Na Zozname svetového dedičstva nie je len Spišský hrad či Banská Štiavnica, ale aj fujara a modrotlač

V Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO má Slovensko šesť unikátnych zápisov.

Pamiatky a miesta zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO ako Spišský hrad, Bardejov či Banská Štiavnica sú dobre známe. Vedeli ste však, že existuje aj Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva a Slovensko v ňom má zatiaľ šesť zápisov?

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania kultúrneho dedičstva Slovenska vďaka rýchlej 4G sieti od O2.

Pod pojmom kultúrne dedičstvo si väčšina z nás predstaví súbor historických predmetov alebo kultúrne a prírodné pamiatky. Do kultúrneho dedičstva však patria aj rituály, tradície, spev, umenie, zvyklosti, vedomosti či zručnosti, ktoré si naši predkovia odovzdávali v priebehu stáročí.

Prečítajte si viac o šestici prvkov, ktoré sa dostali do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO.

Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba

Fujara je rozšírená len na Slovensku a podľa odborníkov miesto jej vzniku spadá približne do oblasti severne od Banskej Bystrice – do okolia Slovenskej Ľupče. Hrávali na nej najmä pastieri na holiach pri pasení oviec a používala sa aj pri rôznych slávnostných či smutných príležitostiach.

Najstaršia zmienka o tomto nástroji pochádza z 18. storočia. Na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ju organizácia UNESCO zaradila v roku 2008.

Terchovská muzika

Terchovská muzika sa v Terchovej a jej okolí ústne tradovala celé generácie. Charakterizuje ju sláčiková skupina, ktorá sa skladá z jedného alebo dvoch primášov, kontráša a basáka, ktorý hrá na malú dvojstrunovú basu.

Príznačný je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov.  Na Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva je od roku 2013.

Gajdošská kultúra

Gajdy sú tradičný nástroj vyrobený z dreva, kovu a kože zvierat, s ktorým sa môžete stretnúť na celom Slovensku. Hoci sa objavuje aj v iných krajinách, u nás nájdeme viacero znakov, ktoré sú typické pre našu ľudovú kultúru. Ide napríklad o unikátne technologické postupy pri výrobe, estetické stvárnenie, piesňový a tanečný repertoár, rôzne rituály a obrady.

Gajdošskú kultúru tvoria všetky prejavy a vedomosti spojené s týmto nástrojom. Ide o kontinuálnu hudobnú tradíciu slovenských roľníkov a pastierov, ktorá siaha až do 14. storočia. Na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva sa gajdošská kultúra dostala v roku 2015.

Bábkarstvo na Slovensku a v Česku

Bábkarstvo má na Slovensku a v Česku bohatú tradíciu a od roku 2016 aj spoločný zápis v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Na Slovensku siaha tradícia bábkarstva až do 17. storočia, pričom pôvodne ho praktizovali kočovné rodiny marionetárov.

Prvé hry neboli rozprávky, ale zjednodušené drámy ako Faust a Don Juan. Pre ľudí z vidieka táto umelecká činnosť predstavovala prvý kontakt s divadelnou kultúrou. S bábkarstvom úzko súvisi aj ľudová tvorba v podobe rezania, maľovania a obliekania bábok.

Horehronský viachlasný spev

Horehronský viachlasný spev je fenomén charakteristický pre obce Vernár, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom a Polomka. Tradícia spevu siaha stáročia dozadu a vychádza z valašsko-pastierskej kultúry a náboženských piesní typických pre východnú kresťanskú cirkev.

Horehronský spev je známy viachlasnými súzvukmi a intenzívnym prejavom znejúcim do diaľky. Najznámejšou piesňou, spievanou s týmto spevom, je Na kráľovej holi. Na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO ho zapísali v roku 2017.

Modrotlač

Modrotlač je špeciálna technika nanášania indigového farbiva na látku. Na Slovensku sa začala používať už v 18. storočí, spočiatku najmä v regiónoch Orava, Spiš a Šariš. Postupne sa ujala najmä na vidieku a stala sa dôležitou súčasťou krojov, slávnostných odevov, ale aj obrusov, posteľnej bielizne a ďalšieho úžitkového textilu.

Každá dedina mala svoje špecifické vzory, používali sa kresťanské motívy alebo motívy miestnej fauny a flóry. Zápis modrotlače na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO je čerstvý, medzinárodný výbor ho schválil 28. novembra 2018.

