Spolu so psychologičkou Barborou Kuchárovou sme sa bližšie pozreli na to, ako k výberu predsavzatí pristúpiť a ktorým chybám sa pri ich napĺňaní vyhnúť.

Odborníčka nám prezradila, koľko predsavzatí by si mal človek maximálne dať, aj ako si stanoviť čiastkové ciele.

Predsavzatia sa mnohým z nás s prelomom rokov jednoducho spájajú. Prečo je to tak?

Novoročné predsavzatia patria dnes už k tradíciám. Historicky sa verí, že niečo sa končí a niečo sa rodí práve na prelome kalendárnych rokov. Je to milý rituál, aj keď ľahučko fatalistický.

Je dobré dávať si ich práve v takomto „hraničnom“ momente?

Aj áno, aj nie. Je to z prípadu na prípad, od človeka k človeku. Ak je predsavzatie silné, reálne a pripravené, tak áno. Ak je toto predsavzatie skôr prianím okolia, tak to nemusí byť dobré. Alebo ak je to iba taký okamžitý nápad, jeho neplnenie nás môže zúzkostniť a rozsmútiť.

Ako by mal človek pristupovať k výberu predsavzatí?

Mal by k nim pristupovať tzv. smart, čiže šikovne. Pri predsavzatiach si treba stanoviť postupné malé a reálne ciele, ktoré sú merateľné. Mal by voliť ciele, ktoré chce dosiahnuť on sám, a zároveň vedieť i to, či ho ich naplnenie poteší a uspokojí.

Kde robia ľudia pri stanovovaní predsavzatí najčastejšie chyby?

Volia si príliš veľké ciele, ktoré sú „behom na dlhú trať”. Treba si uvedomiť, že ani Syzifos nedokázal vytlačiť veľký kameň na horu.

„Najhorším rozhodnutím je napĺňať ciele iných ľudí a myslieť si, že sú naše vlastné.“

Ľudia si často volia veľmi vzdialené ciele, ktoré prinášajú uspokojenie z dosiahnutia vo veľmi vzdialenom čase. A najhorším rozhodnutím je napĺňať ciele iných ľudí a myslieť si, že sú naše vlastné.

Je dobré dávať si viac predsavzatí alebo je lepšie radšej sa sústrediť na jedno?

To je opäť otázka osobného rozhodnutia a vkusu. Cieľov by však nemalo byť viac ako 5.

Existuje niečo ako zlé predsavzatie? Ak áno, aké?

Samozrejme. Časté je napríklad, že sa rozhodneme dosiahnuť cieľ, ktorý nezávisí iba od nás a musí sa na ňom podieľať i okolie, ktoré nemusí spolupracovať alebo byť podporou. Napríklad, už také zvýšenie platu nezávisí od nás a nemusí dopadnúť dobre.

Spomínali ste čiastkové ciele. Ako si ich má človek správne stanoviť?

Páči sa mi napríklad britský model rak, čiže kráčanie od cieľa smerom dozadu. Ak je naším cieľom vystúpiť na vysokú horu a mať z toho radosť, potom si máme predstaviť, čo potrebujeme, aby sme mohli stáť 50 m pod vrcholom, napríklad dobré oblečenie a kondíciu.

„Hanba z verejného oznámenia, že sme cieľ nedosiahli, nás často dokáže motivovať kráčať za ním.“

Potom čo 100 m pred vrcholom, napríklad dobrých priateľov, ktorí pôjdu s nami a postupne prídeme až k okamihu plánovania tu a teraz a možno začneme hľadať dobrý babysitting, aby sme mohli začať trénovať.

Môže nám pri napĺňaní našich predsavzatí pomôcť, ak sa s nimi zveríme svojim blízkym či priateľom?

To je veľmi účinná stratégia. Hanba z verejného oznámenia, že sme cieľ nedosiahli, nás často dokáže motivovať kráčať za ním.

Ak sa nám podarí predsavzatie splniť, je dobré nejakým spôsobom sa odmeniť? A čo v prípade, ak sa nám, naopak, nepodarí uspieť?

Ocenenie je nevyhnutné. V živote sa celkovo málo oceňujeme. A neúspech? Ten si treba odpustiť, veď bude i ďalší Silvester, nie?

Ako ste na tom s predsavzatiami vy? Dávate si nejaké?

Ja si novoročné predsavzatia nedávam. Snažím sa žiť naplno tu a teraz, takže každý deň je pre mňa Silvester a je dobrý na predsavzatie.