podporujem ľudí – jednotlivcov aj páry, ktoré prichádzajú s osobnými a vzťahovými problémami a pôsobím tiež ako kouč v korporátnom prostredí. Klienti sú zahltení svojimi problémami a je pre mňa počas konzultácie dôležité spolu s nimi nájsť dohodu, na čom chcú pracovať a odkiaľ chcú začať.

„Dôležité je robiť veci z vlastného presvedčenia a do ničoho sa netlačiť.”

Často som svedkom toho, že ľudia nevedia, že vedia a práve moja ľudská zvedavosť ich privedie k tomu, že zistia, že vlastne vedia. A je vymaľované. Pravdou je, že dokážeme a vieme pomenovať, čo nechceme, ale ťažšie hovoríme o tom, čo vlastne chceme. V prostredí bezpečia a dôvery to ide ľahšie.

Chcú si Slováci nechať pomôcť?

To je individuálne. Sú ľudia, ktorých túžba mať to v živote inak je natoľko silná, že v sebe objavia najsilnejší zdroj, ktorým je práve aktivita a preto pomoc vyhľadajú. Ale sú aj takí, ktorým podávate pomocnú ruku, ale oni ju neprijmú, lebo nedozrel čas.

Napriek tomu, že veľmi často počúvam o spolupráci, či už v tímoch, alebo rodinách, ešte stále je tu, žiaľ, prítomná izolácia. Funguje vlastné ego – ja to viem najlepšie, takto to chcem a tak to bude. Nedokážeme otočiť pozornosť na potreby a záujmy toho druhého. Veriť svojim potrebám, ale zároveň vnímať aj potreby ľudí okolo mňa, tam sa začína naše umenie.

Čo prežívajú vaši klienti na začiatku a ako sa to mení počas stretnutí?

Prichádzajú ku mne s nádejou. Vedia, že chcú žiť iný príbeh. Je pre mňa skvelé vidieť, ako si počas dialógu uvedomujú, že už začali tvoriť nový životný príbeh a to im dáva dôveru a chuť pokračovať a ísť ďalej. Po hodinovej konzultácii väčšina z nich odchádza s presvedčením, že chcú byť autorom svojho života.

Funguje podobne aj motivačná literatúra? Často po nej siahame, ale v skutočnosti v nej nenachádzame nič nové, len nás akoby nakopne.

Motivačná literatúra je dobrá vec, ale nie je písaná pre konkrétneho človeka, prináša všeobecný rámec a všeobecné princípy. Ľudia ku mne často prídu so sťažnosťou, že čítajú veľa motivačnej literatúry a to, po čom túžia, sa im stále nedarí dosiahnuť.

Už sme spomínali, že je dôležité vedieť, ktorou cestou chcem v živote ísť. A o tej mojej ceste nepíše žiadna kniha. Tá nás môže nakopnúť, no niekedy aj vyplašiť, keď čítame všetky tie kroky, ktoré treba urobiť. Nie je nad obyčajný ľudský rozhovor.

Aké vlastnosti sú nevyhnutné pre jedinca, ktorý sa rozhodne ísť vlastnou cestou, napríklad zmeniť po istom čase svoju profesiu?

Hoci sebectvo nie je často považované za dobrú vlastnosť, osobne si myslím, že v prípade splnenia si svojho sna je na mieste.

Dôležitá je schopnosť prijať sa taký, aký som. So všetkými plusmi a mínusmi, pretože len vtedy môžem začať niečo na sebe meniť. Ďalej vytrvalosť, pretože na ceste za úspechom padám a vstávam. Život nám do cesty kladie rôzne prekážky. Treba však povedať, že najväčšou prekážkou je človek sám sebe. Teda ďalšou dôležitou schopnosťou je byť všímavý vo vzťahu k sebe a dokázať pracovať a narábať so svojou mysľou, schopnosť pracovať s prioritami, disciplína, odvaha, zodpovednosť za následky svojich rozhodnutí, schopnosť tešiť sa a oceňovať drobné úspechy.

Ako sa vyrovnať s neprajníkmi, napríklad aj blízkymi, ktorí sa s naším rozhodnutím nestotožňujú?

Ľudia často závidia úspech, ale nevidia úsilie, ktoré za tým je. Závidia cieľ, do ktorého sa iní dostali, ale nevidia množstvo času, ktoré museli obetovať, a čoho všetkého sa vzdali.