Na Slovensku máme množstvo svetových unikátov, ktoré nikde inde vo svete neuvidíte. Ak vás článok zaujal, prečítajte si aj o slovenských pamiatkach a miestach, ktoré sa o zápis do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva uchádzajú.

Krásne miesta a výnimočné kultúrne dedičstvo sa oplatí objavovať a o zážitky sa oplatí podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 95 % obyvateľov Slovenska tak môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

10 inšpiratívnych rozhovorov z roku 2018

Vybrali sme pre vás rozhovory za uplynulý rok, ktoré určite stoja za prečítanie. Venujú sa pohybu, vzdelávaniu, motivácii aj lepšej organizácii času.

V Sóde vám pravidelne prinášame množstvo dobrého čítania – inšpiratívne témy, ktoré ukazujú, ako žiť lepšie, predstavujú výnimočných ľudí, originálne projekty aj krásy Slovenska.

V marci tohto roka sme prešli na tzv. víkendové vydania. Tie minimálne dva razy do mesiaca prinášajú sumár článkov, ktoré spája jedna nosná téma. Venovali sme sa napríklad pohybu, radosti či regiónom Slovenska. Špeciálne vydanie sme venovali aj slobode tlačevýročiu Novembra 89.

Pevnou súčasťou Sódy sa stali rozhovory, ktoré predstavujú inšpiratívnych ľudí a stretávajú sa s pozitívnym ohlasom. Preto sme sa v redakcii rozhodli vybrať pre vás desiatku rozhovorov za rok 2018, ktoré podľa nás určite stoja za prečítanie.

Ďakujeme za priazeň v roku 2018 a spolu s O2 vám želáme príjemné čítanie.

Športový lekár Pavel Malovič: Pohyb z vás urobí usmievavého človeka. S uznávaným odborníkom sme sa porozprávali o tom, ako si udržať fyzické i psychické zdravie aj vo vyššom veku.

 

Odborník na time managment Andrej Mikula: Nesnažte sa robiť všetko. S Andrejom Mikulom sme sa pozreli bližšie na to, kde Slováci robia pri organizovaní času chyby a ako postupovať v prípade, ak chce človek do svojho života vniesť systém.

 

Cestovateľ Milan Bardún: Aj keď je Slovensko malé, každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac. Ktoré miesta na Slovensku podľa neho stoja za návštevu a ako je s kvalitou služieb sa dozviete v tomto zaujímavom rozhovore.

 

Laci Strike: Treba robiť maximum pre to, aby sme deti posúvali správnym smerom. S tanečníkom a choreografom sme sa porozprávali nielen o jeho začiatkoch, ale aj o skúsenostiach z motivačnej O2 Roadshow Moja story, tvoja story.

 

Detská trénerka Andrea Ballová: Pohyb je rovnako dôležitý ako strava a spánok. Ako priviesť dnešné deti k pohybu a správne ich motivovať? Viac nám prezradila Andrea Ballová, ktorá bola súčasťou 1. ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

 

Daniel Everett: Robte to najlepšie, čo môžete, každý deň. Americký lingvista sa tajomstvu šťastného života priučil u amazonského kmeňa Pirahov. Prečítajte si náš rozhovor a zistite, prečo môže byť ich život pre nás veľkou inšpiráciou.

 

Matej Tóth: Teraz viem, že dokážem v živote prekonávať aj ťažšie prekážky. Vrcholový športovec a zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha nám v rozhovore povedal o svojej knižke aj o tom, ako dopingová kauza pozitívne ovplyvnila jeho život.

 

Spisovateľ Daniel Hevier: Chcel by som, aby deti pri učení ani nezbadali, že sa učia. So svojím projektom Radostná škola chodí po slovenských školách. Prezradil nám viac o dnešných deťoch, domácom školstve aj o tom, ako by mala vyzerať ideálna škola.

 

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, folklórom a srdečnosťou. Zakladateľka regionálnej cestovnej kancelárie nám prezradila, prečo sa stredné Slovensko oplatí navštíviť.

 

Janette Motlová: Mám pocit, akoby sme pomaličky dozrievali. Lektorka a odborníčka v oblasti vzdelávania Janette Motlová nám porozprávala o predsudkoch v spoločnosti, o strachu, sile emócií, ale aj o tom, prečo sa jej v detstve zapáčil gadžovský svet.


Lifetech: Čo je nové