Stáva sa, že aj naši najbližší ľudia – rodičia, súrodenci, majú často inú predstavu o tom, čo a ako by sme mali robiť, žiť. Možno to inak vidí aj náš šéf. Práve úprimný dialóg prináša veľa pochopenia pre naše dôvody ísť vlastnou cestou.

Predstava o našej budúcnosti je obrazom nás samých o tom, čo považujeme za dôležité. Preto ak s niekým nezdieľame spoločné hodnoty, môže to začať škrípať a vznikajú nedorozumenia. A to platí pre rodinné, partnerské aj pracovné vzťahy. Ak vyznávame rovnaké hodnoty, je jednoduchšie pochopiť druhého, prijať jeho rozhodnutie či smerovať za spoločnými cieľmi.

Vaše motto znie Začni a dejú sa zázraky! alebo Ak chceš pohnúť s druhými, pohni sám so sebou! Je toto pravidlo, ktorého sa treba držať? Treba začať od seba a neporovnávať sa?

Často vyžadujeme, aby sa naše okolie zmenilo. Je to naša prirodzená ľudská vlastnosť, že sme nejako nastavení a u druhého okamžite vieme, čo by mal robiť inak. Čakáme, že sa zmení okolie a potom budeme šťastní. Je to vpadnutie do našej komfortnej zóny, v ktorej sa cítime dobre a čakáme.

Ľudia v našom okolí sú naším zrkadlom. Ak sa dokážeme zamyslieť nad tým, prečo nás správanie druhého človeka rozčuľuje, ako jeho správanie súvisí so mnou, ak si položíme otázku, ako k jeho správaniu prispievame sami vlastným správaním, vtedy môžeme začať zmenu, ktorá začína v nás samých. Keď začneme my, začne sa meniť aj naše okolie, dostane chuť sa zmeniť. Ak chcem meniť okolie, musím si najskôr položiť otázku, či to dokážem ja sám.

Aj v biznis prostredí musí manažér, ktorý očakáva zmenu od zamestnanca či tímu, začať zmenou v sebe samom, pretože platí Zmenu dáš, zmenu dostaneš.

Venujete sa aj koučingu pre firmy. V čom sa líši motivovanie v oblasti biznisu a personálneho života?

Vnímam niekoľko rozdielov. V biznis prostredí väčšinou koučing ako formu rozvoja odporučí nadriadený. Zamestnanec to rešpektuje, príde na koučing, no zmenu, po ktorej nadriadený túži, neakceptuje. Občas vnímam aj menšiu motiváciu k nabúraniu svojich zaužívaných stereotypov a vytvoreniu nových, efektívnejších a funkčnejších spôsobov fungovania, ako keď príde klient za mnou sám z vlastného presvedčenia.

Rozvoj zamestnancov je investícia a nadriadený očakáva, že sa mu vráti v podobe výkonu zamestnanca. Preto sa mi osvedčuje otvorená komunikácia v triáde – nadriadený, zamestnanec, kouč a dohoda na spoločnom cieli, na ktorom pracujeme.

Je rozdiel medzi motivovaním dieťaťa či tínedžera a staršieho človeka? Ak áno, v čom?

Pre dieťa je dôležité mať pozitívny vzor, v matke a otcovi. Keďže dieťa žije v ich prostredí a podmienkach, potrebujeme ako odborníci pracovať aj s rodičmi. Je to podobný model ako v biznis prostredí, pretože zamestnanec odpozeráva spôsoby správania sa od nadriadeného. Byť vzorom pre svojich zamestnancov je rovnako dôležité pre mladých, ako aj starších zamestnancov.

„Ak chcem meniť okolie, musím si najskôr položiť otázku, či to dokážem ja sám.“

Ľudia sa často odvolávajú na svoj osud, je možné zvrátiť ho?

S odvolávaním sa na vlastný osud sa stretám často. Verím v to, že my ľudia dokážeme mať osud vo vlastných rukách a život sa nám len tak nedeje, ale vytvárame si ho sami.

Je na nás, či sa rozhodneme byť obeťou okolností, alebo chceme byť tvorcom svojho života a nájdeme v sebe autoritu, ktorá povie: „Toto je život, aký chcem žiť.“

Páčil sa vám tento rozhovor? Máme pre vás ďalšie:

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o motivácii a ceste za snami a vznikol v spolupráci s Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí O2 Slovakia. O roadshow pre študentov stredných škôl si môžete zasúťažiť aj tento rok. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.  

Zuzana Árvayová

Práci s ľuďmi, ich osobnému rastu, rozvoju a vzdelávaniu sa venuje 22 rokov. Pracuje v Centre pre tréning a rozvoj (www.ctar.sk), kde pôsobí ako koučka, lektorka sociálnych a manažérskych zručností, ako aj konzultantka pre HR procesy. „Pochopila som, že každý človek je držiteľom vlastného certifikátu na život,“ hovorí. Má rada život, ľudí, jogu, prechádzky, kvety a vôňu pokosenej trávy. Žije  v Mojmírovciach pri Nitre.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Choďte si za svojimi cieľmi

Azda každý z nás po niečom túži – má svoje ciele a sny, ktoré by rád v živote dosiahol.

Stať úspešným vo vyštudovanom odbore, naučiť sa plynule cudzí jazyk, zlepšiť svoje tanečné schopnosti, upraviť svoju hmotnosť alebo sa konečne naučiť oddychovať.

Cesta k nim však nemusí byť vždy jednoduchá. Môžu ju sprevádzať pády aj neprajnosť okolia, ktoré sa s úspechom iných neraz vyrovnáva naozaj ťažko.

Toto víkendové vydanie magazínu Sóda vzniklo v spolupráci s motivačnou Roadshow Moja story, tvoja story, za ktorou stojí modrý operátor, sa sústreďuje práve na ľudské ciele a sny. Začítajte sa do našich článkov, ktoré prinášajú dávku motivácie pre všetkých, ktoré sa práve pustili na cestu za svojimi túžbami a chcú dosiahnuť niečo, čo považujú za dôležité.

Life koučka Zuzana Árvayová nám v rozhovore vysvetlila, ako postupovať pri dosahovaní svojich cieľov. „Život nám do cesty kladie prekážky, ale najväčšou prekážkou je človek sám sebe,“ hovorí.

V rámci tohto vydania vám prinášame príbehy štvorice ambasádorov motivačnej roadshow O2, ktorým sa podarilo svoje ciele dosiahnuť. Slovenský boxer a tréner Tomi Kid nám vo svojom stĺpčeku prezradil, čím sa riadi pri ceste za svojimi snami, aj aký sen si v súčasnosti plní.

S tanečníkom a choreografom Lacim Strikeom sme sa porozprávali nielen o jeho tanečných začiatkoch, ale aj o skúsenostiach s prvým ročníkom roadshow a problémoch, s ktorými sa mladí ľudia musia v súčasnosti vysporiadať.

Rapper Strapo, ktorého hudba sa teší medzi mladými obľube, nám v rozhovore predostrel aj to, ako sa prostredníctvom svojich textov snaží zvyšovať ich povedomie o spoločenskej situácii.

Štvrtým ambasádorom je cestovateľka Janka Schweighoferová, ktorá pretavila svoju záľubu v cestovaní do vlastného živobytia. Dnes stojí za úspešným blogom Travelhacker a učí Slovákov, ako cestovať šikovne a lacno. Viac sa dočítate v našom článku.

Aj vy sa chcete pustiť do napĺňania svojich cieľov, no máte pocit, že na to nemáte čas? Vybrali sme pre vás šikovné aplikácie, vďaka ktorým sa naučíte lepšie s ním hospodáriť.

Na ceste za realizáciou svojich plánov môžu pomôcť aj motivačné citáty, ktoré hovoria o tom, že by sme sa nemali vzdávať. V našom kvíze sme pre vás zhrnuli výroky z rozmanitých filmov, dokážete ich priradiť k správnej snímke?

Aby sme dokázali, že ciele môžu byť naozaj rôzne, opýtali sme sa známych tvárí a osobností verejného života, aký cieľ sa aktuálne snažia naplniť.

A aký cieľ máte vy? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.

Spoločnosť O2 Slovakia spustila 2. ročník Roadshow Moja story, tvoja story, ktorá sa prostredníctvom inšpiratívnych ambasádorov a ich životných príbehov sústredí na to, aby mladých ľudí podporila na ceste za svojimi cieľmi. O jednu z 24 motivačných roadshow môžu súťažiť stredné školy po celom Slovensku. Viac informácií a pravidlá súťaže nájdete na www.dobravec.o2.sk.


Lifetech: Čo je nové